tag:blogger.com,1999:blog-42219586038062782202024-02-19T07:15:09.184+01:00Imagine Stories..Stay strong. Make them wonder how you handled it.Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.comBlogger432125tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-46975909267609651702016-11-09T19:35:00.002+01:002016-11-09T19:36:29.928+01:00Fight hard, love harder. 9.kapitola<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; margin-bottom: 6px;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<i><b><br /></b></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><b>Taaak, nová časť je tu, ale s pár zmenami - príbeh Fight hard, love harder. presúvam na wattpad keďže mi to príde jednoduchšie. V poslednej dobe mám pocit, že blog zanedbávam a cítim, že je prázdny, keď na neho prispievam ja sama, takže odteraz budem písať do tej velikánskej všestrannej knižnice - budem rada ak budete čítať ďalej - blog nebudem rušiť, pretože je to časť mňa, no nečakajte, že naň budem pridávať niečo nové.</b></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><b>Budem rada, ak na mňa nezanevriete ani v budúcnosti a že mi necháte nejaké reakcie na novom mieste. <span class="_47e3" title="smile – emotikon"><span aria-hidden="1" class="_7oe" style="display: inline-block; font-size: 0px; width: 0px;">:)</span></span></b></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><b>Zbožňujem vás a samozrejme nová časť je <a href="https://www.wattpad.com/331954992-fight-hard-love-harder-what-do-you-want-in-here" target="_blank">TUUUUU</a> <span class="_47e3" title="smile – emotikon"><span aria-hidden="1" class="_7oe" style="display: inline-block; font-size: 0px; width: 0px;">:)</span></span></b></i></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; display: inline; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; margin-top: 6px;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<i><b>Claudie.</b></i></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-44553315806380887582016-11-07T20:24:00.000+01:002016-11-07T20:24:54.735+01:00Fight hard, love harder. 8.kapitola<div class="MsoNormal">
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<i><b><br /></b></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<i><b>Aaach, dlhá osmička je na svete a tak mi neostáva nič iné len dúfať, že sa vám bude páčiť! Claudie.</b></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
_______________________________________________</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ten odtlačok maminej dlane vyzerá na tvojom xsichtíku
veľmi smiešne.“ Zasmiala som sa pripito, potácajúc sa domov, opretá
o Haroldovu ruku a pozerala na jeho anjelskú tvár.</div>
<a name='more'></a> Nechápala som ako
môže byť niekto taký <i>krásny</i> aj napriek tomu, že Harold bol krásavec už
odmalička a ja som mu nikdy nevedela odolať. <br />
<div class="MsoNormal">
,,Ďakujem za informáciu.“ Zasmial sa, očividne viac pri
zmysloch než ja sama a snažil sa držať ma na nohách. ,,Dúfam, že mi to do
utorka zmizne, pretože sa mi budú v práci smiať, že ma zmlátila žena.“
Dlaňou sa dotkol miesta na svojom pravom líci a pozrel sa mi do očí.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Prečo až – híík – v utorok?“ moja zvedavosť nemala
v tomto stave zábrany a tak som sa proste pýtala.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Zajtra mám voľno, hlupáčik, už som ti to vravel.“ Ukázal
svoje jamky v lícach a chytil ma ešte pevnejšie, aby som nepadla,
keďže moje nohy už nezvládali kráčať samé a mojim telom prebehla už dávno
nezažitá vlna vzrušenia. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Ahaaaaa, už si pamätám. To mi vraví, – híík – že by som sa
mala čo najskôr dostať domov, keďže ráno vstávam ku kozmetike.“ Smiala som sa sama
nad sebou a snažila sa zaostriť na prostredie, v ktorom sme sa práve
nachádzali, ale moje zmysly boli už natoľko otupené, že vnímali len Harryho
a nič iné okrem neho nevideli. <i>Teda, nie že by to bolo v bežnom živote inak. Vždy to bol len <b>on</b>.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Veď aha, už sme tu. Tvoj byt je hneď za týmito
dverami.“ Prstom ukázal na budovu pred
nami a ja som sa usmiala, keď som spoznala svoj vchod.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Tak dobre, už asi pôjdem.“ Usmiala som sa a snažila
sa od Harryho odpojiť, ale jeho dlhé prsty obtáčajúce sa okolo môjho lakťa ma
zastavili v pohybe.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Idem ťa odprevadiť až hore, aby som si bol stopercentne
istý, že si v poriadku doma a neslintáš niekde vo výťahu.“ Usmial sa a ja som sa
skoro roztopila. Bez slova som sa vybrala smerom ku vchodu a začala
vyberať kľúče z mojej kabelky, aby som ho otvorila, a aby sme mohli
spoločne vstúpiť do výťahu. Obklopená totálnym opojením vášne som sa musela
držať železnej tyče vo výťahu, aby som udržala samú seba od toho, aby som sa
vrhla na Harryho pery. Po nekonečných sekundách sa dvere výťahu konečne
otvorili a ja som sa poriadne nadýchla, aby som sa mohla pohnúť. Celý svet
sa mi točil, no Haroldova prítomnosť bola pre mňa nepriehľadnuteľná. Kľúčami
som otvorila zámok mojich vchodových dverí, v ktorých sa pred pár hodinami
odohrala tá trápna <strike>dráma</strike> s mojou matkou a otočila sa tvárou
k Haroldovi, aby som sa s ním mohla rozlúčiť.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ďakujem, že si so mnou strávil večer a nechal ma, aby
som sa ti ospravedlnila za moju matku.“ Usmiala som sa snažiac sa poriadne
zaostriť na jeho tvár a nervózne sa začala hrať s prstami na mojej
ruke. Nikdy som nebola dobrá vo vyjadrovaní svojich emócií.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Nič sa nestalo. Bol som s tebou rád.“ Usmial sa
a dotkol sa mojej ruky, pričom ju jemne pohladkal. ,,Prosím, môžem ťa
objať?“ ozval sa po chvíli a ja som sa nezmohla na slovo, len som sa bez
slova zavesila na jeho krk. Aspoň na tú odvahu je ten alkohol dobrá vec. Cítiac
jeho silno búšiace srdce som sa musela usmiať a nasať vôňu jeho kolínskej,
aby som si ju mohla pamätať až do svojej smrti. </div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCjfg_CNnjsfvXT1G4CU_hIPp8DKX20nqtpRNILj3QHq83LfLvTr6a1U_EStZ-ssirt2jALC2OEC1OM8CcRCgeVJQ3HQ-hZaAw1lcTfFjuIyy0OKZ2KHkmNdoOgcSjXAGPb1HacMGTcUiK/s1600/d10ddc153315fba902a5a649c98618ac.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCjfg_CNnjsfvXT1G4CU_hIPp8DKX20nqtpRNILj3QHq83LfLvTr6a1U_EStZ-ssirt2jALC2OEC1OM8CcRCgeVJQ3HQ-hZaAw1lcTfFjuIyy0OKZ2KHkmNdoOgcSjXAGPb1HacMGTcUiK/s1600/d10ddc153315fba902a5a649c98618ac.jpg" /></a>,,Pobozkaj ma.“ Zašepkala som v sekunde, keď sme sa od
seba odtiahli a jeho pery boli príliš blízko na to, aby som ich mohla
nechať ísť. Harryho zreničky sa rozšírili na najväčšiu možnú veľkosť
a jeho pery sa začali približovať ešte viac než boli, no v momente,
keď sa mali spojiť, sa Harold zastavil a sprudka vydýchol.</div>
,,Nemôžem, Gabi.“ Zašepkal odťahujúc sa a do mojich očí
sa začali tlačiť slzy. <i>Nechápala som to. Zdalo sa mi, že to všetko čo medzi
nami bolo tu ešte stále je – dokonca <strike>silnejšie</strike>.</i> ,,Nie, že by som nechcel.
Chcem. Ani nevieš ako veľmi, ale týmto by som to iba zhoršil. Ty si to
s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudeš pamätať a mňa by potom
zabilo tváriť sa, že sa nič nestalo alebo sa snažiť ovládať v tvojej
prítomnosti.“ Pokračoval v šepkaní a môj zrak sa zo zahanbenia
sklopil. Možno mal pravdu, ale mala som pocit, že to je niečo o čom mám
rozhodovať ja a nie on. Bez očakávania som zacítila ako sa jeho pery
odtlačili o moje líce a moja hlava na stotinu sekundy vytriezvela.<br />
<div class="MsoNormal">
,,Dobrú noc, kráska.“ Usmial sa a otočil sa na odchod.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<u>Harry<o:p></o:p></u></div>
<div class="MsoNormal">
<u><br /></u></div>
<div class="MsoNormal">
Tlmená bolesť ma prebudila zo spánku a ja som neisto
otvoril oči. Prstami som sa načiahol za telefónom položenom na nočnom stolíku
vedľa mojej hlavy a pozrel sa na hodinky.<i> 5:49 a.m</i>. <u>Užasné.</u> <i>Spal som tri
hodiny.</i> Matné záblesky okamihov z poslednej noci mi vyčarili široký úsmev
na tvári, s ktorým som sa pomaly postavil z postele a tackavo sa
vybral do kuchyne vziať si tabletku na bolesť hlavy, aby som si dokázal ešte na
chvíľu pospať. Neveril som, že Gabriella chcela, aby som ju pobozkal. Cíti ešte
stále niečo k môjmu naivnému zadku alebo to bolo len tým alkoholom, ktorý
jej koloval v žilách? S tabletkou kĺzajúcou sa dole mojim hrdlom som
sa vybral na balkón, aby som si zapálil cigaretu, ktorá mala slúžiť na
skrátenie času medzitým ako začne tabletka účinkovať. Jediným pohybom som
zapálil zapaľovač a zapálil si šúľok tabaku, pričom som sa lakťami oprel o zábradlie
balkónu. V mysli sa mi neustále vynárali spomienky na včerajší večer s Gabriellou.
Spomínal som na moment, keď sa usmiala, ako sa jej krásne sformovala tvár,
zažiarili oči a hlavu zaklonila dozadu, aby sa mohla naplno rozosmiať, ten
moment, keď do seba liala pohárik za pohárikom a jej líca sa napĺňali
červeňou, ako vo mne hľadala oporu vo chvíľach, keď už nevedela poriadne stáť
na nohách alebo len obyčajne neobyčajný okamih, keď kráčala vedľa mňa na tých
hrôzostrašných opätkoch a stále vyzerala ako najkrajšia žena na svete bez
ohľadu na to, že mala vypité viac než dokážu zvládnuť osemnástky v dnešnej
dobe. Hlbokými vdychmi cigaretového dymu som si do hlavy vohnal odvahu zavolať
jej a pozvať ju na obed aj keď samozrejme až neskôr, teraz by ma poslala
do teplých krajín ani by som sa nestihol nazdať, no zároveň som zacítil ako sa
mi prevrátil žalúdok, čím mi došlo, že cigareta práve teraz nebola dobrým
nápadom a tak som sa v sekunde rozbehol smerom k záchodu, aby
som predišiel neželanej nehode.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
,,Nie Betty, už som ti hovorila, že toto sa nerobí! Nesmieš
len tak podpísať dôležité zmluvy bez môjho alebo Jaclyninho vedomia a tváriť
sa, že sa nič nestalo.“ Frustrovane som si vošla prstami do vlasov a zaťahala
za končeky, aby som sa zbavila narastajúceho hnevu a možno trochu
zmiernila tú neskutočnú bolesť hlavy, ktorá ma týrala už odkedy som sa
zobudila. Posledné čo si pamätám je, že sme spolu s Harrym dokončili
fľašu whiskey – ostatné je zahalené v tajomnej tme. ,,O druhej ťa čakám vo
svojej kancelárii, zatiaľ sa maj, Betty.“ Povedala som rozhodne a zamračila
sa opierajúc si hlavu o chladné sklo môjho okna. <i>Dnes ju vyhodím. To
dievča je totálne neschopné, nezodpovedné a všetko čoho sa dotkne, pokazí.</i>
Bez počkania na jej odpoveď som zložila a ofučane si založila ruky na
hrudi. Postojačky som sledovala ľudí chodiacich po plných uliciach Londýna a rukávy
na sivom svetri si stiahla nižšie, až na dlane. Bola som nahnevaná sama na
seba, že som si ráno nevymenila tie čižmičky za niečo pohodlnejšie, ale keďže
som spolumajiteľka firmy, nesmela som si dovoliť prísť do práce v teniskách
a tváriť sa, že nič. Stratená vo svojich myšlienkach som si ani
neuvedomila, že mobil v mojich rukách už asi po miliónty krát za dnešný
deň zvoní a tak som sa rýchlo rozpamätala a priložila si ho k uchu
bez toho, aby som sa pozrela na meno volajúceho.</div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbDSwThfFQ1RqZv_poXmMgzIU2Hf8Ct9FgCz_0_4n2E-nyUnBeYMk_pD4Y14NI6p_cXkdpiS3745gdvexdAeuP-WwZSEXU3j_ZFWcME0Htm1RUIwyA1I8bDvmCKBiQcydkCOEewu-1KnjF/s1600/62c0b1c1f03d7233d6cc98e8daf51fdd.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="295" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbDSwThfFQ1RqZv_poXmMgzIU2Hf8Ct9FgCz_0_4n2E-nyUnBeYMk_pD4Y14NI6p_cXkdpiS3745gdvexdAeuP-WwZSEXU3j_ZFWcME0Htm1RUIwyA1I8bDvmCKBiQcydkCOEewu-1KnjF/s320/62c0b1c1f03d7233d6cc98e8daf51fdd.jpg" width="320" /></a>,,Prosím?“ ozvala som sa viac podráždene než som chcela a čakala
na odpoveď.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Uhm, ja.. asi ťa veľmi vyrušujem, však?“ Harryho rozospatý
hlas ma prebudil z hnevu a na mojej tvári sa chtiac nechtiac objavil úsmev.
<i>Gabriella, <strike>nie</strike>!</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Harry?“ opýtala som sa kontrolujúc moje sluchové
schopnosti, aby som sa uistila, že je to naozaj on. ,,Nie, nevyrušuješ ma.
Prepáč, po nedostatku spánku som strašne podráždená a dnes toho mám naozaj
dosť na práci.“ Začala som nervózne hapkať, až som sa musela sama zastaviť, aby
som stíchla.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Si si tým istá?“ cítila som ako sa usmieva aj cez telefón,
čím ma vnútorne upokojil a ja som sa opäť usmiala – <i>čo to ten chlap so
mnou robí?</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno, Harry. Naozaj. Tak? Prečo voláš?“ opýtala som sa
zvedavo a vrátila sa späť na svoje kreslo berúc medzi prsty dlhý prameň
mojich vlasov, aby som sa s nimi mohla hrať.</div>
<div class="MsoNormal">
,,No, uhm, chcel som sa ťa opýtať či by sme nezašli spolu na
obed.. vieš, aby sme doriešili tie dlažby a podlahy.“ <i>Jasné, Harold.
<strike>Dlažby a podlahy.</strike></i></div>
<div class="MsoNormal">
,,No, naozaj by som rada, ale obed mám dnes už dohodnutý s Jaclyn.“
Povedala som sklamane a vlasy pustila zo svojich rúk.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Aha, tak to je škoda. A niektorý iný deň?“ smútok v jeho
hlase bol neprepočuteľný a ja som sa v tej chvíli cítila zle za
všetkých na tejto planéte.</div>
<div class="MsoNormal">
,,A čo ak by sme vynechali obed a zbehli na kávu?
Neďaleko mojej firmy je taký zašitý Starbucks, kam nikto nechodí, tak čo keby sme sa stretli tam a prebrali
to? Pozvala by som ťa aj ku mne, ale po včerajšku tam je neskutočný bodrel.“ Zasmiala
som sa skrývajúc svoju červenú tvár aj napriek tomu, že ju nemohol vidieť cez
telefón.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Noo, to znie super. Pošleš mi adresu, aby som vedel, ktorý
presne myslíš?“ jeho hlas bol odrazu plný optimizmu a radosti, čo ma
prinútilo začervenať sa ešte viac – <i>super, teraz totálne ladím so svojimi
topánkami a koženkou.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Jasné, tak dohodneme to na takú piatu, keď skončím v práci?“
doplnila som a zapozerala sa na hodinky, ktoré ukazovali presne pol
dvanástej.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Môže byť. Rád ťa znova uvidím.“ </div>
<br />
<div class="MsoNormal">
,,Ja taktiež, tak o piatej, ahoj.“ Nadšene som potvrdila a zrušila hovor
usmievajúc sa ako slniečko na hnoji.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
______________________________________</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b><i>Budem rada za reakcie.</i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b><i><br /></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-4952062510773700942016-10-21T13:00:00.000+02:002016-10-21T13:00:03.073+02:00Fight hard, love harder. 7.kapitola<div style="text-align: center;">
<b><i><u>Sedmička je tuuuuu.</u></i></b> </div>
<div style="text-align: center;">
____________________________________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<br />
,,Tak Lilly, ideme nakupovať?" usmiala som sa na malú v nákupnom košíku, pričom som vchádzala do veľkého supermarketu, aby som nakúpila chýbajúce potraviny do mojej chladničky.<br />
,,Jupíí, čo šetko ti tjeba kúpiť, Gabi?" opýtala sa ma rozkošne a sladko sa na mňa <a name='more'></a>usmiala podopierajúc si dlaňami bradu.<br />
,,Pozri, tento dlhý papier budeš držať a ja budem podľa neho nakupovať, dohoda?" podala som jej dlhý zdrap papiera, na ktorom bol spísaný zoznam asi dvadsiatich vecí, ktoré som spísala narýchlo pred odchodom z domu. Lilly ním začala radostne trepotať zo strany na stranu, ale zároveň ho pevne zvierala medzi prstami.<br />
,,Jéééj, aký ťam je joškošný jednoložec!" vypískla nadšene a môj pohľad nasledoval smer, ktorý ukazoval jej maličký prst. Veľký kôs plný plyšákov, ktorý hneď na vrchu zdobila veľká plyšová hračka v tvare modrého jednorožca.<br />
,,Ten je krásny." usmiala som sa a pomaličky prešla ku kope plyšových hračiek berúc ho do dlaní. ,,Ak ti ho kúpim, budeš sa o neho starať čo najlepšie budeš vedieť a sľubuješ, že neskončí ako väčšina tvojich plyšákov?" snažila som sa byť prísna, no pri predstave tej radosti v jej očiach, keď jej ho kúpim som sa skoro roztopila a hodila ho k nej do košíka.<br />
,,Šjuibujeeem! Bude to najjepšie žvieratko špolu s Douglasom!" spojenými rúčkami nahodila psí pohľad a ja som mala pocit, že ak by si v tej chvíli zaželala aj živého jednorožca, tak jej ho donesiem.<br />
,,Tak to si skontrolujem." zdvihla som výhražne prst, ale aj napriek tomu som sa s plyšákom presunula k malej Lilly a podala jej ho do rúk.<br />
,,Ďakujéém." šťastne sa rozosmiala a začala stískať jednorožca, ktorý bol skoro väčší ako ona sama.<br />
,,Chcem pušu!" usmievajúc sa som jej ukázala ľavé líce a nahla sa k nej, pričom som čakala ako mi naň vlepí sladký božtek. V momente, keď som sa s košíkom pohla ďalej, musela som aj zastaviť. Pohľadom som zavadila o chlapskú postavu neďaleko mňa, ktorá mi bola až príliš známa a pocítila som zovretie žalúdka.<br />
,,Gabriella?" Danielov pohľad sa stretol s tým mojim a ja som ostala obarene stáť. <i>Čo tu robí?</i><br />
,,Uhm, ahoj, Daniel." tvárila som sa najprirodzenejšie ako som vedela, keď som si všimla mladú ženu stojacu vedľa v uličke čakajúc na to, aby jej podal tyčinky, ktoré práve vybral z regálu.<br />
,,Ako sa máš?" opýtal sa ma so záujmom a ja som skoro vyprskla od smiechu pri pohľade na tú ženu, ktorej tvár sa skrivila žiarlivosťou.<br />
,,Mám sa super a čo ty?" povedala som odmerane a usmiala sa na slečnu pri nákupnom vozíku na druhej strane uličky.<br />
,,No, je mi fajn." pousmial sa a nervózne sa pohrával s prstami. <br />
,,Daniel, pohneš sa už, či tu budem stáť večne? Bolia ma nohy." zatiahla nervózne slečna, ktorej sa očividne náš nevinný rozhovor nepáčil a otočila sa tvárou k nám, čím ma dostala do šoku. Spod krémového kardigánu jej vykúkalo tehotenské bruško a ja som odrazu nevedela kam sa mám pozerať.<br />
,,Áno, už idem." odpovedal jej v sekunde a milo sa na mňa usmial. <i>Tak mňa si vymenil za <strike>toto</strike>?</i> ,,Rád som ťa stretol, Gabi." usmial sa na mňa a obrátil sa na odchod. <i>Rozhodne, že si ma rád stretol, keď chodíš s týmto.</i><br />
,,Ja teba taktiež." usmiala som sa naspäť a pozrela sa na Lilly, ktorá stískajúc jednorožca zadriemkala. Daniel sa otočil na odchod a vrátil sa k svojej novej priateľke, ktorá naňho už znova niečo uštipačne poznamenala. Nemohla som si pomôcť, ale potichu som sa <strike>rozosmiala</strike> a vybrala sa svojou cestou. <br />
<br />
**<br />
<br />
,,Tak a teraz dúfaj, že Blake nemala lepšie návrhy než ty, lebo to budem ľutovať." zatiahla som sarkasticky pri dopíjaní kávy vo vlastnej kuchyni, baliac všetky veci, ktoré so sebou Harry doniesol.<br />
,,Snáď to nikdy nezistíš." zasmial sa pomáhajúc mi s balením. Harry mal naozaj zvláštny, ale zároveň originálny štýl v interiérovom dizajne, ktorý sa mi neskutočne páčil. Rustikálny štýl popretkávaný moderným nádychom bielej, šedej, odtieňmi modrej a elegancie čiernej - všetko ako ušité na mieru pre mňa.<br />
,,Tak to naozaj dúfaj." usmiala som sa odťahujúc svoju ruku od tej jeho, ktorej som sa nechtiac dotkla a snažila sa zakryť zimomriavky, ktoré sa mi rozležali po tele.<br />
,,Budem." vyplazil mi jazyk a začal sa zbierať zo svojej stoličky. ,,Nerád to vravím, ale budem musieť ísť, o pol hodiny mám ďalšie pracovné stretnutie a ak to chcem stihnúť, tak by som si mal pohnúť, keďže sa to nachádza až na druhej strane Londýna." povedal trošku smutnejšie než sám chcel a snažil sa vyhnúť očnému kontaktu so mnou.<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVL8zOxv2B8k6CRf7Logeu1Yj8Rx-u29cTDoLVK-rgvhJeSYtxmBXHd8TNoI7ijsmnieuX_Jsa-2cn7mM94L-pu0qsaXR6NtDwIZIYv6cBA7eBNdzmGfPj_ASTVEoAhsYcHBhLe8He_TKk/s1600/1f029a7658d69230c5d1be9e40e2f526.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVL8zOxv2B8k6CRf7Logeu1Yj8Rx-u29cTDoLVK-rgvhJeSYtxmBXHd8TNoI7ijsmnieuX_Jsa-2cn7mM94L-pu0qsaXR6NtDwIZIYv6cBA7eBNdzmGfPj_ASTVEoAhsYcHBhLe8He_TKk/s320/1f029a7658d69230c5d1be9e40e2f526.jpg" width="244" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVL8zOxv2B8k6CRf7Logeu1Yj8Rx-u29cTDoLVK-rgvhJeSYtxmBXHd8TNoI7ijsmnieuX_Jsa-2cn7mM94L-pu0qsaXR6NtDwIZIYv6cBA7eBNdzmGfPj_ASTVEoAhsYcHBhLe8He_TKk/s1600/1f029a7658d69230c5d1be9e40e2f526.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"></a>,,Tak dobre." usmiala som sa a začala vstávať zo stoličky, no v tom mi zazvonil telefón a ja som sa pozrela na displej - mama - <i>super</i>. ,,Daj mi sekundu, prosím a pôjdem ťa vyprevadiť." zatiahla som rýchlo a natiahla sa po telefóne, ktorý som si hneď priložila k uchu. <br />
,,Áno, mami?" <br />
,,<i>Ahoj, Gabriella, prosím ťa, príď mi otvoriť dvere, očividne ti nefunguje zvonček.</i>" povedala podráždene a ja som cítila ako som zbledla. <i><b>Toto bude problém.</b></i><br />
,,Ehm, čo tu robíš, mama?" opýtala som sa a všimla si ako sa Harry zasekol v pohybe a zazrel na mňa.<br />
,,<i>Prišla som pozrieť svoju dcéru, nemôžem?</i>" ozvala sa dotknuto a ja som mala pred očami ten jej šokovaný výraz z mojej otázky. ,,<i>Poď mi, prosím ťa, otvoriť.</i>" zatiahla a zložila telefón.<br />
,,Harry, vopred sa ospravedlňujem za to, čo bude mama rozprávať." ospravedlňujúco som sa na neho pozrela a vybrala sa smerom ku vchodovým dverám s Haroldom v pätách. Cítila som ako mi hypnotizuje šiju a taktiež aj nárast napätia v miestnosti. Počkala som, kým sa Harry obuje a s hlbokým nádychom som sa natiahla po kľučke od dverí a otvorila som sledujúc mamin prekvapený výraz, keď uvidela kto stojí za mnou.<br />
,,A ty tu robíš čo?" opýtala sa naštvane a v okamihu sa obrátila na mňa. ,,Gabriella, vysvetlíš mi, čo má toto znamenať?" <br />
,,Mama, Harry mi bude prerába.." snažila som sa vysvetliť, no nezdalo sa, že moja mama má o to záujem. V momente sa natiahla a strelila Harrymu silné zaucho. ,,Mama! Zbláznila si sa?" vykríkla som a otočila sa na Harryho, ktorý si šokovane držal pravé líce.<br />
,,Za to všetko, čo ti urobil, ako sa zachoval, by si zaslúžil oveľa viac než len jednu facku. Zmizni odtiaľto Harold a už sa nevracaj." sledujúc jej červenú tvár, ktorá bola znakom najväčšieho rozčúlenia, ktoré som u matky videla som videla ako sa Harry vzal a odišiel.<br />
,,Harry, stoj." snažila som sa kričať za jeho postavou, ale Harry ma totálne odignoroval a odkráčal preč.<br />
,,Mama, ty si sa naozaj zbláznila. Prečo si to urobila?" opýtala som sa hlasnejšie než som plánovala a zabránila jej vojsť do môjho bytu.<br />
,,Nechápem ako ho môžeš ešte brániť! Gabriella veď ťa kvôli tomu chlapcovi šikanovali, bola si roky v ťažkej depresii a nechcela si žiť! Zaslúžil si to." povedala akoby nič a chystala sa vojsť do môjho bytu.<br />
,,Nechápeš vôbec nič, bude mi redizajnovať byt a ty s tým nič nespravíš." postavila som sa do stredu dverí a tak jej zabránila v pohybe.<br />
,,Ty si sa totálne zbláznila. Prečo chceš prerábať byt, keď v ňom máš toľko krásnych spomienok s Danielom?" opýtala sa ma najväčšiu blbosť akú len mohla a ja som ostala šokovane stáť.<br />
,,Tak, aby si vedela, mami, Daniel má novú priateľku, ktorá je tehotná a vyzerá to tak, že ju zbúchol už v dobe, keď sme spolu ešte boli, takže prosím ťa, ak chceš mať takéto reči, tak radšej odíď." naštvane som vyštekla a zatvorila jej dvere pred nosom. Sama som bola šokovaná z toho, čo som spravila, ale vôbec som nemala chuť sa na mamu pozerať. <i>Ak by si Harry zaslúžil facku, tak jedine odo mňa a nie od nej.</i> Rýchlosťou blesku som prebehla ku komode pri vešiaku, kde som nechala telefón a v momente vytočila Harryho číslo. <br />
,,Harry, ani nevieš ako veľmi je mi ľúto to, čo sa stalo. Prosím, zavolaj mi, chcem ti to vynahradiť alebo aspoň sa ti ospravedlniť osobne." rapotala som do odkazovej schránky, ktorá mi nabehla a zrušila hovor vyberajúc sa do obývačky, kde som sa zvalila na gauč a čakala na odpoveď.<br />
<br />Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-35701844428136511342016-10-05T21:18:00.002+02:002016-10-21T13:08:49.298+02:00Fight hard, love harder. 6.kapitola<div style="text-align: center;">
Viem, že je krátka a viem, že mi to trvalo kurevsky dlho, ale práca ma teraz neskutočne zamestnáva, tak dúfam, že mi to niekto odpustí.<br />
Budem sa snažiť písať viac. Enjoy.</div>
<div style="text-align: center;">
_______________________________________________________</div>
<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
S ťažkým povzdychnutím a dlaňou na čele som sa pokúsila rozlepiť zlepené oči a jemne zaostrila na osobu skláňajúcu sa nado mnou.<br />
,,Gabi? Však si v poriadku? Prosím, povedz mi, že si." naliehavý hlas derúci sa z Harryho stiahnutého hrdla ma dokonale prebral a ja som sa sprudka pohla.<br />
,,Č-čo sa stalo? Kde to som?" opýtala som sa zmätene a začala sa rozhliadať okolo seba, pričom som zazrela svoj konferenčný stolík a uvedomila si, že mäkkosť pod mojim telom je spôsobená gaučom.<br />
,,Rozprávali sme sa a a ty si proste z ničoho nič omdlela. Prosím, povedz, že si v poriadku. Mám ti doniesť vodu alebo hocičo iné?" zatiahol úplne vystrašene a z tváre mi odhrnul pramienok vlasov.<br />
,,Ja myslím, že mi je fajn. Nič sa nestalo, ale pohár vody by mi možno prospel." usmiala som sa opatrne a nadvihla sa na lakťoch, aby som si mohla poriadne sadnúť, čo asi nebol dobrý nápad, keďže som sa odrazu ocitla až príliš blízko Harryho jemných pier.<br />
,,Uhm, jasné, hneď ti ho donesiem, ty len seď a nehýb sa, dobre?" až príliš rýchlo sa odtiahol a rýchlosťou blesku sa vybral smerom do kuchyne. <i>Počkať. To znamená, že ma z kuchyne preniesol až na gauč len na rukách? Až tak blízko som mu bola? Dotýkala sa ho? Vravel mi pravdu? Mám mu odpustiť? Ako sa mám teraz správať? Čo mám robiť, aby som netrpela ešte viac než doteraz? A najviac - mám ho nechať rekonštruovať mi byt? Aaaargh, toľko otázok a žiadne odpovede. </i><br />
,,Nech sa páči." opatrne sa usmial, keď mi podával pohár s vodou a sadol si na zem hneď rovno vedľa mňa. Vďačne som sa usmiala a s rýchlosťou, bažiac po chvíľke na premýšľanie, som si priložila pohár k ústam a začala piť studenú tekutinu, ktorá ma okamžite prebrala z mrákot.<br />
,,Harry, prečo si to spravil?" opatrne a hlavne potichu som prerušila napäté ticho, ktoré medzi nami panovalo a zahľadela sa priamo do jeho smaragdových očí.<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgeqzf7W8eipA7LSQiE4Jk_sHyYJwrWgxTwyIvXyhiS1E_4FpxgAObxKNOVdW6ocSVDU3LD9LS67BdJab2DTUFKo7EufZ5Zn0DHXnXrVsMovG_fATcOkwJ2vBpmtWkpQEA-2ekapQWMeT6v/s1600/35a37ba131b01114a0f2ee92394d3ff6.gif" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgeqzf7W8eipA7LSQiE4Jk_sHyYJwrWgxTwyIvXyhiS1E_4FpxgAObxKNOVdW6ocSVDU3LD9LS67BdJab2DTUFKo7EufZ5Zn0DHXnXrVsMovG_fATcOkwJ2vBpmtWkpQEA-2ekapQWMeT6v/s320/35a37ba131b01114a0f2ee92394d3ff6.gif" width="230" /></a></div>
,,Spravil čo?" opýtal sa ma nechápavo a zamračene sa na mňa zapozeral skrývajúc svoje zmätené myšlienky.<br />
,,Chcel sa zabiť." zašepkala som márne hľadajúc silu vysloviť tie slová úplne nahlas.<br />
,,Nevedel som ako žiť. Ako žiť bez teba a bez pocitu toho, že ma niekto potrebuje. Viem, tam niekde ďaleko si ma potrebovala, ale ja som si to nevedel nijak pripustiť. Mal som pocit, že som sám - úplne ma to pohltilo." šepkal naspäť a sklonil hlavu, aby si skryl tvár. Nasledujúcim okamihom som zničila všetku svoju snahu o brnenie pred jeho osobou, ale moje telo vykonalo pohyb úplne samo a vrhlo sa na Harryho, aby som ho objala. Cítila som ako od prekvapenia stuhol a na pár stotín sekundy nevedel čo robiť, ale nakoniec ma oblapil okolo pása a zdvihol sa na kolená, aby ma mohol lepšie stisnúť. Nadvihla som sa a končekmi prstov sa jemne dotkla jeho kučeravých vlasov. Boli presne také ako som si ich <strike style="font-style: italic;">pamätala.</strike> <i>Vôbec som si to nechcela priznať, ale po neskutočne dlhej dobe som sa cítila <strike>úplná.</strike></i><br />
<i><strike><br /></strike></i>
**<br />
<br />
,,Stále chceš, aby ti redizajnovala byt Blake alebo príjmeš moju pomoc?" zatiahol opatrne po chvíľke sedenia na mojom gauči, popíjaní kávy a rečiach o minulosti.<br />
,,Jaa, neviem." zaváhala som snažiac sa chvíľku premýšľania a hovorila som pravdu. Netušila som ako sa teraz ohľadom Harryho cítim, nevedela som, či ho chcem opäť vo svojom živote a už vôbec som nevedela či sa s ním chcem stretávať aj častejšie ako na nákupoch v potravinách.<br />
,,Dobre, opýtam sa inak - smiem sa opäť vyskytovať v tvojom živote alebo bude lepšie ak ťa už radšej nechám na pokoji žiť si ďalej tvoj život?" <i><strike>NIE.</strike> To nesmiem dopustiť, ale taktiež mu nemôžem ukázať, že je tak jednoduché napraviť všetko, čo sa za tie roky stalo.</i><br />
,,Harry." povzdychla som a zapozerala sa na hladinu kávy prelievajúcej sa v hrnčeku v mojich rukách. ,,Chcem a nechcem. Chcem, aby si sa vyskytoval v mojom živote, len si nie som istá ako veľmi." povedala som pomaly zdvíhajúc pohľad a jemne sa usmiala.<br />
,,Tak ja asi pomaličky pôjdem a nechám ťa premýšľať. Gabriella, pozri, viem, že tým, čo som ti dnes povedal sa vôbec nemuselo nič zmeniť, ale máš čas. Nikto na teba netlačí. Ja som len rád, že už všetko vieš a to mi zatiaľ stačí." hovoril, pričom vstával z gauča a ja som sa postavila spolu s ním s úsmevom na tvári. <i>Jeho dobré srdce sa vôbec nezmenilo. </i>Potichu som sa zdvihla a sledovala ho smerom ku vchodovým dverám. ,,Nemusela si vstávať. K dverám som vedel prejsť aj sám, tebe bolo zle." usmial sa na mňa a jemne ma pohladkal po ramene zanechávajúc pás zimomriavok, ktoré sa mi rozležali po celom tele.<br />
,,Som v pohode, nemusíš sa báť." úsmev som opätovala a tvárila sa, že nič. Harry sa už stihol obuť a chytať sa kľučky od vchodových dverí, pričom ich pomaličky otváral a opatrne sa na mňa zapozeral.<br />
,,Harry?" ozvala som sa, keď sa chystal odísť a priamo sa mu zapozerala do očí. ,,Dám ti šancu, aby si mi ukázal, čo všetko vieš v ohľade dizajnu - zajtra ťa tu čakám s tvojim portfóliom presne o takom istom čase ako si prišiel dnes. " usmievajúc som sa chytila rámu dverí a oprela sa oň.<br />
,,Platí. Tak sa vidíme zajtra. Ahoj a choď si oddýchnuť." radosť v jeho očiach bola neprehliadnuteľná a so širokým úsmevom na tvári sa vzbral dole schodmi smerom domov.<br />
,,Ahoj." zakričala som ešte za ním a s podobným úsmevom som zatvorila dvere a následne sa o ne oprela. <i>Znova som do toho padala, ale bolo mi to jedno. </i><br />
<i><br /></i>
<div align="right">
<i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/10/fight-hard-love-harder-7kapitola.html" target="_blank">Ďalšia kapitola.</a></i></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-54802437622545832842016-07-23T00:05:00.002+02:002016-10-21T13:07:39.660+02:00Fight hard, love harder. 5.chapter.<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Neviem, čo mám k nasledujúcej časti napísať, ale veľmi sa mi páči.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Veľa vecí sa vysvetlí a tak vás len nechám čítať.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Enjoy.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>_________________________________________________</i></b><br />
<div style="text-align: left;">
<b><i><br /></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
<i>,,Gabriella, pozri,
minule som ťa nechal ísť, ale dnes to nespravím.“ Vložil nohu k dverám,
čím mi zabránil v ich zatvorení a zapozeral sa mi do očí. ,,Pozri,
viem, že si šťastná, máš určite skvelý život, máš krásnu dcérku, ale chcem, aby
bolo všetko na pravej miere, tak ma prosím nechaj vysvetliť ti to do poslednej
bodky.“ Jeho naliehavý pohľad ma prinútil na chvíľu povoliť, ale potom mi
došlo, čo to vlastne povedal.<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
<i>,,O čom to tu, kurva,
hovoríš?“ zatiahla som nechápavo a otvorila dvere dokorán, aby som mu
mohla všetko vytiahnuť pred oči a prinútiť ho cítiť sa tak mizerne, ako to
len šlo.</i></div>
<a name='more'></a><i><o:p></o:p></i><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,No ak sa nemýlim, tak keď sme sa naposledy a zároveň
po prvý raz po tej dlhej dobe stretli, bola si v škôlke a zviechala si
zo zeme malé kĺbko šťastia – čiže svoju dcérku, nie?“ zatiahol nechápavo a zapozeral
sa na mňa cez škáru dverí, ktorá sa zväčšila v momente, keď som dvere
otvorila dokorán.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,No tak to sa riadne mýliš, môj zlatý.“ Ironicky som sa
rozosmiala a zapozerala sa do jeho krásnych očí. ,,To malé kĺbko šťastia
je moja neter a krsňa v jednom, Jaclynina dcérka. Ja som ju len bola
vyzdvihnúť, keďže Jaclyn nemohla.“ <i>Naozaj si myslel, že už mám malú dcérku?
Nemyslí si náhodou, že som už vydatá a žijem si svoj sen?</i><br />
<i><br /></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2xo3gqp54P2R2128KjRaZDlSdnX155whIgpkEzuVSVLa2adt6_XmtrUlmykcHmQsGnj10-AxqGnJGCdZMhu-zXmWo7we2xGawo3lpPUQ_MMWSvF2eQ9ndmviKYXwTnptGywqO7Xd__wb4/s1600/5f3d6de3021dcea341466de7ee141278.gif" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="177" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2xo3gqp54P2R2128KjRaZDlSdnX155whIgpkEzuVSVLa2adt6_XmtrUlmykcHmQsGnj10-AxqGnJGCdZMhu-zXmWo7we2xGawo3lpPUQ_MMWSvF2eQ9ndmviKYXwTnptGywqO7Xd__wb4/s320/5f3d6de3021dcea341466de7ee141278.gif" width="320" /></a>,,Čiže mi chceš povedať, že som bol doteraz v mylnej predstave,
že si vydatá a máš dcérku?“ šokovane sa na mňa zapozeral a moje zreničky
sa rozšírili. <i><b>Bingo</b>, Gabriella, už by si asi mala so svojim životom niečo
robiť.</i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Áno, presne to sa ti snažím povedať? A vlastne, prečo
ťa to zaujíma? Alebo inak, netvár sa, že ťa to zaujíma, keď si sa na mňa tak
krásne vykašľal!“ iróniu z môjho hlasu bolo cítiť asi až na kilometre, ale
pravdou bolo, že som sa vnútri rozpadala na maličké kúsky. <i>Tak dlho mi trvalo
vybudovať si okolo seba hradby, vyšplhať sa z tej jamy a stačí jedna
sekunda, jeden pohľad do jeho očí a moja sedemročná práca je v troskách.</i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Gabriella, pozri, viem, že som bol najväčší imbecil,
idiot, debil a všetko ostatné..“ začal a pomaličky ho trhlo smerom ku
mne.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Áno, to máš pravdu, to si bol.“ Skočila som mu do reči,
ale ihneď stíchla, keď sa na mňa smutne pozrel. Odrazu som mala pocit, že vôbec
nechápem, čo sa dialo na druhom kontinente, a že myslím len na moju stranu
príbehu.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Ale, opäť raz ťa prosím, aby si mi dovolila vysvetliť ti
to a potom ma môžeš pokojne poslať domov a už v živote ma
nevidieť.“ Vyslovil prosbu a vo mne sa niečo pohlo. Vždy som chcela
vedieť, čo sa udialo a teraz, keď mám možnosť, tak ju <i>určite</i> nezavrhnem
pod koberec.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Dobre, dobre.“ Povzdychla som si a ustúpila som mu z cesty,
aby mohol vojsť do vnútra môjho bytu. Očividne nečakal, že povolím tak
jednoducho, keďže sa na jeho tvári objavil šokovaný výraz, ale neváhal ani
sekundu a vkročil ku mne do priestoru mojej predsiene. ,,Poď za mnou a vyzuj
sa.“ Povedala som potichu, keď som za nami zatvorila dvere a vybrala sa do
kuchyne, kde som sa chystala sadnúť si na jednu z barových stoličiek.
Harry ma potichu nasledoval, aj keď som cítila ako mi jeho pohľadom prepaľoval
šiju. ,,Dáš si niečo na pitie?“ opýtala som sa, keď si sadal na miesto, kde som
si chcela sadnúť ja a váhavo sa ošila.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Nie, nechcem nič, ale ďakujem za opýtanie.“ Jemne sa
pousmial a ja som skoro padla z nôh. Nechápala som ako to robil. Veď
sa len usmial a ja som už nevedela, čo so sebou. <i>Vôbec sa mi nepáčilo akú
<strike>moc</strike> mal nado mnou.</i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Tak spusti.“ Povedala som odmerane a sadla si na
stoličku oproti nemu spájajúc ruky pred sebou na stole.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Takže, hneď po tom ako sme sa presťahovali do Ameriky som
dostal neskutočné depresie. Áno, keď sme si ešte písali a volali, aj vtedy
som ich mal, ale snažil som sa pred tebou tváriť, že sa nič nedeje, pretože som
vedel ako veľmi by ťa bolelo vidieť ma v takom úbohom stave. Prestal som
sa baviť s otcom - raz sme sa pohádali tak veľmi, že som mu vykričal, že
je sebecký bastard, pretože hľadel iba na seba a mňa nechcel pustiť za
tebou aj keď vedel, že to bola jediná vec, ktorá by ma zachránila. Chcel som ťa
prekvapiť na tvoje narodeniny a chodiť za tebou zakaždým, kedy sa dalo.
Začal som si zarábať v neďalekej pekárni, len aby som si našetril na
letenku k tebe, ale môj otec mi to proste nedovolil a aby som to náhodou
nespravil, tak mi vzal všetky peniaze – to bol prevratný moment, kedy som
ti prestal písať a reagovať. Bol som zbabelec, myslel len na seba aj keď som to
vtedy bral, že to bude najlepšie pre teba. Nedokázal som proste zniesť, že si
na druhom kontinente, tisícky kilometrov odo mňa a ja s tým nemôžem
nič spraviť.“ Nervózne si žmolil prsty, ale zároveň sa mi celý čas pozeral do
očí, v ktorých sa mi už pomaličky začínali zbiehať slzy.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Prečo si si myslel, že je to pre mňa to najlepšie? Bolo to
najhoršie obdobie môjho života, vykašľal si sa na mňa len preto, že si si myslel, že je to dobré? A čo tak, aby si mi to aspoň povedal? Porozprával sa so mnou? Vieš čo všetko som si tu zažívala? Decká v škole na mňa úplne
zanevreli, Jacob s Danom ma začali šikanovať, každý deň som chodila domov
zbitá a ráno vstávala do školy so strachom, čo nové sa udeje a jediné,
čo som potrebovala si bol ty, Harry!! Nič iné len ty, každý večer som dúfala,
že sa ozveš a mne bude aspoň trochu lepšie. Potrebovala som ťa a ty si
tu nebol..“ posledné slová vety som šepkala, pretože sa mi zlomil hlas a slzy
prekonali hrádzu mojich viečok. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Gabi, je mi to tak ľúto.“ Zašepkal späť a postavil sa
zo stoličky vyberajúc sa ku mne. ,,Prosím, odpusť mi to. Chcem to všetko
napraviť, aspoň pozliepať kúsky, ktoré môžem, prosím.“ Chystal sa ma dotknúť,
ale ja som sa odtiahla.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Harry, nechápeš? Nebol si tu, keď som ťa najviac
potrebovala! Vykašľal si sa na mňa a ktovie, čo všetko si robil, keď ťa
depresie prešli!“ zvýšila som pomaličky hlas a mala som pocit, že sa
zbláznim. <i>Sedem rokov. Sedem porazených rokov sa nevedel vôbec ozvať a teraz
ma prosí o odpustenie?</i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Vieš čo som robil?“ taktiež zvýšil hlas a začal si
vyhŕňať rukávy. ,,Chcel som sa zabiť! Nechcel som žiť bez teba a s pocitom,
že si šťastná s niekým iným a tak som si proste podrezal žily a čakal
na to, že zomriem!“ zakričal na mňa a ukázal mi svoje zápästia, na ktorých
sa črtali hrubé jazvy z hlbokých rán.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,H-Harry.“ Odrazu som ostala ako omámená a neveriacky som
zazerala na obraz pred sebou. <i>On sa chcel zabiť. <strike>Môj</strike> Harry sa chcel zabiť. </i></div>
<div style="text-align: left;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Hneď po tom ako ma otec našiel v kúpeľni ma zavreli
do nemocnice a neskôr na psychiatriu, kde ma liečili až do konca minulého
roka. Pustili ma a otec ma prijal do svojej firmy v Los Angeles. Bol
som zakríknutý, hanblivý, nevedel som žiť, ale stále som myslel na teba. Chcel
som ťa vidieť a zistiť ako sa máš a tak som sa pozviechal, vzbúril sa
otcovi, ktorý ma mal za blázna a odišiel späť do Londýna, aby som ťa tu
našiel a podarilo sa mi.“ Rozprával potichu, ale rozumela som každému
slovu a odrazu som sa cítila zle. S bolesťou v očiach som
pozerala do tých jeho, až pokiaľ sa mi nezahmlilo pred očami a začala som
padať do temnoty.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/10/viem-ze-je-kratka-viem-ze-mi-to-trvalo.html" target="_blank">Ďalšia kapitola.</a><span style="color: #990000;"></span></div>
</div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-20599383934074221692016-07-22T00:44:00.004+02:002016-07-23T00:07:58.877+02:00Fight hard, love harder. 4.chapter.<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Konečne som sa k tomu dostala!</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Ospravedlňujem sa za to, že mi to tak dlho trvalo, ale nejako som sa k tomu nedostala, keďže som sa od minulého týždňa skoro vôbec nezastavila.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Dúfam aspoň, že si ju užijete.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>_______________________________</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i><br /></i></b></div>
<div class="MsoNormal">
,,Teta Gabiii.“ Ozvalo sa z obývačky v momente,
keď som otvorila dvere svojho bytu a malé štvorročné stvorenie sa nadšene
rozbehlo ku mne. So širokým úsmevom na perách som spustila kufre plné mojich
vecí na zem a vytiahla tú malú potvorku na ruky.</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
,,Lilly, ako rada ťa vidím.“ Usmiala som sa a jemne ju
objala, pohýnajúc sa smerom ku kuchyni odkiaľ som počula zvuky riadov
búchajúcich o seba. <i>Moja sestra a kuchyňa nikdy neboli kamarátkami.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Chýbaja ši mi, veeeeeelmi.“ Zatiahla smutne a odulila
spodnú peru nahadzujúc šteňací pohľad.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ale noták, veď som bola preč len pár dní, toľko si určite
prežila, aj keď, aj ty si mi chýbala.“ Smiala som sa hryzúc jej jemne do ľavého
líčka a ona sa rozkošne rozosmiala. Konečne som s tým malým kĺbkom
šťastia prešla za roh a uvidela Jaclyn ako si utiera ruky do viditeľne
mokrej utierky s úplne zhnuseným výrazom v tvári. ,,Tak takýto výraz
na privítanie som rozhodne nečakala.“ Zasmiala som sa a položila Lilly na
roh ostrovčeka v strede kuchyne, aby si moje ruky aspoň na chvíľu oddýchli
od jej váhy.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Gabriella, tak rada ťa vidím. Už som sa tu šla sama
zblázniť, veď pozri sa na mňa – kedy som naposledy umývala riad, keď hneď vedľa
drezu je umývačka naň? Nikdy. Ako bolo v San Franciscu? Vybavila si všetky
odtiene aj obaly?“ začala nezmyselne reptať a ja som vedela, že bol
správny čas na to, aby som prišla domov.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKqoiV34GRsy8tPglLVzG4_Hl5OWfPABOmHuTzgLE8iVTM8h1zKiZJ9Ma_4y34Se03zkzE28MiUbe3PBsdUthARLvvEZM04EQmwVpvQKVk9G4ucqokt2UlQ_G4OVJy39v0_BpH9tF_y4Oz/s1600/dba410a7bde4afe7caac5d5e8e50513e.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="172" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKqoiV34GRsy8tPglLVzG4_Hl5OWfPABOmHuTzgLE8iVTM8h1zKiZJ9Ma_4y34Se03zkzE28MiUbe3PBsdUthARLvvEZM04EQmwVpvQKVk9G4ucqokt2UlQ_G4OVJy39v0_BpH9tF_y4Oz/s320/dba410a7bde4afe7caac5d5e8e50513e.jpg" width="320" /></a>,,Tak po prvé, aj ja ťa rada vidím. V San Franciscu
bolo dobre aj keď väčšinou nekonečne, tá žena z toho labáku bola
neskutočne otravná a snažila sa mi vopchať do zadku, ale všetko je úplne
vybavené a do dvoch mesiacov to môžeme všetko posúvať do obchodov. Čiže by
som to asi veľmi rada nazvala veľmi úspešnou služobnou cestou.“ Usmiala som sa,
pričom sa mi malá Lilly hrala s vlasmi.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Som rada, že všetko dobre dopadlo a hlavne, že si tam
šla namiesto mňa. Táto malá by bezo mňa nevydržala a myslím, že ja bez nej
a Jona už vôbec nie.“ Podišla ku mne a silno ma objala, čo mi na tvári
vyčarilo široký úsmev. </div>
<div class="MsoNormal">
,,To je nič. Rada som šla a sama vieš, že som odtiaľ
potrebovala vypadnúť, takže mi to padlo vhod.“ Usmiala som sa a jemne sa
odtiahla, pričom som Lilly jemne brnkla do nosa. ,,Čo máš nové ty, anjelik?
Ako je v škôlke?“ opýtala som sa zvedavo pozerajúc do jej veľkých očí.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Noové nemam niiič, aje začaji nám plelábať isbičku na
spanje a budeme mať nové ihjiskooo.“ Bľabotala nadšene a moje oči sa
rozšírili nadšením.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Naozaj? A budem sa tam môcť chodiť aj ja šmýkať alebo
je to len pre detičky?“ opýtala som sa s predstieranou nevedomosťou a Jaclyn
sa na mne pobavene zasmiala.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Hmm, ňooo, myšjím, že to bude jen ple detičky, aje..“
zatvárila sa tajomne a ukázala mi prstom, aby som sa priblížila k jej
perám, aby mi niečo pošepkala. ,,Ja ťa ťam nejako pjepašujem a budeme sa
šmýkať špolu, doble?“ zatiahla potichúčky a ja som sa zatvárila
prekvapene. Rýchlo som sa narovnala a nastavila päťku, aby sme si mohli
tľapnúť.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Beriem tvoju ponuku.“ Zasmiala som sa a žmurknutím potvrdila
svoj sľub, pričom som nechtiac zavadila o hodinky na šporáku.<b><i> Fuck. O hodinu
príde dizajnérka a ja stále vyzerám ako príšera.</i></b></div>
<div class="MsoNormal">
,,Jupíííí.“ Zajasala Lilly a začala tancovať posediačky
na kuchynskom ostrovčeku.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Budete tu? O chvíľu má prísť Blake a ja som sa
ešte nejako nestihla osprchovať.“ Obrátila som sa na Jaclyn smejúc sa na
pohyboch Lilly.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Jasné, počkáme ťa v obývačke, však, zlato?“ usmiala
sa moja sestra a natiahla sa po princeznej neustále tancujúcej vedľa mňa a vytiahla
si ju na ruky.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Aňooo.“ Zatiahla maličká a ja som sa so smiechom
obrátila na päte vyberajúc sa do mojej kúpeľne. Rýchlym krokom som prešla späť
do predsiene, aby som si vzala kufre plné haraburdier, ktoré som mala so sebou
v San Franciscu a začala sa s tým ťahať hore. Bola som
neskutočne nadšená z pocitu domova, ktorý som konečne pociťovala a moje
vyčerpané telo sa tešilo na preberajúcu sprchu. <b><i>Gabriella, fakt rozumný nápad
dohodnúť si stretnutie na deň príletu domov po týždňovej služobnej ceste na
druhej strane sveta.</i></b> Bez zaváhania som za sebou zabuchla dvere do mojej spálne
a prstami sa natiahla za gombíkmi na mojej košeli, ktoré som postupne
začala rozopínať, presne ako som spravila s nohavicami a spodným prádlom,
ktoré som len tak nechala ležať na zemi za sebou a nahá vstúpila do
kúpeľne, kde som si to rovno namierila do sprchovacieho kúta a spustila na
seba upokojujúci prúd teplej vody. So zatvorenými očami som si vychutnávala
teplé kvapky stekajúce po mojich pleciach až cez celé moje telo a usmiala sa
nad pocitom pokoja, ktorý ma odrazu ovládol. Nevedela som prečo, ale pred očami
sa mi opäť objavili <i>smaragdové</i> oči a môj pokoj bol odrazu preč. </div>
<div class="MsoNormal">
V okamihu som pretrhla spojenie mojich viečok a zatrepala
hlavou, aby som vyhnala ten obraz z mojej hlavy, ale ten pár očí akoby ma
prenasledoval a pripomínal, ako veľmi si neuvedomujem, že mi chýba, a to,
že sa to snažím skrývať je len môj vlastný sebaklam. Nenávidím ho za to, ako mi
ublížil a nechal ma samú na tomto mieste, ale zároveň cítim, že moje city,
ktoré boli v tej dobe tak intenzívne nezmizli, len sa mi podarilo ich
potlačiť do úzadia. </div>
<div class="MsoNormal">
Prerušujúc spleť mojich myšlienok som sa načiahla po šampón
a potrebné množstvo si vytlačila na dlaň, ktorou som si ho následne vmasírovala do
vlasov a sprchovým gélom som si prešla každý kúsok môjho tela, aby som
voňala za mojimi obľúbenými malinami. Zmývajúc zo seba nadbytočnú penu som natiahla
prsty za ručníkom vysiacom na vešiaku a zabalila sa do neho, aby som sa
hneď osušila a mohla sa prezliecť.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno, áno, už idem.“ Zakričala som nahlas, keď som začula
zvonček zvoniť už tretíkrát v príliš krátkom intervale a vybrala sa k dverám
púšťajúc papierik s odkazom od Jaclyn z ruky. Musela narýchlo odísť. Usmiala
som sa pri pomyslení na zmenu, ktorá ma čaká a s odhodlaním sa
vybrala smerom do predsiene ku vchodovým dverám do môjho bytu. Pár metrov od
nich som nahodila veselý úsmev a ešte raz, pre istotu, skontrolovala svoj
odraz v zrkadle. Prsty sa mi mimovoľne natiahli po kľučke, akoby boli
nedočkavé za výzvou, ktorá ma čakala a otvorili dvere.</div>
<div class="MsoNormal">
,,A ty tu čo robíš?“ opýtala som sa prekvapene, keď sa mi
pred nosom zjavil Harry v plnej svojej kráse, nahodený do elegantného
obleku s podobným, prekvapene šokovaným výrazom v tvári.</div>
<div class="MsoNormal">
,,G-Gabriella, mal som tu mať stretnutie s jednou slečnou
namiesto Blake, ktorá leží so zápalom pľúc v nemocnici a absolútne som
nečakal, že to budeš práve ty.“ Chrapľavo sa zakoktal a moje srdce
vynechalo úder. Vôbec som nevedela ako mám reagovať a čo povedať. <i>S ním
mám pracovať? On má poznať každé jedno zákutie môjho bytu?</i></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOKArIRkYuUNRBQp-m0HOGljpkmpXu4OzKXiQkgxwByyeZpCDhVjzYxd7peNxTz-XwLfzLuClsxBX4aWr8t-OZQpvISTgFxgya2KTb1u8Dap384xa2IEHo08fzeU5b3pJlqFsAigFco4Ht/s1600/71f8eb5afb988d3d760ab6ca077dbb07.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOKArIRkYuUNRBQp-m0HOGljpkmpXu4OzKXiQkgxwByyeZpCDhVjzYxd7peNxTz-XwLfzLuClsxBX4aWr8t-OZQpvISTgFxgya2KTb1u8Dap384xa2IEHo08fzeU5b3pJlqFsAigFco4Ht/s320/71f8eb5afb988d3d760ab6ca077dbb07.jpg" width="229" /></a></div>
,,Tá slečna som očividne ja. Prečo mi nikto nedal vedieť, že
pošlú niekoho iného? A prečo práve ty?“ začala som zmätene hapkať a moje
vnútro zachvátila panika. <i>Gabriella, dýchaj, je to len chlap. <strike>Áno, chlap, ktorý
bol tvojou prvou láskou a očividne ho ešte stále miluješ, aj keď si to
sama ešte vôbec nechceš priznať.</strike></i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ja vôbec neviem, ale prisahám, že som o tom netušil.
Stalo sa to narýchlo, Blake hospitalizovali len dnes ráno a keďže máme
podobný štýl dizajnu, tak ma šéf poslal namiesto nej. Som tak rád, že ťa vidím.“ povedal náhlivo a pohol sa smerom ku mne otvárajúc svoju náruč.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Harry, prestaň, prosím.“ Bez hlasu som vyslovila jeho meno
a snažila sa zavrieť pred ním dvere. Tak veľmi som sa chcela ponoriť do
jeho náruče, vdýchnuť jeho vôňu a byť aspoň na okamih <strike>šťastná</strike>, ale nesmela
som sa takto týrať – určite je šťastný aj <b>bezo</b> mňa.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Gabriella, pozri, minule som ťa nechal ísť, ale dnes to
nespravím.“ Vložil nohu k dverám, čím mi zabránil v ich zatvorení a zapozeral
sa mi do očí. ,,Pozri, viem, že si šťastná, máš určite skvelý život, máš krásnu
dcérku, ale chcem, aby bolo všetko na pravej miere, tak ma prosím nechaj vysvetliť
ti to do poslednej bodky.“ Jeho naliehavý pohľad ma prinútil na chvíľu povoliť,
ale potom mi došlo, čo to vlastne povedal.</div>
<br />
<div class="MsoNormal">
,,O čom to tu, kurva, hovoríš?“ zatiahla som nechápavo a otvorila
dvere dokorán, aby som mu mohla všetko vytiahnuť pred oči a prinútiť ho
cítiť sa tak mizerne, ako to len šlo.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
***<br />
<div style="text-align: right;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/07/fight-hard-love-harder-5chapter.html" target="_blank"><b><i>Ďalšia kapitola.</i></b></a></div>
</div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-4014774232508094442016-07-12T15:00:00.000+02:002016-07-22T21:55:21.849+02:00Fight hard, love harder. 3. chapter.<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Tretia kapitolka. Jupiii. </i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Naozaj ďakujem za všetky reakcie - ani neviete ako veľmi ma to teší.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Viem, že tento príbeh je asi trochu iný, než ako ste zvyknutí a tiež asi nebude veľmi dlhý, ale toto som teraz ja a užívam si to.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
_______________________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div style="text-align: left;">
<u><b><i><br /></i></b></u></div>
<div style="text-align: left;">
<u><b><i>Harry</i></b></u></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal">
<u><br /></u></div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZd2HNQ6kAd22pjfIXclXUR840UX8Q3Xj9fH3nD4TS74hMMj3-I52IMlvua1ukBvgyQrMIVvR1yw5l9JavJUVJJgEn-3gN2hJoEyde6uCe0zeTLfpyBv8HsRYki_a2ur7br8Q3tEwFI3rf/s1600/large+%25281%2529.gif" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="212" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZd2HNQ6kAd22pjfIXclXUR840UX8Q3Xj9fH3nD4TS74hMMj3-I52IMlvua1ukBvgyQrMIVvR1yw5l9JavJUVJJgEn-3gN2hJoEyde6uCe0zeTLfpyBv8HsRYki_a2ur7br8Q3tEwFI3rf/s320/large+%25281%2529.gif" width="320" /></a>Odomknutím vchodových dverí som vošiel do svojho apartmánu a kľúče
ihneď hodil na stolík vedľa dverí zabuchujúc za sebou ťažké drevo. Prstami som
si pomohol s vyzutím topánok a s ťažkým povzdychom sa vybral do
obývačky, kde som sa unavene zvalil na svoje obľúbené kreslo a telefón pustil
z rúk. Stále som mal pred očami jej pohľad. Pohľad, ktorým mi rozdrvila už
rozbité kúsky srdca. Tak veľmi som dúfal, že keď ju už konečne objavím v tomto
zasrato veľkom meste, tak ju budem môcť aspoň objať, ospravedlniť sa za všetko
a do poslednej bodky napraviť svoje chyby, pretože aj napriek tomu, že
bola posledných osem rokov tak ďaleko, nikdy som na ňu nezabudol a neprešiel
deň, aby som na ňu nepomyslel. Na jej<i> krásny úsmev, žiarivé oči, vôňu vlasov</i>. A ona
ma teraz nenávidí, dokonca má aj malú dcérku, ktorá je jedným z najrozkošnejších
stvorení, aké som kedy videl. Určite je <b>šťastná</b>. Jej život je bezo mňa plný
radosti a krásnych momentov a ja si tu môžem beznádejne sedieť na vlastnom
kresle, stratený vo vlastných myšlienkach a tíško závidieť chlapovi, ktorý
má možnosť ju milovať bezhranične a naplno. <b><i>Vidíš Harold?</i></b> Keby si nebol
taký idiot a nemyslel len na seba, tak by mohla byť tvoja. Mohol si sa
každé ráno prebúdzať vedľa jej krásnej tváre, robiť jej s radosťou raňajky,
hádať sa s ňou na každej maličkosti a potom sa udobrovať, len aby si
mohol vidieť jej víťazný žiarivý úsmev, to malé dievčatko mohlo byť tvoje a nič
na svete by ti ich už nevzalo.</div>
<div class="MsoNormal">
Cítiac slzy tlačiace sa do mojich očí, som sa postavil, z parapety
okna vzal krabičku cigariet a vyšiel na balkón zapaľujúc si ten úzky
šúľok, ktorý mi mal priniesť úľavu. Plným vdychom som naplnil svoje pľúca dymom
a lakťami sa oprel o balkón pozerajúc sa na krásny výhľad na Londýn,
ktorý sa mi každý večer o takomto čase naskytol presne na tomto mieste.
Nedokázal som pochopiť, ako som bol schopný odísť od svojho zatrpknutého otca a na
vlastnú päsť sa vrátiť do svojho rodného mesta, keď ešte pred pár mesiacmi som
si nevedel stáť za vlastnými slovami. Zakaždým som bol ten hanblivý chlap,
ktorý mal mocného otca v oblasti peňazí a pracoval v jeho firme
plnej závisti, zloby a tyranie. No v tom sa vo mne niečo zmenilo a pochopil
som, že toto nie je život, ktorý chcem žiť, Los Angeles nebolo mesto, v ktorom
som sa cítil ako doma a moji <i><strike>priatelia</strike></i> boli iba bezvýznamné kontakty v diári
pokiaľ nepotrebovali pomoc. Aj napriek tomu, že som tu sám, som zamestnaný na
oveľa nižšej pozícii než som bol v štátoch, bývam v malom apartmáne,
ktorý vôbec nie je hrozný a nemám tu žiadnych priateľov, stále sa tu cítim
viac<b><i> doma</i></b> ako tam, za oceánom. Možno preto, že je tu ona, že som tu zažil mnoho
krásnych okamihov – <u>s ňou</u> - a možno len pre ten pocit, že je tu
niekde poblízku niekto, kto ma naozaj miloval, aj keď to bolo dávno. </div>
<div class="MsoNormal">
Koniec
cigarety som zahasil v sklenenom popolníku položenom po mojom pravom boku
a plnou silou si udrel do zábradlia, aby som aspoň trochu vyventiloval
svoj vnútorný nepokoj – nepomohlo.</div>
<div class="MsoNormal">
Nevedel som čo robiť, nechcel som sa už takto cítiť, ale keď
som videl, že je šťastná, nemá cenu jej to šťastie ničiť, aj keď nie je po
mojom boku. Otočiac sa na päte som sa obrátil smerom späť do bytu s cieľom
dať si sprchu a aspoň zaľahnúť do postele, aj napriek tomu, že som vedel,
že nebudem spať a celú noc si budem predstavovať jej krásnu tvár, ktorá za
tých osem rokov vykvitla k ešte väčšej kráse. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<u>Gabriella<o:p></o:p></u></div>
<div class="MsoNormal">
<u><br /></u></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Ako je možné, že je<b> znova</b> v mojej hlave?</i> Po toľkých
rokoch sa mi konečne podarilo ho odtiaľ vyhnať, ale nie, on sa musí zjaviť v tej
najnevhodnejšej a najneočakávanejšej chvíli len preto, aby ma mohli
trýzniť jeho krásne smaragdové oči. Čo
robil v škôlke? Má dieťa, ktoré tam chce nahlásiť a bol si len
prezrieť priestory? Alebo niečo iné?<i> Aaargh, toľko otázok a žiadne odpovede.
Asi sa zbláznim.</i></div>
<div class="MsoNormal">
Naťahujúc sa za svojim telefónom položenom na mojom
pracovnom stole v kancelárii som vytočila Jaclynino číslo a počúvala vyzváňací
tón, ktorý sa nie a nie zmeniť na hlas mojej sestry.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Gabriella?“ ozvala sa po chvíľke moja sestra a ja som
sa narovnala na kresle, akoby ma mohla vidieť.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Uhm, ahoj, počuj, mám na teba menšiu prosbu.“ Zatiahla som
opatrne a do ruky vzala pero, ktoré bolo najbližšie pri mojej ruke a začala
sa s ním hrať.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Počúvam.“ Povedala smejúc sa a ja som si vedela úplne
predstaviť jej úškrn.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Preposlala by si mi číslo na to dievča, ktoré ti prerábalo
a dekorovalo dom? Už nevládzem pozerať na to, ako mi všetko v mojom byte
pripomína Daniela a chcem to zmeniť. Chcem už úplne uzavrieť tú kapitolu
svojho života.“ Úplne vážne som vytasila svoju požiadavku a vnútorne cítila,
že to, čo vravím je <i>pravda</i> a <i><b>naozaj</b></i> to tak cítim.</div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHaX6lHHp703LnQlp5o_gykasGMnx8nen4poFEDKg4Eyt6d72GGsDg6lS1ErvQxGKp0gp6cYwUNEYo8jUkSwzYFhZpEzPAJL625cP5EFgE0R9m2dNZInBSF1Kj1xUrOnG2nOc_a-EIu0fO/s1600/large+%25281%2529.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHaX6lHHp703LnQlp5o_gykasGMnx8nen4poFEDKg4Eyt6d72GGsDg6lS1ErvQxGKp0gp6cYwUNEYo8jUkSwzYFhZpEzPAJL625cP5EFgE0R9m2dNZInBSF1Kj1xUrOnG2nOc_a-EIu0fO/s320/large+%25281%2529.png" width="212" /></a>,,To dievča sa volalo Blake a si si istá, že to chceš
urobiť?“ opravila ma moja sestra a naschvál sa opýtala, keďže vedela, že Danielom chcem len zakryť, čo
všetko sa včera v škôlke stalo.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno som si istá a prosím, nenarážaj na včerajšok –
aspoň na chvíľu sa mi podarilo na neho nemyslieť a ty to zase vytiahneš.“ Frustrovane
som si prešla kučerami a hlboko si povzdychla.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Zlato, vôbec neviem, prečo tu ťaháš včerajšok a Harryho,
keďže na to som vôbec nenarážala, ale vidím, že ho máš plnú hlavu, presne ako
pred siedmimi rokmi.“ Pobavene okomentovala moju predchádzajúcu odpoveď a ja
som si zatiahla za korienky vlasov, v ktorých som mala ešte stále ponorené
prsty.<i><b> Fuck. Prečo ho mám stále pred očami? </b></i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Dobre, dobre, nič som nepovedala. Tak prepošleš mi to
číslo, prosím?“ cítila som ako sa červenám, ale snažila som sa na to nemyslieť
a nevšímať si to, aj keď som vedela, že to sama pred sebou neskryjem.
<i>Chýba mi.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno, pošlem ti ho cez správu a o dvanástej ťa
čakám u mňa v kancelárii, skočíme spolu na obed a ty sa mi
budeš môcť posťažovať sestrička.“</div>
<div class="MsoNormal">
,,A to musím?“ opýtala som sa ako malé dievčatko, ktorému sa
nechce ísť na návštevu k otravným známym.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno musíš, nesmieš to držať v sebe.“ Prísne rozhodla
a ak by som mala uši ako psík, tak ich asi aj sklopím.</div>
,,Dobre, mami. Tak o hodinku.“ Snažila som sa ironicky
rozlúčiť. ,,A prosím ťa, pošli mi tie podklady k novým objednávkam, aby
som to za ten čas vyriešila.“ Dodala som ešte a zrušila hovor, aby som
mala konečne pokoj.<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
<i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/07/fight-hard-love-harder-4chapter.html" target="_blank"><b>Ďalšia kapitola.</b></a></i></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<br /></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-37500697842005164842016-07-08T00:51:00.003+02:002017-10-08T13:57:59.067+02:00Fight hard, love harder. 2. chapter.<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
ĎAKUJEM všetkým za pozitívne reakcie na moje nové dieťatko.</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px; text-align: left;"><br /></span>
<span style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; font-size: 14px; line-height: 18px; text-align: left;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
,,Neverím vlastným očiam, že si to ty, a že stojíš
predo mnou.“ Žiarivo sa usmial a chcel ku mne podísť otvárajúc svoju
náruč, ale spomienky mihajúce sa mi pred očami ma prinútili cúvnuť a vyhnúť
sa mu. V jeho očiach som zazrela bolesť a nepochopenie, ale nemala
som slov na to, aby som niečo povedala.</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi3oPlcnRQfB83De22TxhWNegp5C-sRfu8EfFeeUG5BiEyRL2QAFUOui6xhgxXgNpWW2jYhuMN79_qRWoq_Oudi1cvBJ29w6XlhtoKLUtrKUvz_sZdr9oR2oB3qa8_uXd8KpWWXStZebOpo/s1600/large+%252810%2529.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi3oPlcnRQfB83De22TxhWNegp5C-sRfu8EfFeeUG5BiEyRL2QAFUOui6xhgxXgNpWW2jYhuMN79_qRWoq_Oudi1cvBJ29w6XlhtoKLUtrKUvz_sZdr9oR2oB3qa8_uXd8KpWWXStZebOpo/s200/large+%252810%2529.jpg" width="200" /></a>,,Nie. Nechaj ma.“ Povedala som s ľadovým hlasom a pozrela
sa na riaditeľku, ktorá len nechápavo stála pri nás a pozorovala náš
rozhovor. Harry ostal stáť ako prikovaný a nevydal už ani hlások aj keď
som mala pocit, že sa musel veľmi premáhať. Odrazu som zacítila ako ma malá
rúčka chytá za ukazovák a ťahá dožadujúc sa pozornosti.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Poťme uš domooov.“ Zatiahla potichu Lilly stále sa
červenajúca z predchádzajúcej nehody a nesmelo sa pousmiala.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno zlatíčko, ideme, pozdrav sa pani riaditeľke a ideme
si pre veci.“ Hrane som sa usmiala cítiac na sebe Harryho nechápavý a ublížený
pohľad, ale nemala som síl pozrieť sa opäť do jeho očí a znova padnúť do
jamy, z ktorej som sa šplhala neskutočne dlho.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Dovideňja pani riaditelka aj vy ujo.“ Usmiala sa rozkošne
a už ma ťahala za sebou smerom ďalej do šatne. </div>
<br />
<div class="MsoNormal">
,,Ahoj Lillinka. Krásny víkend slečna Gabriella.“ Usmiala sa
spokojne a otočila sa na odchod, pričom som jej venovala ešte jemný úsmev
sledujúc malú Lilly, ktorá sa už stratila v miestnosti. Nechcela som, ale
počas toho, ako som vchádzala do šatne, som sa musela otočiť a pozrieť sa
na miesto, kde ešte pred pár sekundami stál Harry. <i>Čo tu robil? Ako je možné,
že sa vrátil? Chcel ma vidieť? Prečo ma nehľadal? Prečo sa vrátil po tom
všetkom?</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Gabii, kto boj ten ujo a prečo ša na teba tak peeekne
požeral?“ opýtala sa ma Lilly a vyzúvala si prezuvky.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ako to myslíš, že sa na mňa pekne pozeral?“ usmiala som sa
snažiac sa skryť bolesť skrývajúcu sa v mojich očiach a podala jej do
rúčok sandálky, v ktorých prišla, aby sa mohla obuť.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ňo, ploste sa na teba požeral velmi pekne – akoby si bola
najkjajšia na svete.“ Zaškerila sa a nazula si pravú topánku spokojná so
svojim výkonom.</div>
<div class="MsoNormal">
,,No, Lilly, ten ujo bol raz mojim najlepším kamarátom, ale
takým úplne najlepším, s ktorým som si dala niekedy aj pusu, vieš? Ale
potom sa musel odsťahovať do Ameriky kvôli tatinkovi a predtým ako
odišiel, tak mi nasľuboval hory doly, ktoré vôôôôbec nesplnil. Čiže sa na mňa
usmieval asi preto, aby som mu prepáčila.“ Snažila som sa jej vysvetliť tak,
aby ma pochopila, aj keď som mnoho detailov vynechala. Harry bol mojou prvou
láskou už v 15 rokoch, ale po tom, čo sa musel presťahovať do Ameriky ma
nechal úplne samú na škole, kde som, pravdupovediac vôbec nebola obľúbená, čo
malo za následok, že ma všetci naokolo začali šikanovať, keď videli, že som
úplne bezbranná. A aby toho nebolo málo, Harry mi postupne prestal odpisovať na
maily, nedvíhal telefonáty a totálne na mňa zabudol.</div>
<div class="MsoNormal">
,,A plepáčiš mu to niekedy?“ ozvala sa po chvíľke bojovania
s ľavou sandálkou a úprimne sa na mňa zapozerala.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Neviem zlatíčko, bolo to vtedy pre mňa veľmi ťažké
obdobie, takže sa s tým musím popasovať, ale ty sa tým nezaťažuj, dobre?“
usmiala som sa a jemne ju štipla do líčka, ktoré sa naplnilo červenou
farbou. ,,No čo, ideme robiť tie palacinky?“ zmenila som tému a sledovala,
ako sa jej od nadšenia rozšírili zreničky.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Aňooooo.“ Zakričala a rozbehla sa ku dverám, ktoré
následne prudko otvorila a ja som sa vydala so smiechom za ňou. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<b><i><u>Flashback</u></i></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><i><u><br /></u></i></b></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Sľúb mi, že mi budeš písať, volať a nezabudneš na
mňa. Nech to stojí čokoľvek.“ Zašepkala som potichu, pretože môj hlas by
nevydržal väčší nápor. Nechápala som ako je možné, že je to tu - že nadišiel
deň, keď sa musím rozlúčiť so svojou polovicou a nechať ho odísť na druhý
kontinent vediac, že ho neuvidím veľmi dlhú dobu.</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Gabi, zlatko, ľúbim ťa najviac na svete a ani len z diaľky
nehrozí, že by som na teba zabudol. Vždy, nech sa deje čokoľvek, “ podišiel ku
mne bližšie a pravou rukou dvihol moju dlaň, ktorú si priložil k srdcu
,,stále budeš tu, v mojom srdci.“ Usmial sa a dlaňami ma chytil za
krk, pričom mi zanechal odtlačok pier na čele.</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Áno, ale ja to tu bez teba nezvládnem. Si jediný človek,
ktorý ma chápe a má rád takú aká som bez ohľadu na všetko. Neopúšťaj ma,
prosím.“ Môj hlas to už nevydržal a na konci vety sa zlomil. Oči sa mi
zaliali slzami aj napriek tomu, že som si vravela, že nesmiem plakať a ešte
viac to sťažovať obom stranám, ale bola som natoľko slabá, že som to nedokázala
udržať v sebe.</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Láska, neplač mi, prosím. Ani nevieš ako ma bolí vidieť ťa
takúto, ale ja naozaj neviem ako inak. Vieš, že ma tu otec nenechá samého ani
keby sa čo dialo.“ Pritisol si ma k sebe a ja som cítila ako sa
premáha, aby nezačal plakať aj on. Rukami som oblapila jeho driek a ucho priložila
k miestu, kde mal srdce počúvajúc jeho rýchly rytmus.</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Zvládneme to.“ Šepkajúc som sa snažila ubezpečiť hlavne
samú seba a ešte viac sa k nemu natisla. </i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Harry, poď, už musíme ísť.“ Ozval sa po chvíli Harryho
otec a moje telo sa roztriaslo. <b>Je to neodkladne tu.</b></i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Zlato, teraz ma počúvaj, ľúbim ťa, dobre? To je to
najhlavnejšie, čo teraz máme, budem ti celý čas písať a..“ odtiahol ma od seba
a pozeral sa mi do očí, pričom sa tie jeho napĺňali slzami, ktoré sa
postupne dostali cez hrádzu jeho viečok a putovali dole, po jeho krásnej
tvári. Prstami som sa zaplietla do jeho hnedých kučier a prilepila sa na
jeho pery dožadujúc sa posledných dotykov. <b>Odrazu som mala pocit, že lietam.
Cítila som, že ak sa stane hocičo, aj tak si vždy nájdeme cestu k sebe aj
keby to malo trvať roky.</b></i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Dávaj si na seba pozor a píš hneď ako to bude možné.
Ľúbim ťa.“ Zašepkala som mu do pier a ešte naposledy na dlhú dobu ho
objala.</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>,,Ty sa mi o seba staraj a tiež na seba dávaj
pozor. Ľúbim ťa.“ Usmial sa, opäť raz sa dotkol mojich pier a rozbehol sa
k autu, do ktorého ihneď naskočil, keďže sa čakalo iba na neho.</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Rukami som si oblapila trup, aby som sa držala pohromade a snažila
si zapamätať každý detail jeho úsmevu a momentu, keď som ho videla
naposledy.</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><br /></i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><b><u>End of Flashback</u></b></i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><b><u><br /></u></b></i></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
Sediac na gauči som premýšľala, spomínala a nechápala ako
bolo možné, že som to všetko prežila. Že prešlo už sedem rokov a moje srdce
zmeravelo zakaždým, keď mi bol na dosah. Myslela som si, že je to už za mnou,
že som sa cez to úplne preniesla, ale vnútorný pocit, ktorý ma prenasleduje od
chvíle, čo sa môj pohľad dnes stretol s tým jeho, ma nejako nechce nechať
na pokoji. </div>
<div class="MsoNormal">
Jaclyn si pre Lilly prišla dve hodinky po tom, čo sme prišli domov a spravili
v mojej kuchyni spúšť, ale zdržala sa oveľa dlhšie než bolo plánované až
nakoniec odišli pred pol hodinou, keďže maličká už zaspala na gauči. Bola som
vďačná za svoju rodinu aj za všetko, čo sa dialo v mojom živote aj napriek
tmavým momentom. Vôbec sa mi nechcelo ísť do spálne a tak som len vypla
televízor, ktorý bol jediným zdrojom svetla v obývačke a zaryla sa
pod deku, ktorá príjemne hriala. Dúfala som, že pomaly zaspím, a že ma tie
zelené smaragdové oči nebudú sledovať večne.<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
<b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/07/fight-hard-love-harder-3-chapter.html" target="_blank">Ďalšia kapitola.</a></i></b></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-33344170366842795312016-07-03T21:52:00.001+02:002016-07-08T20:16:14.855+02:00Fight hard, love harder. 1.chapter<div style="text-align: center;">
<b><i><br /></i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Pfuu.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Neviem čo napísať.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Veľa vecí sa zmenilo, skončila som školu, mám prácu a nový začiatok pred sebou.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Neverím, že som už dospelá.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Ale nie preto sme tu, nový príbeh s názvom <span style="color: #990000;">Fight hard, love harder.</span> je tu.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Ani neviete aká som z neho nadšená, tak dúfam, že nebudem jediná a ak aj áno, tak ho budem písať pre seba.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i><br /></i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwq0L1wYUxnRFrt1ZD_xtk1YGekiusWYmDx28-ccSas3D0v2dAtiGAsDxXzA0dWie5fvX43mUJDD2t1aDru5zGV5_LhLoPMPGV6hV9i79JBl96x6U06M6us8XsInaMmfG95tTM_0BryeFW/s1600/large+%25288%2529lll.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="272" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwq0L1wYUxnRFrt1ZD_xtk1YGekiusWYmDx28-ccSas3D0v2dAtiGAsDxXzA0dWie5fvX43mUJDD2t1aDru5zGV5_LhLoPMPGV6hV9i79JBl96x6U06M6us8XsInaMmfG95tTM_0BryeFW/s320/large+%25288%2529lll.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i></i></b></div>
<a name='more'></a><b><i><br /></i></b>
<div style="text-align: center;">
_______________________________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Sediac na svojej čiernej koženej pohovke s čajom v ruke
a najnovším magazínom rozloženým na kolenách som opäť raz spomínala na
minulosť. Prešlo už toľko mesiacov a vôbec nič sa nezmenilo. Pocit
prázdnoty a osamelosti je stále ten istý, presne ako v čase, keď
odišiel a vzal všetko so sebou. Naše prvé stretnutie, objatie, bozk,
všetok ten smiech, šantenie a správanie sa ako malé deti, predstavenie
mojej rodine, to, ako veľmi boli z neho nadšení aj keď ho poznali len pár
minút. A teraz? Teraz je všetko preč – akoby prišla spúšť a všetko zničila.
Chýbalo mi to, zakaždým, keď som sa pozrela na niečo, čo mi ho pripomínalo, tak mi chýbal,
ale všetko sa dialo z dôvodu. Všetko sa dialo pre niečo a ja som
vďačná aj za to, čo mi ten vzťah dal. Už som sa naučila, že aj ľudia, ktorí ti
chýbajú už nemusia patriť do tvojho života. Chýbať ti môžu, ale ich miesto je
už prázdne a takto to ostane, kým sa nepozbieraš a nedovolíš niekomu<i>
inému</i>, aby ťa spravil šťastnou. </div>
<div class="MsoNormal">
Náhle rozvibrovanie môjho telefónu na stolíku predo mnou ma
prinútilo prebrať sa z myšlienok a chrbtom ruky si utrieť slzy, ktoré
sa mi spustili z očí a prekotúľali sa cez bránu mojich viečok. Nahla
som sa dopredu a s jemným popotiahnutím som sa pozrela na displej,
ktorý zobrazoval meno mojej sestry – <b>Jaclyn</b>.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhsNTgoMRQLmxH549vsomTLD0t2y7-BbAxtmdQqnsVv-PzSSAUXjX9unahuK-x7vqE5h5pNHo4qt3Y1Es6UoU5GDutTYTJNeS8Ts2Bi7t4bsjCLBvEZ_MP718Y1NQMGZwe-8tMUz43tEYFQ/s1600/large.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="163" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhsNTgoMRQLmxH549vsomTLD0t2y7-BbAxtmdQqnsVv-PzSSAUXjX9unahuK-x7vqE5h5pNHo4qt3Y1Es6UoU5GDutTYTJNeS8Ts2Bi7t4bsjCLBvEZ_MP718Y1NQMGZwe-8tMUz43tEYFQ/s320/large.png" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno, sestrička?“ ozvala som sa zachrípnuto do telefónu a modlila
sa, aby prekukla môj plač.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Gabriella? Ty plačeš?“<i> fuck.</i> To mi nevyšlo.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ehm, nie, možno trochu, to je jedno.“ Zakoktala som sa a zasmiala
sa sama nad sebou. <i>Naozaj som nemožná.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Len mi nepovedz, že je to zas kvôli Danielovi, pretože ťa
pretrhnem ako hada!“ zatiahla a mne stiahlo hrdlo. Až príliš dobre ma tá
žena poznala.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Tak trochu, iba som spomínala. Veď vieš aká som.“ Snažila som
sa to nejako zahnať do kúta, len aby mi dala pokoj a nezačala znova so
zabŕdaním, prečo som sa s ním vôbec rozišla.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno, veď práve preto, že to viem. Taaaakže, porozprávame
sa o tom, keď budeme spolu, dobre?“ rozhodla za mňa a ja som otrávene
pretočila očami. <i>Nechcem sa o tom rozprávať.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Jasné, jasné.“ Povedala som zmierlivo, len preto, aby už
bola konečne ticho. ,,Ale pochybujem, že voláš len tak, takže, vyklop to.“ Zasmiala
som sa a potichu si odpila z čaju, ktorý bol už viac menej studený.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Nooo, chcela som sa ťa opýtať, či by si nezašla po malú
Lilly do škôlky.“ <i>Jasné, hra na anjelika.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Jaclyn, ty si hrozná. Mám jeden jediný deň voľna a ty
mi ho chceš aj tak prerušiť.“ Zasmiala som sa a zdvihla sa z gauča,
keďže som dopredu vedela svoju kladnú odpoveď. Predsa si nenechám újsť
príležitosť vidieť svojho malého anjelika.</div>
<div class="MsoNormal">
,,No ták, prosím. Jon musel narýchlo odísť na skúšku,
pretože pozajtra majú s nejakou kapelou koncert a ja to nestíham
kvôli tým novým zásielkam rúžov, ktoré majú byť rozoslané a ešte s tým
nikto nepohol.“ Sťažovala sa mi do telefónu a ja som sa len smiala. Ľudia
by si nemysleli koľko práce je s <i>kozmetikou</i>. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Sama vieš, že ti na toto neviem povedať nie, takže presne
viem akú odpoveď si čakala, keď si mi volala a netvár sa, že nie.“ Zasmiala
som sa a dvihla sa z gauča s cieľom odniesť hrnček do drezu a presunúť
sa do kúpeľne, aby som zo seba spravila človeka.</div>
<div class="MsoNormal">
,,No dobre, tak sa netvárim, ale ďakujem. Lilly bude určite
nadšená, že bude so svojou krstnou mamou a tetou v jednom. Ak chceš
vezmi ju k sebe alebo k nám, pri prvej možnosti si po ňu prídem, len
čo skončím v práci, čo bude tak možno o dve tri hodinky.“ Ubezpečovala
ma, keď som prechádzala smerom ku schodom a ja som ju už prestala počúvať.
Úplne mi stačilo, že budem so svojou malou neterkou a konečne nebudem
myslieť na zlé veci.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Sama vieš, že to malé kĺbko šťastia zbožňujem, takže som
len rada, že s ňou môžem tráviť čas. Vezmem ju k sebe do bytu a ty
potom prídeš, platí?“ usmiala som sa a konečne vošla do kúpeľne, kde som
si začala rozčesávať svoje dlhé gaštanové vlasy.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Platí a teraz už musím bežať, pretože Betty je
totálne neschopná. Tak ďakujem a vidíme sa neskôr.“ Povedala rozčúlene a ja
som sa dlaňou udrela po čele.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Nechápem prečo sme ju ešte stále nevyhodili. Len jej
neublíž. Pa.“ Smiala som sa a zložila hovor.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Pretočením kľúča v zapaľovaní som vypla motor a nadšenie
vo mne narastalo. Tak dlho som nevidela to malé štvorročné stvorenie, že až
teraz si uvedomujem ako veľmi mi chýba. Jedným pohybom som zovrela kľúče, celú
kabelku spolu s mojim telefónom a vybrala sa von z auta.
Podrážky tenisiek jemne dopadali na suchú plochu asfaltu a ja som si
užívala pocit, že nemám na nohách desať centimetrové opätky a nepotácam sa
v tomto krásnom počasí do firmy. Kráčajúc do budovy súkromnej škôlky som
pociťovala zvláštne <i>zvieranie</i> v bruchu, ale neprikladala som tomu veľkú
podstatu a pokračovala ďalej. Pravou dlaňou som otvorila vchodové dvere a zamierila
si to priamo do Lillyinej triedy, ktorá sa nachádzala na prvom poschodí. Schody
som brala po dvoch a úsmevom sa zdravila mamičkám, ktoré si svoje
ratolesti brali po dlhom dni v práci, domov. Potichu som prešla k modrým
kvietkovaným dverám napravo od schodiska a jemne zaklopala. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Dobrý deň.“ Milo som sa pozdravila nakukujúc hlavou do
priestoru triedy, kde sa na malom koberci hrali deti spoločne s vychovávateľkou.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Teta Gabiiiiiii.“ Skríkla malá Lilly nadšene, len čo ma
uvidela a nechala hračky, s ktorými sa hrala hračkami, skákajúc na
rovné nôžky a veselo sa rozcupitala ku mne.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ahoj anjelik. Ako sa máš?“ natiahla som k nej ruky a vytiahla
ju do vzduchu, aby som ju mohla jemne objať a nechať ju voľne sedieť na
mojich rukách. Jej svetlohnedé vlásky boli rozlietané všade naokolo a jej modručké
očká žiarili na kilometre. Naozaj to bolo najkrajšie dieťa aké som kedy videla –
presne tak krásne ako jej <i>maminka</i>.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Šupeeeer. De je mamiňka?“ zabľabotala mi do ucha a poriadne
stisla krk. Úsmevom som sa pozdravila vychovávateľke, ktorá sa ďalej venovala
ostatným deťom a pozrela sa späť na Lilly na mojich rukách.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Maminka pracuje, ale za také dve hodinky príde pre teba.
Súhlasíš s tým, aby sme šli variť palacinky u mňa doma ako naposledy?“
navrhla som nápad, pri ktorom som vedela, že neodolá a žmurkla na ňu.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Aňoooooo! Palacinkyy!“ šťastne zatlieskala sama pre seba a ja
som sa rozosmiala. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Pani vychovávateľka beriem malú Lilly so sebou, Jaclyn
dnes nemohla prísť. Je to v poriadku?“ oznámila som mladej žene medzi
kŕdľom detí a usmiala sa.</div>
<div class="MsoNormal">
,,V poriadku, tak sa Lillinka maj a vidíme sa v pondelok,
dobre?“ milo sa usmiala a zapozerala sa na Lilly, ktorá sa mi hrala s prameňom
vlasov.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Lilly, pozdrav sa.“ Upozornila som ju a jej zrak v okamihu
padol na vychovávateľku, ktorej zakývala a ukázala štrbavý úsmev.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Dovideňja!“ mávala kým som ju brala na rukách von z triedy
a zatvorila za nami dvere. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Ták, ako si sa dnes mala? Čo skvelé ste robili?“
opýtala som sa skladajúc ju späť na zem a zahrnula vlasy za ucho, aby som
na ňu lepšie videla.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Dneš šom iba špala a jobila nálamky, ktolé dáme potom
mamiňkám, ale aš keď bude správny čas.“ Bľabotala veselo a rozbehla sa
napred smerom do šatní, kde mala odložené topánky a veci, ktoré si mala
prezliecť. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Hlavne pomaly.“ Napomenula som ju vyberajúc zvoniaci mobil z listovej
kabelky a kontrolujúc meno na obrazovke.<i> Lucy z marketingu - sorry,
ale dnes mám voľno, dnes <b>nie</b>. </i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Aaaau!“ zakričala Lilly a ja som okamžite zdvihla
zrak, aby som skontrolovala, čo sa stalo. <i>Sekundu nedávam pozor a už sa
niečo deje!</i> Sledujúc malé kĺbko nešťastia, ktoré zahanbene sedí na zemi som sa
musela rozosmiať, pretože sa očividne niekam zapozerala a nabúrala do pani
riaditeľky s nejakým chlapom po jej boku.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Aleee, malá slečna nepozerá pod nôžky.“ Ozval sa mužský
chrapľavý hlas, ktorý mi bol odniekiaľ neskutočne známy, ale keďže bol neznámy
otočený chrbtom ku mne nevedela som ho zaradiť medzi osoby, ktoré poznám.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Pjepáčte, ja šom nechcela.“ Zašomrala potichu Lilly, ale z miesta
na dlážke sa nepohla.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Lilly, na sekundu ťa spustím z očí a ty nám tu
narážaš do ľudí.“ Smiala som sa pribiehajúc k nej a začala som ju
zdvíhať zo zeme. ,,Ospravedlňujem sa, pani Mansutti, viete aké sú deti.“ Vravela
som zbierajúc Lilly zo zeme bez pohľadu na tých dvoch vedľa nás a začala ju oprašovať od špiny z podlahy.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Nič sa nestalo, veď všetci sa občas zapozeráme na krásne
veci a potom nevieme, kde sa nachádzame.“ Ozval sa pre zmenu chrapľavý
hlas a ja som dvihla zrak stretávajúc sa so smaragdovým pohľadom, ktorý
som tak dôverne poznala.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Harry?“</div>
,,Gabriella?“ ozvali sme sa naraz a moje srdce zovrelo
prekvapenie, hnev a milión ďalších nepopísateľných pocitov.<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
<b><i><span style="color: #660000;"><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/07/fight-hard-love-harder-2-chapter.html" target="_blank">Ďalšia kapitola</a> </span></i></b></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-68203107046891519462016-07-02T16:04:00.006+02:002016-07-02T16:04:59.315+02:00Dreams come true. <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhv_twbm_STGgq7cqd1mIq9r4p1YIFG6DAqchWW2Ck2tJf1pJSSf3j3oxo72DAoj0aPZwyubEe44Z127GF1YJCsZo5XELWS5z0wjQquBUjjpGIbaACJfmVMktjMKSQlbytnjdn9iTu-a6ny/s1600/10805509_911202692225719_1875506591_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhv_twbm_STGgq7cqd1mIq9r4p1YIFG6DAqchWW2Ck2tJf1pJSSf3j3oxo72DAoj0aPZwyubEe44Z127GF1YJCsZo5XELWS5z0wjQquBUjjpGIbaACJfmVMktjMKSQlbytnjdn9iTu-a6ny/s1600/10805509_911202692225719_1875506591_n.jpg" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i>Ľudia si zaslúžia žiť a plniť si svoje sny, pretože život je len jeden a druhý už nedostaneš.</i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><br /></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/09/dreams-come-true-1-kapitola.html" target="_blank">First.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/09/dreams-come-true-2kapitola.html" target="_blank">Second.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/09/dreams-come-true-3kapitola.html" target="_blank">Third.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/09/dreams-come-true.html" target="_blank">Forth.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/10/dreams-come-true-5kapitola.html" target="_blank">Fifth.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/10/dreams-come-true-6kapitola.html" target="_blank">Sixth.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/10/dreams-come-true-7kapitola.html" target="_blank">Seventh.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/10/dreams-come-true-8kapitola.html" target="_blank">Eighth.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/10/dreams-come-true-9kapitola.html" target="_blank">Nineth.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/10/dreams-come-true-10-kapitola.html" target="_blank">Tenth.</a></i></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/11/dreams-come-true-11kapitola.html" target="_blank">Eleventh.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/11/dreams-come-true-12kapitola.html" target="_blank">Twelvth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/11/dreams-come-true-13kapitola.html" target="_blank">Thirteenth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/12/dreams-come-true-14kapitola.html" target="_blank">Fourteenth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/01/dreams-come-true-15kapitola.html" target="_blank">Fifteenth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/02/dreams-come-true-16-kapitola.html" target="_blank">Sixteenth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/03/dreams-come-true-17kapitola.html" target="_blank">Seventeenth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/05/len-3-vety.html" target="_blank">Eighteenth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/06/dreams-come-true-19kapitola.html" target="_blank">Nineteenth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/07/dreams-come-true-20kapitola.html" target="_blank">Twentieth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/07/viem-ze-skoro-nestiham-ale-asi-som-to.html" target="_blank">Twenty first.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/07/dreams-come-true-22kapitola.html" target="_blank">Twenty second.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/07/dreams-come-true-23kapitola.html" target="_blank">Twenty third.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/07/dreams-come-true-24kapitola.html" target="_blank">Twenty fourth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/08/dreams-come-true-25kapitola.html" target="_blank">Twenty fifth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/08/dreams-come-true-26kapitola.html" target="_blank">Twenty sixth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/08/dreams-come-true-27kapitola.html" target="_blank">Twenty seventh.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/01/dreams-come-true-28kapitola.html" target="_blank">Twenty eight.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/01/dreams-come-true-29kapitola.html" target="_blank">Twenty nineth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/01/dreams-come-true-30kapitola.html" target="_blank">Thirtienth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/03/dreams-come-true-31kapitola.html" target="_blank">Thirty first.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/04/dreams-come-true-32kapitola.html" target="_blank">Thirty second.</a> </i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/04/dreams-come-true-33kapitola.html" target="_blank">Thirty third.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/04/dreams-come-true-34kapitola.html" target="_blank">Thirty fourth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/07/dreams-come-true-35kapitola.html" target="_blank">Thirty fifth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/08/dreams-come-true-36kapitola.html" target="_blank">Thirty sixth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/11/dreams-come-true-37kapitola.html" target="_blank">Thirty seventh.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/12/surprise-nova-kapitola-je-tu-to-nie-po.html" target="_blank">Thirty eighth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/02/dreams-come-true-39kapitola.html" target="_blank">Thirty nienth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/03/dreams-come-true-40kapitola-end.html" target="_blank">Fortienth.</a></i></b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #990000; font-family: Georgia, Times New Roman, serif;"><b><i><u><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2016/03/dreams-come-true-epilogue.html" target="_blank">EPILOGUE</a></u></i></b></span></div>
<br />Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-46499749322761142122016-03-24T23:33:00.000+01:002017-10-08T14:01:38.362+02:00Dreams come true. EPILOGUE<div style="text-align: center;">
<i><br /></i></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>A sme na konci ďalšieho môjho dieťaťa.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Ani neviete ako ľahko sa mi tento epilóg písal aj napriek tomu, že dnes som mala naozaj ťažký deň.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Ďakujem vám všetkým, čo tu ešte ste, vydržali ste so mnou a stále čítate moje drísty, ktoré ani nepribúdajú pravidelne a tak často ako by som chcela.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Je tu koniec, ale ja písať rozhodne neprestávam a mám na pláne ďalšiu kapitolovku, kde sa vrátim k môjmu krásnemu Haroldovi, ale tá príde asi až po ukončení maturity, aby som sa mohla plne venovať ukončeniu školy.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>Ešte raz ĎAKUJEM!</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i>___________________________________________________________________</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><i></i></b></div>
<a name='more'></a><b><i><br /></i></b>
<div class="MsoNormal">
,,Áno, slečna Withington, máte pravdu. Som rada, že Ste sa ozvali a určite sa na to pozriem a zavolám vám naspäť.“ Privolila som a s nadšením zložila hovor s klientkou, s ktorou som sa dohadovala na predizajnovaní jej nového bytu a detaily si zapísala do svojho diára. S hlbokým nádychom som sa postavila od svojho kancelárskeho stola a podišla k veľkému oknu, ktoré sa tiahlo cez polovicu miestnosti, aby som sa mohla opäť pokochať dychberúcim výhľadom na Londýn. Nechápala som, že človek môže byť tak šťastný a pritom mať celý život pred sebou. Medzi prstami som zvierala obrúčku, pokojne nasadenú na mojom ľavom prstenníku a usmiala sa pri pomyslení na prekvapenie, ktoré chystám pre Liama k jeho dvadsiatim šiestim narodeninám, ktoré oslavujeme v kruhu rodiny už tento víkend. Kto by si bol pomyslel, že už v mojich dvadsiatich troch rokoch budem vydatá za lásku môjho života a stanem sa vyhľadávanou bytovou dizajnérkou.</div>
<div class="MsoNormal">
Pohľadom som skúmala budovy týčiace sa oproti mojej kancelárii a cítila sa neskutočne vďačná za svoj život plný lásky, šťastia a úspechu. Prúd mojich myšlienok zastavilo slabé zaklopanie na mohutné dvere a ja som sa otočila čakajúc, kým ich niekto otvorí.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Pani Payne, ospravedlňujem sa, že ruším, ale je tu kuriér aj s obrovskou kyticou ruží. Mám ho vpustiť dovnútra alebo to prebrať za vás a priniesť vám to sem?“ zatiahla veselo Monica, keď vykukla spoza dverí a usmiala sa na mňa. <i>Odkiaľ berie to dievča toľko energie?<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Nevieš od koho sú?“ opýtala som sa zmätene a vybrala sa smerom k nej, aby som si kyticu prevzala sama.</div>
<div class="MsoNormal">
,,To ani len netuším, ale viete aký je pán Liam romantik, čiže vôbec nepochybujem, že je od neho.“ Usmiala sa, keď som prešla okolo nej a sadla si späť na svoje miesto sledujúc ma ako prechádzam k mladému chalanovi, ktorý vôbec nevyzerá, že by mu tá kytica prišla ľahká.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Dobrý deň, pani Payne. Poprosím len váš podpis a už tu nie som.“ Povedal totálne znudeným hlasom a doslova na mňa hodil celú kyticu, pričom som skoro spadla z nôh, keďže bola naozaj ťažká. Pravou rukou som sa natiahla, aby som mu podpísala papier o prevzatí a už ho nebolo ani vidno.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Tak ten musel mať dnes veľmi zaujímavý deň.“ Zasmiala som sa sledujúc dvere, ktoré sa za ním zavreli a nespokojne zavrtela hlavou, keď sa môj pohľad stretol s Monicinim, ktorá netrpezlivo čakala, kým jej prezradím od koho tá kytica vlastne je. Bez slova som sa natiahla po bielom, úhľadne zloženom papieriku medzi modrými ružami a otvorila ho čítajúc text.</div>
<div class="MsoNormal">
‚<i>Viem, že miluješ modré ruže, preto som ti chcel spraviť radosť a aspoň trochu ti spríjemniť deň v práci. Milujem ťa a už sa teším, ako si ťa večer vyobjímam. S láskou, Liam. Xx</i>‘</div>
<div class="MsoNormal">
,,Mala si pravdu, Monica.“ Zasmiala som sa a natiahla sa, aby som si privoňala k omamnej vôni mojich obľúbených kvetov. ,,Vieš čo? Choď domov k malému Maximovi – máš do konca týždňa voľno, ja si ho doprajem tiež.“ Vybalila som na ňu odrazu a Monica sa na mňa pozrela akoby som padla z jahody.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Lenže, pani Payne, je tu ešte veľmi veľa práce a nie je možné, aby sme to potom stihli. Nemôžem si dovoliť dva dni voľna len tak.“ Snažila sa namietať a rozhodne sa postavila zo stoličky.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Monica, kto je tu tvoja šéfka? Viem, že si príliš pracovitá, ale doma máš syna, ktorý čaká na svoju maminku, tak žiadne námietky a chcem ťa vidieť najbližšie až v pondelok!“ povedala som priamo a vybrala sa späť do svojej kancelárie, aby som si pobalila veci a mohla sa vybrať domov.</div>
<div class="MsoNormal">
**</div>
<div class="MsoNormal">
S tlmeným štrngotom kľúčov v zámku som otvorila dvere nášho domu a vstúpila dovnútra, pričom ma obviala vôňa domácej Liamovej pizze a v mojich ústach sa nazbierali slinky na najlepšiu vec na svete.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam? Zlato?“ ozvala som sa a kľúče položila na bielu komodu stojacu pri vešiaku na kabáty.</div>
<div class="MsoNormal">
,,V kuchyni.“ Začula som ozvenu a vybrala sa smerom k mojej obľúbenej miestnosti v tomto dome. Na tvári sa mi rozležal spokojný úsmev, keď som vstúpila do kuchyne a uvidela polonahého Liama so zásterou okolo bokov, ako pripravuje ananásovú pizzu. Klopkanie mojich vysokých opätkov sa ozývalo priestorom a moje kroky smerovali k osobe môjho manžela, aby som mohla svoje ruky zozadu obmotať okolo jeho pása. Nevedela som sa dočkať momentu, keď mu ukážem prekvapenie.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Vidím, že robíš našu obľúbenú.“ Usmiala som sa vdychujúc jeho príjemnú vôňu a pobozkala ho na odhalené rameno.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Čo robíš tak skoro doma?“ otočil sa ku mne čelom a dlane položil na moje boky. ,,Nie, že by som sa netešil, ale nečakal som ťa tak skoro. Páčili sa ti ruže?“ nahol sa k mojim perám a jemne ma pobozkal nečakajúc na odpoveď na jeho otázky.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Povedala som si, že som s tebou už dávno nebola celý deň, aby sme mohli leňošiť bez toho, aby som pracovala a tak som sa rozhodla, že dnes je ten deň. Už ma veľmi dobre poznáš na to, aby si vedel, že modré a červené ruže sú moja slabosť, tak sa ani nepýtaj. Veľmi si ma potešil. Ďakujem, láska.“ Jemne som sa odtiahla a zapozerala sa do jeho hnedých očí sledujúc iskričky šťastia plejúce v nich. <i>Šťastný ešte len budeš, keď uvidíš, čo pre teba mám, môj krásny.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ooo, niekto chce byť dobrý k svojmu manželovi, keď sa mu blížia narodeniny?“ zatiahol nadšene a dlaňou skĺzol k môjmu zadku, ktorý jemne stlačil, čím ma privádzal do šialenstva.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ja som vždy dobrá k svojmu manželovi, nemyslíš?“ zahryzla som si do pery prechádzajúc nechtom po jeho hrudi a zasmiala sa nad jeho prudkým výdychom a prerušením očného kontaktu.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Až príliš.“ Zasmial sa a chystal sa vrhnúť na moje pery, no ja som ho predbehla a stihla sa uhnúť, pričom som mu na pery priložila ukazovák.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Musíš chvíľu počkať, najprv mám pre teba prekvapenie, ty dobrý manžel.“ Zasmiala som sa nad jeho nechápavým výrazom a vybrala sa ku kabelke, ktorú som nechala na kuchynskom ostrovčeku pri ceste k Liamovi a vytiahla odtiaľ veľkú krabičku.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Vieš, že milujem prekvapenia iba o trochu menej než teba, takže vieš ako ma potešiť.“ Usmial sa, keď som mu podávala krabičku a s nadšením sa vrhol na rozviazovanie stuhy. S veľkou nádejou som sledovala ako padá malá stuha na plochu linky a ako Liam otvára vrch, pričom jeho zrak padá na maličké ružové topánočky spojené menšou stužkou s nápisom ‚<i>I will be my daddy’s princess.</i>‘</div>
<div class="MsoNormal">
,,Všetko najlepšie k narodeninám, otecko.“ Usmiala som sa, keď zdvihol prekvapený pohľad a so slzami v očiach sa zapozeral do mojich očí.</div>
<br />
<div class="MsoNormal">
,,Ja budem ocko?“ slzy šťastia padajúce z jeho očí zaplnili slzami aj tie moje a ja som neschopná slova prikývla. Bez slova položil krabičku na linku a vrhol sa na mňa, aby ma mohol stlačiť v objatí a zatočiť mnou. ,,Milujem ťa, mamička. Aj našu malú dcérku. Navždy, až dokým nezomriem!“</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
***</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
Ospravedlňujem sa, že je to tak krátke, ale dala som tam všetko, čo som chcela.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
THE END</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-35436105870306188552016-03-13T00:33:00.005+01:002017-10-08T14:03:47.915+02:00Dreams come true 40.kapitola THE END <div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Tak a je to tu. </b></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
(bude ešte epilóg, ale neviem kedy)</div>
<div style="text-align: center;">
PS: Držte mi prosím palce v utorok na maturite! :(</div>
<div style="text-align: center;">
______________________________________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<div class="MsoNormal">
<u>Liam<o:p></o:p></u></div>
<div class="MsoNormal">
<u><br /></u></div>
<div class="MsoNormal">
,,Myslíte, že sa prebudí?“</div>
<div class="MsoNormal">
,,Už chcem, aby otvoril oči.“</div>
<div class="MsoNormal">
,,Noták, Liam, prebuď sa.“ Známe hlasy ozývajúce sa okolo
mňa ma prinútili vnímať na pár sekúnd svet a aspoň sa snažiť otvoriť oči.
Jemný dotyk na mojej ruke ma prebral ešte viac a pípajúce zvuky ma
prinútili odlepiť viečka od seba. Chvíľku mi trvalo, kým som zaostril na ľudí
okolo postele a všimol si mamu, ako sedí vedľa mňa a drží ma za
prsty.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam.“ Zvolal Niall, ktorý si ma všimol ako prvý a všetky
pohľady sa upreli na mňa. Snažil som sa rozpamätať na to, prečo som tu, až sa
mi vrátili všetky spomienky a mnou nespokojne trhlo. <i>Semafór, bozk, kamión rútiaci sa na naše auto.<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
,,K-kde je?“ opýtal som sa ignorujúc radosť v ich očiach
a snažil sa nadvihnúť na lakťoch, pričom sa pípajúce zvuky zrýchlili a zaplnili
celú miestnosť. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam, som tak rada, že si sa prebudil.“ Povedala mama a pohladila
ma po tvári ignorujúc moju otázku. ,,Len sa upokoj, prosím.“ </div>
<div class="MsoNormal">
,,Kde je Lea?! Je v poriadku? Žije?“ pri poslednej
otázke sa môj hlas zlomil a tlak, ktorý vyvíjala mama na moje ramená ma
položil späť na posteľ. Nikto nevydal ani hláska a ich pohľady smerovali
do zeme. <i>Nie.</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Je na jednotke intenzívnej starostlivosti a jej stav
je vážny. Má zlomené štyri rebrá, pričom jej jedno z nich prepichlo pľúca
a len tak tak minulo srdce. Taktiež mala silný otras mozgu a vnútorné
krvácanie, ktoré sa lekárom podarilo zastaviť aj keď jej počas operácie párkrát
zlyhalo srdce. Teraz sa už len čaká ako jej telo zareaguje. Zatiaľ je v umelom
spánku. Je mi to ľúto, Liam.“ Harry sa ujal slova a mojim telom prebehli
zimomriavky. <i>Moja kráska.<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Môžem ju vidieť? Prosím.“ Opýtal som sa so zlomeným hlasom
a zapozeral sa do stropu, aby som zahnal slzy, ktoré sa mi začínali tlačiť
do očí. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Pochybujem, že to bude možné, ale skúsim zájsť za doktorom.“
Pousmial sa Louis a potichu sa vytratil z miestnosti.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Čo sa vlastne stalo? Pamätám si len rútiaci sa kamión na
naše auto. Ale mali sme predsa zelenú! Nemal tam čo robiť!!“ zúrivosť začínala pomaly
napĺňať moje žily a mal som dosť práce udržať sa v pokoji.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Do vášho auta nabúral opitý kamionista.“ Povzdychol Niall
a dlaňou si pretrel unavenú tvár. Jeho oči boli červené a na brade sa
mu črtalo badateľné strnisko. <i>Ako dlho tu
som? </i>,,Mali ste šťastie, že ste boli v jeho brzdnej dráhe, pretože ak by do
vás nabúral v plnej rýchlosti, tak je Lea mŕtva na mieste a ty možno
s ňou.“ </div>
<div class="MsoNormal">
,,Kde je ten kokot?!“ zúrivosť naplno ovládla môj jazyk a ja
som odrazu pocítil ako ma mama nepatrne buchla po dlani.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam, vyjadruj sa!“ jej pohoršený pohľad ma rozčúlil ešte
viac aj keď som vedel, že ona za nič nemôže.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Nechápem ako môžeš teraz rozmýšľať nad tým, akým spôsobom
sa vyjadrujem, mami! Ten človek skoro zabil moju priateľku aj mňa a k tomu
bol opitý! Kvôli nemu leží Lea na jednotke intenzívnej starostlivosti a jediná
vec, ktorá ťa zaujíma je, ako sa vyjadrujem!“ dlaňami som si pretrel oči a frustrovane
prehrabol vlasy.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam, správaj sa k svojej matke! Chápem, že si rozrušený,
ale takto by si sa s mamou rozprávať nemal.“ Zapojil sa do toho otec
stojaci za mamou a nebezpečne nadvihol pravé obočie presne tak, ako to
robí vždy, keď chce svojim slovám dodať vážnosť. V momente, keď som mu
chcel niečo nepríjemné odseknúť sa dvere otvorili a do miestnosti vošiel
doktor s unaveným Louisom za chrbtom.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Pozrime sa, kto sa nám to prebudil.“ Prehovoril s úsmevom
a pristúpil ku mne.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i><u>O týždeň neskôr<o:p></o:p></u></i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><u><br /></u></i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Biela.</i> Všade iba
biela farba. Steny, posteľ, na ktorej sedím, ešte aj prístroje, ktoré mi ešte
pred pár dňami monitorovali zdravotný stav, boli biele. Všetko, celá izba bola
biela, sterilná. Toto miesto sa mi hnusilo, no aj napriek tomu som sedel na
tvrdej posteli hľadiac do prázdna. Dnes je deň, keď Leu prebudia z umelého
spánku a mne ostáva už len jediná možnosť – dúfať, že všetko dopadne dobre
a ona sa naozaj prebudí bez toho, aby nastali nejaké komplikácie. </div>
<div class="MsoNormal">
Posledný týždeň bol asi najhorší v mojom živote. Za
Leou ma pustili až tri dni po tom, čo som sa prebudil po dvoch dňoch v umelom
spánku a aj to som s ňou mohol stráviť maximálne päť minút, pretože
sa chceli vystriedať všetci. Nikdy som si nemyslel, že ju uvidím napojenú na
prístrojoch, ktoré za ňu ešte aj dýchali. Nemyslel som si, že ju uvidím obvitú
v obväzoch doslova od hlavy po päty a tiež som si nemyslel, že sa
budem modliť len za to, aby pohla prstom a ukázala mi, že žije, že je ešte
stále tu, pri mne.</div>
<div class="MsoNormal">
Moje hlboké premýšľanie prerušilo prudké zaklopanie na
dvere, pričom mnou od ľaku trhlo. Ani som nestihol zareagovať a dvere sa
otvorili ukazujúc mi postavu Harryho s chabým úsmevom na tvári.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam, musím ti niečo povedať.“ Sťažka dýchal a ja som
prestal dýchať. <i>Stalo sa niečo?</i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Čo sa stalo? Je niečo zlé s Leou? Hovor!“ ani som si
neuvedomil ako a stál som na nohách rútiac sa k jeho osobe s cieľom
vybehnúť smerom k Leinej izbe, aby som zistil, či je všetko v poriadku
a tak, ako má.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Nie, s Leou je všetko v poriadku. Doktori práve
všetko pripravujú a za chvíľu sa ju budú snažiť prebudiť, ale je tu niečo,
teda skôr niekto.“ Po jeho slovách sa moje napnuté telo aspoň trochu uvoľnilo,
ale z tváre sa mi nevytratil spýtavý pohľad.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Čo sa deje?“ nedočkavo som sa opýtal a prstami si
prehrabol vlasy.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Je tu ten, čo spôsobil dopravnú nehodu a chcel by ťa
vidieť.“ Harryho pohľad sa sklopil len čo mi dopovedal vetu, ktorú chcel a moje
dlane sa zovreli do pästí. Chcel som mu odpovedať, ale izbou sa opäť ozvalo
zaklopanie a naše pohľady sa spoločne zapozerali na dvere.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ďalej.“ Povedal som, keď sa nedostávalo odpovede a dvere
sa následne otvorili, pričom cez ne do vnútra nakukol doktor.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam, je čas.“ Usmial sa a moje vnútro naplnila
nádej.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Hneď som tam, len ešte vybavím jednu maličkosť.“ Povzbudivo
som sa usmial a sledoval, ako sa jeho postava vytráca z priestoru.
,,Ukáž mi toho úbožiaka.“ Povedal som smerujúc na Harryho, ktorý sa bez slova
vydal von z miestnosti so mnou hneď za jeho chrbtom. Prešli sme okolo
plastových stoličiek postavených hneď vedľa stien a mierili smerom k Leinej
izbe. Harryho lakeť ma poštuchol do rebier a hlavou ukázal na chalana asi
v mojom veku, ktorý mal na zápästiach putá. <i>Vyjebané decko, ktoré sa nevie spratať do kože.<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
Bez slova som jemne prikývol a vybral sa za ním
zabíjajúc ho pohľadom. Netrvalo ani pár sekúnd a moja postava sa týčila
nad tým jeho, čakajúc kým dvihne zrak od špinavej dlážky. Keď sa naše pohľady
stretnú, všimnem si, ako sťažka prehĺtne.</div>
<div class="MsoNormal">
,,J-ja, viem, že som urobil veľkú chybu, ani nevieš ako
veľmi ma to mrz..“ snažil sa vykoktať, no môj pohľad sa odrazu sfarbil na
červeno a moja päsť vystrelila v ústrety jeho tvári. Udrel som ako
najsilnejšie som vedel a jeho telo sa skrútilo v bolesti držiac sa za
pravú časť tváre.</div>
<div class="MsoNormal">
,,To máš za moju priateľku, ktorá je ešte doteraz v umelom
spánku a za všetku tú bolesť, ktorú si jej spôsobil. Vidíme sa na súde a dúfam,
že si odpykáš svoj trest presne tak, ako sa patrí!“ zašepkal som varovne a cítil
ako sa mi okolo ramien obmotávajú silné dlane a vedú ma preč od
krvácajúceho nosa, ktorý som asi zlomil.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
,,Teraz nám ostáva už len čakať kým sa slečna Lea prebudí.
Môže to byť za päť minút a taktiež to môže trvať hodiny. Skús sedieť vedľa
nej a prihovárať sa jej. Možno to pomôže.“ Ubezpečil ma doktor, keď
vychádzal z miestnosti a zavrel za sebou dvere. </div>
<div class="MsoNormal">
Pohľadom som zavadil o dievča ležiace na posteli a dúfal,
že sa prebudí, čo najskôr, pretože som bez nej naozaj nechcel žiť. <i>Nevedel som si to ani predstaviť, nie to ešte
zažívať</i>. Pomalým pohybom som sa prisunul bližšie k jej telu a dlaňou
chytil tú jej, sledujúc aká je krásna aj s modrinami na tvári a veľkým
škrabancom tiahnucim sa cez pravé líce. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Lea, láska, som tu, už sa môžeš prebudiť, už je všetko v poriadku.
Pred chvíľou som naložil tomu, čo nás skoro zabil a už si v poriadku,
už môžeš otvoriť svoje krásne oči a usmiať sa na mňa.“ Povzdychol som si a prstami
sa natiahol k jej tvári, aby som jej mohol odsunúť prameň vlasov z čela.
Obväz, ktorý jej ešte pred pár dňami pokrýval hlavu je preč a ja som
konečne mohol cítiť jej jemnú pokožku. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Vieš, už som sa ti prihováral veľakrát, ale ešte nikdy si
nijako nereagovala, čo keby si to skúsila teraz? Prosím, aspoň pohni prstom
alebo mi jemne stlač dlaň, aby som vedel, že si tu pri mne. Chcem už cítiť
tvoje objatie, potrebujem ho cítiť - inak to neprežijem. Prosím.“ Šepkal som a čelom
sa oprel o chrbát jej ruky, zatvárajúc oči pred slzami, ktoré sa chceli
predrať na povrch. Už to bol týždeň, čo som nevedel na čom som a vnútorne ma
to zabíjalo. </div>
<div class="MsoNormal">
Prešlo pár minút a izba bola rovnako tichá, bez
jediného zvuku alebo bez pohybu. Čelo som mal stále položené vedľa Leinej ruky
a dúfal v zázrak. Zatvorené oči a únava ma premáhali k spánku,
ale snažil som sa premôcť môj mozog a nezaspať, až dokým som si
neuvedomil, že cez moje vlasy prechádzajú cudzie prsty. <i>Snívam? Myslel som si, že som celý čas hore, ale ak to nie sú moje
prsty, čo ma hladkajú, tak potom..?</i> </div>
<div class="MsoNormal">
Pomalým pohybom som sa začal nadvihovať a pohľadom sa
stretol s najkrajšími očami, ktoré ma potichu sledovali.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Sníva sa mi? Prosím, povedz, že nie.“ Zaplakal som a zapozeral
sa na Leu, ktorá sa na mňa jemne usmievala a načiahla ku mne ruku.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Nie, láska. Nesníva sa ti. Som tu, živá a zdravá, len
som ťa nechcela budiť, keďže si trochu zaspal.“ Jej hlas znel pre moje uši ako
rajská hudba a moje telo sa bez váhania postavilo a priblížilo sa k nej.
Bez váhania otvorila náruč a čakala, kým sa do nej neponorím a nezačnem
veriť, že sa mi naozaj vrátila, že je živá a už len moja. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Ani nevieš ako veľmi som sa bál, že už nikdy nebudem cítiť
tvoje objatie! Milujem ťa!“ zamumlal som jej do hrude a jemne ju stisol
berúc ohľad na jej zlomené rebrá. ,,Neverím, že si sa prebudila, a že si
tu! Už nikdy ťa nepustím!“ výbuch šťastia v mojom vnútri sa mohol
prirovnať k ohňostroju a miestnosťou sa ozval tlmený smiech.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Neboj sa, tak ľahko sa ma nezbavíš a mimochodom, tiež
ťa milujem.“ Poznamenala a dlaňami sa natiahla po mojej tvári, aby mohla
spojiť naše pery.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b><i><u>THE END</u></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
Taaaaaaak?</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
Neverím, že moje štvrté "dieťa" je ukončené!</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
Ďakujem za všetko.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="background-color: white; color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;">♡♡</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-13385012736239383332016-02-16T21:53:00.005+01:002016-02-16T21:53:51.336+01:00Dreams come true. 39.kapitola<h4 style="text-align: center;">
<b><br /></b><b>Ehm, no, časť je tu, ale neviem ako sa k nej vyjadriť.</b><b>Je trochu <u>omáčková</u>, ale potrebovala som sa dostať k tomu, k čom som sa chcela a je to tam.</b><b>Enjoy.</b></h4>
<h4 style="text-align: center;">
<b>_________________________________________________________________</b></h4>
<div style="text-align: center;">
<b><br /></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Tak? Ako
sa ti páčil tento?“ moje myšlienky preťal Liamov tlmený hlas a ja som za
sebou zavrela dvere od auta.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Uhm,
neviem naisto.“ Povedala som neisto a usmievajúc sa natiahla po bezpečnostnom
páse na strane spolujazdca a pohľadom zavadila o budovu, v ktorej
sa nachádzal dnes už tretí apartmán, ktorý sme si prezerali.</span></div>
<a name='more'></a><o:p></o:p><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Nevieš?“
zasmial sa a pozrel sa na mňa, ,,No ták zlato, chcel som ťa tu, aby si mi
poradila a dávala múdrosti a ty mi povieš, že nevieš?“ popri
rozprávaní pootočil kľúčmi v zapaľovaní a auto príjemne zapriadlo, pričom
sa pohlo z miesta.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,No prepáč,“
päsťou som ho štuchla do ramena a natočila sa viac k nemu, aby som ho
lepšie videla, ,,byt sám o sebe nebol tak zlý, ale tá rozloha a farby
... aargh, dobre, nepáčil sa mi vôbec. Absolútne sa nehodil k tomu o čom
si mi vravel, nehovoriac o tom, čo si mi spomínal, že chceš. Nemal ani len
štipku z toho, čo si požadoval a k tomu, bolo by na ňom ešte
veľa práce.“ Sledujúc dažďové kvapky tancujúce na čelnom skle, odrážajúc svetlá
večerného Londýna, som si musela zívnuť a hlavu si pohodlne uložiť na
operadlo. Celý deň sme strávili hľadaním toho správneho apartmánu a nič z toho.
<i>Kto by povedal, že je to tak únavné.<o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Vieš o tom,
že s tvojim názorom plne súhlasím?“ usmial sa s pohľadom plne
sústreďujúcim sa na cestu a dlaň položil na moje odhalené koleno, pričom
ňou <i>nenápadne </i>začal postupovať
vyššie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Viem,
pretože som videla tvoj sklamaný výraz, ktorý si sa tak veľmi snažil skrývať
pred Rickom celý ten čas, čo sme boli na prehliadke.“ Vysmievala som sa mu a prstami
som dala Liamovej dlani stopku. Nie, že by mi to nebolo príjemné, ale fakt som
nemala chuť spôsobiť dopravnú nehodu z dôvodu neudržania sexuálneho
napätia.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Myslíš, že
si to tiež všimol? Nechcel som byť zlý, ale ten apartmán fakt stál za hovno.“ Strach
v jeho očiach sa nedal prehliadnuť a ja som sa rozosmiala pri
predstave toho, že sa bál povedať svoj vlastný názor len kvôli tomu, že Rick
bol jeho dlhoročný priateľ. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Aj keby
áno, ty si hľadáš byt a chceš, aby bol najlepší. Neboj sa, určite niečo
vymyslíme, aby boli spokojné obidve strany a nikto sa nikoho nemusel báť.“
Naše prsty sa preplietli na mojom stehne, ktoré Liam zbožne sledoval a na jeho
tvári sa objavil širokánsky úsmev.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Páči sa
mi, ako hovoríš o nás ako o zohranej dvojke, čo všetko dokáže a zvládne.“
Dlaňou obkreslil línie môjho kolena a prstami pritiahol tú moju k svojim
perám, aby na jej chrbte mohol zanechať odtlačok svojich pier.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,No, asi o tom
tak hovorím, lebo to tak naozaj je. My totiž sme zohraná dvojka, čo všetko
dokáže.“ Vyplazujúc jazyk som sa pohla smerom k jeho lícu, na ktoré som
vtisla jemný bozk a pritúlila sa k jeho ruke,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Ehm,
láska, nie že by mi to vadilo, ale máš ruku tam, kde ma to práve teraz dosť
vyrušuje a nerád by som nás dostal do nejakej nehody.“ Poznamenal po
chvíľke a ja som sa pozrela, ako moja ruka pokojne odpočíva v jeho rozkroku
bez toho, aby som si uvedomila. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Prepáč.“ Rozosmiala
som sa a v okamihu ju odtiaľ stiahla, pričom som cítila ako sa moje
líca plnia červeňou a tak som radšej pre istotu sklonila hlavu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Nemusíš sa
červenať, nemáš sa za čo hanbiť. To skôr ja by som sa mal za to, ako veľmi
neviem skrývať to, že ťa chcem.“ Rýchlym pohľadom skĺzol na miesto, kde som
mala pred chvíľou ruku a ja som jeho pohľad nasledovala. Keď som si
všimla, ako sa priestor v jeho nohaviciach zaplňuje mojou vinou, zahryzla
som si do spodnej pery a nevinne sa pozrela do jeho očí.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Tu nemáš,
čo skrývať. Prečo si potom nevezmeš čo tak veľmi chceš?“ povedala som a natiahla
sa, čím som nepriamo poukázala na svoj odhalený dekolt v bielej blúzke a presvedčila
sa o tom, že jeho pohľad smeruje presne tam, kde to chcem. Liamove oči stmavli
túžbou a jeho prsty zovreli volant vracajúc svoju pozornosť späť na cestu
s ťažkým prehĺtnutím. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Tak to aby
som dupol na plyn a ponáhľal sa domov.“ Zašepkal zachrípnuto a ja som
cítila ako dupol na plyn chytajúc sa príležitosti.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">**<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">Liamovo hlasné
chrápanie sa ozývalo tichou izbou a prerušilo môj už aj tak slabý spánok,
čím prebudil moju chuť ho vlastnoručne zaškrtiť. Pohľadom som zavadila o ciferník
hodiniek ležiacich na nočnom stolíku vedľa mojej hlavy, ktoré ukazovali niečo
po pol tretej ráno. Otrávene som zadkom buchla spiace telo vedľa mňa, na čo som
sa následne otočila a preplietla si naše prsty. Akoby zázrakom sa izbou
ozvalo ticho, čo som chcela využiť vo svoj prospech, no neznámy zvuk ozývajúci
sa z dolného poschodia tohto veľkého domu ma vyrušil z plánovaného.
Prudko som nadvihla hlavu a započúvala sa do ticha, no keď som opäť začula
tlmený zvuk, pustila som Liamovu dlaň a čo najtichšie a najopatrnejšie
som sa snažila vymaniť zo zovretia prikrývok. Keď som svoje telo konečne
vyslobodila z teplého objatia postele, moje dlane sa natiahli po
nohavičkách, ktoré som na seba obliekla spolu s mikinou povaľujúcou sa pri
mojich nohách. Kontrolujúc Liama som sa pohla smerom k dverám a opatrne
otvorila dvere, aby som <i>spiacu princeznú </i>nezobudila.
Pomalými krokmi som smerovala k schodisku a čudné zvuky z dolného
poschodia sa zmenili na nezmyselný šepot slov jedného človeka. Malými krokmi
som zdolala každý schod a sledovala miesto odkiaľ zvuky prichádzajú
odhaľujúc namol opitého Louisa zvaleného pred vchodovými dvermi ako sa smeje
sám pre seba a snaží sa postaviť opäť na nohy.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Louis! Čo
to tu stváraš?“ zašepkala som karhavo a rozbehla sa k jeho ťarbavému
telu, ktoré sa nevedelo pohnúť. <i>Ten toho
musel vypiť.<o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Áaa, Lea!
Dúfam, že som ťa nezobudil.“ Povedal nadšene a aj keď mi chvíľu trvalo zistiť, čo
sa snažil povedať, usmiala som sa. Vedela som, že karhať ho by nemalo žiadnu cenu, aj tak
si ráno nebude pamätať vôbec nič.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Pššt,
noták, poď, ideme spať.“ Zasmiala som sa a načiahla k nemu ruky v snahe
pomôcť mu postaviť sa na nohy a udržať sa na nich. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Ja ešte
nechcem spať! Dnes som sa bavil len aby som ju vyhnal zo svojej hlavy a aj
tak mi to nepomohlo.“ Zatváril sa sklamane a jeho nadšenie vystriedal
smútok. <i>Už chápem, prečo je tak sťatý.<o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Stále ťa
trápi ten rozchod s Eleanor?“ snahu postaviť ho na nohy som nateraz
nechala tak a sadla si na chladnú zem hneď vedľa neho, starostlivo ukladajúc
svoje dlane na tie jeho, ktoré mal položené na kolenách.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Prečo len
tak odišla a nechala ma samého? Tak veľmi som ju miloval a ona len
tak odišla. Bez všetkého povedala, že je koniec.“ Zúfalstvo v jeho hlase
mi trhalo srdce, ale vedela som, že som asi prvý človek, ktorému sa s tým zveruje
a tak som ho nechala rozprávať.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Loui,
život je niekedy tak ťažký len preto, aby si si vedel vážiť to dobré, čo príde
po tom zlom. Určite v tom bol nejaký dôvod a ty sa z toho určite
dostaneš. Boli ste krásny pár, ale už to tak asi malo skončiť, tak sa netráp a hlavu
hore. Všetko bude fajn, neboj sa.“ Usmiala som sa, zotierajúc mu slzy, ktoré sa
mu začali liať po tvári a jeho smútok preťal úsmev.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Ďakujem.
Možno sú tvoje slová práve to, čo som potreboval počuť, aj keď to nie je až
také ľahké ako sa ti hovorí.“ Zamrmlal a hlavou sa oprel o dvere za
ním. Sledovala som ako sa jeho viečka pomaly zatvárajú a vedela som, že ak
ho teraz nedostanem aspoň na gauč, tak zaspí rovno tu a bude mu to jedno.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Tak teraz
poď, lebo mi tu zaspíš a už ťa odtiaľ nikto nedostane.“ Zasmiala som sa a náhlivo
sa postavila, aby som to príliš nenaťahovala. Louis sa potichu zasmial a chytil
sa mojich nastavených dlani, aby si pomohol na nohy, no len čo sa vyrovnal jeho
promile sa prejavilo a jeho postava sa zakývala. Rýchlym pohybom som sa
vtisla pod jeho plece a on sa na mňa ospravedlňujúco usmial.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">**<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Neverím,
že si ma tak skoro vytiahol z postele.“ Zatiahla som so zívnutím a natiahla
sa po bezpečnostnom páse. <i>Druhý deň a ďalší
apartmen hunting.<o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Nemôžem za
to, že si taký spachtoš.“ Pobavene sa zasmial a upravil si čiapku na
hlave. <i>Vyzeral ako malý chlapec. Rozkošný
malý chlapec.<o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Ja zase
nemôžem za to, že som strávila viac ako hodinu rozprávaním sa s totálne opitým
Louisom a zaspala až okolo šiestej ráno, vďaka tvojmu hlasnému chrápaniu.
Mal by si zájsť za doktorom, tá nádcha tomu nepomáha.“ Otrávene som poznamenala
a sledovala ako sa na mne môj vlastný priateľ smeje. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Dobre,
dobre, zajtra zájdem za doktorom, aby mi predpísal nejaké lieky.“ Povedal, keď
si všimol, že s ním nekomunikujem a jeho dlaň sa opäť ocitla na mojom
stehne. Hriešne myšlienky zo včerajšieho večera sa mi nejako vtreli do vedomia
a ja som ich červenajúc sa zahnala naspäť do úzadia. Ten chalan po mojom
pravom boku má na mňa <i>zlý</i> vplyv.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Nerob mi
zle, som nevyspatá nevidíš?“ snažila som sa vyznieť, čo najotrávenejšie, ale
pobavenie v mojom hlase sa nedalo neprepočuť. Sledovala som ako sa
približujeme k semafóru, na ktorom sa vysvietila červená farba a naše
auto zastavilo. Liamova tvár bola v okamihu nebezpečne blízko a ja som
sa usmiala.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Veď práve
preto by som ti zle mal robiť, aby si mala aspoň trochu lepšiu náladu, ty malá
potvorka.“ Ukazovákom obkreslil kontúry môjho líca a ja som sa zasmiala.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Veď ty
počkaj, ja ti dám potvorku.“ Smejúc som sa nalepila na jeho pery a jazykom
mu brázdila spodnú peru. Vedela som, že ho rozruším ešte viac, keď sa od neho
hneď odtiahnem a tak som aj urobila. ,,Zlato, máme zelenú.“ Zasmiala som
sa do jeho nespokojnej tváre a oprela sa o sedadlo, aby som si
vytvorila pohodlie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Aj keď si
taká zlá, ľúbim ťa, vieš to?“ poznamenal, keď sme sa pohli z miesta a s úsmevom
sa na mňa pozrel. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">,,Veď práve
pre to ma ľúbiš, či nie?“ usmiala som sa, no zhrozenie na Liamovej tvári ma
zaskočilo a následný tvrdý náraz spoza môjho chrbta ma vhodil do temnoty
plnej bolesti.<o:p></o:p></span></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-7446054649807932042015-12-14T23:40:00.004+01:002015-12-14T23:47:22.109+01:00Dreams come true 38. kapitola<div style="text-align: center;">
<b><br /></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b>SURPRISE! </b></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Nová kapitola je tu a to nie po tak dlhom čase!</b></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Dúfam, že si ju užijete, a že sa bude páčiť! Snažila som sa. :)</b></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Už len dve kapitolky a lúčime sa aj s DCT.. </b></div>
<div style="text-align: center;">
<b>Moje štvrté <i>dieťa </i>bude kompletné. Neverím.</b></div>
<div style="text-align: center;">
<b>PS: Dole čakám na komentáre. :)</b></div>
<div style="text-align: center;">
<b>_________________________________________________________________</b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><br /></b></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Myslím, že toto je ten najlepší spôsob, ako ukončiť naše
koncertovanie a začiatok našej prestávky!“ zakričal už dosť opitý Niall,
keď ho Nickie vtlačila do spoločného auta, ktoré nás malo odviezť ku chalanom
domov, po X-Factorskej afterparty, na ktorej sme sa zúčastnili.</div>
<a name='more'></a><o:p></o:p><br />
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Nechcem byť zlý, ale neskutočne sa teším na ten pokoj,
ktorý na nás čaká.“ Zamumlal Liam opierajúc sa o moje plece
s presvedčením, že si na chvíľu zdriemne. Alkohol nás mal všetkých
v moci a veľmi sa mu ani nečudujem po takom dojímavom rozlúčení, aké
sme zažili. Auto sa bez varovných signálov pohlo a ja s Nickie sme
prekvapene vykríkli.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Ja sa teším na to, že konečne doma strávite viac než
týždeň, pretože to neustále čakanie mi už začínalo liezť hore krkom.“
Poznamenala som potichu a pozrela sa na Liama, ktorý mi už stihol za tých
pár sekúnd oslintať rameno a zvaliť sa na mňa plnou váhou. Krása. ,,Ešte,
že váš dom odtiaľto nie je ďaleko.“ Zašepkala som skôr sama pre seba, keďže sme
boli v aute iba my štyria a všetci ostatní okrem mňa zaspali. Fajn.
Liamove sliny ma začínali štekliť na ruke a tak som sa od neho odtiahla
a utrela sa do jeho saka, pričom som si ho bezpečne privinula k sebe
a zapozerala sa von oknom. Môj život nabral tak rýchle obrátky, že neviem,
čo sa môže stať ďalej. Vždy, keď začínam byť šťastná, príde niečo, čo ma pošle
späť ku dnu a ja sa bojím, že to tak bude aj teraz.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Vystupováť!“ zakričal Mike spredu a otočil sa, aby
sa na nás pozrel. Jeho pohľad sa stretol s mojim a on sa odrazu začal
smiať. Chápala som, že som bola jediná, čo ešte nespala a mohlo to naozaj
vyzerať komicky, ale aspoň mi mohol pomôcť s vykladaním týchto opitých tiel
a nie smiať sa.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Aspoň keby si mi pomohol a nesmial sa.“ Zaškerila
som sa na neho a Mike sa bez odvrávania zdvihol a vystúpil
z auta, pričom sa okamžite dostal k zadným dverám a otvoril ich
naťahujúc sa za Nickie a Niallom.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Č-čo sa deje?“ Niallove oči sa prekvapene otvorili
a pozreli na Mika.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Asi by si mohol vziať Nickie a ísť sa vyspať do
vlastnej postele.“ Zasmiala som sa a pozrela sa rovno do jeho očí. ,,Teda,
ak to zvládneš.“ Smiala som sa, sledujúc ako sa snaží vyslobodiť z objatia
sedadla a preskočiť Nickie, ktorá sa oprela o miesto, kde sedel. Bez
zaváhania sa k nej nežne prihovoril a pritúlil si jej telo, keď ju
vytiahol z auta a na rukách niesol do domu ukazujúc Mikeovi, aby mu
otvoril a podržal dvere.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Liam, láska. Je čas vystupovať a ísť spať do
vlastnej postieľky.“ Pošepkala som jemne do jeho ucha a dlaňou prešla po
jeho tvári. Ako som čakala, jeho telo sa pod mojim dotykom pomrvilo a oči
sa rozospato otvorili.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,To už sme doma?“ opýtal sa rozkošne a vystrel sa,
aby sa mi mohol pozrieť do očí.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Áno a ideme spinkať. Poď.“ Povedala som potichu
a zdvihla sa, aby som vystúpila. Keď sa moje opätky dotkli zeme obrátila
som sa späť k autu sledujúc, ako sa Liam snaží vymaniť z jeho
zovretia. Pri vystupovaní si nejako neuvedomil, že auto je proste trošku nad
zemou a spôsobil mi menší infarkt, keď som sledovala ako sa na mňa rúti
hora jeho svalov. V poslednej chvíli som ho zachytila pred pádom
a Liam sa na mňa s vďačnosťou usmial.<span class="apple-converted-space"> </span><i>Možno nie je až tak opitý ako
vyzerá.<span class="apple-converted-space"> </span></i>,,To nevadí, nič sa
nestalo. Poď ideme. Vďaka Mike.“ Usmiala som sa na šoféra, ktorý sa neustále
smial a otočila sa ťahajúc Liamovo telo za sebou.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Lea? Vieš o tom, že ťa veľmi ľúbim?“ zamumlal, keď
sa mi s ním podarilo prejsť ku hlavným dverám a moje pery sa
roztiahli do úsmevu.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Aj ja ťa ľúbim.“ Povedala som späť, keď sme za sebou
zabuchli dvere a vybrali sa ku schodom. Ako som tak sledovala jeho telo,
naozaj nebol tak opitý ako sa zdalo. Schody bral jeden po druhom úplne ako
triezvy. Pustila som ho, nech ma za sebou vedie, až kým sme sa nedostali pred
jeho izbu a nevošli dnu. Bez slova som pustila jeho ruku a nahla sa
k svojim opätkom, ktoré som si vyzula a nechala chodidlá voľne
dýchať. Medzitým som sa pozrela na Liama, ktorý úspešne dobojoval so svojim
sakom a košeľou a musela si zahryznúť do pery pri pohľade na jeho
odhalené telo. Fascinovane som podišla k jeho osobe a bruškami prstov
sa dotkla jeho pokožky. Tvrdé svaly prerývajúce sa spod jeho kože mi vliali do
tváre červeň a môj pohľad sa stretol s Liamovym. Bez slova,
s prerývaným dychom sa dlaňou dotkol mojich lícnych kostí a nahol sa,
aby ma pobozkal. V momente, keď sa jeho pery stretli s mojimi sa moje
vnútro dalo dohromady a zároveň sa rozbilo na milióny kúskov. <i>Chcem ho.</i><o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
Nežný, anjelský bozk prerástol do zúrivejšieho
a vášnivejšieho a moje kolená sa podlomili. Liamove ruky sa presunuli
z môjho zátylku na celé moje telo a jeho pery sa oddelili od tých
mojich a zaborili sa do môjho krku. Slasť prechádzajúca mojim telom ma
prinútila zakloniť hlavu dozadu a privrieť oči, pričom som si plnými
dúškami vychutnávala ten pocit.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Dnes si bola neskutočne sexy a na zožratie
v tých krátkych šatách. Ani nevieš koľko chlapov na tebe mohlo oči nechať
a ja som bol kurevsky hrdý na to, že si moje dievča. Ani si nevieš
predstaviť ako veľmi ťa milujem. Ako milujem tvoje telo, pery, oči, tvoju
osobnosť a aj to, aká si celá dokonalá a sexy aj bez toho, aby si sa
snažila.“ Liamove slová mi rezonovali v ušiach a izbu preťal môj
hlboký ston.<o:p></o:p></div>
<div style="margin: 0cm 0cm 0.0001pt;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijvxjfgqu2REifTgDZwj0HDOFgLOcYNc-UhySgRX0D878AqTTD05k1qGTxYO89HY3XZHKDmIjjOfJ2W0kUkU8izLf9LCfIXRZgXf_ov3yjKAMwfIscFG1_SyW10j_S9CLIyk3eW6O_FbhF/s1600/large.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijvxjfgqu2REifTgDZwj0HDOFgLOcYNc-UhySgRX0D878AqTTD05k1qGTxYO89HY3XZHKDmIjjOfJ2W0kUkU8izLf9LCfIXRZgXf_ov3yjKAMwfIscFG1_SyW10j_S9CLIyk3eW6O_FbhF/s320/large.jpg" width="218" /></a><o:p> </o:p>,,Liam, chcem ťa.“ Vzdychla som hľadajúc jeho pohľad
a akoby čarovným prútikom boli jeho pery späť na mojich a jeho jazyk
sa dožadoval pozornosti. Nazberala som všetku odvahu, ktorú som v sebe
v tej chvíli našla a posilnená alkoholom som presunula svoju dlaň
z jeho hrude nižšie až k narastajúcemu kopčeku v jeho
nohaviciach a prešla po ňom. Ston, oveľa hlasnejší a vášnivejší než
môj, sa znova ozval izbou, čo naštartovalo moje telo ešte viac, pretože mi to
znelo ako rajská hudba. V okamihu som ležala priklincovaná k posteli
s Lamom skláňajúcim sa nado mnou, s jeho vášnivými bozkami lemujúcimi
celé moje telo a mojimi rukami na tom jeho. Prstami sa dostal pod môj
chrbát, čím mi rozopol šaty spolu s podprsenkou a zo všetkého ma vyzliekol,
pričom som pred ním ostala ležať len v nohavičkách. Perami sa prisal na moju
bradavku a druhú stlačil medzi prstami. Neustále stony sa ozývali miestnosťou a
zvyšovali tak teplotu v okolí našich tiel, ktoré boli odeté do kvapiek potu.
Prstami som nahmatala Liamovu tvár a pritiahla si ho k sebe, pričom som sa
prstami dostala až ku gombíku na jeho nohaviciach a rozopla ich snažiac sa
vyzliecť jeho dokonalý zadok z tesnej látky. S úsmevom na perách mi pomohol,
zároveň si vyzliekol aj boxerky, a vrátil sa naspäť ku skúmaniu môjho tela,
ktoré sa z jeho dotykov mohlo zblázniť. Keď som zaregistrovala aký veľký je,
nevedela som, čo všetko mám očakávať a mojou mysľou prešla sekunda
strachu. </div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Ak chceš, tak prestanem. Nebudem ťa do ničoho nútiť."
zašepkal, keď si všimol ako som sa zháčila a ustarostene sa na mňa zapozeral.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,, Nikdy som ťa nechcela viac Payne, takže si prosím ťa
nasaď kondóm a rob, čo máš." zavrčala som potichu a znova sa zamilovala,
keď sa rozosmial. Zo zásuvky vedľa postele vytiahol kondómy a balíček položil
vedľa nás na matrac. Bez varovania sa vrhol na moje nohavičky, ktoré opatrne
stiahol z mojich bedier a končekmi prstov prešiel po najcitlivejšom mieste na
mojom tele. <o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Si iba moja. Moja princezná.“ zapriadol a na moje tvári
sa rozžiaril úsmev. Nestihla som si všimnúť, že si nasadil kondóm, ale cítila
som ako sa jeho špička obtrela o miesto mojej slasti a jeho zreničky ma začali
prepaľovať. <o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Ak by ťa to bolelo alebo by si chcela, aby som prestal,
tak mi to ihneď povedz. Nechcem ti ublížiť." varoval ma, no hneď po mojom
najviac presvedčivom prikývnutí sa začal tlačiť oproti mne a jeho veľká
maličkosť ma naplnila. Klamala by som, ak by som povedala, že ma to nebolelo,
ale po chvíli, keď bolesť ustúpila do úzadia, sa zjavil až príliš príjemný pocit
na to, aby sme prestali. Liam začal jemne prirážať a z môjho hrdla unikol ston
zmiešaný s pradením.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,, Milujem ťa. Tak veľmi, až to nie je možné." vravela
som medzi vzdychmi a bozkami sledujúc Liamov omámený pohľad a nechtami sa mu
zaryla do pokožky, ktorá sa pomaly začínala chvieť. Vedela som, že dnes sa
svojho vyvrcholenia nedočkám, ale chcela som, aby to Liamove stálo za to. ,,Chcem,
aby si sa spravil. Chcem cítiť, že len ja dokážem, čo iné nie. O čom môžu iné
len snívať. O tom, že Liam Payne, iba Liam Payne je môj, a že len ja ho dokážem
dostať do takéhoto stavu." moje slová prerušili Liamove pery, ktoré sa
prisal na tie moje a jeho boky zrýchlili v tempe, pričom sa z jeho hrdla vydral
hlboký ston a vyvrcholil. <o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
**<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
Tupá, nie veľmi silná bolesť ozývajúca sa z mojich spánkov
ma prinútila odlepiť viečka od seba a začať nový deň. Pomalým pohybom som
sa otočila na druhý bok, čím sa mi z nahých pŕs stiahla plachta, ktorou
sme boli prikrytí a mojou mysľou prebehli myšlienky na minulú noc.
Nevedela som prísť na to, ako sa cítim po svojom prvom sexe, dokonca mi na
chvíľu zišlo na um, že to ľutujem, ale Liamova krásna tvár oddychujúca vedľa
môjho nahého tela ma presvedčila, že včerajšie rozhodnutie bolo to najlepšie,
ktoré som mohla urobiť. <i>Konečne som
cítila vytúžené dotyky na mojej pokožke, jeho dych na zátylku a pery na
tých mojich.</i> <o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
Nechcela som sa dotýkať jeho spiacej tváričky, ale zároveň
som nechcela len tak nečinne ležať a nudiť sa, preto som sa rozhliadla po
izbe až sa môj pohľad zasekol na krabičke cigariet položenej na komode oproti
posteli. Opatrne som sa pohla a vymanila z Liamovho objatia, dúfajúc,
že ho nezobudím. Keď sa moje chodidlá dotkli chladného povrchu podlahy,
natiahla som sa po moje nohavičky a na svoje holé telo som obliekla jeho
bielu košeľu prevesenú cez kraj kresla vedľa postele. Tichými krokmi som prešla
ku komode odkiaľ som vzala cigarety so zapaľovačom a vybrala sa k posuvným
dverám smerujúcim na balkón. Tlmene som otvorila dvere a vstúpila do zimy.
Vánok prinútil moje telo, aby sa zatriaslo a moje už teraz studené prsty
vytiahli kus cigarety a zapálili ju. Pľúca mi zaplnil dym a moja hlava
sa vyprázdnila behom sekundy. Žiadne myšlienky ani pocity, iba prázdna hlava a úžasný
výhľad na západnú časť Londýna. Ani som si neuvedomila, že je tu tak krásne,
kým som sa nerozhliadla naokolo a znova si potiahla z cigarety.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Si si vedomá, že v tejto zime môžeš jednoducho
ochorieť?“ ozvalo sa mi za chrbtom, pričom som od ľaku nadskočila a rozkašľala
sa z dymu, ktorý mi nečakane zaplnil pľúca. <o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,A si si vedomý, že ma takto môžeš zabiť?“ karhala som ho
cez kašeľ a pohľadom zišla na jeho telo oblečené len v boxerkách a zababušené
v bielej plachte, pod ktorou sme spali.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť.“ Usmial sa a pomaly
prešiel ku mne, aby ma obmotal do teplého náručia.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Mohla si ma zavolať, dal by som si s tebou.“ Poznamenal
ukazujúc na ohorok cigarety medzi mojimi prstami.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAyAG7XEVQR1z58KgQvg027A48LkSlwoQcT2Vbu3hMYTbjXsavJxwvbxvUANqSkJv1DgwGONu8XgBecu7OpeE_4CYbPCPKIR3Uuy4rbnAEHcBgSVbVA3bK8EdE2imtA3s1bxAeBBjhk6ZP/s1600/large+%25281%2529.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAyAG7XEVQR1z58KgQvg027A48LkSlwoQcT2Vbu3hMYTbjXsavJxwvbxvUANqSkJv1DgwGONu8XgBecu7OpeE_4CYbPCPKIR3Uuy4rbnAEHcBgSVbVA3bK8EdE2imtA3s1bxAeBBjhk6ZP/s320/large+%25281%2529.jpg" width="297" /></a>,,Prepáč, ale ešte si spal a potrebovala som chvíľku
sama pre seba.“ Usmiala som sa odhadzujúc ohorok do popolníka a vrátila som
sa späť do Liamovho teplého objatia.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Odpustené. Stalo sa niečo, že si chcela byť sama?“ opýtal
sa ma zvedavo a čakal na odpoveď.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Nie, proste som mala chuť na cigaretu a keďže si ich
nechávaš na očiach, neodolala som. Dúfam, že nevadí.“ Nemohla som sa predsa priznať,
že mi myseľ preťala myšlienka ľutovania včerajšieho večera, a že som o tom
potrebovala popremýšľať.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Samozrejme, že nevadí. Mimochodom, trochu som premýšľal a mám
menšiu otázku.“ Poznamenal akoby naoko a ja som otočila hlavou, aby som sa
na neho mohla pozrieť.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,Počúvam. Na čo prišla tvoja chytrá hlavička?“ Zasmiala som
sa čakajúc na jeho otázku a vyplazila jazyk.<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
,,S chalanmi sme sa rozhodli predať tento dom, keďže tu ani
jeden z nás neplánuje bývať cez pauzu a tak mi neostáva nič iné, len
nájsť nový byt, teda skôr apartmán na moje pomery a bol by som rád, ak by
si mi pomohla s výberom a keďže viem, že rada zariaďuješ priestory,
bol by som rád, ak by si mi ho zariadila podľa tvojich predstáv.“ Vyklopil svoje
požiadavky na jeden jediný raz a moje ústa nejako nevedeli nájsť slová.<o:p></o:p></div>
,,No Payne, že váhaš.“ Zasmiala som sa a otočila sa k nemu,
aby som ho mohla s mojimi skrehnutými prstami objať a pobozkať.<br />
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<o:p></o:p></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<br /></div>
<br />
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<br /></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-75897454454368127822015-11-15T19:08:00.004+01:002016-07-24T12:19:09.241+02:00Secrets.<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9pcFhhx4Pnz2VkYUqQnuozcYrYZUvNxxOJrookj__E3NSgHYlk2rXPLez3aX5XmIMDDMeW0tqGOqrWzNb-fbGrKXmGFjEwZOkXHeFpE5yowOL6YFIrvg2K-gS0yeEylTCt_PGa_gercdN/s1600/secretsss.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="216" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9pcFhhx4Pnz2VkYUqQnuozcYrYZUvNxxOJrookj__E3NSgHYlk2rXPLez3aX5XmIMDDMeW0tqGOqrWzNb-fbGrKXmGFjEwZOkXHeFpE5yowOL6YFIrvg2K-gS0yeEylTCt_PGa_gercdN/s320/secretsss.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b>Bez ohľadu na predošlé sklamania, sa pravej lásky báť netreba..</b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><br /></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2012/12/secrets-1kapitola.html" target="_blank">1. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2012/12/secrets-2kapitola.html" target="_blank">2. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2012/12/secrets-3kapitola.html" target="_blank">3. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/01/secrets-4kapitola.html" target="_blank">4. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/01/secrets-5kapitola.html" target="_blank">5. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/01/secrets-6kapitola.html" target="_blank">6. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/01/secrets-7kapitola.html" target="_blank">7. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/01/secrets-8kapitola.html" target="_blank">8. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/02/secrets-9-kapitola.html" target="_blank">9. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/02/secrets-10kapitola.html" target="_blank">10. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/02/secrets-11kapitola.html" target="_blank">11. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/02/secrets-12-kapitola.html" target="_blank">12. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/03/secrets-13-kapitola.html" target="_blank">13. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/03/secrets-14-kapitola.html" target="_blank">14. kapitola</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/03/secrets-15kapitola.html" target="_blank"><span style="color: #666666;">15. kapitola</span></a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/03/secrets-16-kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">16. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/04/secrets-17kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">17. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/05/secrets-18-kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">18. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/05/secrets-19kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">19. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/06/secrets-20-kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">20. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/06/secrets-21kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">21. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/07/secrets-22kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">22. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/09/secrets-23kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">23. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/10/secrets-24kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">24. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/10/secrets-25kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">25. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2013/12/secrets-26kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">26. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/01/secrets-27kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">27. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/02/secrets-28kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">28. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/07/secrets-29kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">29. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/07/secrets-30kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">30. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/08/secrets-31-kapitola.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">31. kapitola</span></b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #666666;"><a href="https://www.blogger.com/"></a><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2014/08/secrets-32kapitola.html" target="_blank">32. kapitola</a></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #666666;"><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/01/secrets-33kapitola.html" target="_blank">33. kapitola</a></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #666666;"><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/01/secrets-34kapitola.html" target="_blank">34. kapitola</a></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #666666;"><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/01/secrets-35kapitola.html" target="_blank">35. kapitola</a></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #666666;"><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/02/secrets-36kapitola.html" target="_blank">36. kapitola</a></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="color: #666666;"><a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/03/secrets-37kapitola-koniec.html" target="_blank">37. kapitola</a></span></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/03/secrets-epilog.html" target="_blank"><b><span style="color: #666666;">EPILÓG</span></b></a></div>
<br />Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-47229223160601981592015-11-14T21:04:00.003+01:002015-11-14T21:04:43.090+01:00Dreams come true 37.kapitola<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Ľudia, užívajte si každý deň, pretože nikdy neviete, či nie je váš posledný.</div>
<div style="text-align: center;">
Dávajte si na seba pozor.</div>
<div style="text-align: center;">
#prayforparis #prayforeveryone</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
___________________________________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
,,Skončila
som!“ nahlas som vyslovila sama pre seba, ťukajúc poslednýkrát do notebooku,
dopisujúc päťdesiat stranovú esej na dejepis o druhej svetovej vojne.
</div>
<a name='more'></a>Vôbec som si nebola istá, či to malo alebo nemalo hlavu a pätu, ale bola som rada, že
som od toho mala konečne pokoj a mohla som si vydýchnuť. Neustále učenie
sa na skúšky mi už liezlo hore krkom a k tomu mi chýbal Liam, ktorého
som nevidela už dlhú dobu, odkedy chodím neustále do školy a on dohráva
turné. Snažila som sa myslieť na to, že veľkú väčšinu už máme za sebou a o
týždeň je doma a zdrží sa tu dlhšie než len pár dní. Je pravda, že bude
promovať nový album, ale konečne bude doma a ročná pauza je pred nami. <o:p></o:p><br />
<div class="MsoNormal">
Ukladajúc
si esej na USB kľúč, aby som si ju mohla vytlačiť, keď bude potrebná, som sa
zapozerala na fotku mňa a Liama na stolíku vedľa počítača a zasnívane
som sledovala kontúry jeho tváre želajúc si, aby bol pri mne a objímal ma.
Zo snov ma prebudil telefón, ktorý sa divo rozvibroval vedľa mojej ruky
a ja som sa narovnala a chytila ho, aby som mohla zistiť, kto je ten,
kto na mňa myslí. <i>Liam.<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno?“
myslím, že to, že sa usmievam ako mesiačik na hnoji, vycítil aj na druhej
strane sveta.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,<i>Lea, som
tak rád, že ťa počujem.</i>“ Vydýchol spokojne a úsmev na mojej tvári sa ešte
viac rozšíril.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Však si
ma počul pred dvoma hodinami.“ Povedala som vypínajúc počítač a vstala
som, aby som sa mohla presunúť na posteľ pár metrov ďalej. Chcela som aspoň
objať maca, ktorý mi už dlhé týždne robí vytrvalú spoločnosť, aby som cítila
Liamovu vôňu, ktorá na ňom drží ako kliešť.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,<i>To je ako
večnosť. Čo robíš?</i>“ opýtal sa nadväzujúc konverzáciu a ja som sa konečne
uložila.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Práve som
dopísala esej na dejepis, ktorú som pred dvomi hodinami mala rozpísanú
a teraz oddychujem, čo robíš ty?“ hrajúc sa s lemom mašle, ktorú mal
maco obmotanú okolo krku som zaborila tvár do jeho textúry a nadýchla sa
omamnej vône.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,<i>Práve som
sa zobudil.</i>“ Priznal sa nesmelo a stíchol.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ako je
možné, že si spal v strede dňa?“ opýtala som sa so smiechom čudujúc sa
jeho nezvyčajnej aktivite a započúvala sa do jeho hlasu, ktorý mi začal
vysvetľovať, čo, prečo a začo..<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<u><i>Liam</i></u><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam,
nebuď taký nedočkavý, veď už len pár minút a uvidíš ju.“ Poštuchol ma
Harry do boku pripravujúc sa na výstup z lietadla, keď sa ku dverám
vybrala Charlotte a začínala ich otvárať.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Však
práve to, že sú to už len minúty namiesto mesiacov. A neviem, kto sa tu má
ukľudniť.“ Nedočkavo som sa usmial, ale tvárou som ukázal na Nialla, ktorý už
stál pri dverách a čakal, kým bude môcť opustiť palubu, len aby sa mohol
vrhnúť na Nickie. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,To máš
pravdu.“ Zasmial sa a na hlavu si položil čierny klobúk, ktorý sa
v poslednej dobe stal jeho súčasťou. Natešený pohľad mi schladil Louis,
ktorý smutne sledoval sedačku oproti a bez života sa začal dvíhať. Bolo mi
ho strašne ľúto, ale už sme s chalanmi skúšali všetko, aby sme ho
z toho rozchodu s Eleanor vytiahli a nič nezaberá. Asi sa musí
dať dokopy sám. Je to príliš veľa rán za sebou, spolu so Zaynovým odchodom
v marci a veľa ďalších súkromných vecí plus rozchod. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Vidíme sa
zajtra večer chalani? Potrebujeme si rozdať program na nasledujúce dni.“ Opýtal
sa Niall napoly von z lietadla, keď som potľapkal Louisa po pleci
dostávajúc chabý pokus o úsmev. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno,
Niall. Vidíme sa o ôsmej u nás v dome.“ Povedal som mierne
a vybral sa smerom, ktorým sa rozbehol. Keď ma ovial chladný Londýnsky
vietor pridal som do kroku, aby som sa opäť ocitol v teple a hlavne,
aby som opäť pocítil náruč najdokonalejšej osoby na svete. Týždne bez Lei mi
pripadali ako tisícročia a teším sa na najbližšie, keď sa už nebudem
musieť zaoberať ničím, len tým, že budem s ňou každú možnú voľnú chvíľku
spoločne s mojou rodinou. Mamine správy, kedy Leu konečne znova uvidí mi
už liezli na nervy a pomaly som mal pocit, že mi ju chce ukradnúť. Musím
to napraviť.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
Prechádzajúc
prázdnym terminálom na kontrolu som sa usmial na Mika, ktorý stál opretý
o dvere varujúc ma na zástup fotografov za páskou. <i>Tí ľudia sú neskutoční.
</i><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
Oslepujúce
blesky mi zahmlili pohľad, ktorým som hľadal Leu, no keď sa mi ju ani po
dlhších sekundách nepodarilo zahliadnuť, začala sa ma zmocňovať panika.
Vravela, že príde. <i>Nestalo sa jej niečo? Neutiekla pri pohľade na toľkých
fotografov? Alebo len zaspala?</i><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam.“
Jemný hlások, skrytý pod paľbou dotieravých otázok novinárov, ma prebudil
z tranzu a panika v mojom srdci ihneď pominula, keď som ju uvidel,
ako sa na mňa, skrytá za Sama, usmieva. Úsmev na mojej tvári bol hodný troch
prstov a moje nohy ma bez ohľadu na všetkých naokolo niesli k mojej
princeznej. Keď sa moje prsty konečne dotkli pokožky jej rúk, nevedel som, čo
od radosti. Tvár som si zaboril do jej krku a snažil sa vnútorne upokojiť
vlastné srdce od návalu toľkej radosti. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Konečne
ťa držím v náručí.“ Zašepkal som tak potichu, aby to mohla počuť iba ona
a usmial sa jej do vlasov.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ja
konečne cítim tvoju vôňu.“ Povedala a na znak toho, že neklame sa poriadne
nadýchla. Zasmial som sa a pomaly sa začal odťahovať z náruče.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Vypadnime
odtiaľto, že ťa môžem mať len pre seba.“ Vyhlásil som chytajúc ju za ruku a začal
som ju ťahať smerom k bočnému východu odkiaľ nás súkromné auto odvezie
k Lei domov. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<u><i>Lea</i></u><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
,,Chvalabohu,
že zajtra je sobota, pretože inak by som bola mŕtva, ak by som mala ísť na
druhý deň do školy.“ Zašepkala som, keď som si sadla na moju posteľ. Neverila
som, že Liam je konečne, po tak dlhom čase, opäť so mnou.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ak by si
šla zajtra do školy, tak by si ma určite nešla čakať na letisko v takýto
nekresťanský čas.“ Usmial sa, keď sa načiahol po leme vlastného trička, aby si
ho vyzliekol. Mala som pocit, že moja dolná pera praskne od toľkej sily,
s ktorou som do nej hrýzla, len aby som sa ovládla pri pohľade na jeho
obnažené telo. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Určite by
som šla a bolo by mi to jedno. Veď sú len dve hodiny ráno. Uhm, pri sprche
na vešiaku máš nachystaný uterák, keď sa chceš ísť ešte stále osprchovať.“
Zasekla som sa, keď za tričkom pokračovali aj nohavice a môj pohľad sa
nejako nechcel odtiahnuť od toho, čo sa predo mnou črtalo. Všimla som si Liamov
úškľabok a uhla som pohľadom, aby som zredukovala červeň v mojich
lícach z toho, že ma pristihol pri čine. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Nebudem
sa s tebou hádať, ale určite by si nešla. Áno, idem, hneď sa aj vrátim.“
S úsmevom sa otočil na päte a ukázal mi svoj vypracovaný zadok
obalený len v boxerkách. <i>Nie</i>, ešte sme spolu nespali aj keď sa k tomu
asi blížime, pretože ten tlak vášne, ktorá ma ovláda vždy, keď sa ma ten chlap
dotkne, je neuveriteľná. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
Keď som
začula ako sa spustil prúd vody, vstala som z postele a vybrala sa na
dolné poschodie po vodu, pretože v mojom hrdle nejako vypustlo po toľkých
slinách, ktoré mi unikli z úst vďaka človeku, ktorý sa práve sprchuje
v mojej sprche. Opatrne a hlavne nehlučne som chytila kľučku do rúk
a pomalým krokom som vykročila smerom ku schodom, schádzajúc okolo
rodinných fotiek, ktoré mama zavesila na stenu okolo. K rodinnej galérii
pribudli aj fotky mňa s Liamom, čo bol hlavný znak toho, že ho moji
rodičia prijali do rodiny a berú ho ako jej súčasť. Tichými krokmi som
prešla okolo kuchynského stola až ku chladničke odkiaľ som vybrala balenú vodu.
Vonku bola síce kosa, ale tušila som, že v mojej izbe bude ešte horúco
a tak sa radšej poistím. S plnými rukami som vykročila späť do izby,
znova okolo tých istých fotiek, na ktoré som sa znova usmiala a zamierila
si to späť do mojej izby zatvárajúc za sebou dvere. Z kúpeľne už nebolo
počuť prúd vody z čoho mi vyplynulo, že sa musím pripraviť na ďalší nával
Liamovej odhalenej pokožky z čoho mi aj bez toho, aby som ho videla,
začínalo byť teplo. Rozhodnutie s chladenou vodou bolo asi správne.
Položila som ju na jej zvyčajné miesto a vyzliekla som si tričko, aby som
si mohla obliecť moje obľúbené pusinkové pyžamo a uvoľnila svoje prsia
z podprsenky. V okamihu, keď som si prezlečená ľahla do postele sa
dvere od kúpeľne otvorili a z nich vyšiel Liam s ručníkom
obopínajúcim jeho bedrá. Ťažko som prehĺtla zatvárajúc si oči, aby som sa
ušetrila ďalšej červene v mojich lícach a začula som, ako sa zasmial.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Netvár
sa, že spíš, videl som ťa.“ Jeho usmievajúca sa tvár bola len pár centimetrov
od tej mojej, keď sa moje oči otvorili, aby skontrolovali, čo práve robí.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Netvárim
sa. Ja už pomaly naozaj zaspávam, len ťa čakám.“ Povedala som zachrípnuto
s úsmevom na tvári a ťažkými viečkami, ktoré nie a nie sa držať
otvorené. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Oo,
niekto ma tu čaká.“ Povedal roztomilo a pohladkal ma po tvári. Tieto veci
mi neskutočne chýbali. ,,Posunieš sa? Chcem byť bližšie pri dverách.“ Zašepkal,
milimetre vzdialený od mojej tváre a moje oči sa otvorili.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Prečo?“
pýtajúc som sa posunula smerom k oknu, aby som mu vytvorila priestor.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Pretože,
ak by sa nedajbože niečo stalo, tak ťa stihnem ochrániť.“ Zvalil sa na posteľ
vedľa môjho tela a pritiahol si ma k sebe.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Už sa nič
nestane. Nemysli na také veci.“ Pritúlila som sa k jeho polonahému telu
a vychutnávala si ten pocit bezpečia.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Presne,
nič sa nestane, pretože aj keby sa malo, tak ťa ochránim.“ Šepkal potichu
priamo do môjho ucha a pritlačil svoje pery na môj spánok.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Pššt,
tíško. Nemysli na takéto veci a užívaj si konečne tú chvíľu, na ktorú sme
obaja tak dlho čakali.“ Dlaňou som kreslila rôzne obrazce po jeho hrudi
a cítila, ako sa jeho dych upokojuje.<o:p></o:p></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
,,Ver mi,
že si ju užívam najviac ako to len ide.“ Jeho líce bolo prilepené o moje
čelo, keď sa pomrvil. ,,Spi, láska, zajtra nás čaká dlhý deň, ale to je
prekvapenie.“ Dodal, keď videl ako som
sa vystrela a čakala, kým mi vysvetlí, čo myslel tým, že nás zajtra čaká
dlhý deň. ,,Povedal som, že je to prekvapenie, takže musíš zaspať, aby si
prišla na to, čo to bude. Sladké sny.“ Nevšímal si môj naoko urazený pohľad
a tak mi neostávalo nič iné len sa vrátiť späť do svojej predchádzajúcej
polohy. ,,Áno, aj ja ťa milujem.“ Dodal ešte potichu mysliac si, že ho
nepočujem, ale pre moje uši to bolo niečo, čo sa nedalo prepočuť a niečo
ako rajská hudba. Ten chlapec ani netuší koľko veľa tie slová pre mňa
znamenajú. Úplne som zabudla na zajtrajšie prekvapenie a so širokým
úsmevom som zatvorila oči a nechala sny, aby ma pohltili užívajúc si
prítomnosť milovanej osoby.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
___________________________</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
Počuli ste už Made in the AM?</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
Aká pesnička/ky sa vám najviac páči/a? Viem, že jednu je ťažko vybrať.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
Moja srdcovka je<b><i> If I could fly</i></b>, <i><b>I want to write you</b></i><b><i> a song</i></b> a <i><b>Love you goodbye</b></i>.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-16733390706131927682015-08-06T21:48:00.004+02:002015-08-06T21:48:47.586+02:00Dreams come true 36.kapitola <div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
U nás doma je to hotová pohroma, ale máte tu ďalšiu časť. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Je trošku kratšia a skoro nič sa v nej nestalo, ale aj tak som ju už konečne chcela pridať.<br />
Krásny víkend, ja mierim do nášho hlavného mesta ---> Bratislava! :)<br />
_________________________________________________________<br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Liam, spravíš ešte popcorn?“ ozvala som sa dúfajúc, že
moje psie oči zaberú a sledovala ako jeho pohľad mäkne.</div>
<a name='more'></a> <o:p></o:p><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Že si to ty.“ Usmial sa, zdvíhajúc svoj zadok z našej
pohovky, kde sme sledovali staré diely Simpsonovcov a vybral sa do kuchyne
naťahujúc si chrbát. Ani som si neuvedomila, ako zahľadene ho sledujem, keď sa
môj telefón rozzvonil na konferenčnom stolíku a moje telo nadskočilo od
ľaku. Nemala som náladu rozprávať sa s nikým, no aj napriek tomu som nie
veľmi dobrovoľne odtrhla zrak od Liamovej osoby, ktorá už zapínala mikrovlnku
a natiahla sa za svojim telefónom. Davidovo meno svietilo na obrazovke
a ja som nechápala, čo by tak mohol odo mňa chcieť. Poslednýkrát, čo sme
sa videli bolo na párty s Tanyou, ktorá bola už dosť dávno. Telefón som
bez slova stíšila a položila ho displejom dole na stolík čakajúc na Liama,
ktorý stále čakal kým pukanie kukurice ustane a on bude môcť vybrať
popcorn von a vrátiť sa ku mne. Moju pozornosť som obrátila naspäť na
obrazovku televízora a sledovala ako práve Homer škrtí malého Barta, keď
sa môj mobil opäť rozozvučal a mikrovlnka zapípala oznamujúc koniec tvorby
slanej pochúťky. Prstami som sa natiahla za telefónom a keď som uvidela,
že na displeji znova svieti Davidovo meno, priložila som si ho k uchu.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Áno David?“<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Uhm, ahoj Lea. Dúfam, že ťa neruším.“ Neistým hlasom sa
ozval z druhej strany linky a čakal na moju odpoveď.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,No ani veľmi nie. Potrebuješ niečo?“ opýtala som sa milo,
aj keď som vôbec nemala chuť byť prívetivá, keď mi narúša idylku, ktorú sme si
s Liamom konečne po dlhom čase vytvorili.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,No Tanya by chcela ísť dnes večer do klubu a kázala
mi, aby som ti zavolal, či sa náhodou nechceš pridať.“ <i>Prečo by mu Tanya kázala volať mi, keď má moje číslo aj sama?<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Ou. Tak to skôr nie ako áno. Vôbec nemám náladu sa
zabávať.“ Odmietla som zdvorilo a sledovala Liama ako sa s misou
popcornu vracia späť ku mne na gauč pýtajúc sa ma pohľadom kto volá.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Aha, tak potom čo vravíš ak by sme niekam zašli? Napríklad
na večeru alebo niečo podobné?“ jeho telefonát mi konečne začal dávať zmysel
a Liamov pohľad ma znervózňoval oveľa viac než by mal.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,David, prepáč, ale nemyslím, že by sme my dvaja mali
niekam chodiť. Ak si si všimol, tak s niekým chodím a nie som ten typ
dievčaťa, čo chodí na rande s každým, takže nie, žiadna večera sa nekoná.“
Sledujúc Liamov zúrivý pohľad som sa snažila čo najskôr ukončiť prebiehajúci
hovor a nerobiť to horšie, ale zároveň som nechcela byť veľká sviňa
a surovo ho poslať kade ľahšie.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,No vlastne áno, máš pravdu, ale keby náhodou..“ <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,David, žiadne keby náhodou nebude. Nechcem byť zlá, ale
teraz som šťastná a nemienim to meniť, len aby som vyhovela všetkým, takže
sa maj a užite si party večer.“ Snažila som sa zdôrazniť každé svoje
slovo, aby to pochopil aj David aj Liam, ale zrejme nič z toho nepomohlo.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Tak prepáč, že som otravoval, no aj tak keby náhodou
niečo, kľudne mi môžeš zavolať.“ Nedal si povedať a už ma to začínalo
znervózňovať.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,David, si milý, ale už musím ísť. Maj sa.“ Zložila som
nečakajúc na odpoveď a pozrela sa na Liama.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Kto ti volal?“ opýtal sa ma potichu akoby sa bál odpovede.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Jeden môj kamarát, David, mám pocit, že si ho už raz videl
v klube, veď vieš kedy.“ Snažila som sa vysvetliť, ale jeho spaľujúci
pohľad mi nejakým spôsobom bral slová z jazyka.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Jeden z tých, čo ti vtedy zízali na zadok?“ jeho
zreničky pomaly chytali čierne sfarbenie a ja som vedela presne na čo
myslí. Žiarlil aj keď nemal dôvod.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Liam, nič to nebolo.“ Snažila som sa ukončiť túto tému
a vypla si zvonenie na úplné ticho.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Čo od teba chcel?“ opatrnosť zmiešaná so zvedavosťou
a žiarlivosťou mala trpkú príťaž na jeho hlase a moje hrdlo opustil
hlboký vzdych.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Pýtal sa ma či nechcem ísť s partiou dnes večer do
klubu.“ Vedela som, že keby som teraz začala vystrájať, tak by som to ešte
zhoršila a tak som poslušne odpovedala na jeho otázku, aby mal pokojnú
dušu.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,A chceš ísť? Pretože ak áno, tak kľudne choď. Ja si už
niečo vymyslím.“ Ozval sa odrazu čím mi absolútne vzal vzduch z pľúc
a sklopil zrak.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Liam, nejdem nikam. Jediná vec, ktorú teraz chcem je, aby
sme zabudli na tento nepodstatný telefonát od môjho kamaráta a užívali si
prítomnosť jeden druhého, kým máme tú možnosť, pretože to je tá jediná vec, na
ktorej mi bude vždy záležať. Aby sme boli spolu.“ Povedala som úprimne sadajúc
si do jeho lona túliac sa k jeho hrudi. Cítila som ako sa jeho kútiky
o milimeter nadvihli a jeho ruka sa obmotala okolo môjho tela.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Ver mi, že na ničom inom mi ešte v živote viac
nezáležalo, než na tom, aby si bola v mojom náručí navždy.“ Zašepkal mi do
vlasov a ja som mu pobozkala chrbát ruky odťahujúc sa, aby som mu mohla
pozrieť do očí.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Takže v poriadku? Žiarlivosť prešla?“ usmiala som sa
pri pohľade na jeho už pokojnú tvár a snažila sa pochopiť, ako je možné, že sa tak rýchlo upokojil.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Neprešla, len to viem pekne skrývať a ak ti ešte raz
zavolá, tak zistí, kto je ozajstný Liam Payne. O svoje dievča sa nebudem
s nikým deliť, si len moja.“ Rozhodnosť v jeho hlase ma prinútila
nadvihnúť obočie a zazrieť na neho. ,,Teda, si moja len dokým si to budeš
sama priať. Ak sa rozhodneš inak, budem nútený dopriať ti šťastie pri niekom
inom.“ Dodal a moja sánka sa napla. Neviem si predstaviť seba po boku
niekoho iného.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
,,Myslím, že toho sa nedočkáš babe.“ Usmievajúc som natiahla
dlane, aby som medzi nimi mohla uväzniť jeho tvár a jemne sa dotkla jeho
pier.<o:p></o:p></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: AR-SA; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">,,V to dúfam a želám si to najviac ako si len
človek môže niečo želať.“ Zasmial sa sám nad sebou a pritiahol si ma späť
na pery objímajúc celé moje telo. Človek by si nemyslel, že môže byť niekedy,
tak veľmi šťastný.</span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: AR-SA; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: AR-SA; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">Krásny víkend. :)</span></div>
</div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-25830599180178516712015-07-23T21:33:00.003+02:002015-07-23T21:33:52.396+02:00Myslela som, že do konca týždňa ešte možno stihnem pridať jednu kapitolu, ale bohužiaľ to nevyšlo, takže bude najskôr v pondelok. Vidíme sa ;)Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-44286619705981079072015-07-19T16:00:00.000+02:002015-07-19T16:00:00.937+02:00My trip to Paris, Oxford & London (Part 2)<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Viem, že už píšem skôr sama pre seba, ale nech.</div>
<div style="text-align: center;">
Všetko je moja vina a ja si to uvedomujem.</div>
<div style="text-align: center;">
___________________________________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Táákže v <a href="http://imaginestoriess.blogspot.sk/2015/06/my-trip-to-paris-oxford-london-part-1.html" target="_blank">prvej</a> časti ste sa dozvedeli čo to o prvej časti môjho výletu a tým bolo mesto Paríž.</div>
<a name='more'></a><br />
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Na ďalší deň ráno, po malých raňajkách v spomínanom hoteli F1 sme sa všetci zbalili a opustili (vtedy ešte netušiac aké luxusné) priestory nášho dočasného spánku. Našou úlohou bolo stihnúť a prísť načas na trajekt cez slávny La Manche, ktorý sme chvalabohu stihli aj keď to bolo riadne ochlp, a doplaviť sa na územie anglicka - presnejšie do prístavného mesta Douvre.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizevLVQ0zVt_v-hhICm892qPHkkX7CnFuiH7eGE1SkGHJvNCG4OOSWKvVD9qREFMg6luGqfk9PKO7xvAr_wdCI5PCQJ6eck9erNjHKySDJKDWRST8ICP3zvL-wRoME-20hOjP-CeHYCgQ7/s1600/DSCF6399.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizevLVQ0zVt_v-hhICm892qPHkkX7CnFuiH7eGE1SkGHJvNCG4OOSWKvVD9qREFMg6luGqfk9PKO7xvAr_wdCI5PCQJ6eck9erNjHKySDJKDWRST8ICP3zvL-wRoME-20hOjP-CeHYCgQ7/s320/DSCF6399.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIckFQjcgU1YWfYE-aTzpJixnCoaSrlqe7mQ9xC3TIa2svaDyYhUFpk_T9C0-kb_9JhmuBfZdNn8XnB9Wj8mQTp3dxfGu-IS4APb_Q47pfDRebwX00BuE-opy8oigT0LLQCL4cRW7CXpgc/s1600/IMG_20150429_095400.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIckFQjcgU1YWfYE-aTzpJixnCoaSrlqe7mQ9xC3TIa2svaDyYhUFpk_T9C0-kb_9JhmuBfZdNn8XnB9Wj8mQTp3dxfGu-IS4APb_Q47pfDRebwX00BuE-opy8oigT0LLQCL4cRW7CXpgc/s320/IMG_20150429_095400.jpg" width="240" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifmRk48WlWrhHjbYpDuqElRwOIW-q78lsfGQuVGfjys05im0JVyGrhiwKCw7T4M0uFzbUnebQ6aQ-ATcL0Utpsq-8OXzA3UsA8dvDrBtSh4Oc5raCphX7LCvc9F0ifJRZqnT3i3Ser0io5/s1600/DSCF6413.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifmRk48WlWrhHjbYpDuqElRwOIW-q78lsfGQuVGfjys05im0JVyGrhiwKCw7T4M0uFzbUnebQ6aQ-ATcL0Utpsq-8OXzA3UsA8dvDrBtSh4Oc5raCphX7LCvc9F0ifJRZqnT3i3Ser0io5/s320/DSCF6413.JPG" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Cesta trajektom bola úplne úžasná, konečne sme zažili aj iný dopravný prostriedok než nepohodlný autobus alebo vlastné nohy, mohli sme si dať konečne teplé jedlo alebo úžasnú kávu zo Starbucksu, ktorý sa chvalabohu nachádzal na palube. </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
TIP: Ak budete mať niekedy možnosť ísť na trajekte, určite, aj okrem iného, využite tie malé obchody na palube, v ktorých budete mať možnosť zakúpiť nejaké suveníry domov a taktiež aj veci, ktoré inde nezoženiete za úplne lepšie ceny než na pevnine a bez DPH!</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Po vylodení sa v nádhernom prístave nás čakala trojhodinová cesta do Oxfordu, čo nás veľmi netešilo, ale fakt, že sa aspoň na pár dní nachádzam na pevnine, ktorú zbožňujem najviac ako sa dá (áno, možno som čudná, ale UK je moja krajina) ma naplnil nadšením a očakávaním, čo všetko ešte zažijem.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;">Keďže sme mali asi najhoršiu sprievodkyňu, akú sme mohli dostať (nepreháňam, naozaj), tak sme si o Oxfordských pamiatkach vypočuli už v autobuse, kde nám o nich čítala z papiera a samozrejme, že ju vôbec nikto nepočúval. Načo aj, keď sme si všetci mysleli, že by bolo správne ak by nám to povedala až pri daných pamiatkach a netrepala tie jej zdrobneninky.</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;">Allright, ale prejdem k veci. Jedinou, pre mňa asi najzaujímavejšiu budovu, ktorú sme navštívili, bola Oxfordská univerzita, na ktorej (pre fanúšičky Harryho Pottera) sa nachádza slávna jedáleň zo série príbehov oh Rowlingovej, do ktorej sme sa samozrejme nedostali, pretože naša sprievodkyňa si zabudla zistiť aktuálne informácie, ktoré obsahovali aj to, že je dočasne uzavretá kvôli rekonštrukcii - a tak sme mali zase z nášho nadšenia veľké *****. </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;">Jediná vec, ktorá zachránila jej holý život bola tá, že priestory tejto univerzity boli asi najkrajšími a najviac charakteristickými anglickými priestormi, ktoré som kedy v živote videla.</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;">Veď posúďte sami.</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3sKaq04tfcXR9rUt8qnVYvXfLFM0zOmTenAiYo42R8JZhN-pu18nNLSRWEv8NBqweKRSors3630SFTV0Tfha4EQpKQr5NXHNZqd7AcoXRxlXJEBNICRI7BjAKJ5AxpXaQfxTESUii3psC/s1600/DSCF6417.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3sKaq04tfcXR9rUt8qnVYvXfLFM0zOmTenAiYo42R8JZhN-pu18nNLSRWEv8NBqweKRSors3630SFTV0Tfha4EQpKQr5NXHNZqd7AcoXRxlXJEBNICRI7BjAKJ5AxpXaQfxTESUii3psC/s320/DSCF6417.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhY9Gf0sju_dCoArNkeX1b-y-uvJBhkgdi8nEiuviG2_kpE2P-mof4bdh1JrA3aYphZYNcxRCf3EqEOU99o1R4G_8g1LIvETGK5lkSzTRPolo819Rk67lj5W_mjM4F9JzCUZC-HGX2rUm5o/s1600/DSCF6421.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhY9Gf0sju_dCoArNkeX1b-y-uvJBhkgdi8nEiuviG2_kpE2P-mof4bdh1JrA3aYphZYNcxRCf3EqEOU99o1R4G_8g1LIvETGK5lkSzTRPolo819Rk67lj5W_mjM4F9JzCUZC-HGX2rUm5o/s320/DSCF6421.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSBRjNUFn4cp_BF-LbcJc5Mbbemagl3dXd4lKOTBBhUQmyzX-YlwMUTck9e_SczNOVUDRFibh0P9WaR5LN_PXwBfQfSrWFL5buEXlxojjC9ZW0JpCSPGV5PXltvKdr0xrN9cgR6BD4uuNZ/s1600/DSCF6423.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSBRjNUFn4cp_BF-LbcJc5Mbbemagl3dXd4lKOTBBhUQmyzX-YlwMUTck9e_SczNOVUDRFibh0P9WaR5LN_PXwBfQfSrWFL5buEXlxojjC9ZW0JpCSPGV5PXltvKdr0xrN9cgR6BD4uuNZ/s320/DSCF6423.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJKx_BUOlo7cQ5wgQBhIAN9EZcu7bI4odiyXEw81N0VqK69EpEbRKfJE5Rz1D82eiFnWT-lr3xVE9xVVKOTMASK70tUSjRTHjIYwuBkM2AYge2Qd3uWXJPFOJKLPQRUHOUap_RTubn-CKx/s1600/DSCF6425.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJKx_BUOlo7cQ5wgQBhIAN9EZcu7bI4odiyXEw81N0VqK69EpEbRKfJE5Rz1D82eiFnWT-lr3xVE9xVVKOTMASK70tUSjRTHjIYwuBkM2AYge2Qd3uWXJPFOJKLPQRUHOUap_RTubn-CKx/s320/DSCF6425.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj06dbyzvEbvAJ4iTGmAAzUwcx5uemxgrfgnokl2i7XIM7HCuMTtAnaFhZhBOpkZkGp3uSyGlrJfmMOUSmhmni5yp-SBRs_iadBxy-mmfMneFkJFajJKbwoQLbIha-DulOhP1UhZrsA0P2i/s1600/DSCF6426.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj06dbyzvEbvAJ4iTGmAAzUwcx5uemxgrfgnokl2i7XIM7HCuMTtAnaFhZhBOpkZkGp3uSyGlrJfmMOUSmhmni5yp-SBRs_iadBxy-mmfMneFkJFajJKbwoQLbIha-DulOhP1UhZrsA0P2i/s320/DSCF6426.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJ4igVxiT6Tax28mWAff-fQPs6xJCGE_NLON9-FDAeigGAWv-3fK3gmf99051lxdMKQg-xcmo8TBr3Z-HotfbvZHUagq0ea8MD5O7nLRt43royK8kxCt4ZXJh-1j17z6BWFdbbsA7UvLML/s1600/DSCF6427.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJ4igVxiT6Tax28mWAff-fQPs6xJCGE_NLON9-FDAeigGAWv-3fK3gmf99051lxdMKQg-xcmo8TBr3Z-HotfbvZHUagq0ea8MD5O7nLRt43royK8kxCt4ZXJh-1j17z6BWFdbbsA7UvLML/s320/DSCF6427.JPG" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirTHBR-rxJ366E_XL40khMssHAMWSwrYAc3S5hZ3GPVBTrdRa1IxE7BKTfBl84RsAvMHpEu8CdpSfxptKPM6sTdaILyWhvPHSAR-cPOTeqmIzFcvnfh_hxLB2VIYWzGskOcJ9yN229cNJo/s1600/10987307_818792804843296_4563031621236206628_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirTHBR-rxJ366E_XL40khMssHAMWSwrYAc3S5hZ3GPVBTrdRa1IxE7BKTfBl84RsAvMHpEu8CdpSfxptKPM6sTdaILyWhvPHSAR-cPOTeqmIzFcvnfh_hxLB2VIYWzGskOcJ9yN229cNJo/s320/10987307_818792804843296_4563031621236206628_o.jpg" width="213" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidY6CYJU9IRstLCLnCtgGRHfFTbLkWstY7-dNDa5vPytl9ORWGXhA4NIaOWBg9Dj9SYkTOA1WvmyPWQ8KX28U1ccL8mQcF0V9HOADJ7vI-TXgw7muESNt288yrx1XXm-aAU0s49TmljXJb/s1600/IMG_20150429_151840.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidY6CYJU9IRstLCLnCtgGRHfFTbLkWstY7-dNDa5vPytl9ORWGXhA4NIaOWBg9Dj9SYkTOA1WvmyPWQ8KX28U1ccL8mQcF0V9HOADJ7vI-TXgw7muESNt288yrx1XXm-aAU0s49TmljXJb/s320/IMG_20150429_151840.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgW5S7024mzSsY49Sgy5xROGZBzdGZLFZrQCCqQ9g02lOlzTLIKdpWoKBscdNd47KwkSQl87SyIrTlu1HLJawAGHjGkTP2Iz4945Xez_hv7Iu_SVm4ccq0dvgm24bgfcrBdc6-TNiMPmR4T/s1600/IMG_20150429_152242.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgW5S7024mzSsY49Sgy5xROGZBzdGZLFZrQCCqQ9g02lOlzTLIKdpWoKBscdNd47KwkSQl87SyIrTlu1HLJawAGHjGkTP2Iz4945Xez_hv7Iu_SVm4ccq0dvgm24bgfcrBdc6-TNiMPmR4T/s320/IMG_20150429_152242.jpg" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhhGM-bokanIOpQHiLFYx2Sqg8s1EHTXdcqQMpEPDmuKjXuq0gEQlRKpD5umph0aToIEyzphXyygCQhgDLDHwWwutKmCzj3tBlT_EH6S4gWmUBw4IWMr0iDCgA112RDyzGqjk6cJXaoyzZl/s1600/IMG_20150429_153759.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="70" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhhGM-bokanIOpQHiLFYx2Sqg8s1EHTXdcqQMpEPDmuKjXuq0gEQlRKpD5umph0aToIEyzphXyygCQhgDLDHwWwutKmCzj3tBlT_EH6S4gWmUBw4IWMr0iDCgA112RDyzGqjk6cJXaoyzZl/s400/IMG_20150429_153759.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Myslím, že toto by ste mali vidieť aj naživo, pretože ani fotka nedokáže opísať aké neuveriteľné to bolo.</td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
Po opustení univerzity sme si to zamierili do mesta, kde nám naša sprievodkyňa ukázala viacero pamiatok, ale keďže som ju nepočúvala, lebo inak by som ju asi zadusila, tak vám o nich neviem nič viac povedať. (fotky mesta nižšie) Neskôr sme mali prvý a zároveň posledný rozchod, čo u mňa znamenalo rýchly nákup v Primarku, kde som skoro nič nestihla samozrejme, ale nejaké kúsky som si domov predsa odniesla a potom nasledovala naša ďalšia cesta smerujúca k host family, u ktorej sme mali prespať. K nim vám nepoviem asi nič, iba to, že ako jediné z celého zájazdu sme sa tešili na to, že budeme spať u černochov a skončili sme najhoršie. Nevravím, že boli nepríjemní alebo zlý, ale prísť o 23:00 k rodine s neviem koľkými deťmi (fakt neviem, stále sa tam niekto nový objavil), sme dostali na večeru pizzu z mrazáku a boli sme poslané spať. To je všetko, čo vám k tomu poviem.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAMeDXAknOalGS1hZSxjfwKLHXeDNYfl_SYB3V4t4Ky-zoH2X2jFx89LRNLZjNsbLw5Rat0cHna2YwODQEMlx6QKWsNWeO7Ee5a_9Jkehi38mbIk5yXQhWK5yvQXPi0QdnJQL73v_3I-S0/s1600/IMG_20150429_152420.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAMeDXAknOalGS1hZSxjfwKLHXeDNYfl_SYB3V4t4Ky-zoH2X2jFx89LRNLZjNsbLw5Rat0cHna2YwODQEMlx6QKWsNWeO7Ee5a_9Jkehi38mbIk5yXQhWK5yvQXPi0QdnJQL73v_3I-S0/s320/IMG_20150429_152420.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgE45648kSNvOJVmcLR3GAVHD5BvwK9KiZke6PrZ1gjbp_iNs4jveixI9WT0bo9Qmqqu2rZXget_Qg25-pdAAbqh85gT1DlCalvqGTWUiCqyKNb62PHoP1MgNilU91kO43myaHax9eZWiV5/s1600/IMG_20150429_153715.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgE45648kSNvOJVmcLR3GAVHD5BvwK9KiZke6PrZ1gjbp_iNs4jveixI9WT0bo9Qmqqu2rZXget_Qg25-pdAAbqh85gT1DlCalvqGTWUiCqyKNb62PHoP1MgNilU91kO43myaHax9eZWiV5/s320/IMG_20150429_153715.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhy3QuruShexChNlCCCnQxE3oZDJ29Ag_SeoPeVJPFEc2uyBwfOPUkUNSdddfHkTRZH8gVyfvzJZJt2a__ePBXeTCwZquCKCFb2oXF4z-qZNu-kjnzRCxCt06Wa3UhHW_PopkVVijWb1otI/s1600/IMG_20150429_153729.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhy3QuruShexChNlCCCnQxE3oZDJ29Ag_SeoPeVJPFEc2uyBwfOPUkUNSdddfHkTRZH8gVyfvzJZJt2a__ePBXeTCwZquCKCFb2oXF4z-qZNu-kjnzRCxCt06Wa3UhHW_PopkVVijWb1otI/s320/IMG_20150429_153729.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinvoy1vD_isFpNbQkofMGiB95g6Uok3r_G3YQwbnD_ppIaZ8l61_IYiZe5syjdSwyOYUmka_ENYpnx1JeS58Qfv48P0cyS9izkR8ywNmjsoO9ypcurIVEHW7L5VK4ADoKyYKRqaZK4riBX/s1600/IMG_20150429_153732.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinvoy1vD_isFpNbQkofMGiB95g6Uok3r_G3YQwbnD_ppIaZ8l61_IYiZe5syjdSwyOYUmka_ENYpnx1JeS58Qfv48P0cyS9izkR8ywNmjsoO9ypcurIVEHW7L5VK4ADoKyYKRqaZK4riBX/s320/IMG_20150429_153732.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEje4bK2ma27qtoPhWd-D93K5k4Vcr8hubE53686YyE8w-wRttOhDsv59Kcf51UlWffdFyMjSjrKAmf9skXYKcum_LHSdSECxDHh3t8ofKQNxspL9fdee1OZelOvXrZZ32sWtr-i_PYNq2pt/s1600/IMG_20150429_153737.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEje4bK2ma27qtoPhWd-D93K5k4Vcr8hubE53686YyE8w-wRttOhDsv59Kcf51UlWffdFyMjSjrKAmf9skXYKcum_LHSdSECxDHh3t8ofKQNxspL9fdee1OZelOvXrZZ32sWtr-i_PYNq2pt/s320/IMG_20150429_153737.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwPPJw0R26DN1IsluiksiwQ0nibi_NC-MnxVDxzD93Wufmlnh4vuMTvZUDJI3O2WuYCBh3xtJgmhOWj1r7FIrheErhCyVcF24whVehVQ_hf8C9RgiTGM39wuLoIfYKO5xp7b36f7AKOrDZ/s1600/IMG_20150429_155526.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwPPJw0R26DN1IsluiksiwQ0nibi_NC-MnxVDxzD93Wufmlnh4vuMTvZUDJI3O2WuYCBh3xtJgmhOWj1r7FIrheErhCyVcF24whVehVQ_hf8C9RgiTGM39wuLoIfYKO5xp7b36f7AKOrDZ/s320/IMG_20150429_155526.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9KqOK5aHFeQJgaORQ0KLbck-lkdaePvhbBQhBkClN2-u4mYeH74-mVONG6EgRMoKeOAofGGj9dCcVH-ZWWrfT0Wl7CWROsjfYEJLDdUdN2c3s7R280zxDOo00pzEbfQB2Py2gocjeOoMj/s1600/IMG_20150429_153800.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9KqOK5aHFeQJgaORQ0KLbck-lkdaePvhbBQhBkClN2-u4mYeH74-mVONG6EgRMoKeOAofGGj9dCcVH-ZWWrfT0Wl7CWROsjfYEJLDdUdN2c3s7R280zxDOo00pzEbfQB2Py2gocjeOoMj/s320/IMG_20150429_153800.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimMFEBwTiJwO0wh4EEVly2gMfKnx51Cq2RnVxo4XuNRoMIp1Ufn1wnL4Atfsz0K30RMycPFB7EeF3S5wfYKzTTOIx95vPrLXlPQNi6r39OvicVdEApqlvGAW11InaYWPwAaF5HtqCU03cf/s1600/IMG_20150429_153838.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimMFEBwTiJwO0wh4EEVly2gMfKnx51Cq2RnVxo4XuNRoMIp1Ufn1wnL4Atfsz0K30RMycPFB7EeF3S5wfYKzTTOIx95vPrLXlPQNi6r39OvicVdEApqlvGAW11InaYWPwAaF5HtqCU03cf/s320/IMG_20150429_153838.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLsnDZWm4BGMsR_QplSn5gQ0GDhWziKKZ6IsFhV_jfWsVYSWvr1MbGI0tupwanh0Hm4LyJugXWaU4Y9MqGrLl-_dbBk1i1MyKXm6bc5tfgzykAZ-kf9yWU3AYTVFKG5G5xELXY5fXCO2vT/s1600/IMG_20150429_153849.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLsnDZWm4BGMsR_QplSn5gQ0GDhWziKKZ6IsFhV_jfWsVYSWvr1MbGI0tupwanh0Hm4LyJugXWaU4Y9MqGrLl-_dbBk1i1MyKXm6bc5tfgzykAZ-kf9yWU3AYTVFKG5G5xELXY5fXCO2vT/s320/IMG_20150429_153849.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOFpmfYUIoRWYnSH21jeixZz-Xd9IGkCbkpHxYp1LrTn9BfaWE-iX5x9iHJpCrc7gDN7a0MiODpHlAUdur-Ga2_du6dmVpG3-Qe2eWZdEjI1mXdz2nvaA5RkW7eGB9kZTqr0xRJxvmgTia/s1600/IMG_20150429_160641.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOFpmfYUIoRWYnSH21jeixZz-Xd9IGkCbkpHxYp1LrTn9BfaWE-iX5x9iHJpCrc7gDN7a0MiODpHlAUdur-Ga2_du6dmVpG3-Qe2eWZdEjI1mXdz2nvaA5RkW7eGB9kZTqr0xRJxvmgTia/s320/IMG_20150429_160641.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUXyAcIIB3ybrKJGksJbm22UYWEBR8rXVMHKWv5RS0iYRdiM5rOf4cVfeh8K227oZVhmShupJzJOwje798ImVDly0zDOU8aYz9YGdSa_pqfquLqlWo4VrMHMCwN-WPzjrBWhaw5q-stDRK/s1600/IMG_20150429_174613.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUXyAcIIB3ybrKJGksJbm22UYWEBR8rXVMHKWv5RS0iYRdiM5rOf4cVfeh8K227oZVhmShupJzJOwje798ImVDly0zDOU8aYz9YGdSa_pqfquLqlWo4VrMHMCwN-WPzjrBWhaw5q-stDRK/s320/IMG_20150429_174613.jpg" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Vidíme sa pri poslednej časti ----> LONDÝN!</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
*K</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: center;"><br /></span></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-78559215724857958782015-07-17T19:51:00.001+02:002015-07-17T23:49:42.322+02:00Dreams come true. 35.kapitola<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Lea,<o:p></o:p></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<i>Nikdy som si nemyslel, </i></div>
<a name='more'></a><i>že moje srdce nájde
a zamiluje sa do tak úžasného dievčaťa akým si ty. Dnešným dňom oslavuješ
svoje sedemnáste narodeniny a ja môžem napísať, že sa z dievčaťa
stala žena.<o:p></o:p></i><br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<i>Si úžasné stvorenie plné empatie, lásky,
optimizmu a humoru, ktoré mi naplno učarovalo a dodalo mi pocit, že
mi už nič nechýba. Vďaka tebe mám všetko o čom som kedy sníval a ja ti za
to ďakujem najviac ako len môžem, pretože TY ma robíš šťastným a to sa ani
nesnažíš.<o:p></o:p></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<i>Šaty z krabice si obleč a o 7
p.m buď nachystaná, pretože ťa čaká nezabudnuteľný narodeninový večer.<o:p></o:p></i></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<i>S láskou, Liam<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Hrejivá láska sálajúca
z papiera popísaného Liamovým škrabopisom ma zahriala pri srdci a na mojej
tvári sa rozležal obrovský americký úsmev. V mihu oka som zabudla na dve
hodiny matematiky, dejepisu a týranie chémiou a s radosťou
vytiahla elegantné čierne šaty z krabice prirovnávajúc si ich k telu.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Lea, zamrzla si?“ začula som
spod schodov a mojim telom trhlo. Pri toľkom snívaní som zabudla na môj
plánovaný úlet s mamou.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Daj mi ešte pár minút prosím.“
Zakričala som späť ukladajúc čierne šaty na krabicu a rozbehla som sa do
kúpeľne, aby som si dala rýchlu sprchu.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ďakujem Mark, že si ma sem
zaviezol.“ nadšenie v mojom hlase bolo priam až hmatateľné, keď sme s čiernou
limuzínou zastavili pred neznámou budovou.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Mám Vás odprevadiť až na
miesto, takže ma prosím počkajte.“ Povedal zdvorilo Mark, pričom vypol motor
auta a do dlane chytil kľučku.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
Začudovane som prikývla skôr sama
sebe, keďže jeho pohľad vonkoncom nekontroloval moju osobu a tiež sa
načiahla po kľučke, ktorá mi v sekunde zmizla z rúk, keď sa dvere
otvorili. Za pomoci Marka som vystúpila z auta a škaredo sa na neho
pozrela.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Mark?“<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Áno slečna?“ zvedavo sa na mňa
pozrel, keď za mnou zatváral dvere a ja som sa vďačne usmiala.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Prosím, tykaj mi a bez žiadneho
ale.“ Doplnila som sa, keď som videla, ako na znak nesúhlasu otvára ústa a tak
ich hneď aj zavrel.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Prepáčte.“ Povedal odrazu a zapozeral
sa mi do očí ,,teda, prepáč.“ Žiarivo som sa usmiala, keď sa opravil a nasledovala
ho do výťahu, kde stlačil najvyššie poschodie budovy. Myslela som si, že tu
budeme s Liamom jesť nie skákať bungee-jumping. Keď sme vystúpili z výťahu,
chvíľami som mala pocit, že ma Mark uniesol a chce ma nikde zabiť, ale keď
sme zastali pred dverami s nápisom <i>VSTUP
NA STRECHU, </i>ma môj maličký strach prešiel.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ďalej už máte pokračovať sama.
Som si istý, že to nájdete.“ To, že ma
nepočúvol som si už nestihla uvedomiť, keď som si všimla, kde to stojím. Otvorené dvere mi dopriali pohľad na krásny výhľad. Rozprestierajúci sa Londýn v okolí, rozsvietený rôznymi svetielkami a v strede toho všetkého malá cestička lemovaná sviečkami vedúca k najdokonalejšiemu mužovi na našej planéte. Liam, držiac kyticu kvetov v rukách a s očarujúcim úsmevom na tvári ešte viac rozžiaroval nekonečný priestor. Vďaka mojim trasúcim sa kolenám som musela chvíľu počkať kým som sa vydala k jeho osobe dlaňami si zakrývajúc tvár od prekvapenia. Pripadala som si ako v starom gýčovom filme, ale vôbec som si nepripadala trápne.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ako si to dokázal?" opýtala som sa precitlivene, keď som sa dostala na dosah jeho naťahujúcu sa dlaň. </div>
<div class="MsoNormal">
,,Niekedy je veľkou výhodou byť slávnym." usmial sa na mňa, pričom si ma pritiahol bližšie k telu a podával mi kyticu. ,,Všetko len to najlepšie k tvojim
krásnym narodeninám. Veľa šťastia, zdravia a lásky, ktorou ťa zasypem ako v starom
Egypte zasypávali zlatom. Milujem ťa.“ dodal nakoniec a žiarivo sa usmial.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Ďakujem." zasmiala som sa späť a načiahla sa, aby som ho mohla pobozkať. ,,Kľudne by mi stačil večer pri filme a tvoja náruč. Nemusel si robiť nič z toho." povedala som, keď sa naše pery odpojili a hlavou ukázala na výhľad, ktorý bol dychberúci.</div>
<div class="MsoNormal">
,,Toto je ešte len začiatok kráska." iskričky v jeho očiach ma presvedčili v tom, že dnešný večer bude ešte riadne zaujímavý.</div>
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
**<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Záblesk svetla, ktorý preťal oblohu
ma prebudil z ľahkého spánku a mojim telom trhlo. Opatrne som sa
otočila tvárou k Liamovmu chrbtu a skryla si tvár do záhybu jeho tela
prehadzujúc si cez neho ruku, aby som zabránila bleskom preniknúť do môjho
zorného poľa. Jeho podvedomie asi vycítilo môj strach, pretože sa v sekunde
otočil a pritúlil si ma bližšie k telu a oddychoval ďalej. Jeho
ruka mi bránila v nádychu, tak som sa ešte trochu pomrvila lapajúc po
vzduchu, keď sa jeho oči otvorili a zapozerali sa na mňa.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Lea, prečo nespíš?“ jeho
chrapľák sa ozval priestorom a moje
srdce skoro prestalo biť.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Znova sa blýska.“ Zašepkala som
potichu a sklopila zrak, aby nevidel ako veľmi sa za svoj strach hanbím.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
Liam sa odrazu odo mňa odsunul a vstal
z postele smerujúc si to k oknu. Bez slova som sledovala jeho kroky a usmiala
sa, keď sa nahnevane zamračil na nebo, ktoré opäť preťal blesk. Prstami som si
vytiahla prikrývku až nad nos a pozerala ako sa Liam natiahol a začal
zaťahovať žalúzie. Keď bola v izbe absolútna tma počula som ešte ako
zatiahol hrubé závesy a podľa šuchotania sa začal presúvať naspäť k posteli.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Si najlepší.“ Usmiala som sa do
tmy a natiahla ruky hádajúc jeho aktuálnu polohu.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Žiadne blesky nebudú strašiť
moje dievča a už vôbec jej nebudú kradnúť spánok.“ Začula som z tmy a čakala
na nejaký dotyk alebo aspoň závan vzduchu, aby som vedela, že je blízko, ale
jediná vec, ktorú som počula bol tupý náraz a ohromný rachot. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Liam, si v poriadku?“ V okamihu
som nahmatala svoj telefón a aspoň trochu rozsvietila izbu, aby som
zistila, čo sa stalo. Liam sedel na podlahe vedľa postele a zamračene sa
pozeral na jej roh, akoby ona mohla za to, že sa udrel. ,,Si v poriadku?“ usmiala som sa, keď
som videla ako sa tvári a nechala mobil, aby ho ešte viac osvetlil
zisťujúc či má všetky končatiny celé.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Som, ale fuck s tou posteľou.
Teraz to bolí.“ Smutne odul spodnú peru a zapozeral sa na mňa s tými najreálnejšími
šteňacími očami aké som kedy videla. S hlbokým povzdychom som sa zdvihla z postele
a za jemného osvetlenia z môjho telefónu som si čupla k nemu pohladkala
ho po udretom mieste.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ešte bolí?“ pripadala som si
ako mamička utíšujúca svoje dieťa, ale bolo mi to jedno. Toto sa mu stalo len
kvôli mne a ja to musím teraz nejakým spôsobom odčiniť.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Ak poviem, že áno, tak mi dáš
pusu?“ pohľadom vyhľadal ten môj a ešte viac odul spodnú peru. Nahla som
sa a jemným dotykom som sa obtrela o jeho pery, čím som uspokojila
jeho požiadavku a moju túžbu v jednom. Asi sa nikdy nevzdám nutkania
bozkávať ho dvadsať štyri hodín denne sedem dní v týždni. ,,Čo ak jedna
nestačí?“ ozval sa, keď sa naše pery odpojili a jemne sa usmial. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Tak ti dám ďalšiu, ale môže to
už byť na posteli? Alebo chceš ostať sedieť na zemi celý zvyšok noci?“ usmiala
som sa a pomaly som sa začala ťahať na vlastné nohy podávajúc Liamovi
dlaň, aby sa mohol ľahšie vyštverať na posteľ. Bez slova sa postavil a stiahol
ma so sebou zakrývajúc nás perinou. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
,,Už nebolí?“ opýtala som sa skôr
tmy než jeho osoby a čakal na odpoveď.<o:p></o:p></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
,,Bolí, ale who cares. Poďme
spať.“ Zasmial sa a pritúlil sa
bližšie. ,,Chcem ťa zoznámiť s mojou rodinou.“ Zahlásil odrazu a krv v mojich
žilách zamrzla.<o:p></o:p></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-64734058467471675222015-06-06T23:12:00.000+02:002017-10-08T14:10:20.263+02:00My trip to Paris, Oxford & London (Part 1)<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Po poslednom riadnom príspevku spred dvoch mesiacov sa opäť hlásim.</div>
<div style="text-align: center;">
Ospravedlňovať sa už nemá význam a stále je to o tom istom. Asi neviem dodržať slovo.</div>
<div style="text-align: center;">
Stále je tu mnoho vecí, ktoré musím urobiť, stále sa nútim do činností, ktoré ma bavia, ale na ktoré už bohužiaľ nemám toľko času. </div>
<div style="text-align: center;">
Mučivé posledné dni školy, venovanie sa rodine, samej sebe, plánovanie leta, vybavovanie brigády. Nejde to tak ľahko, ako by ste si mysleli.</div>
<div style="text-align: center;">
Sľúbiť viem, ale ako to dodržať, aby zo mňa vôbec niečo zostalo?</div>
<div style="text-align: center;">
Možno sú to len výhovorky, ale ja sa snažím.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Preto som si dnes sadla za notebook, ktorý ani nie je môj a začala premýšľať. Čo robiť?</div>
<div style="text-align: center;">
Vôbec netuším.</div>
<div style="text-align: center;">
_________________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Dosť vykecávania, tento príspevok má aj svoj názov. Dopredu upozorňujem, že bude dlhýýýýýýý.</div>
<a name='more'></a><br />
<div style="text-align: center;">
<b><i>27.4. - 1.5.</i></b></div>
<div style="text-align: center;">
5 dňový výlet, ktorý nakoniec skončil ako trojdňový + 2 dni ukrutného cestovania v najnepohodlnejšom autobuse na svete.</div>
<div style="text-align: center;">
Dajme tomu, že to bol školský výlet, na ktorom sa zúčastnilo viacero ľudí zo stredných a základných škôl zo Slovenska aj ČR s cieľom navštíviť Paríž, Oxford a vysnívaný Londýn.</div>
<div style="text-align: center;">
Odchádzali sme v pondelok ráno zo stanice a vydali sa na únavnú cestu do metropoly Francúzka a mesta módy.</div>
<div style="text-align: center;">
Paríž bol naozaj krásny, ale popravde neučaroval mi ako Anglicko.</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Po dni strávenom v autobuse sme vystúpili pár metrov od <b>Notre Damu</b>, čo je jedna z najslávnejších katedrál v Paríži. V tejto krásnej katedrále sa odohrával dej známeho románu Chrám Matky Božej. </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOoCea4wF5Oa4dJlR-q4uTmxD8egGB2OPb_26ckoNVt0ihKYfgIVpk0d_scw1nF0_a5Ya9zyfR-yiD_TJZ3J5bN6CEgxgA13OtMrVY6Mjxe8IsBUAJlhCHxjqPm5l8XGLf0C0kxcGXMqsP/s1600/11129701_818791428176767_382389791363608425_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOoCea4wF5Oa4dJlR-q4uTmxD8egGB2OPb_26ckoNVt0ihKYfgIVpk0d_scw1nF0_a5Ya9zyfR-yiD_TJZ3J5bN6CEgxgA13OtMrVY6Mjxe8IsBUAJlhCHxjqPm5l8XGLf0C0kxcGXMqsP/s200/11129701_818791428176767_382389791363608425_o.jpg" width="133" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1tqzSue0iJnCuBiT0x2TGxCSrielg4TyN3mf9bhRK_j6j2-2xCv4-ayJ_Qe9vTq54DGAhQVSlSeIS8Nij_bwY_XuWiCwRXvyWiRrB0VD6LRs1oZnIkpDbNjNIGPRvdM1fx2vrPiUKL9eG/s1600/IMG_20150428_084031.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1tqzSue0iJnCuBiT0x2TGxCSrielg4TyN3mf9bhRK_j6j2-2xCv4-ayJ_Qe9vTq54DGAhQVSlSeIS8Nij_bwY_XuWiCwRXvyWiRrB0VD6LRs1oZnIkpDbNjNIGPRvdM1fx2vrPiUKL9eG/s200/IMG_20150428_084031.jpg" width="150" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbkm1pQ4CnDO_brG43ijrYvQ3WreQetN-Gc3SngE3uvGg10R08pt5r55ertDisxSyncjahBjccsaMyK8m9HPKPagH-YjnZbHTnYrQcPFBvQeCU3DI0L8ODfepdfMDt1UZH55gj8WqvL4E8/s1600/IMG_20150428_090153.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbkm1pQ4CnDO_brG43ijrYvQ3WreQetN-Gc3SngE3uvGg10R08pt5r55ertDisxSyncjahBjccsaMyK8m9HPKPagH-YjnZbHTnYrQcPFBvQeCU3DI0L8ODfepdfMDt1UZH55gj8WqvL4E8/s200/IMG_20150428_090153.jpg" width="150" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Ďalej sme pomedzi úzke uličky prešli po typických parížskych štvrtiach a prechádzali okolo fakúlt najznámejších Parížskych vysokých škôl.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAyPIfCqVbnS2NlpvinL-_me8Ltp02kakSDAagaziB4EgARPrjllBAhc6a_ge7ZnOvEGr4Gfwxv8TSo-H8cVf6emnDN-pcsY6-dNXAw7458QmwpbYu-D5UuAcck8Ztyguse8OQpjbOYKtT/s1600/DSCF6273.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAyPIfCqVbnS2NlpvinL-_me8Ltp02kakSDAagaziB4EgARPrjllBAhc6a_ge7ZnOvEGr4Gfwxv8TSo-H8cVf6emnDN-pcsY6-dNXAw7458QmwpbYu-D5UuAcck8Ztyguse8OQpjbOYKtT/s200/DSCF6273.JPG" width="200" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-GvNM_y5Qi4dogjREtdeG_Bbh6wwcrVhVKIFNlNm1cIFz7RUSWR4eZJmb11TY0aZ6jq5Gh_eQtnBYcnHCePPmu0uwbiO0Avk1HZQAX_O3AA5uB7V6XZFt_M1bfjpEshkG26ys5VcZbgvD/s1600/DSCF6277.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-GvNM_y5Qi4dogjREtdeG_Bbh6wwcrVhVKIFNlNm1cIFz7RUSWR4eZJmb11TY0aZ6jq5Gh_eQtnBYcnHCePPmu0uwbiO0Avk1HZQAX_O3AA5uB7V6XZFt_M1bfjpEshkG26ys5VcZbgvD/s320/DSCF6277.JPG" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Naša "drahá" sprievodkyňa zaviedla naše kroky aj do nádherných luxemburských záhrad, ktoré mi dosť pripomínali Schonbrunn (neviem, či som to dobre napísala :D) vo Viedni.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgB__F7Q4PH7AQhEalM-5Ec0h3G0YHrnrx-UClTEX0_0C5malHGp7NfqxYUleGjZvBDWQssB_-7bEJiv_t2j4YYk5TfYKuloWrgVRKYmkQU4nqznMh_wqkXp74W48AafTULwCfq0CnpYYBr/s1600/IMG_20150428_100235.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="148" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgB__F7Q4PH7AQhEalM-5Ec0h3G0YHrnrx-UClTEX0_0C5malHGp7NfqxYUleGjZvBDWQssB_-7bEJiv_t2j4YYk5TfYKuloWrgVRKYmkQU4nqznMh_wqkXp74W48AafTULwCfq0CnpYYBr/s400/IMG_20150428_100235.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoxWlofoEG0yKgHHjE1sFsaLTL2UInj7MPe2bTWqjL15VK9FwnRTyHC-lmTg1JbzYrKH3WdDVstlmhMtX6ySBeMro59rGSYnq1dP8LiGNx-zUua01URs1zBqdcj2WLcBakSd_1Qt5Ai_Nb/s1600/DSCF6291.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoxWlofoEG0yKgHHjE1sFsaLTL2UInj7MPe2bTWqjL15VK9FwnRTyHC-lmTg1JbzYrKH3WdDVstlmhMtX6ySBeMro59rGSYnq1dP8LiGNx-zUua01URs1zBqdcj2WLcBakSd_1Qt5Ai_Nb/s320/DSCF6291.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDXhhuw45d-BW62GX8-6PUirwLyxaGRx59je93oZOJedp_dqYQ956a5d-0TEeNmsrpznHwFz0gPBJkfEybnWEstzFO8grGr2zZdwdXHHuOBTX1KD41jqwoSPMrPuT8RuAi9oRBN-BUK4tZ/s1600/DSCF6290.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDXhhuw45d-BW62GX8-6PUirwLyxaGRx59je93oZOJedp_dqYQ956a5d-0TEeNmsrpznHwFz0gPBJkfEybnWEstzFO8grGr2zZdwdXHHuOBTX1KD41jqwoSPMrPuT8RuAi9oRBN-BUK4tZ/s320/DSCF6290.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwd4MUpv9rMmbsTFx7JhQlAM7SxPinGcGEwYrQdE7e7-zXDtOD0dvQ0qQksTDeG4YJ_dxGsxaZXXLUX185SCUAnh_T17quhRswdKIrnqeoFwFMQxh1IO5WteHAxbf9dcA6BmPwHAnsnADI/s1600/DSCF6289.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwd4MUpv9rMmbsTFx7JhQlAM7SxPinGcGEwYrQdE7e7-zXDtOD0dvQ0qQksTDeG4YJ_dxGsxaZXXLUX185SCUAnh_T17quhRswdKIrnqeoFwFMQxh1IO5WteHAxbf9dcA6BmPwHAnsnADI/s320/DSCF6289.JPG" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Ďalšou zaujímavosťou, ktorú som navštívila bol most lásky, o ktorom všetci určite niečo viete.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Je to ten, na ktorý si pár dá zámok a tým pádom spečatia svoj vzťah a ten im vydrží.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Ani neviete ako veľmi som vtedy chcela svoju polovičku držať za ruku a dať tam ten svoj.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Ale ako iste viete, kvôli statike, ktorú toľké množstvo zámkov a ich váha narúša sa vyhlásil nový zákon (?), kde sa pripínanie zámkov na tento most zakazuje.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Samozrejme, niektorí ho aj tak porušujú, alebo si proste na svoje zámky našli iný most alebo iné miesto.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYOlPIwpfBopQMLtUfBOVKIhctd8uNsZQPXd2vD9WGdai2l3byg-IMaGlPcVnBDnyewcu4309Df9Nnykf34wVuW_EnjnCs1AuFM7hwY4WW9A5KBRyGDkBZN0CWzvoRm-Of8klC-PM8PcdD/s1600/IMG_20150428_103738.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="172" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYOlPIwpfBopQMLtUfBOVKIhctd8uNsZQPXd2vD9WGdai2l3byg-IMaGlPcVnBDnyewcu4309Df9Nnykf34wVuW_EnjnCs1AuFM7hwY4WW9A5KBRyGDkBZN0CWzvoRm-Of8klC-PM8PcdD/s400/IMG_20150428_103738.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8aUEHOkduegDnlfblZPUsdS4ilhiBUkXjGW4-kUCg4DB-lwi8rz5XW2-KWwrWUFVSHnG8OM1gYVN9b2cS4UtzF4qE3UrlXYkbesS3LC4fb-mw5ZWquP74EnokOHH01DjBclL2AnqHncdY/s1600/IMG_20150428_103612.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8aUEHOkduegDnlfblZPUsdS4ilhiBUkXjGW4-kUCg4DB-lwi8rz5XW2-KWwrWUFVSHnG8OM1gYVN9b2cS4UtzF4qE3UrlXYkbesS3LC4fb-mw5ZWquP74EnokOHH01DjBclL2AnqHncdY/s320/IMG_20150428_103612.jpg" width="240" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_C_tSjjY8W9gYJaEUlizTlfRmyroKiOttLsXgm8G_QqzHAQXArDV2b51PAeZOwvH5qTjIRqFCf0H4O_nlLQ50XDfPLpZ9WW8U0tDXfLkKcOAAfWfLnX5jz-_JJIh7zb4EsnD8F2XWSQyW/s1600/IMG_20150428_103717.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj_C_tSjjY8W9gYJaEUlizTlfRmyroKiOttLsXgm8G_QqzHAQXArDV2b51PAeZOwvH5qTjIRqFCf0H4O_nlLQ50XDfPLpZ9WW8U0tDXfLkKcOAAfWfLnX5jz-_JJIh7zb4EsnD8F2XWSQyW/s320/IMG_20150428_103717.jpg" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Keďže bol deň našej návštevy utorok a v utorok je Louvre z pravidla zatvorený ostali nám oči pre plač. Rada si vychutnám umenie a na pohyblivé oči Mony Lisy a ostatné krásne diela som sa naozaj tešila. Bohužiaľ sme si areál prešli len z vonkajšej strany a pohli sa ďalej.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJvWuVR0oKRx5Ir1h7BRHd5kHF0Uvgr8IhXsA0RnP0tpNriPp1qQpOZlmhsSkaCdP8mRw-NyWC7QM9XKHDk6idLqByq-gVrbGX1mWSgsVz9l4qk78riBXUcLb9Jcv5CZN0143JY0XwPkKe/s1600/IMG_20150428_105830.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJvWuVR0oKRx5Ir1h7BRHd5kHF0Uvgr8IhXsA0RnP0tpNriPp1qQpOZlmhsSkaCdP8mRw-NyWC7QM9XKHDk6idLqByq-gVrbGX1mWSgsVz9l4qk78riBXUcLb9Jcv5CZN0143JY0XwPkKe/s200/IMG_20150428_105830.jpg" width="150" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyH5zei6J0U6k_aX_XKOfhxroug6mvL1HFTcakmaSNaIPIHVsdENiXeQcHRaWkHI-Rxmc5t6hCi16oAObbqZOoXMCPzbphWHR2wShBozoEVFcgdnSeCyV0BFI4bFazW3pr44jtbqSWB9yk/s1600/IMG_2208.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyH5zei6J0U6k_aX_XKOfhxroug6mvL1HFTcakmaSNaIPIHVsdENiXeQcHRaWkHI-Rxmc5t6hCi16oAObbqZOoXMCPzbphWHR2wShBozoEVFcgdnSeCyV0BFI4bFazW3pr44jtbqSWB9yk/s320/IMG_2208.JPG" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWkNclSj1qa3YJ_SlTFg1L260L_b9I8R3BvLeoFLuHsI3cMXVRe4MnrkWafrfEBTjM9t8xXXPTCAiWtp4DSx0sWBKBY2rZhafK2Gy-eiYYCl048x_LBt0G5G7OUsnPqe8UXsKceKUGvkP4/s1600/IMG_2206.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="212" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWkNclSj1qa3YJ_SlTFg1L260L_b9I8R3BvLeoFLuHsI3cMXVRe4MnrkWafrfEBTjM9t8xXXPTCAiWtp4DSx0sWBKBY2rZhafK2Gy-eiYYCl048x_LBt0G5G7OUsnPqe8UXsKceKUGvkP4/s320/IMG_2206.JPG" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Menšou prechádzkou cez rôzne krásne parky, úzke uličky a niektoré pre mňa nie tak zaujímavé pamiatky (medzi ktoré patrilo vojenské múzeum, hlavné air služby atď.) sa pomaly dostávame k hlavnému bodu.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhil6eQDxiAb4jk8VTpgFvVBPVybaa6i60oX1i0olM6IF7lVCTm8OjwqWXtNsJujh-g5jE-I118-qfzmqGxJeCg0ygtMKuFqcPFzXSFBgFbOvKK59F2SIJGhBYoeBWAHcOXItLRciSvdxCD/s1600/IMG_20150428_121147.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="76" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhil6eQDxiAb4jk8VTpgFvVBPVybaa6i60oX1i0olM6IF7lVCTm8OjwqWXtNsJujh-g5jE-I118-qfzmqGxJeCg0ygtMKuFqcPFzXSFBgFbOvKK59F2SIJGhBYoeBWAHcOXItLRciSvdxCD/s400/IMG_20150428_121147.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
K Parížu neodmysliteľne patrí aj Eiffelova veža. Cesta za ňou bola ubíjajúca, ale stála za to. Jedno malé upozornenie, NIKDY, naozaj NIKDY si nedávajte jedlo pod Eiffelovkou. Jedna bageta tam stála 6-7€ a k tomu bola odporná a studená. That's all.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Vedeli ste o tom, že Eiffelovka mala najprv stáť v Budapešti, ale že ju nakoniec odmietli a tak ju premiestnili do Paríža, kde sa mala stať predmetom nejakej výstavy a potom znova zbúrať?</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Lenže francúzom sa natoľko zapáčila, že si ju nechali?</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Tak už viete. </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Tá vec je neskutočne veľká. Dostala som sa až na tretie poschodie, čo je to najvyššie a verte mi, že 380 metrov nie je tak málo, ako by sa zdalo. Viac vám asi povedia fotky, ktoré sú najprv spod nej, potom z druhého poschodia a nakoniec z tretieho.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDxCX1QgtOHxIc9ET9yGD_zs-hzRy6vmtqEAZb2pVYPA-usdBMeFlHAuah5gxy2Xcn1t3b7cZaYj1En-C99KgejW-YMRqVODGlg4knHOBOLjzRoQmNkYzpcXRIvbYtDhqnj4TD0VuVHOLs/s1600/IMG_20150428_131853.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDxCX1QgtOHxIc9ET9yGD_zs-hzRy6vmtqEAZb2pVYPA-usdBMeFlHAuah5gxy2Xcn1t3b7cZaYj1En-C99KgejW-YMRqVODGlg4knHOBOLjzRoQmNkYzpcXRIvbYtDhqnj4TD0VuVHOLs/s320/IMG_20150428_131853.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicsYN5KniO-eav4VY22IuaaMnvEymTAEDJZeKMtP38wu1SMcOXoPBZCy_4rL6cptoLctnr9mzMMM_840ukDQAMzJ2tDEd4hGg2PvIkEBuvD7Ah4KbztaJyu2HxExUuwd7BE9QdHIM2LygF/s1600/IMG_20150428_132946.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicsYN5KniO-eav4VY22IuaaMnvEymTAEDJZeKMtP38wu1SMcOXoPBZCy_4rL6cptoLctnr9mzMMM_840ukDQAMzJ2tDEd4hGg2PvIkEBuvD7Ah4KbztaJyu2HxExUuwd7BE9QdHIM2LygF/s320/IMG_20150428_132946.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgI-nOGFY4DZGA0iLdNJpJsMhqjxJ8YzmcCIzTAy4pqtIDultAUZlxIKqpdDoHO2dxqkHbJgo6m35gAFLklHs5i3q5NoQAGSL8ZBe7wWhBsqg7sVyZDM1Objhavgb43ogYWyNIOQl6rnPdw/s1600/IMG_20150428_133127.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgI-nOGFY4DZGA0iLdNJpJsMhqjxJ8YzmcCIzTAy4pqtIDultAUZlxIKqpdDoHO2dxqkHbJgo6m35gAFLklHs5i3q5NoQAGSL8ZBe7wWhBsqg7sVyZDM1Objhavgb43ogYWyNIOQl6rnPdw/s320/IMG_20150428_133127.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8cKhbyQvm65CRXuHhCE1bkl3CQGZFyFrqfbrwzH6USDvWUUfxAWdSYiIr5NmKf6btiPIScRNcIgHnzvPugNURDFkYOOVFl2yEl159ncPtF0wHpe2QQIoARuVZnjS1DfajWLrIbsVXb0Ur/s1600/IMG_20150428_141357.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8cKhbyQvm65CRXuHhCE1bkl3CQGZFyFrqfbrwzH6USDvWUUfxAWdSYiIr5NmKf6btiPIScRNcIgHnzvPugNURDFkYOOVFl2yEl159ncPtF0wHpe2QQIoARuVZnjS1DfajWLrIbsVXb0Ur/s320/IMG_20150428_141357.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBaolpyWk8-XiVwI3CUcLdc3NoFhMKs4MHf8PfQbNGaq6bzb8u97ZDIHZyrXroxfavsyLa3IeHDytPeGbu4eO1NBUQ5LhFp7DhI4sGSYmQgkWvm5Tk2t6FnDG9IG81jzdqOvvfGubwxBbu/s1600/IMG_20150428_150118.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBaolpyWk8-XiVwI3CUcLdc3NoFhMKs4MHf8PfQbNGaq6bzb8u97ZDIHZyrXroxfavsyLa3IeHDytPeGbu4eO1NBUQ5LhFp7DhI4sGSYmQgkWvm5Tk2t6FnDG9IG81jzdqOvvfGubwxBbu/s320/IMG_20150428_150118.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfqsGdYcNALWERdHOWgSsupXKg5kfbn1bJOgj4BNzKir1zNqW0-4t0fpLb7fM07tOtSAU-q_EV2bk_U4OwulMGoQs5nlE-toLbEMcLnjdDasfAVbvbyPirjvw4txvWON9sMdGOkMJlqsVG/s1600/IMG_20150428_150529.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="175" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfqsGdYcNALWERdHOWgSsupXKg5kfbn1bJOgj4BNzKir1zNqW0-4t0fpLb7fM07tOtSAU-q_EV2bk_U4OwulMGoQs5nlE-toLbEMcLnjdDasfAVbvbyPirjvw4txvWON9sMdGOkMJlqsVG/s400/IMG_20150428_150529.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4E-fdRFburmTjlRzj0JBURoxm0ZGr_kFMjAwv4aJRBbDXHI8Uy3S6_ksvdl7SCmMLcXCU2kNQP-tXtUsNUnSaFvpUkDcuNelgylNxVYytxVCfNRmLZsP32qdykU4o50GTA3flpgWG40ct/s1600/IMG_20150428_153950.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4E-fdRFburmTjlRzj0JBURoxm0ZGr_kFMjAwv4aJRBbDXHI8Uy3S6_ksvdl7SCmMLcXCU2kNQP-tXtUsNUnSaFvpUkDcuNelgylNxVYytxVCfNRmLZsP32qdykU4o50GTA3flpgWG40ct/s320/IMG_20150428_153950.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXYiVxRqsQr76PmvT409aNSetQ1N2HySGX0IX-jKLG-BSjFdXhBzs1mTRxEezYA3s5WUA-8M1rr3krOq1cDoCZZFGSEpeqdE6qOrjLUIMc3hWd3N7Tr__stlYlG3tGP8j2eBkoOL6w4Yas/s1600/IMG_20150428_154052.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXYiVxRqsQr76PmvT409aNSetQ1N2HySGX0IX-jKLG-BSjFdXhBzs1mTRxEezYA3s5WUA-8M1rr3krOq1cDoCZZFGSEpeqdE6qOrjLUIMc3hWd3N7Tr__stlYlG3tGP8j2eBkoOL6w4Yas/s320/IMG_20150428_154052.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3CM380ckEwmgc0iLXuVYmgo2qAi06mz45ZqOiqZEscjj_ThTFizYm0MxOduEqW1-s2467aw-IK5yLkNLlHaziJ2JVYfZsx0UVrFmqWl80-zZPt0XPeh2m6vP8f39PTxsnMLSIyM8aLGKG/s1600/IMG_20150428_154057.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3CM380ckEwmgc0iLXuVYmgo2qAi06mz45ZqOiqZEscjj_ThTFizYm0MxOduEqW1-s2467aw-IK5yLkNLlHaziJ2JVYfZsx0UVrFmqWl80-zZPt0XPeh2m6vP8f39PTxsnMLSIyM8aLGKG/s320/IMG_20150428_154057.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNqa6fKmFcrj7I9vY5tvNpi9TvA6kLaunJR-ab1Sq_lB_tg2FnotlHb29EBRRFZMUNgGPhDS1-Wu6_zq4plB2L1RLbjY2lSZPogdHZm9BgaAEFNL9c8lxLCB34j5lkZAWPeVREMuRhtIUJ/s1600/IMG_20150428_170022.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNqa6fKmFcrj7I9vY5tvNpi9TvA6kLaunJR-ab1Sq_lB_tg2FnotlHb29EBRRFZMUNgGPhDS1-Wu6_zq4plB2L1RLbjY2lSZPogdHZm9BgaAEFNL9c8lxLCB34j5lkZAWPeVREMuRhtIUJ/s320/IMG_20150428_170022.jpg" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Posledným zážitkom v meste lásky, módy a mnohých iných vecí som absolvovala plavbu po Seine, ktorá mi prakticky ukázala všetko, čo som za celý deň videla len z pohodlnejšej perspektívy.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Od Eiffelovky cez všetky mosty, uličky, múzeá, v ktorých som ani nebola až po Notre Dame a späť k Eiffelovke. Páčil sa mi hlavne pohľad na všetkých tých ľudí, ktorí nesedeli doma, ale trávili svoj voľný čas vonku (všimnite si hlavne toho polonahého uja, ktorý bude na fotke). Nemali problém využiť skejtácke parky, cross parkourové parky, rôzne atrakcie či iba kľudné posedenie v partii s pivom v ruke.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5WhI0UXlXlS9ieys_f8Sy9rSjDpzrg9YgJWA9_kfKqqInuPH2XpWHyAMRSYULQaw1RM90BJG7ksVWKc9C3iz3tlNwHxqqh1LE_ZaubzvWtfrcWMML3a1j9vitZrUF9ritpJWB2_N7jw7Z/s1600/IMG_20150428_173210.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5WhI0UXlXlS9ieys_f8Sy9rSjDpzrg9YgJWA9_kfKqqInuPH2XpWHyAMRSYULQaw1RM90BJG7ksVWKc9C3iz3tlNwHxqqh1LE_ZaubzvWtfrcWMML3a1j9vitZrUF9ritpJWB2_N7jw7Z/s320/IMG_20150428_173210.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXxX4mVJGKC06IlGnottA6PjEk_JhjqDsM7-enxbCeTeLgUfWV2iTpTpP080QTrlGzIhBz1hIHtOoW0kRr18ikY5f1OiAnnaNAuRg9lGiM4Uic70Lw0zReIvpC62oMD1UeTacmyd53a9kM/s1600/IMG_20150428_173250.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXxX4mVJGKC06IlGnottA6PjEk_JhjqDsM7-enxbCeTeLgUfWV2iTpTpP080QTrlGzIhBz1hIHtOoW0kRr18ikY5f1OiAnnaNAuRg9lGiM4Uic70Lw0zReIvpC62oMD1UeTacmyd53a9kM/s320/IMG_20150428_173250.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhL3b5dQAG-jHiMA3If4-nKDRCUq2vKGcwPv15a67FnsHnYWZR62BH4QCdemT7Eo45gkCa2MXrQbqpK51jNPaul0hn_lBhbSXeQG_FS9XoTYwaZXb_SLOGjsxq-aX2Cr88V2c2cy_XfXjMd/s1600/IMG_20150428_174135.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhL3b5dQAG-jHiMA3If4-nKDRCUq2vKGcwPv15a67FnsHnYWZR62BH4QCdemT7Eo45gkCa2MXrQbqpK51jNPaul0hn_lBhbSXeQG_FS9XoTYwaZXb_SLOGjsxq-aX2Cr88V2c2cy_XfXjMd/s320/IMG_20150428_174135.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTuEYxJ0NbnFgeFf-TSjh5G52Ca4qaTEgNvw_2-M5aiXyjgIndB5Hg1tW5oeNttpNu5MPtsaIaanR8Q3qFErq16FzjE1x-4rqf5HIXEHCQKePrOJl3QVIZtY53zV6tCm3uHaP5X1CAPUSk/s1600/IMG_20150428_174233.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTuEYxJ0NbnFgeFf-TSjh5G52Ca4qaTEgNvw_2-M5aiXyjgIndB5Hg1tW5oeNttpNu5MPtsaIaanR8Q3qFErq16FzjE1x-4rqf5HIXEHCQKePrOJl3QVIZtY53zV6tCm3uHaP5X1CAPUSk/s320/IMG_20150428_174233.jpg" width="240" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3Xj7Kx17Z2o2bMSVtk8sEEnNZcoxWwGRykjWlZRESzyN4uFCMx-ffJcPs74tAFLH3uCkcj-DEcyAqiv4Syes2x7ezTaZBDGNbJ935V4chmnAY1cLmjFlxkqNumAam8-mOHDQY1aqRWgeT/s1600/IMG_20150428_180609.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3Xj7Kx17Z2o2bMSVtk8sEEnNZcoxWwGRykjWlZRESzyN4uFCMx-ffJcPs74tAFLH3uCkcj-DEcyAqiv4Syes2x7ezTaZBDGNbJ935V4chmnAY1cLmjFlxkqNumAam8-mOHDQY1aqRWgeT/s320/IMG_20150428_180609.jpg" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Ten ujo :D :D :D </div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9ClbY43yKYZWWs-lPV2VcniV-Mq6nWXUtWl5gPcG_tW_Vkf7oj5sIHB6AHkR1XyOyPxOFXyuutWTJIlBIiTB6w89A-RZ9unfM2a8bozBkZFWLcPliy4qDMVoNzPoM13Z2FBTZeid-9gHN/s1600/IMG_20150428_180647.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9ClbY43yKYZWWs-lPV2VcniV-Mq6nWXUtWl5gPcG_tW_Vkf7oj5sIHB6AHkR1XyOyPxOFXyuutWTJIlBIiTB6w89A-RZ9unfM2a8bozBkZFWLcPliy4qDMVoNzPoM13Z2FBTZeid-9gHN/s320/IMG_20150428_180647.jpg" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Keďže sa to trošku viac pretiahlo a nečakala som, že to bude tak dlhé, tak tento článok delím na dve možno tri časti. </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Z Paríža sme sa šli ubytovať na hotel F1, ktorý bol asi hodinku a pol od hlavného mesta a čo sa dialo potom sa dozviete najbližšie.. (nesľubujem kedy)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><i>Ciao Paris!</i></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGf2qJe9v41wOwjR8ywx-Lc2PLiqy1b9rncNrKTdxKF1SAkXd5UEFh-bFiJtbcc_SLo9Qy9K3p7e91sT5KeqXmwD6IUz4U2hIiWtNZrD7kgzplbDpkMhhzsSsyPZ0SMuT2zhoHyvfpnrC1/s1600/IMG_20150428_184649.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGf2qJe9v41wOwjR8ywx-Lc2PLiqy1b9rncNrKTdxKF1SAkXd5UEFh-bFiJtbcc_SLo9Qy9K3p7e91sT5KeqXmwD6IUz4U2hIiWtNZrD7kgzplbDpkMhhzsSsyPZ0SMuT2zhoHyvfpnrC1/s400/IMG_20150428_184649.jpg" width="300" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-80352148265690444882015-05-23T20:30:00.001+02:002015-05-23T20:30:34.744+02:00<div style="text-align: center;">
Zajtra v priebehu dňa bude všetko, čo som sľubovala!!! </div>
<div style="text-align: center;">
Príspevok z výletu a možno aj viac než len jedna kapitola DCT!</div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-22434559832302732832015-05-09T23:28:00.002+02:002017-10-08T14:12:57.702+02:00<div style="text-align: center;">
Pfúú hlásim sa po skoro dvoch týždňoch! </div>
<div style="text-align: center;">
Viem, že dnes mala pribudnúť časť, aj minulý týždeň som ju sľúbila, ale nie je čas.</div>
<div style="text-align: center;">
Po týždňovom výlete sa toho v škole nakopilo. V utorok sme s triedou robili rozlúčkový večierok pre štvrtákov a bolo treba toho ešte veľa doorganizovať a tak som v škole trávila oveľa viac času než by sa mohlo zdať za normálne. Ja viem, aj ja sa sama sebe čudujem, že ešte žijem. </div>
<div style="text-align: center;">
Aaale, už je po večierku a všetky učiteľky aj učitelia sa na nás vrhli s tým, že máme ten týždeň dohnať, takže sa väčšinu času učím do školy, aby som to potom neľutovala a nemusela všetko opravovať ako blázon na poslednú chvíľu.</div>
<div style="text-align: center;">
Tákže, časť bude najbližšie až na budúci týždeň. </div>
<div style="text-align: center;">
Dúfam, že sa nehneváte a ĎAKUJEM za úžasnú návštevnosť počas tých dvoch týždňov.</div>
<div style="text-align: center;">
"Vidíme" sa o týždeň. :)</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
PS: Chystám sa napísať aj ten článok o Paríži, Oxforde a Londýne tak<b><i> stay tuned</i></b>, ak chcete vedieť viac. :)</div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-13843517156822956162015-04-26T17:58:00.001+02:002015-04-26T17:58:31.939+02:00Dreams come true. 34.kapitola<div style="text-align: center;">
Sľúbila som - je to tu!</div>
<div style="text-align: center;">
Zajtra ráno odchádzam do Paríža odkiaľ idem do Anglicka, tak sa nečudujte, ak by som sa náhodou neozývala.</div>
<div style="text-align: center;">
Anyways, v nedeľu by som už mala byť doma, takže dúfam, že nebudem natoľko rozbitá, aby som nevládala písať.</div>
<div style="text-align: center;">
Chceli by ste príspevok o tom, ako bolo? alebo nie? Vlastne neviem.</div>
<div style="text-align: center;">
Ak áno, tak píšte dole do komentárov.</div>
<div style="text-align: center;">
Let's get into it!! </div>
<div style="text-align: center;">
(PS: je nudná, ale z každého rožka troška, na "akciu" si počkáte)</div>
<div style="text-align: center;">
______________________________________________________________________</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><br />
,,Pamätáš si, kde sme zaparkovali auto?" opýtal sa ma Liam, keď sme po dlhom lete pristáli na Letisku Heathrow a snažili sa opustiť priestory letiska.<br />
,,Myslím, že áno. Ty nie?" zasmiala som sa štuchajúc mu do ramena, aby sa aspoň trošku prebudil a rozveselil.<br />
,,Nie, nejako mi to vypadlo." prispato sa usmial a ja som ho mala chuť vybozkávať za to, aký je rozkošný.<br />
,,Tak poď." ukázala som smerom k dverám a vybrala sa ako prvá nájsť stratené auto. Bolo pol štvrtej ráno, takže som nečakala žiadne prekvapenie v podobe novinárov. K otvoreniu bočného východu mi chýbalo len pár krokov, keď ma Liam zozadu oblapil okolo pása a potiahol od dverí.<br />
,,Pôjdem prvý." objasnil mi, keď som sa na neho nechápavo zapozerala a nahol sa k dverám, aby sa mohol presvedčiť, že okolie východu je bezpečné. Keď ho jeho výhľad upokojil, nahol sa k mojej dlani a potiahol ma za sebou. ,,Musíš byť viac opatrnejšia!" pokarhal ma, keď sme sa čo najnenápadnejšie snažili dostať k autu a ja som ostala zaskočene stáť v strede cesty.<br />
,,Prepáč." zašepkala som sťahujúc si hlavu medzi plecia a pohla sa z miesta. Chápala som, že bol zaspatý, nervózny aj nahnevaný na Zayna a na to, čo urobil, ale nemá žiadne právo vybíjať si svoju frustráciu na mne. Dobrá nálada, ktorá mnou panovala bola razom preč a jej miesto nahradila zakríknutosť. Nemala som rada, keď bol na mňa niekto nepríjemný len kvôli tomu, že mal nejaké problémy, za ktoré som vonkoncom nemohla. ,,Auto máš tam." ukazovákom som ukázala na čierneho range rovera, ktorý stál opustený na kraji parkoviska. Liam si to bez slova namieril k nemu a ja som ako poslušný psík nasledovala jeho kroky.<br />
,,Ukáž, dám ti tašku do kufra." povedal už jemnejšie a ja som mu bez slova podala tašku a sadla si na miesto spolujazdca. Líce som si priložila k príjemne studenému oknu a zapozerala sa do tmy, ktorá panovala vonku čakajúc na Liama. Chcela som si už konečne ľahnúť do mäkkej postele a poddať sa ríši snov.<br />
,,Láska, prepáč, že som bol tak nepríjemný. Ty za nič nemôžeš." započula som pri uchu a mierne otočila hlavou, aby som s ním nadviazala očný kontakt.<br />
,,To je v poriadku." šepla som a otočila sa späť k oknu, aby som si zatvorila oči.<br />
,,Znova som to posral." šepol viac-menej pre seba a naštartoval. Nepovedala som ani slovo, iba sa otočila na druhú stranu a oprela si hlavu o jeho rameno ponárajúc sa do ríše snov.<br />
<br />
***<br />
<br />
,,Nemôžem uveriť tomu, že pozajtra začína škola. Veď ešte pred týždňom som vyvaľovala šunky v Dubaji." zaplakala som tlačiac veľký nákupný košík pred svojim telom a zapozerala som sa na Nickie, ktorá sa usmievala na svoj telefón.<br />
,,Niečo mi hovor. Na začiatku prázdnin som si myslela, že to zbehne príliš pomaly, ale teraz? Mám pocit, že prázdniny trvali len niekoľko dní." uznala mi za pravdu a telefón si hodila do kabelky.<br />
,,Niall?" zasmiala som sa, keď sa z jej tváre nejako nevytrácal úsmev a jej líca sa v sekunde naplnili červeňou. ,,Niall." odpovedala som si vediac, že mám pravdu a rozosmiala som sa.<br />
,,Nemôžem za to, že som zaľúbená!" obraňovala sa a ja som sa rozosmiala ešte viac.<br />
,,Neboj sa, poznám to." vyplazila som na ňu jazyk a do košíka vhodila ďalšiu zbytočnosť, ktorú som vôbec nepotrebovala.<br />
,,Ja viem, že áno a ver mi, že niekedy vyzeráš ešte horšie ako ja." zasmiala sa a štuchla ma do ramena, čo skoro spôsobilo nehodu medzi mnou a nejakou starou tetou oblečenou od hlavy po päty do ružova.<br />
,,Myslím, že horšie ako ona vyzerať nebudeme." zasmiala som sa a hlavou pohodila smerom k nej.<br />
,,Dúfajme." zasmiala sa a natiahla sa po veľkom melóne. ,,Dnes večer ideš, však?" hodila na mňa psie oči a ja som si povzdychla. Úplne som zabudla.<br />
,,Myslím, že áno. Liam ešte nič nespomínal tak neviem, či nemá iný plán, ale asi pôjdeme." ubezpečila som ju, keď som videla ako sa na mňa škaredo pozrela, keď som sa nevyjadrila jasne.<br />
,,Máš.." chcela povedať, no v tom mi niekto pobúchal po pleci a ja som sa otočila. ,,Uvidela som dievča asi v mojom veku ako sa na mňa milo usmieva a za ňou stáli ešte ďalšie dve.<br />
,,Ahoj." povedala a nervózne sa ošila. Netušila som, čo chceli a tak som sa len nechápavo pozrela na Nickie a späť na dievčatá. ,,Nie si náhodou Lea a tamto Nicola?" ukázala na mňa a neskôr na Nickie. Myslím, že už mi dochádza čo chcú.<br />
,,Uhm, áno sme to my." zamumlala som opatrne a zazrela na Nickie prosiac o pomoc.<br />
,,Noo, Ja som Emily, toto je Megan a Sierra. Sme vaše veľké fanúšičky a chceli sme vám povedať, že s chalanmi tvoríte páry snov, a že vám to veľmi pristane a držíme vám palce!" natešenie v jej očiach bolo viditeľné až sa to pomaly presúvalo na mňa a ja som sa pristihla ako sa usmievam.<br />
,,Ste zlaté, ale nemáte byť prečo naše fanúšičky, nič také závažné sme neurobili." usmiala som sa a chytila Nickie okolo ramena.<br />
,,To nevadí. Ste úžasné. Obidve!" podotkla Sierra myslím a do líc sa jej vkradla červeň.<br />
,,Ďakujeme." povedala Nickie a na jej tvári sa zjavil ešte širší úsmev.<br />
,,Môžeme sa s vami odfotiť? Prosím. Nikto nám neuverí, že sme vás stretli." Megan mala v sekunde telefón v ruke a podávala ho Nickie, aby odfotila skupinovú fotku so mnou. Nechápala som, čo sa dialo, ale bolo to príjemné po dlhej dobe počuť aj iné veci, než to, že som zlatokopka a podobné.<br />
<br />
***<br />
<br />
,,Mami, som doma." zakričala som zničene, keď som vstúpila do domu a snažila sa z nôh zhodiť topánky, v ktorých sa mi piekli nohy. Londýn bol ešte aj v septembri nezvyčajne horúci.<br />
,,Ahoj zlatko, ako bolo v škole?" začula som ozývajúc sa z kuchyne, kde som si to namierila a z pleca som zhodila tašku rovno ku schodom, aby som na ňu nezabudla, keď pôjdem do izby.<br />
,,Prosím, to väzenie mi ani nespomínaj." zafňukala som. Človek by si myslel, že aspoň na svoje narodeniny bude mať pokoj od učenia a blbostí spojených s ňou, ale také veci sa dejú asi len v rozprávkach, pretože dnešný deň bol peklo. Dve hodiny matematiky a dejepisu človeku dajú zabrať, nehovoriac o chémii.<br />
,,Prečo? Mala si sa zle?" opýtala sa ma s úsmevom a ja som na ňu škaredo zazrela. Vedela som, že si zo mňa robí srandu, ale mohla by byť trošku miernejšia.<br />
,,Nemáme niečo dobré pod zub?" snažiac sa zmeniť tému som sa na ňu pekne pozrela a čakala, že mi povie dobrú správu.<br />
,,Nevedela som kedy prídeš a tak som nevarila, ale ak chceš, tak môžeme zájsť niekam na obed. Spravila som si pár hodín voľna a tak sa môžme aj niekam zatúlať." návrhom zmazala moju pochmúrnu náladu a na mojej tvári sa rozležal úsmev.<br />
,,Beriem. Daj mi 15 minút na regeneráciu a hneď som dole." usmiala som sa vstávajúc z barovej stoličky a rozbehla som sa do izby. V okamihu som vzala tašku, ktorá vážila prinajmenšom 10 kíl a vybehla hore schodmi na prvé poschodie mieriac si to do svojej izby. Dlaňou som stlačila kľučku a otvorila dvere do vlastného kráľovstva. Tašku som položila na jej obvyklé miesto na stoličku a vybrala sa ku skrini, aby som sa mohla prezliecť z prepotených vecí a dať si rýchlu sprchu. Môj rýchly krok sa zastavil, keď som si všimla niečo nezvyčajné položené na mojej posteli. Veľká modrá krabica trónila na mojich obliečkach akoby tam bola doma a ja som sa k nej nahla zdvíhajúc hornú časť čím som odhalila krásne čierne koktejlové šaty. Jemná látka mi pohladila pokožku a ja som sa v sekunde zamilovala. Pohľadom som prečesávala priestor hľadajúc náznak majiteľa, ale jediná vec, ktorú som videla bola biela obálka s mojim menom na vrchu. Prstami som zovrela tenký kus obálky a vytiahla som papier, do ktorého som sa s radosťou začítala. Dnešný deň možno nebude tak zlý ako sa zdá.<br />
<br />
<div style="text-align: center;">
Komentáre? :))</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4221958603806278220.post-43776854997489355412015-04-25T17:22:00.001+02:002015-04-25T17:22:46.742+02:00<p dir="ltr">Upozorňujem len, že časť bude, ale až zajtra, pretože dnes nestíham. Musím sa baliť do Anglicka a nikto by nečakal, že to vyjde tak zdĺhavé. Majte strpenie. :)</p>
Klaudiahttp://www.blogger.com/profile/16387492401484608568noreply@blogger.com0