Dance to Love :) 21.kapitola

No čo žienky? 
Little Things Klip tu: http://www.youtube.com/watch?v=xGPeNN9S0Fg ešte som to nevidela, ale idem :)
Nebudem veľa obkecávať určite chcete vedieť čo sa stalo :D ale..
dobre neprezrádzam..dočítate sa ;)
Ľúbim Vás a ďakujeme za 

58.000+ prezretí

*K

_____________________________________________

,,Hééj Zayn čo to robíš?"počul som za sebou hlas a hrebeň mi vyskočil z ruky.Tak pekelne som sa ešte nikdy nezľakol.Pozrel som sa do zrkadla, kto ma vyrušil a zistil som, že to bol Paul, ktorého hlava na mňa pozerala spoza dverí.Spýtavo som sa na ňho pozrel a on sa dlaňou čapol po čele

,,Čo je?Veď sa upravujem ako vždy"snažil som sa nevybuchnúť do rehotu z jeho výrazu

,,No veď preto, že ako vždy.Poď na ten stage lebo nás fanúšičky rozdrvia!"zasmial sa a rukou si prehrabol kratulinké vlasy, ktoré ani zďaleka neboli krajšie než tie moje

,,Dobre dobre už idem len sa nepos..nepototo"zasekol som sa a poslednýkrát pre tentoraz som sa pozrel do zrkadla a hneď na to som si spomenul na Nicole.Čo asi teraz robí?Pozrel som sa na hodinky na stene, ktoré ukazovali niečo po pol 5 poobede, ale keďže posun času tak by som bral, že má tréning.Vo vrecku som nahmatal mobil a vybral som ho vonku.Zvyčajne by ma na displeji čakal zmeškaný hovor, ale teraz sa tam na mňa usmievala len naša spoločná fotka, ktorá zdobí moju tapetu.Prišlo mi to čudné lebo aj keď jej začína tréning tak mi buď prezvoní, alebo pošle smsku, aby som sa nestrachoval, ale teraz tam nič nebolo.Možno zabudla, alebo ja neviem čo, ale teraz moje vnútro zomkol čudný pocit.Našiel som si jej číslo a vytočil som pričom som si mobil priložil k uchu.Zvonilo, ale nikto mi nebral.Zrušil som a napísal som smsku:

'Babe, when u finish the training pls call me.Miss u and love u.Z.xx'

ťukol som na 'send' a odoslal som.Mobil som si vrátil naspäť do vrecka, poslednýkrát som skontroloval môj odraz v zrkadle a rozbehol som sa za chalanmi a nedočkavými fanúšičkami..

,,No ták Zayn neboj sa toľko.Určite je v poriadku"utešoval ma Niall a objal ma okolo pliec.Ztriasol som ho zo seba a postavil som sa, pričom sa pozrel na Paula, ktorý ihneď sklonil zrak.Akoby mi niečo tajil.Niečo zlé.Moje srdce sa rozbehlo a začalo mi trepotať v hrudi akoby chcelo vyletieť.Znova som vybral mobil a vytočil jej číslo.Nič.Zas nebrala.Moja nervozita a strach stúpali a ja som si skoro vytrhol všetky vlasy a bolo mi to jedno.Chalani len nervózne sedeli na gauči a už sa ani nepokúšali upokojiť ma lebo vedeli, že je to zbytočné.

,,Harry?"ozval som sa po tom, čo mi niečo napadlo

,,Čo?"spýtavo sa na mňa pozrel a spravil svoj hairflip

,,Nezavolal by si Domii? Či náhodou niečo nevie o Nicole"hodil som na neho moje neodolateľné psie oči

,,Sekundu"pokúsil sa o úsmev, ale vážnosť tejto situácie mu v tom zabránila a tak len potichu vybral mobil, niečo do neho naťukal a priložil si ho k uchu ,,Domii? Ahoj..Zayn mi nakázal, aby som ti zavolal či nevieš niečo o Nicole..totiž celý deň mu nezdvíha telefón a on nevie čo je s ňou..aha..dobre..o chvíľu ti zavolám..pá"milo sa s ňou dorozprával a zložil.Vzťah medzi ním a Domii bol na veľmi dobrej ceste k tomu, aby sa z nich stal dokonalý usmievavý pár.

Nedočkavo som sa na neho pozrel a on len pokrčil plecami ,,Vraj dne tréning nebol, ale, že jej zavolá a dá nám vedieť"postavil sa prešiel ku mne.Asi si všimol ako moja krásne opalená pokožka zbledla.Keďže dnes tréning nebol, kde potom bola? Prečo mi nedvíha? Ani neodpovedá? Spravil som niečo zlé? Stalo sa niečo zlé? Nohy sa mi podlomili a nebyť Harryho tak pocítim chlad zeme.Ešte nikdy som sa tak veľmi nebál.

,,Zayn.Sadni si a ukľudni sa prosím"povedal Harry a pomohol mi sadnúť si na gauč.Liam mi už podával pohár vody, ktorý som s radosťou vypil a nechal som svoju tvár bezradne padnúť do dlaní..

Domii

,,Harry!Nicole mi tiež nedvíha mobil.Idem za ňou"sypala som na ňho len čo mi zdvihol.Moje ruky sa triasli.Ešte nikdy sa mi nestalo, žeby mi nedvihla.Dobre, na prvýkrát áno, ale nie na desaťkrát.To by mi zdvihla aj keby bola v sprche, alebo aj keby spala.Ak by sa so mnou nechcela rozprávať aspoň by ma zrušila, alebo by si vypla mobil

,,Dobre.Keď tam budeš daj vedieť"cítila som ako sa pousmial a aj keď toto bola dosť vážna situácia, rozplývala som sa pri zvuku jeho chrapľavého hlasu.Shit.Som v tom až po uši.Rýchlo som sa rozbehla do kúpeľne po gumičku do vlasov a na hlave som si vytvorila akési dielo.Nezaujímalo ma to a vybehla som naspäť do mojej izby, kde som zo seba zhodila pyžamo a navliekla som sa do čiernych legín, sivého tielka a na to som hodila prvú košeľu, čo mi prišla pod ruky.Schmatla som najbližšiu kabelu a nahádzala som do nej najdôležitejšie veci.Vybehla som z izby pričom som dole schodmi ťukala smsmku pre mamu, že idem k Nickie, a že neviem kedy sa vrátim.Na nohy som si nazula sivé conversky a zo stolíka vedľa dverí som schmatla kľúče od môjho auta.Ešteže mám vodičák lebo inak neviem čo.Hodila som sa do auta a rýchlosťou blesku som vyšla na diaľnicu.Lenže ocitla som sa v takej zápche, až ma skoro šlahlo o zem.Shit.V kabelke sa mi rozozvučala známa skladba a ja som sa natiahla.Kým som našla ten poondiaty mobil, stihol stíchnuť a znovu sa rozozvučať.Konečne som ho našla a priložila som ho k uchu

,,Domii do frasa si v poriadku?"vybehol na mňa, len čo som mu zdvihla

,,Som.Som v poriadku len som nevedela nájsť mobil"ukľudňovala som ho a konečne som sa s autom pohla z miesta

,,Kde si?Už si pri Nicole?"nedočkavo sa ma pýtal a ja som prekrútila očami pričom som druhou rukou zatlačila na trúbu nech sa konečne pohnú

,,Som na ceste, ale zasekla som sa v zápche do čerta.Bude mi to trvať o čosi dlhšie.Tak za takých 10-15 minút som pri nej"vysvetľovala som mu situáciu a v pozadí som počula skoro zrúteného Zayna

,,Len si dávaj pozor, prosím.Neprežil by som ak by sa ti niečo stalo"povedal a moje srdce prestalo byť.OMFG on to naozaj povedal?

,,Harry neboj sa o mňa prosím.Daj mi Zayna.Potrebujem mu niečo povedať"prosila som ho, aby mi dal v inom aj čas na predýchanie toho, čo mi povedal.

,,Dobre, ale dávaj si naozaj pozor!"ešte raz ma upozornil a už som počula ako si medzi sebou vymieňajú telefón

,,Domii?"ozval sa mi skľúčený hlas Zayna

,,Zayn prosím ťa ukľudni sa.Nicole je určite v poriadku dobre?"snažila som sa ho ukľudniť, ale pri najmenšom som ukľudňovala aj samú seba

,,Domii ja sa neukľudním pokiaľ nebudem na 100% vedieť, že je Nicole v poriadku.Chápeš?Potrebujem vedieť, že je živá a zdravá!"kričal na mňa cez telefón aj keď v pozadí som počula Harryho, ako ho ukľudňuje a ako mu vraví, že na mňa nemá kričať, lenže ja som ho chápala.Aj ja sa bojím o moju najlepšiu kamarátku

,,Zayn prisahám ti, že je v poriadku.O pár minút budem pri nej a hneď ti dám vedieť.Bye"povedala som roztraseným hlasom a zišla som z diaľnice.Zabočila som do jednej z uličiek a odtiaľ do ulice, kde býva Nicole.Len čo som sa dostávala bližšie k jeje domu, moje srdce bilo čoraz pomalšie.Zastavila som sa pred ich domom a vypla som motor.Vybehla som z auta a s mobilom v ruke som sa rozbehla k dverám, ktoré boli pochopiteľne zamknuté.Hneď sa mi v mysli vynorila spomienka na našu dohodu o výmene kľúčikov k našim domom.Každá sme dali kľúč od domu tej druhej v prípade krajnej núdze.Síce som to robila veľmi nerada, ale toto prípad krajnej núdze bol.Behom som sa vrátila naspäť k autu, kde som sa znova začala hrabať v kabelke odkiaľ som vybrala peňaženku.Vybrala som kľúčik a vrátila som sa späť.Snažila som sa ho trafiť do zámky, ale moje ruky ma nepočúvali a neskutočne sa triasli.Musela som sa párkrát nadýchnuť, aby som sa aspoň trošku ukľudnila a konečne som otvorila dvere.Vletela som do prázdnej predsiene a zamierila som si to do kuchyne, ktorá bola tiež prázdna.

,,Nicole kde si?"kričala som na celý dom a behom som sa pesunula do obývačky, kde som tiež nikoho nenašla, no keď som chcela vybehnúť hore schodmi zbadala som ju ,,Pre boha, Nickie"šokovane som vydýchla a mobil som pustila na gauč.Ani sa nepohla, len tam sedela pod schodami, kolená pod bradou a húpala sa zo strany na stranu.Z telefónu na stene vyselo slúchadlo a ona sa len neprítomne pozerala do diaľky.Pribehla som k nej a potriasla som s ňou, ale nič sa nestalo.Ani sa nepohla ,,Nicole povedz mi čo sa stalo.Povedz niečo.Čo sa to tu kurva stalo?"vyštekovala som na ňu otázky a do očí sa mi hrnuli slzy.Slzy bezmocnosti a strachu pri pohľade na ňu.O chvíľu som sa neovládla a rozvzlykala som sa.Rýchlo som sa zdvihla a prebehla som k mobilu, ktorý ležal pár metrov odomňa.Roztrasenými rukami som vyťukala Harryho číslo a čakala som kým začne zvoniť s pohľadom nalepeným na neprítomnej Nicole

,,Domii?Už si tam?Je v poriadku?"ozval sa mi Zaynov hlas namiesto Harryho

,,Z-Zayn"vydýchla som za pomoci vzlykov ,,som tu.."

,,Domii prečo plačeš?Je Nicole v poriadku?No tak je či nieje?"počula som ako sa mu ešte 100-krát znásobeným strachom roztriasol hlas

,,Ja-ja neviem.Neviem!Fyzicky vyzerá byť v poriadku, ale nehovorí, nehýbe sa len sedí pod schodami a na tvári má sklenný výraz, ktorý nič nepovie.Snažila som sa z nej niečo dostať, ale ona nič.Ani slovo.Z-Zayn ja neviem čo mám robiť!"vrieskala som do telefónu.Pohľadom som sa vrátila na moju najlepšiu kamarátku, ktorá len nemo sedela pod schodami a rozplakala som sa ešte viac než doteraz

,,Letím domov"povedal rozhodne a potom som počula len ticho.Nezrušil len mobil odhodil neviem kam

,,Zayn!"zvrieskla som do telefónu a počula som ako ho niekto zdvíha

,,Domii?"ozval sa najkrajší hlas na svete a ja som sa znova rozplakala ešte viac.Bezmocnosť vo mne narastala ako vriaca pena ,,Domii!Si v poriadku?Prečo plačeš?"doslova som cítila tú paniku v jeho hlase

,,Harry ja neviem..Ja som strašne zmätená, neviem čo sa deje.Nicole sedí pod schodmi v akomsi tranze a ja vôbec neviem čo sa stalo.Zayn mi len povedal, že letí domov, ale.."chcela som dokončiť, ale môj hlas to nevydržal a zlomil sa

,,Letím aj ja! Idem so Zaynom.Prídeme najbližším letom.Domii neboj sa všetko bude dobré.Len zachovaj chladnú hlavu.Pokús sa nejako Nickie dostať do postele a najlepšie by bolo ak by zaspala.Ak by bolo zranená zavolaj záchranku, alebo ja neviem.Proste sa o ňu postaraj kým prídeme.O také 4 hodiny som pri tebe tak sa neboj"mlel tak rýchlo až som mu skoro nerozumela

,,Harry bojím sa"roztrasene som sa ozvala aj napriek utešujúcim slovám, ktoré mi povedal

,,Domii neboj sa prosím.Ja ťa ochránim.Nikto ti neublíži.Teraz zamkni dom a postaraj sa o Nicole.O chvíľu som pri tebe"

,,Dobre idem"odhodlane som si chrbtom dlane utrela líca od sĺz a snažila som sa pozviechať

,,Domii?"

,,Čo je?"

,,Viem, že nieje práve najvhodnejší čas na niečo také, ale ja to už nevydržím.Musím ti to povedať"zasekol sa

,,Harry povedz mi to"náhlila som ho

,,Ľúbim ťa"povedal a moje srdce prestalo biť.Zasekla som sa a nevedela som, čo mám robiť.V bruchu som zacítila asi milióny motýlikov, ale hneď som ten pocit zahnala

,,Harry aj ja ťa ľúbim, ale nemyslím si, že toto je najlepšia možnosť ako si vyznávať lásku.Spravíme to, keď budeme spolu dobre?Teraz sa ponáhľaj, aby ste tu so Zaynom boli čo najskôr.Budem na Vás čakať"povedala som a zložila som.Mobil som hodila, kde prišlo a opatrne som sa vrátila k Nicole.Kľakla som si k nej a jemne som sa dotkla jej líca.Nič.Nič to s ňou neurobilo.

,,Nickie síce neviem čo sa stalo, ale bude to dobré.Neboj sa.Všetko bude v poriadku.Teraz si ideme pomaličky ľahnúť a ty sa pokúsiš zaspať dobre?"rozprávala som na ňu ako na stenu, ale nejako som ju postavila.Pohyb hore schodmi by som s ňou nezvládla a tak som ju uložila na gauč, kde som ju prikryla s dekou.Jemne som ju hladila po lícach až kým sa jej nezačali kĺzať viečka a nezaspala.Prešla som k vysiacemu telefónu a napravila som ho naspäť, no hneď na to sa rozozvučal

,,Venable's house!"ozvala som sa a slová, ktoré sa mi následne rozozvučali v hlave mi všetko vysvetlili.Nechápala som ako to bolo možné, ale rozplakala som sa..

*le Domii :)

Čo tak, žeby sme zvýšili laťku na 12+ pri každej časti? Ja som za :)

Ták k ďaľšej časti, kde sa už naozaj všetko dozviete 12+ komentárov :)

*K