God's wings 13th

dúfam, že sa vám páči nový vzhľad blogu, zajtra by malo ešte niečo pribudnúť ale pššt :)
časť venujem: Luss - za to aká si a dovoľuješ mi ťa neskutočne zbožňovať a mojej Klaudii :* k tomu slová netreba :)..Janii

na túto pesničku nemám slov...a nikdy ani mať nebudem :)

Harry

Môj Twitter bol plný všelijakých otázok, typu, Prečo si to urobil?, Je to vážne? Ničomu som nerozumel, dokonca som videl aj trend #WhyHarry? Až keď som klikol na jeden odkaz pochopil som o čo tu ide.

Na fotke som bol ja s Baby zo včerajšku ako máme k sebe dosť blízko. Bol som zhrozený a najhoršie bolo, že som si presne nepamätal kedy mohla byť tá fotka vlastne odfotená. Podľa prostredia to bolo asi pred jej panelák, ale kto nás to odfotil? Predsa paparazzi, tých neodradí nič, ani len..Emma! Zrazu ma premkol strach. Čo ak tú fotku uvidí? Čo si o mne pomyslí? Po tom všetkom čo som jej povedal, po tom ako som jej hovoril, že sa chcem zmeniť, že už nechcem byť taký aký som býval a teraz toto? Vedela, že som bol včera von, ale o Baby som jej samozrejme nič nehovoril, veď to dá rozum, ale..

„Harry?“ do izby mi vkročil Liam, ale mňa tak myklo, že som si srdce cítil až v krku. Fotku som rýchlo skryl do lišty a tváril sa ako nič. „Prepáč.“ ospravedlnil sa a podišiel ku mne. „Počul som, že si prišiel, chcel som sa ťa len spýtať ako si sa mal.“ sadol si na kraj postele a čakal čo mu poviem. Mne to však pripomenulo všetko to krásne čo sme s Emmou dnes zažili a najmú tú ťažobu, že som jej klamal.

„Všetko je v poriadku.“ povedal som strnulo.

„No ako myslíš.“ pokrčil ramenami a dal sa na odchod. Mne to však nedalo. Potreboval som radu čo mám robiť, aj keď som vedel čo mi asi povie, musel som to počuť z jeho úst.

„Vlastne, j-ja..nie som až tak v poriadku.“ povedal som pravdu a počkal kým sa ku mne vráti. Pozrel sa na mňa ako otec, keď si jeho syn príde po radu, vlastne Liam sa tak tváril skoro stále. Vždy mal tendenciu pomôcť nám a poradiť v každej situácii. Kiež by sme mu to mohli my niekedy oplatiť...

„Je to niečo s Emmou?“ opýtal sa.

„No..v podstate aj áno, aj keď nie priamo.“ naznačil som mu.

„Harry, ak chceš, aby som ti pomohol musíš mi to najprv povedať. Nemôžem tu hádať..aha.“ kým hovoril ukázal som mu tú fotku. „To je zo včera?“ len som prikývol. „A Emma to už videla?“

„Nie, teda..možno aj hej, ale pochybujem..už isto spí.“ kútikom oka som zašiel do pravého dolného rohu, kde mi na lište ukazovalo hodiny. Bolo niečo po pol 11 a naozaj som pochyboval žeby Emma, pri tom ich prísnom kontrolovaní izieb mohla byť hore, vlastne to by mohla, ale naozaj neverím v to, že je niekde na internete a z niekade inokade sa to dozvedieť asi ani nemôže.

„Mal by si jej to povedať.“ presne toto som očakával.

„Aj keď to sama neuvidí?“ hodil som psie oči.

„Harry.“ Liam len pokrútil hlavou.

„Čo je? Nechcem jej zbytočne robiť starosti.“ obraňoval som sa.

„Naozaj chceš, aby niekde túto fotku videla bez toho, aby si jej o tom povedal? Vži sa do jej situácie.
Ako by sa asi cítila? Neviem či spolu chodíte alebo nie, ale vravel si, že ste dobrí priatelia a tí, ako viem, si majú hovoriť všetko..tak?“ tentoraz na mňa upriamil svoj pohľad on.

„Nie, teda..ublíži jej to.“ povedal som pravdu.

„Polož si otázku čo jej ublíži viac. To, že si jej klamal o včerajšku alebo to, že si jej klamal ešte aj o tomto? Ak ju máš rád a ona teba pochopí ťa, ale musíš jej dať šancu, aby ti to dokázala.“ povedal posledné slová a nechal ma samého s vlastnými myšlienkami. Pohľadom som zavadil o mobil s myšlienkou, že jej napíšem sms, ale nezdalo sa mi to múdre. Ak spí zbytočne ju len zobudím a aj tak..do správy jej to napísať nemôže. Viečka som mal však také ťažké a svedomie také utrápené, že som hneď zaspal.

Emma

„Dobré ráno slečna Styles.“ budila ma Michelle s obrím úsmevom na perách.

„Aj tebe.“ zasmiala som sa a pokúsila sa vstať. Môj cieľ až tak nevyšiel, takže som ešte chvíľku ostala len tak sedieť na kraji posteli.

„Vyspinkaná?“ pýtala sa ma.

„V tvojej prítomnosti len najlepšie.“ pošúchala som si ešte rozospaté oči a už konečne sa postavila. Zamierila som si to rovno do kúpeľne, podstúpiť rannú hygienu. Po návrate na izbu ma však čakalo prekvapenie...

 „Ahoj Kate.“ zdravila som drobné dievča, ktoré nám minule pomohlo pri úteku.

„Ahoj Emma.“ odzdravila ma a ďalej o niečom s Michelle horlivo diskutovali. Videla som, že majú pri sebe aj notebook, isto zase niečo objavili.

„Michelle, mám jednu úplne novú pikošku. Isto ťa bude zaujímať.“ zvýskla Kate a už som počula len zvuk klávesov, ktoré o dušu stláčala.

„No daj.“ zasmiala sa Michelle s rozšírenými zreničkami, aké má vždy, keď sa na niečo teší a je nedočkavá.

„Týka sa Harryho Stylesa, vieš toho z tej skupiny.“ mrmlala Kate a ja som v okamihu pozrela na Michelle. Oči sa nám stretli a mne bolo do smiechu. Kate nevedela, že sa s Harrym viacej stretávam. Od toho večierka, keď ma čakal pred školou sa ma už viacej nepýtala. Vlastne nemala ani kedy. Síce sme spolužiačky, ale mimo triedy sa stretávame len málo kedy.

„Tak to si pozriem aj ja.“ zasmiala som sa a prešla k nim.

„Počkajte, už to skoro..aha.“  na obrazovke sa ukázala akási fotka. Bol na nej Harry s nejakou blondínkou ako sa bozkávajú pred akýmsi domom. Srdce mi zovrelo a do očí sa mi hrnuli slzy. Nevedela som čo povedať. Michelle sa na mňa otočila a silno ma stlačila za ruku.

„D-dobre Kate, ďakujeme. Môžeš nás nechať trochu samé. Ostalo mi akosi zle.“ povedala Michelle a Kate nás bez slova nechala tak. „Ten hajzel!“ nadávala Michelle, ale ja som nevedela čo si mám myslieť.

„Možno to tak nie je.“ obraňovala som ho.

„Blázniš? Nevidíš, že sa s ňou olizuje? Je to debil Emma, mrzí ma, že som ti radila, aby si to s ním skúsila. Prepáč.“ ospravedlňovala sa mi, aj keď za nič nemohla. Náš rozhovor však prerušil môj mobil, ktorý svojím zvonením naznačil, že mi prišla nová správa. Bez žiadnych emócii som prešla na svoju polku izby a zobrala ho do ruky.

„Harry.“ povedala som a spýtavo sa pozrela na Michelle.

„Ešte sa opovažuje písať ti?“ bola nahnevaná viac ako možno mala byť.

„Good Morning babe, I miss u so much, can we mee 2day? xx Harry“

„Ešte je aj taký vlezlý, jooj..daj to sem.“ mobil mi z ruky doslova vytrhla a niečo tam začala ťukať.

„Dobré ráno slečny.“ do izby nám zrazu vtrhla sestra Margareth. Obe nás myklo, ale  ona bol hneď preč. Len prišla skontrolovať či sme vstali, tak ako každé ráno za posledné štyri roky..

„Michelle, čo tam píšeš?“ netrpezlivo som sa vypytovala.

„Ešte mi poďakuješ, na.“ mobil mi vrátila a ja som hneď hľadala najnovšiu odoslanú správu.

„Leave her alone! U r such an idiot! W regreats Michelle!“

„To si nemusela, veď možno..“ prerušil ma však vyzváňajúci mobil v mojej pravej ruky. Volal mi Harry.

Harry

Prosím zdvihni to, Emma, prosím...

„Áno?“ vďaka Bohu!

„Ako veľmi sa hneváš?“ no, to si tomu dal Harrold.

„Ja len neviem čo si mám myslieť. Viem, že teraz sa dá fotka hocijako upraviť. Chcem počuť pravdu od teba a nie z internetovej stránky, vlastne to nemusíš byť an. ...neobraňuj ho, je to idiot!“ z diaľky som počul Michelline slová, ktorými ma vôbec nešetrila. Myslím, že to sa však ešte ako - tak držala.

„Je to pravda...t-tá fotka je skutočná a je z utorkového večera.“ vzdal som všetky výhovorky a držal sa Liamovej rady 'povedz pravdu!'. V telefóne ostalo ticho a ja som sa bál, že mi to Emma zložila. „Emma, si ešte tam?“

„Som, ale..na jednej strane som rada, že si mi to povedal, ale..vlastne radšej by som to nepočula.“ znela smutne. Ešte sa čuduj!

„Ja viem, ale ver, že ma to strašne mrzí a nie je to tak ako si myslíš.“

„Prepáč, ale neviem čo si mám myslieť. Vravel si mi o tom ako ti Savannah ublížila a že už nechceš byť taký aký si býval. Ja toho starého Harryho nepoznám, ale ako zisťujem už ho asi začínam spoznávať. Akoby sa vracal..“

„Nie, to nie je pravda. Som to ja. Som ten, ktorého poznáš. Ten Harry, ktorý ťa má rád.“ vravel som jej iba pravdu.

„Neviem čomu mám veriť. Neviem čo si mal s tým dievčaťom, ale viem, že si mi klamal čo sa na teba nepodobá. Takže..ak stretneš toho Harryho, ktorý bol mojím dobrým priateľom, ktorého som mala tak rada, a s ktorým som včera prežila ten najkrajší večer v celom mojom živote, povedz mu, že na neho počkám, keď si bude istý, že život bez klamstiev a podlostí dokáže zvládnuť. Maj sa alebo..uži  si dnešok s tým dievčaťom.“ položila.

„Nie, nie, nieee!“ mobil som hodil do postele a sadol si na jej kraj. Tvár som s zložil do dlaní a od zlosti si skoro vytrhol všetky vlasy. Slzy sa mi hrnuli do očí a ja som ich ťažko potláčal. Bol som smutný, to áno, ale viacej som sa hneval. Hneval som sa na seba, že som bol taký sprostý a mal niečo s tým dievčaťom, aj keď som už cítil, že to čo mám s Emmou je niečo špeciálne. Po tom ako som si povedal, že už nechcem byť taký ako predtým, po tom..všetko čo som si predsavzal som skazil, ale hlavne som skazil vzťah s Emmou. 

Bolo len ráno, ale ja som mal pokazený celý deň, vlastne už všetky dni. Čo mám urobiť? Mám urobiť nejaké romantické gesto? Zaspievať jej pred školou 'More than this', alebo jej poslať tucet červených ruží? Nie! Emma nie je obyčajné dievča, potrebuje niečo špeciálne, nie žiadne klišé. Ona len chce vedieť, že mi na nej stále záleží a že to bol iba omyl, ktorý veľmi ľutujem a že ju mám stále rád. Ale čo mám urobiť? Liam!

„Tipujem, že to už vie.“ povedal mi namiesto pozdravu, keď som sa mu doslova vrúbal do izby.

„Áno a neviem čo robiť. Liam prosím, prosím.“ hodil som psie oči a čakal čo povie.

„Ja neviem..tipujem, že nemáš na mysli nič obyčajné a svojím spôsobom trápne. A čo tak zvoliť niečo špeciálne, ale zároveň jednoduché?“ naozaj som nevedel čo mám robiť. Mobil vo vrecku mi však začal vyzváňať, tak som sa pozrel kto otravoval.

„Now I have a school, but in the evening I'd like 2 talk with u. Arguments are useless, we will talk and see what's next. xx E”

„Vravel som, že je iná.“ usmial som sa a bez vysvetlení sa znovu vrátil do svojej izby premyslieť si čo spravím večer.

„Ahoj.“ pozdravil som ju, keď kráčala k môjmu autu ako kedykoľvek predtým.

„Ahoj.“ povedala bez známky akéhokoľvek citu, ale nenastúpila. „Nechcem ísť s tebou nikam Harry, nemám náladu. Chcem si len vypočuť čo mi povieš..nechcem, aby si mi vyčítal, že som ti nedala šancu. Ešte stále sme priatelia, aj keď..no proste, a tí si majú navzájom pomáhať. Tak..začni.“ vyzvala ma.

„J-ja..Emma prepáč mi to. Viem, že alkohol nie je žiadna výhovorka, ale ver, že ak by som nebol pod vplyvom isto by som to neurobil, vlastne ja som dokopy nič neurobil. Chcem, aby si vedela, že medzi mnou a tým dievčaťom sa nič nestalo. Odišiel som od nej ešte skôr než sa vôbec niečo stať mohlo, ale aj tak ma to mrzí. Mrzí ma to, že aj keď som vedel ako ťa mám rád..že som s ňou vlastne sadol do jedného auta. Viem, že mi to možno neodpustíš, ale spravím hocičo, aby sa tak stalo.“ chytil som ju za ruku a zapozeral sa jej hlboko do očí.

„Asi sa ti zdalo čudné, keď som ti poslala tú správu. Viem, mala by som sa hrať na urazenú, nedvíhať ti telefón, tváriť sa, že neexistuješ. Ale ja taká neviem byť. Mám v povahe, že vždy hľadám v ľuďoch len to dobré a to zlé sa snažím nevšímať si. Ver, že si ma sklamal. Viem, že sa nemám hrať na to, že spolu chodíme a tobôž to tak nebolo v utorok, ale sme priatelia a mal si byť ku mne úprimný. Hlavne po tom, čo sa stalo včera. Neviem či si to plánoval alebo to bolo len chvíľkové vzplanutie, ale aj tak. Asi bude trvať nejaký čas kým ti budem môcť znovu dôverovať.“ hovorila pravdivo čo ma ešte väčšmi bolelo. Ublížil som jej.

„Emma, nebolo to žiadne vzplanutie. Mám ťa rád a záleží mi na tebe, naozaj. Zmením sa, len mi daj šancu, prosím.“ ruky som jej zvieral v mojich dlaniach a doslova ju prosil.

„Bez klamstiev?“ opýtala sa.

„Prisahám.“ usmial som sa a jemne ju objal.

„Harry?“ uprela na mňa tie svoje nádherné oči.

„Áno?“

„Blondína? Naozaj?“ začala sa smiať. Už som nemal čo povedať, tak som sa len pomaly zohol a jemne ju pobozkal.

 ostaneme pri 11+ okej? :) ďakujem :* Janii