England, London, Love 23rd

ahojte :/ som sklamaná, ale to je fajn..myslím, že pri takmer 50 prezretí sa 5 komentárov nájde aj skôr ako do polnoci, dobre mala som ružové okuliare, tu je ďalšia časť, dúfam, že sa vám bude páčiť :) je to trošku odbočka od tých stereotypov :D trošku vzrúša nezaškodí :D budem rada, ak mi poviete či sa vám táto časť páčila :) bude skutočne rada!!

So, hope u like it! yours Janii :* and do not forget coment!! please!! :* :*

P.S. túto časť venujem len a len mojej Klaudii :* zlato uži si to :* a chýbaš mi :/

pretože takáto je táto časť :)

Nicol

„Haló Sophii.“ zodvihla som mobil, na ktorom blikalo meno mojej najlepšej kamarátky.

„Hi, Nicol. Čo by si povedala ak by sme sa dnes stretli?“

„Poviem len OF COURSE.“

„Tak o tretej na našom mieste, platí?“

„Deal,  bye honey.“ poslala som mobilovú pusu a zložila.

Išla som si umyť zuby a trošku sa nalíčiť. Natiahla som na seba modré tielko, bledé tričko a rifle. Trošku objemovej masky do vlasov a môže sa ísť. So Sophiou som už nebola ani nepamätám. Stále nám do nášho stretka niečo vošlo. Mali sme dosť času, chalani boli preč, ale ona pracovala a ja som bola stále niekde mimo. Mrzelo ma to, ale teraz si všetko vynahradíme. Už sa teším ako budeme kecať o babských hlúpostiach. Niall sa už vrátil takže si isto vypočujem niečo aj o jeho dokonalosti. Ach, a čo Harold? Isto si v Amerike niekoho našiel. Radšej som zahnala nepotrebné myšlienky a pobrala sa do kaviarne v centre mesta, kde sa máme stretnúť. Je to naše miesto už odjakživa. Stále sme tam zo školy utekali a vymýšľali rôzne hovadiny. Chytila som si taxík a nadiktovala adresu. Pár minút som sa viezla a po zaplatení sa pobrala do nemenovanej kaviarni. Vošla som dnu a v zadnom akoby boxe na mňa čakal niekto iný ako som dúfala.

Harry

„Nie, Niall. Daj mi pokoj!“ už som chytal nervy.

„Prosííííím Harry. Chcem si ísť kúpiť tie Supry skôr nech mi ich klofne niekto iný.“ dobiedzal už po miliónty krát.

„Tak si ich objednaj z internetu a prídu ti rovno domov. Nemusíš sa po ne nikam trepať. Teda JA sa nemusím nikam trepať. A vlastne na čo ti sú? Máš ich desiatky.“

„Prosííím, veľmi pekne prosím. Iba ma tam zaves. Nemusíš ísť so mnou do obchodu. Pôjdeš na kávu do neďalekej kaviarne. No tak. Hazzuliatko, prosím.“ vyvalil tie modré očiská. Ako vždy vravím, dieťa viagry.

„Nevolaj ma tak.“ zazrel som po ňom. „Niall, mne sa vážne nechce ísť do mesta. Nemám náladu stretnúť dav jačiacich fanúšičiek. Dnes nie.“ naše dievčatá zbožňujem, ale dnes fakt nemám náladu na žiadnu fotku alebo podpis kartu.

„Harry, prosím, prosím, pekne prosím. Dáš si okuliare a nikto ťa nezbadá. Alebo na hlavu kapucu a bude to fajn. Len ma tam zaves prosím. Uvidíš, bude ti fajn.“ mám na výber?

„Dobre, ale za 5 minút ťa čakám v aute a ak tam nebudeš, zamknem ťa v izbe.“

„Dobre, dobre. Idem si len po šiltovku a čakám ťa pred domom.“ konečne odišiel. „A ešte ďakujem.“

„Už bež, lebo si to ešte rozmyslím.“ veru nemal som od toho ďaleko. Pozrel som sa cez okno von. Je celkom teplo a mne sa naozaj nechce pariť v nejakej mikine. Hodím na seba tmavé tričko a môžem ísť. Okuliare tie sú zapadnuté za posteľou po našom poslednom spoločnom výjazde s Louisom. Haha, to bol večer. Pobral som sa teda do garáže. Vytiahol som toho môjho sršňa a bohužiaľ Niall už občakúval pred domom. Opatrne otvoril dvere, nakázal som im, aby mi na žihadlo dávali pozor, a nastúpil na miesto spolujazdca.

„Kam to ideme?“ keď už idem, nech aspoň viem kam.

„Vieš ten žltý obchod v meste. Tak tam.“ len som prikývol a pri najbližšom semafóre odbočil doprava. Zaparkoval som a obaja sme sa vytiahli z auta.

„Niall, prosím len nebuď dlho. Vážne nemám náladu sedieť na káve dva dni.“

„Neboj, bude to najviac pol hodina. Sadni si dozadu a sleduj dvere. Prídem už v nových botkách. Juchú teším sa.“ ťapol som mu po šiltovke a zamieril do kaviarne. Hlavu som mal sklonenú, tajne som dúfal, že si ma nikto nevšimne. Mal som asi šťastný deň, pretože na ceste ma naozaj nikto nespoznal a v kaviarni bol iba starší manželský pár. Spravil som čo mi kázal Niall. Sadol som si úplne dozadu. Bol to akoby nejaký malý box. Dosť čudné na kaviareň. No nechal som to tak. Prišla ku mne staršia čašníčka, obával som sa, ale nespoznala ma. Inokedy by sa ma to možno aj dotklo, ale dnes nie. Objednal som si Latté a čakal. Niall, len rýchlo kúp tie Supry. Telepaticky som mu posielal moje myšlienky. Sústredil som sa na kontrolovanie dverí.  Odchlipkával som si z vysokej šálky, keď sa dvere náhle otvorili. Vďaka Bohu Ni.. Nebol to však Niall, ale..ale Nicol? Pri pohľade na mňa ostala prekvapená. Ale po stotine sekundy sa usmiala a podišla ku mne.

„Ahoj, Harry. Čo ty tu robíš?“ ozvala sa. Je ešte krajšia ako som si ju pamätal. Bledé tričko jej zvýrazňovalo dokonalú postavu a rifle obopínali pevný zadok. Wrr...

„Čakám tu na Nialla. Išiel si kúpiť botasky a ja som jeho šofér.“ pokrčil som plecami. „A čo ty? Nákupy?“

„Nie, mám sa tu stretnúť so Sophiou presne o tretej, ale trochu meškám. Vieš, dámska jazda.“ zasmiala sa.

„Počkať. Ak ty si sa mala str..“ vtedy mi to došlo.

„Ach Sophia.“ prerušila ma.

„Niall.“ pokrútil som hlavou a naznačil, aby si sadla.

„Pekne to na nás narafičili. Musím uznať, v klamaní sú machri.“ zasmiala sa a pohľad upriamila na mňa. „Idem jej zavolať. Vydrž chvíľku.“ dúfam, že nie je sklamaná, že sme tu spolu. Ja som naozaj rád a Nialla prinajmenšom vybozkávam.

„Halloo Soph..ona mi to zložila. No tak toto. Aha počkať, je tu sms ´enjoy it!´ haha. Teda to je  kamarátka.“ odložila mobil späť do vrecka a začala si hrýzť dolnú peru.

„Si zo mňa nervózna?“ dobiedzal som.

„Nie, ale chceš vedieť tajomstvo?“ prikývol som. Ukazovákom mi naznačila, aby som sa naklonil a šepotom mi povedala. „Som riadne nadržaná.“ WTF? čožéé??  Odtiahla sa a žmurkla na mňa. Nechápal som. „HAHA, mal si vidieť ten svoj face.“ začala sa riadne rehotať. Bola úžasná. Strelená, bláznivá, odviazaná. Presne typ pre mňa. „Ale teraz vážne, objednáme si niečo tvrdšie alebo tu budeme len kávičkovať?“ prekvapuje ma čím ďalej tým viac. Ale v dobrom. S ňou sa človek nudiť veru nikdy nebude.

„Je to kaviareň. Myslím, že tu niečo tvrdšie ani nemajú. A tobôž nie, keď tamto vzadu, hneď pri bare je detský kútik.“ zamračila sa.

„No tak dobre. Dám si čokoládu.“ teraz som sa zasmial ja. „Čo je?“

„Takže najprv niečo tvrdšie a nakoniec čokoládu?“

„Problém bro?“ dal som ruky do obrannej polohy.

„Nie, nie kdeže. S tebou nikdy.“ postavil som sa a podišiel k baru. Objednal som jednu čokoládu a spokojný s gentlemanstvom som sa vrátil k mojej strelenej spoločnosti.

„Za chvíľu to tu máš.“

„Ďakujem.“ venovala mi jeden dokonalý úsmev. „Tak vrav, ako bolo v tom ďalekom svete menom Amerika.“ prehrabla si blonďaté vlasy.

„Veď vieš, samé koncerty, autogramiády, rozdávanie úsmevov na každú stranu, úkryty pred bláznivými fanúšičkami a tak.“ znovu som si odpil z Latté.

„Aha, tak si si isto aj nejaké to diev..“

„Nech sa páči, jedna čokoláda.“ prerušila nás čašníčka.

„Ďakujeme.“ poďakoval som sa a Nicol svoju mliečnu dobrotu hneď aj ochutnala.

„Hm, tá je výborná. Ešte lepšia ako naposledy. Vieš, so Sophiou sem chodíme dosť často. Je to akoby naše miesto.“ očká jej zažiarili. Isto má na tento podnik veľa spomienok.

„Jasné, ale čo si sa ma to chcela spýtať?“

„Aha, že či si si tam nenašiel aj nejaké dievča. Myslím nejaké typické americké, od mekáča odrastené dievča.“ zasmiala sa. Jej zvonivý smiech sa niesol celou kaviarňou. Len ten starší manželský pár sa na nás občas pozrel, ale ináč sme mali absolútne súkromie. Niall so Sophiou dobre vedeli, kam máme ísť.

„Nie nenašiel vlastne..“ buď teraz alebo už nikdy Styles. Vymáčkni sa. Nič nemôžeš stratiť. „Je tu jedno dievča. Je z Anglicka a už dlho sa mi páči. Ja len neviem ako jej to mám povedať. Je vážne skvelá, zábavná a strelená. Možno ju aj ľúbim a ako som sa len nedávno dozvedel, zbožňuje horúcu čokoládu.“ chcel som ísť na to romanticky. Dúfal, som, že sa Nicol chytí. Žiaľ..

„Aha, tak to je potom najšťastnejším dievčaťom na planéte byť tak ňou.“ zosmutnela.

„Nicol, vlastne.. tebe to asi trošku nedoš..“

„Styles, už prosím ťa sklapni a konečne ma pobozkaj. Myslíš si, že som vážne až taká sprostá?“ s úsmevom krútila hlavou. Neváhal som a splnil jej rozkaz. Naklonil som sa cez stôl a jemne ju pobozkal. Najradšej by som z nej strhol šaty rovno tu, ale musím ísť na to pomaly. Ona však bola na tom rovnako ako ja. Neuspokojila sa s jemnými bozkami. Jazykom sa mi dobila do úst a s tým mojím si rozdali poriadny súboj. Páčilo sa mi to. Konečne dievča, ktoré si ide za svojím a nezahanbí sa pri každej narážke. Nicol bola iná. Young, wild and free. Život si užívala a mne bude cťou ak aspoň na chvíľu budem môcť byť jeho súčasťou. Bozkávali sme sa dlho a lačne. Odtiahli sme sa naraz, pretože pľúca potrebovali kyslík.

„Čo keby sme z tadeto vypadli? Niekam inam. Do súkromia.“ nadvihla obočie a túžobne na mňa pozrela. Len som preglgol a rýchlo bežal k baru zaplatiť. Neviem kde až to dneska zájde, ale s radosťou to chcem zistiť. Čašníčka mi vydala pár drobných a ja som rýchlym krokom utekal naspäť k Nicol.

„Môžeme  ísť.“ povedal som a ona ma chytila za ruku a ťahala von. „Počkaj. Myslíš, že Niall už nepotrebuje odviesť?“ preblesklo mi hlavou.

„Harry si taký zlatý.“ pohladila ma po líci. „Myslím, že on je teraz so Sophii a zamilovane si hľadia do očí.“ zasmiala sa.

„Haha, no tak dobre. A kam pôjdeme?“

„Mohli by sme ísť k nám. Dom je prázdny a rodičia sa vrátia až pozajtra.“ oblizla si pery. Neváhal som a ťahal ju do svojho auta. To dievča ma riadne vzrušuje a každým jej žmurknutím alebo iným zvádzajúcim pohľadom som bližšie k zblázneniu. Otvoril som jej dvere a rýchlo, normálne až behom som prešiel k tým pre šoféra. Kľúč som vložil do zapaľovania a keďže je to automat, bez nejakého radenia rýchlosti som sa pohol. Nicol mi nadiktovala adresu a ja som sa zaradil do správneho jazdného pruhu.

„Do frasa, červená!“ skonštatoval som, keď sme zastali pred semafórom. Boli sme prví, mohli sme to ešte stihnúť. Lamentoval som.

„To čakanie môžeme trochu spestriť, nemyslíš?“ hodila na mňa zvodný kukuč, odopla si bezpečnostný pás a jemné prsty natiahla k mojej brade. Drsne ma potiahla a prisala sa na moje pery. Nevadilo mi to. Užíval som si každý jej pohyb jazykom. Ruky som presunul z volantu na jej pás a prstami zašiel pod bledé tričko. Mala pod ním ešte tielko, to som rýchlo nadvihol a jemne masíroval pokožku na jej odhalenom brušku. Slastne si vzdychla a pritiahla si ma ešte bližšie. Naše jazyky do seba narážali v pravidelných intervaloch a moje hormóny volali na poplach. Chce to! Na to jediné som myslel. Rukou som šiel vyššie a vyššie. Tenkú bielu látku som ťahal zo sebou a veľa nechýbalo, aby tričko už na seba nemala. Počul som iba hlasné trúbenie a nadávky. Veľmi nerád som sa od Nicol odtiahol a hneď aj zistil prečo každý tak vyvádza.

„Ehm, hups.“ zasmiala sa Nicol. Na semafóre už možno dlhšie svietila zelená a šoférov za nami sme iba zdržovali. Opäť som sa vydal na cestu. Už nás nič nezdržalo a ja som spokojne zaparkoval pred Nicoliným domom. Vystúpili sme a viedla ma rovno do domu.

„Poď.“ chytila ma za ruku a ťahala hore veľkým dreveným schodiskom. Prešli sme chodbou plnou všelijakých obrazov a skončili sme v dosť veľkej, fialovej izbe. Posadila ma na posteľ a obkročmo si na mňa sadla. Zaplietla si prsty do mojich curls a znovu prerušila aj ten najmenší priestor medzi našimi perami. Bozk bol dlhý a vášnivý. Odtiahla sa a ako bolo už zvykom, oblizla si pery.

„Ach. Som to ja ale hostiteľ. Nedáš si niečo? Kávu, čaj?“ hodila ospravedlňujúci výraz. Dobre, chce sa hrať.

„No vlastne niečo sladké by som si aj celkom dal. S veľkou dávkou šľahačky.“ žmurkol som a drsne ju chytil za pás. Zdvihol a hodil na posteľ. Dával som pozor, aby si neublížila, ale trochu vzrúša nikomu neublíži.

„Ááá, pán Styles vraveli ste niečo sladké, nie?“ chichotala sa mi.

„Presne tak. A keďže tu nikde žiadnu šľahačku nevidím, musím si vystačiť s tebou.“ vyplazil som jej jazyk. Ona to hneď zneužila a rukami ma za krk potiahla bližšie k nej. Môj jazyk si hneď privlastnila a ja som nenamietal. Doslova som z nej strhol tričko aj s tielkom. To isté robila ona so mnou. Obrala ma o tričko a to isté spravila aj s tesnými rifľami. Ledva som stihol z peňaženky vybrať ochranu. Zbavili sme sa aj posledné oblečenia a ja som bol už pripravený. Zapozeral som sa jej hlboko do očí.

„Naozaj to chceš?“ chcem si byť istý, že to zajtra neoľutuje.

„Vari si nevieš navliecť balónik.“ zarehotala sa. Ja ju asi vážne zbožňujem. Ani v tejto chvíli nič neberie vážne. Ja ju naozaj zbožňujem. Jemne som do nej vnikol a ona hneď zareagovala. Prehla sa v páse a panvou mi vychádzala v ústrety. Tanec našich tiel sme si užívali obaja. V momente, keď sme sa spojili v jedno som cítil ako lietam. Netrvalo to dlho, možno len pár minút a už sme obaja celí zadychčaní a upotení ležali vedľa seba v posteli plnej spomienok. Dýchali sme nepravidelne a každý bol istým spôsobom mimo. Možno to nebolo správne, hneď. Myslím, vyspať sa spolu takto rýchlo, ale..ale ona mi nedala na výber. Je až príliš dokonalá, aby som jej odolal. Nedalo mi však nespýtať sa.

„Neľutuješ to?“ otočila sa a upriamila na mňa pohľad.

„Harry..“ nadýchla sa. „Asi nevieš, ale ja ťa ľúbim. Ľúbim ťa už dlho. Najprv to bolo iba platonické, ale teraz je to skutočné. Dnešok nebudem ľutovať nikdy. Nech sa stane čokoľvek.“ toľko romantiky som od nej vážne nečakal. Sophia mala pravdu. Navonok pôsobí bláznivo a bezstarostne, ale vo vnútri je to veľmi citlivá osoba. Pobozkal som ju a privinul si ju na hruď. Takto, v spoločnom objatí, sme sa obaja oddali snom. Niall mal pravdu, keď hovoril, že mi bude fajn...

Nicol

Harold

 

 ...24 je dosť dlhá, preto som sa rozhodla rozdeliť ju na dve kratšie, nevadí?