Dance to Love :) 14.kapitola

Áááá som šikovná :D aj vy ste šikovné :D Ste úžasné ženy..:*
Za deň 10 komentárov to co to? :D nezvyk na Vás..:D
Ale čo už no..je tu 14..pfúú príde mi to akoby som s DTL začínala len včera a teraz hmm :D
Viete načo som prišla? Že mi chýba Stole my heart..spolu s Claudie a Harrym..Bože ja by som ho žrala..najviac..:( škoda, že..ehm dobre končím s pochmúrnymi myšlienkami lebo skončím na psychiatrii..
Nó zajtra škola..wrr..
Chcela by som ešte upozorniť na druhú časť mojej jednodielovky so Zaynom Broken Heart Part B (by *K) a na našu panpage na FB, na ktorú odkaz máte hore v pravom rohu..stránka je len informatívna nič viac..btw chceme len vedieť koľko je tu čitateliek :D
Túto časť venujem mojej zlatej Janke, na ktorú sa na zajtra strááášne teším lebo sa uvidíme po týždni :D to bude zas kecov :D na celý bus..:D
Dobre už Vás nebudem otravovať mojimi priblblými kecami..
Ste tu hlavne na čítanie DTL :D Hope U like it..:*
Ak chcete ďaľšiu časť tak 10 komentárov ako vždy..
Ľúbim Vás neskutočne ženy..:*
Vaša *K :)



,,Zayn prosím ostaň v aute.Ja to vyriešim veľmi rýchlo"nakázala som Zaynovi a zabuchla som dvere na aute.Asi som bola strašne naivná, keď som dúfala, že Zayn v aute naozaj ostane, ale hneď ako som sa vystrela sa dvere otvorili a z nich vystúpil už riadne zachmúrený Zayn.Hodila som na ňho pohľad typu 'Čo to do frasa robíš?!', ale on len prešiel ku mne a postavil sa predomňa.Nezakrýval ma celkovo, ale zaujal obrannú a hlavne privlastňujúcu funkciu.Chcela som sa postaviť pred neho, ale zabránila mi v tom jeho ruka a výhražný pohľad, ktorý na mňa hodil
,,Nicole.."snažil sa na mňa usmiať Stef, ale ja som sa len chmúrila.Nahnevane som sa presunula pred Zayna a ruky som si založila v bok.Aj cez tú vzdialenosť medzi nami som cítila ako Zayn stuhol a znervóznel
,,Stef ako ti mám do mastného fľaku vysvetliť, že my už nebudeme spolu?! Dofrasa daj mi pokoj a nechaj ma žiť svoj vlastný život"nahnevane som sa na ňho pozrela
,,Prečo už nebudeme spolu?!"nahlúplo sa na mňa pozrel a nahodil výraz, ktorý ma vždy odrovnal.Ale teraz to už niesom tá stará Nicole Venables.Už som nová.Zmenená
,,Pretože Nickie je teraz so mnou a už navždy bude"ozval sa Zayn a za pás si ma pritiahol k sebe tak blízko, žeby sa medzi nás nedostala ani žiletka (Janii :D)
,,Aký si si istý.Čo ak bude moja?!"zvýšil hlas Stef a napol sa do obrannej pozície.Toto nieje dobré..Za žiadnych okolností ich nesmiem pustiť k sebe
,,Ale dosť.Stef zmier sa s tým, že ja s tebou nebudem.Zayn je môj terajší partner a dúfam, že s ním môžem počítať aj dobudúcna.Takže už mi daj pokoj.Vymaž si ma zo života"naklonila som sa k nemu čím som predĺžila medzeru medzi ním a Zaynom.Stef to ale využil v môj neprospech, chytil moju tvár do dlaní a pobozkal ma.Chvíľu mi trvalo kým som sa spamätala, ale potom som sa silno zaprela a odsotila som ho seba pričom som sa zviezla na zem.Uvedomila som si, že na malý okamih sa mi to páčilo.Bol to len ozajstný zlomok sekundy, ktorý vo mne zachoval výčitky
,,Čo si to urobil?"počula som ako sa nahnevane ozýva Zayn a vedela som, že toto je nanajvýš zlé
,,Pobozkal som svoje dievča"povedal Stef začo si vyslúžil päsťovku od Zayna.Rýchlo som sa postavila, aby som mohla zabrániť tomu, žeby mu to Stef vrátil, ale neskoro.Začala sa bitka.Mlátili sa hlava nehlava a ja som nevedela, čo mám robiť
,,Prestaňte!!Ihneď prestaňte!!"kričala som z celých pľúc, ale ani jeden z nich si ma nevšímal.Obaja sa mlátili ako diví.Začala som sa rozhliadať po okolí a všimla som si, ako k nám bežia dvaja policajti.Moje oči plné sĺz už nevládali držať slanú potopu a tak sa mi po lícach začai kotúľať slzy.Policajti už boli pri nás a oboch chlapcov od seba odtrhli.Videla som, ako mal Zayn zakrvavenú peru aj spolu s bradou a tenký pramienok krvi mu stekal aj z obočia po spánku dole tvárou.Stef vyzeral trošičku horšie, ale prvý dojem môže klamať..

,,No ták Nickie.Rozprávaj sa so mnou prosím"prosil ma Zayn, keď sme zastali pred štúdiom.Po dvoch hodinách strávených pri policajtoch mi je až zle.Som maximálne nahnevaná
,,Nemám sa s tebou o čom baviť Malik!"nahnevane som na ňho vyrúkla a vyšla som z auta, pričom som sa hneď vybrala smerom hore po schodoch
,,Super.Tak ma mohol aj zabiť.Vidím, že tebe to je jedno!"kričal za mnou Zayn, čo ma prinútilo zastaviť sa a pozrieť sa na ňho
,,Čo si to povedal?"nahnevane som sa na ňho obrátila
,,Že ma ten Stef či ako sa to volá mohol kľudne aj zabiť.Vidím, že s tebou by to nič nespravilo.Mohli by ste sa potom bozkávať koľko by ste chceli"povedal Zayn a zastal pár schodov odomňa.Zarazene som sa na ňho pozrela, ale nevydala som zo seba ani hlások
,,Takže ty si myslíš, že mi na tebe nezáleží?Skvelo.A ja, že ma už aspoň trochu poznáš.Vidím, že som sa mýlila.Ďakujem Zayn!"otočila som sa na opätku a snažila som sa vyjsť ďalej hore po schodoch lenže zabránila mi v tom jeho ruka
,,Nicole stoj.."zastavil ma a otočil si ma k sebe ,,Prepáč mi to..Som idiot"smutne sa na mňa pozrel a ja som sa stratila v jeho očiach.Nezvládla som, čo som tam videla a rozplakala som sa.Môj hnev sa ihneď zmenil na výčitky.Ak by nebolo mňa tak sa nepobijú.Rozplakala som sa a zložila som sa rovno pred očami Zayna.Nezvládala som stáť na nohách a tak som sa zviezla na schody.Zayn si ku mne hneď vystrašene prisadol a objal ma
,,Zlatko neplač prosím..prosím prestaň plakať..Nič sa nestalo.Si v bezpečí"tíšil ma a bozkával ma do vlasov
,,Nie Zayn to ty mne prepáč.Robím ti zo života peklo"začala som sa ospravedlňovať ja, keď som sa trošku ukľudnila
,,Nickie miláčik..prosím takto už nikdy nerozprávaj..prosím nikdy už nevyslov túto vetu"vážne sa na mňa pozrel a ja som sa znova rozvzlykala.Chytil ma okolo pliec a pritúlil si ma k sebe ,,Prepáč, že som sa neudržal, ale keď som videl ako ťa pobozkal neovládol som sa a musel som mu vraziť"ospravedlňoval sa mi a hladil ma po chrbte
,,Zayn prepáč..ja som nechcela, aby ma pobozkal..t-to on ma pobozkal.."hapkala som pričom som sa mu pozerala do očí
,,Nicole ja viem ja viem.Neboj sa..už to nikdy neurobí.Už nikdy sa ťa ani nedotkne.."jemne prešiel kontúrami môjho líca a ja som sa pomaly upokojovala
,,Nie..už nikdy sa ma nedotkne..nikdy"súhlasila som s ním a spojila som naše pery s príchuťou Zaynovej sladkej krvi..

,,Prepáč Zayn..som absolútne mimo"nasrato som sa ozvala, keď sa mi nanajvýš nedarilo.Už hodinu sa snažím odstať do rytmu, ale moju myseľ stále sužujú myšlienky na dnešné ráno.Rukami som sa oprela o tyč pri zrkadlách a sklonila som hlavu.O chvíľu som cítila ako ku mne podišiel a zozadu ma objal
,,No ták zlatko..netráp sa tým dneškom..je to v poriadku..už si v bezpečí..už ti nič nehrozí."ozval sa, keď ucítil ako sa trasiem
,,Bojím sa"ozvala som sa po chvíľke ticha ,,Bojím sa, že mi nedá pokoj.Že mi bude stále v pätách a ja si nebudem môcť užívať život."otočila som sa a pozrela som sa mu do očí ,,Bojím sa, že sa zas pobijete, čo by som už neprežila.Pozri sa na svoje čelo a peru.."nežne som mu pohladila prelepené čelo a očami som hypnotizovala dolnú peru na ktorej sa začínala tvoriť chrasta
,,Nickie..nemusíš sa ho báť..ja ťa ochránim aj keby čo bolo.."chytil ma za ruku a nežne mi ju pobozkal ,,Ja budem v poriadku.To sa zahojí a bude to.Skôr by si sa mala báť o ňho keďže má po dnešnej bitke zlomenú ruku či prst či čo to bolo.."jemne sa zasmial a ja som ho ťapla po pleci načo sa zatváril urazene
,,Ty si blázon!"zasmiala som sa a pevne som ho objala..

,,Mamí som doma!"zvrieskla som na mamu, keď sme sa po dlhom presviedčaní Zayna dostavili k nám domov.Bol strašne nervózny a bál sa, že sa mojim rodičom nebude páčiť.Hlavne teraz, keď má rozťaté čelo a peru.Musela som ho upokojiť a trošku sa to pretiahlo
,,Už ste tu?Vravela si, že budete meškať"ozvalo sa mi z kuchyne a po chvíľke sa odtiaľ vynorila mama v zástere, ktorú si sťahovala dole z oblečenia.Keď uvidela Zayna jemne sa usmiala
,,Áno, ale nejako sme to stihli"usmiala som sa na ňu a cítila som ako mi Zayn kŕčovito stíska ruku.Stisk som mu opätovala a palcom som mu jemne prešla po hornej časti ruky
,,Tak potom vitajte!"zasmiala sa a pozrela sa na Zayna
,,Mami toto je Zayn"pozrela som sa na ňu pohľadom typu 'Nebuď prosím trápna je to môj frajer' ,,a Zayn toto je moja mama Jenn"pre zmenu som sa pozrela na ňho a usmiala som sa
,,Teší ma pani Venables.Som rád, že Vás môžem spoznať"usmial sa Zayn a podával ruku mojej mame.Snažil sa byť zdvorilý, ale k jeho 'bad boy' štýlu mi to nejako nepasovalo a tak som mala veľa práce, aby som sa nerozosmiala
,,Aj mňa teší Zayn.Nicol mi o tebe veľa rozprávala"usmiala sa na ňho a Zayn sa na mňa začudovane pozrel ,,Poďte do obývačky už je pripravený stôl"usmiala sa na nás a vybrala sa do obývačky, kde už určite sedel Andy.Pozrela som sa na Zayna, ktorý si nervózne hryzol peru a s úsmevom na tvári som pokrútila hlavou.Vošli sme do obývačky, kde sme našli Andyho ako doupravúva stôl a keď nás uvidel milo sa usmial
,,Ahoj Andy"usmiala som sa na ňho
,,Čáu Nicole"zasmial sa a vyrovnal, aby mi ukázal, že je pripravený.Mama zatiaľ odbehla do kuchyne a my sme ostali v obývačke sami
,,Andy toto je Zayn môj priateľ a Zayn toto je Andy môj nevlastný-vlastný otec"zasmiala som sa a sledovala som ako si podávajú ruky.Dnešný deň bude dlhý..

Nahnevaný Zayn :)

Trošku staršia fotka :D 

Nevadí..

*K

Dance to Love :) 13.kapitola

Tááák dievčence prídávam Vám po dlhoooooom čase 13 kapitolu..
Dozvedeli ste sa o papieriku a ešte veľa :D
Ak chcete ďaľšiu časť tak si prosím 10 komentárov..
BTW chcem sa Vám poďakovať za 17 komentárov pri minulej časti..ani si neviete predstaviť ako ste ma potešili :* Zbožňujem Vás!
Túto časť venujem Janii a Nickie za to, že sú!
Believe! :*
Ľúbim Vás!
*K


,,Proste..dnes som nemala rande s nejakým milým týpkom z netu, ale s Haroldom"usmiala sa na mňa Domii a čakala na moju reakciu, ktorá určite nebola tou, ktorú čakala
,,Domii ja viem"zasmiala som sa na jej zaskočenom výraze a Domii sa z mojej odpovede otvorili ústa
,,Ako? Ako o tom vieš?"zmätene sa ma opýtala a ja som si odpila z džúsu
,,Harry"jediné meno a ona pochopila
,,Vravel o mne?"rozžiarila sa a túžobne sa nalepila na obrazovku
,,Áno Domii vravel o tebe, ale nič ti nepoviem.Nebolo by to fér voči Hazzovi, ale môžem ťa uistiť, že o tebe vravel len v dobrom"usmiala som sa na ňu
,,Prosím Nicole povedz mi to.Prosím"začala ma prosíkať
,,Bože.Musela som sa ozvať"opýtala som sa sama seba a plesla som sa po čele
,,Nicole prosím"hodila na mňa psie oči
,,Domii proste ti to nepoviem.Nepoviem.Či ma budeš prosiť málo alebo veľa.Ak bude chcieť tak ti to povie Harold sám.Ale naozaj sa neboj rozprával len o tom, že ste boli vonku"rýchlo som sa zastavila, lebo som toho povedala veľa
,,Vážne?"ozvala sa zasnene a ja som sa rozosmiala
,,Vážne.Ale už viac nepoviem"usmiala som sa na ňu.Zrazu sa ozvalo slabé zaklopanie a dnu sa vopchala mamina hlava
,,Nicole?Nejdeš už spať?Je veľa hodín"ozvala sa a ja som pohľadom vyhľadala hodinky.Štvrť na dvanásť
,,Áno mami už idem.Dobrú noc"usmiala som sa na ňu
,,Dobrú noc zlatko"poslala mi vzdušnú pusu a zatvorila dvere
,,Domii musím končiť.Vidíme sa zajtra?"smutne som sa na ňu usmiala
,,Jasné vidíme sa na tréningu"zasmiala sa
,,Tak brú noc.Bye!"zasmiala som sa
,,Bye.Sladké sny!"usmiala sa Domii.Zakývala a ja som zrušila hovor.Vstala som a odložila som notebook z postele na skrinku vedľa mňa.V tom som si spomenula na moment, keď mi Harry do vrecka vložil ten papierik.Postavila som sa a prešla som k veciam.Z vrecka na nohaviciach som vytiahla pohúžvaný papierik.Začala som ho vyrovnávať a pred očami sa mi začalo črtať Harryho písmo

'Nicole pls call me when U'll hove time.I need something from U.Pls.H'

Dole v rohu sa črtalo jeho číslo.Nechápala som, čo odomňa chce, ale presunula som sa k mojej biednej dotykovke, ktorá už len tak tak, že funguje.Vyťukala som jeho číslo a čakala som, kým dvihne
,,Haló?"ozval sa mi jeho hlas po chvíľke zvonenia
,,Harry?To som ja Nicole.Prepáč, ale spomenula som si až teraz"
,,Nicole.Som rád, že si sa ozvala.Prepáč.Asi ti to príde blbé"začal sa mi ospravedlňovať, ale skočila som mu do reči
,,Nó je to blbé, ale davaj.Chystám sa zaľahnúť"zasmiala som sa
,,Neboj sa.Nejdem ťa ani baliť ani nič podobné.Ja len.Bol som debil a keď sme boli s Domii vonku..Zabudol som ju totižto poprosiť o číslo a tak si mi napadla ty"cítila som ako sa usmieva
,,Takže ty chceš odo mňa Dominikino číslo?"rozosmiala som sa a zo srdca mi padol obrovský kameň
,,No asi áno"zasmial sa
..Dobre dám ti ho, ale len ak mi odpovieš na pár otázok"sadla som si na posteľ
,,Ó máj gád.No počúvam"zasmial sa, ale cítila som v jeho hlase nervozitu
,,Dobre.Začnem prvou.Myslíš to s Domii vážne?Pretože ak nie tak ju nechaj.Nechcem byť hnusná, ale bola by som veľmi nerada ak by sa trápila."vážne som sa ozvala
,,Nicole.Nemusíš sa báť.S Domii to myslím vážne.To ti môžem odprisahať!"ozval sa rovnakým tónom a ja som sa pousmiala
,,Dúfam, že ti môžem veriť Styles.Ešte jedna otázka.Čo k nej cítiš?"vyriekla som svoju otázku na telo
,,Vieš Nicol.Neviem ti to povedať takto, pretože ešte ani sám neviem, ale k Domii ma naozaj niečo ťahá.Niečo veľmi silné čomu neviem odolať.Nepríde mi ako chvíľková záležitosť.Skôr ako niečo, čo chcem poznať do najmenšej bodky.Odkedy som si s ňou začal písať pod anonymným menom.Viem, je to čudné, ale proste potreboval som sa s niekým porozprávať bez toho, aby ma poznal a to je pod menom Harry Styles skoro nemožné.Domii mi dokázala pomôcť a dostala sa hlboko do môjho srdca.Neboj sa.Neublížim jej a ani to nikomu nedovolím.Kto sa o to pokúsi.Bude pykať!To ti prisahám!!"ukončil svoj krásny monológ, ktorý mi do oči vohnal slzy
,,Dobre Harry.Verím ti, ale prisahám ak jej zlomíš srdce budem prvá, ktorá ti pôjde do krku a curls bez ohľadu na to, či si hviezda alebo niesi."vyhrozila som mu
,,Neboj sa Nicole.Prisahám, že jej nezlomím srdce"zasmial sa mi do telefónu
,,To je všetko, čo som sa chcela pýtať.Číslo ti pošlem do správy"
,,Ďakujem Nicole.Dúfam, že ty a Zayn budete dlho predlho spolu, lebo si správne dievča!"povedal Harry a ja som sa doširoka usmiala
,,Ďakujem Harry.Pamätaj.To, že som ťa teraz vypočúvala neznamená, aby si sa od mojej BFF držal čo najďalej.Len som sa chcela uistiť o istých veciach"
,,Chápem, že sa len strachuješ o svoju najlepšiu kamarátku a za to si ťa vážim"
,,Ešte raz ďakujem Harry.Prepáč, ale idem si ľahnúť.Chcem byť čo najskôr so Zaynom"zasmiala som sa a zívla som si na plné ústa (NEZÍVAŤ!! :D)
,,Nezabudni to číslo prosím.Dobrú noc.Idem poslať spať aj Zayna lebo tu stále niečo o tebe melie a už mi to lezie na nervy."zasmial sa
,,Vážne?"užasnuto a zároveň zasnene som sa ozvala
,,Bože ..Mal som sa čo ozývať.Bež lebo ti aj tak nič nepoviem"zasmial sa
,,Ty si hrozný"zasmiala som sa, čo u mňa vyvolalo ďaľšie zívnutie ,,Dobrú noc Harry"
,,Dobrú Nicol.A to číslo prosím"prosil ma už asi piatykrát
,,Neboj sa.Nemám sklerózu"zasmiala som sa ,,No bye"pozdravila som sa a zložila som.Do správy som mu rýchlo naťukala číslo a zaľahla som s hlavou plnou myšlienkami na Zayna...

,,Ahoj zlatko"pozdravila som sa Zaynovi, ktorý ma čakal pred domom opretý o auto.Zamkla som dom a prešla som k nemu
,,Zdravím kráska"nahol sa a objal ma.Toto mi chýbalo.Jeho dotyk
,,Chýbal si mi"zasmiala som sa, keď sa odomňa odťahoval
,,Určite nie tak ako ty mne"usmial sa a pritiahol si ma na pery
,,Aký si si istý.Nervozita ťa už prešla?"zasmiala som sa, ale hneď som zamrzla, lebo som si niečo, skôr niekoho všimla.Asi 20 m od nás som videla Stefa ako mieri k nám
,,Ďakujem, že si mi to pripomenula"zavrčal na mňa Zayn
,,Zayn prosím poďme rýchlo preč.Prosím"hodila som na ňho psie oči a ešte tuhšie som sa k nemu pritúlila
,,Nicole čo sa deje?"začal sa rozhliadať a pevne ma chytil za pás
,,S-stef"zakoktala som sa a Zayn zamrzol
,,Čože?Kde?"začal sa rozhliadať a ja som cítila ako sa napol
,,Poďme preč prosím"prosíkala som ho, ale on sa ani nepohol
,,Asi by som tomu chlapcovi mal ukázať kde je jeho miesto"začal sa vyrovnávať a Stef bol už skoro pri nás
,,Zayn prosím len to nie.Prosím"hodila som sa na ňho a päsťou som ho tlačila späť k autu.Malou nepatrnou časťou mojej mysle som si uvedomila aké pevné a svalnaté je jeho brucho.Aw.
,,Prečo nie?"zarazene sa na mňa pozrel a moje ruky sa triasli ako sa len dalo
,,Pretože nechcem, aby sa ti niečo stalo.Prosím poďme preč"
,,Nickie mne sa nič nestane neboj sa o mňa."
,,Nie!Sadni do auta ideme preč!"prísne som sa na ňho pozrela, ale on sa ani nepohol
,,Nie kým mu neukážem, že ty si už len moja"pozrel sa na mňa a ja som mala chuť niečo mu spraviť
,,Dobre..Ak nejdeš ty..idem ja.Nemám chuť znova vidieť toho chlapca.Trpela som už dosť!"nahnevane som sa otočila chcela som odísť, ale zabránila mi v tom Zaynova ruka
,,Nicole počkaj"zastavil ma a ja som sa nahnevane otočila.Stef bol už len pár metrov od nás, ale hlavu mal sklonenú takže nás ešte nezbadal
,,Nie Zayn.Ak sa chceš biť tak sa bi, ale ja pri tom nechcem byť!"nahnevane som sa ozvala, čo prinútilo Stefa zdvihnúť hlavu
,,Dobre Nicole ideme preč.Nepustím ťa samú.."prísne sa na mňa pozrel.Prešiel k dverám šoféra a ja som sa chystala nastúpiť na miesto spolujazdca
,,Nicole počkaj!"počula som ako sa ozval Stef..Pane bože..už len toto mi bolo treba..

Zayník :)

Our sexboy!

Čakám na komentáre :)*

*K

God's wings 7th

nie som ani perfektná, dokonalá a ani neomylná, tak to pochop!!!...Janii

Nedeľa

„Emma, zlatko.“ snažila sa ma zobudiť mama. Keďže som večer šla spať dosť neskoro a ešte v noci sa mi snívali rôzne nezmysly, nebola som extra vyspatá.

„Hmm.“ na to jediné som sa zmohla.

„O pol hodinu odchádzame do kostola a dnes máš čítanie.“ pripomenula mi mama a ja som sa aj keď zrovna nie s najlepšou náladou prebrala k životu.

„Už idem.“ usmiala som sa a za stáleho pretierania si očí som prešla do kúpeľne. Už som sa držala kľučky, keď ma predbehol môj milovaný braček a v rýchlosti svetla vbehol do kúpeľne. Samozrejme, nezabudol sa zamknúť a ešte sa hlasno zasmiať. Pred dvomi minútami som ešte spala, takže teraz naozaj nemám náladu na hádky, pomyslela som si a bez zbytočných rečí sa vrátila do izby. Keďže ranná hygiena musela pár minút počkať, išla som si pripraviť veci, ktoré si oblečiem. Nedeľa je sviatočným dňom ako takým, ale dnes je ešte aj veľký kresťanský sviatok, a tak som zvolila niečo sviatočnejšie. Zo skrine som vytiahla jedny z mojich obľúbených šiat. Majú marhuľovú farbu a pod krkom veľkú čiernu mašľu, ktorá im dodáva noblesný nádych. Všetky veci, aj s doplnkami som si pripravila na posteľ a už len čakala, kedy sa Mattovi uráči pustiť ma do kúpeľne. Dnes mu to trvalo napodiv dosť rýchlo, a tak som sa v nej ocitla v rekordnom čase. Ešte mi stihol vyplaziť jazyk a už bol skrytý v bezpečí svojej izby.

Po rannej veľmi rýchlej sprche som sa vrátila do izby, obliekla som si šaty a doladila všetky detaily. Na pamäti som mala aj to, že dnes ma čaká čítanie a kostol bude ako sa vraví 'praskať vo švíkoch', takže som rýchlo podstúpila svoj rituál 'nedeľného čítania'. Nie je to nič zvláštne, len si v rýchlosti poviem pár krkolomných viet typu 'Strč prst skrz krk' a rôzne iné. Robievala som to vždy a vždy ma to rozosmialo, keďže som ani jednu túto frázu nepovedala bez chyby alebo bez použitia úplne iných slov ako bolo plánované.

„Emmaaaa, odchádzame.“ počula som z prízemia. Rýchlo som si schmatla malú kabelku a vyšla z izby. „Zavolaj Matta!“ mama stihla dodať a už som počula len buchnutie vchodových dverí. Ach, pomyslela som si a otočila som sa k dverám na bratovej izby. Neklopala som, veď ani on nikdy neklope, len som rovno vošla.

„Heeej!“ stihol sa ozvať kým si niečo čarbal na nástenku. Na sebe mal ešte starý sveter, ktorý bol už aj dopísaný od pasteliek, ktorými si snažil spestriť obrázok na nástenke.

Matt :)

„Ako to, že nie si ešte oblečený?“ dala som si ruky v bok a čakala čo pán Donovan vymyslí ako výhovorku.

„Veď mám ešte čas.“ tváril sa dôležito a pokračoval v kreslení.

„Ha, to si nemyslím. Mama kričala, že už odchádzame.“ zasmiala som sa a len pozorne sledovala jeho zmenu výrazu. V momente bol na druhej strane izby, kde mu na posteli nechala mama vyžehlenú košeľu. Nestačila som sa diviť ako rýchlo si dal dole sveter a vymenil ho za krásnu, zelenkavú košeľu. Nohavice mal už našťastie na sebe, takže si len napravil vlasy, aby mu to nestálo 'a lá práve som sa zobudil' a spoločne sme vyšli vonku pred dom, kde už stálo naše auto a nedočkaví rodičia v ňom. V kostole sme boli o pár minút a samotná cesta sa niesla v tichom duchu, pretože bol akosi každý ponorený v tých svojich myšlienkach. Moje boli skôr orientované na istého brčkavého chlapca, ktorému som mala akoby potrebu pomôcť, aj keď som presne nevedela čo ho trápilo.

„Pekné šaty.“ žmurkla na mňa mama, keď som vystupovala z auta. Urobila to hlavne preto, pretože mi ich ona pomáhala vybrať a samozrejme kúpiť.

Emma oblečená do kostola

Pondelok

„Ahoj.“ pozdravila som Michelle, keď som s nabalenou taškou vošla do našej izby.

„Tá fotka je hrozná.“ povedala so smiechom namiesto pozdravu.

„Ale netrep!“ oponovala som jej, keď som sa po 'nekonečnej' ceste vo vlaku zvalila na svoju posteľ.

„Sa čudujem, že sa s nami chceli vôbec odfotiť, veď som bola červená ako paprika.“ dlaňami si skryla tvár a vydala akoby plačlivý vzlyk.

„Sa nečuduj, že si bola červená.“ odkryla si tvár a pozrela na mňa s otáznikmi v očiach. „Si sa mala vidieť, keď sa objavil Niall.“ pripomenula som jej. „Svojím stiskom si mi skoro vykĺbila zápästie a oči ti šli vypadnúť z jamiek.“ pozrela na mňa s vypúlenými očami, hodila sa na posteľ a radšej si tvár zakryla vankúšom. Prišlo mi to strašne smiešne, ale nechcela som jej robiť ešte väčšmi napriek. Radšej som prešla k nej a pritúlila sa.

„Písal mi Harry.“ bola som si istá nie na 1OO, ale aj na 1 OOO%, že po tejto vete sa preberie, aj keby sa hanbila akokoľvek veľmi. Bol to moment. Strhla zo seba vankúš, odstrčila ma a pohodlne sa usadila, pričom sa oprela o stenu.

„Vrav!“ zvýskla a čakala čo poviem.

„Ale nič.“ naťahovala som ju za čo som si vyslúžila jemný buchnát do ramena. „Au! Takto ma nepresvedčíš.“ odula som dolnú peru a hrala urazenú.

„No tááák.“ hodila psie oči, ktoré ma dokázali obmäkčiť za akejkoľvek situácie.

„Že si to ty.“ usmiala som sa a začala hovoriť. „Písali sme si v sobotu večer, rovnako aj včera pred jeho koncertom, ale sú to len také krátke správy. Písal mi aj dnes, že mi praje šťastnú cestu a inak nič zvláštne.“ odmlčala som a čakala na jej reakciu.

„N-nič zvláštne?“ lapala po dychu a pozerala na mňa ako na výjav.

„A čo chceš počuť?“ opýtala som sa jej so smiechom, pretože tie jej face-y stáli naozaj za to.

„Podrobnosti, čo asi.“ rýchlo vybľabotala a ja som jej začala postupne všetko dopodrobna hovoriť. Smiala sa, ale stále mala na tvári ten svoj blažený výraz.

„Mne sa zdalo, že tu niekoho počujem.“ vošla k nám sestra Margareth z čista- jasna.

„Pochválen buď Ježiš Kristus.“ pozdravila som ju.

„Naveky amen.“ dodala s úsmevom. „Dúfam, že ste mali obe dobrú cestu, ako som si pozerala rozvrh testov a písomiek, tento týždeň máte dosť nabitý.“ povedala nie výsmešne, aj keď by to tak niekomu prišlo, ale skôr povzbudzujúco. Ja som sa však pred ňou už nesprávala ako predtým. Istým spôsobom som sa trošku hanbila za ten nepodarený útek, pretože nás načapali, ale bola som jej aj vďačná, že z toho nevyvodila nejaké prehnané závery.

„Máte pravdu, ale hádam to zvládneme.“ odpovedala som jej, keď už bola na odchode.

„Joj, ešte sme len prišli a už ma serie.“ povedala Michelle, hneď ako sa za sestrou Margareth poriadne zavreli dvere a bolo počuť, že odišla.

„Michelle, veď vieš dobre, že ona to tak nemysl...“

„Kecy, kecy, ježek v kleci.“ hodila výsmešný tón a ďalej sa už nad návštevou sestry Margareth nepozostavovala. Prešla som teda na svoju polku izby a začala si vybaľovať veci, ktoré som si doniesla z domu. Bolo to nejaké čisté oblečenie a dve knihy, ktoré sme mali doma prečítať a je už načase, aby som ich vrátila do knižnice.

„Sú ešte len 2 hodiny, nešla by si so mnou o 3 do knižnice?“ svoju otázku som zamierila Michelle, ktorá bola ku mne otočená chrbtom, pričom 'kontrolovala' stenu. Vyslúžila som si, len vztýčenú ruku s prepletenými prstami a lá 'figa borová' a mohla som byť spokojná. Len som mávla rukou a ďalej sa vybaľovala. Odrazu mi však zavibroval mobil čo hlásilo prijatú správu. Michelle sa akoby zázrakom otočila a s iskričkami v očiach čakala či to nebude Harrold ako ho ona po novom volá. Keď som zbadala, že odosielateľ je práve on, usmiala som a čítala nahlas.

„So bored 2day. I'd like to see ya. Can we meet, plz? xx H.“ prišlo mi milé, že sa chce stretnúť a nebudem klamať, tešila som sa jeho náklonnosti, ale som si istá, že Michelle bola nadšená omnoho viac ako ja. Začala skákať a do svojho pofidérneho tanca zapojila aj mňa. S neochotou, ale predsa.

„Čo mu mám odpísať?“ opýtala som sa, keď sme sa, teda, keď sa Michelle končene skonsolidovala a upokojila.

„Jasné, že prídeš. Veď to by si bola sprostá.“ povedala ako úplnú samozrejmosť, pričom ja som mala dosť pochybností.

„Ale veď on je...“ už ma zase začali premáhať tie moje negatívne myšlienkové pochody, ktoré Michelle, vždy optimistka, priam nenávidí. Našťastie ma z depresie začala hneď vyťahovať.

„Žiadne ale. Veď aj tak si chcela ísť do knižnice. Pekne pôjdeš vrátiť knihy a cestou naspäť sa zastavíš v kaviarni 'StrawBerry' na rohu a máš. Isto to tam pozná, tak nech príde za tebou.“ vysvetľovala mi, kým sa hrabala vo svojej skrini a niečo asi hľadala.

„Michelle, ale on je dosť slávny. Nemyslím si, že bude chcieť ísť do nejakej potulnej kaviarni. A ešte ho tam môže niekto spoznať.“ stále som si niečo našla.

„On sa chce stretnúť, nie ty. Takže musí poznať všetky dôsledky. Tu máš.“ podala mi čierny svetrík a klobúk. „V tomto budeš sexi, ale aj tajomná zároveň.“ dodala s tajomným úsmevom.

„3.3Opm at 'StrawBerry', I will wait for u, E.“

„I will be there.  xx Harry.“

Po poslaní krátkej, ale zato výstižnej správy som sa začala chystať. Mala som ešte dosť času, ale Michelle si zaumienila, že ma vyparádi ako sa patrí. Poňala to ako svoju povinnosť a na-stylovala ma do posledných maličkostí. O trištvrte na tri som, samozrejme aj s povzbudivými slovami typu 'vyzeráš skvelo', opustila internát a s úsmevom na perách som si to zamierila do knižnice.

outfit :)

Knihy som vrátila bez akýchkoľvek problémov, dokonca ma pani knihovníčka ešte pochválila, že som jedna z mála, ktorá knihy vracia na čas. Oblečená v úzkych čiernych nohaviciach, modročiernom tričku, čiernom svetríku a štýlovom klobúku som prešla na ulicu, kde sa nachádzal kaviareň. Bolo niečo pred pol 4, takže som bola v časovej výhode. Myslela som si, že nám obsadím nejaký box úplne vzadu a počkám kým Harry, ako každá celebrita, príde neskoro. Opak bol však pravdou. Pred budovou stál chlapec v tmavých nohaviciach s rovnako tmavou košeľou s bielymi bodkami. Jeho kučeravé vlasy boli typickým znakom, takže som si bola istý, že je to on. Telefonoval, ale bola som ďaleko, takže som nerozoznávala slová. Zrazu sa otočil a na tvári mal dosť zachmúrený pohľad, ale keď ma zbadal zoširoka sa usmial, rýchlo sa rozlúčil a mobil odložil do vrecka.

Harry :)

„Ahoj.“ povedala som na pozdrav.

„Meškáš.“ zasmial sa. Vyslúžil si odo mňa dosť prekvapivý výraz na čo sa len zasmial a spolu sme vošli do kaviarne. Ako správny gentleman mi otvoril dvere, ale k stolu šiel ako prvý. Schválom vybral box úplne vzadu, keďže asi ani on nechcel, aby nás niekto videl alebo možno otravoval.

„Tak, čo si dáš?“ spýtal sa ako praví gentleman. Ten chlapec ma začína prekvapovať.

„Hmm.“ do ruky som zobrala ponuku kaviarne a aj keď som ju už poznala skoro naspamäť chcela som trochu natiahnuť čas. Nakoniec som si vybrala. „Jedno karamelové Latté, ďakujem.“ usmiala som sa a napravila si klobúk, ktorý som si nechala na hlave. O pár sekúnd k nám prišla čašníčka. Je to staršia pani a táto kaviareň je aj patrí. Zamestnáva tu výlučne svojich príbuzných, ale obsluhuje väčšinou ona. Asi sa bojí, že to iní skazia.

„Jednu čiernu kávu s dvomi cukrami a karamelové Latté.“ povedal Harry a čarovne sa usmial. Pani to bolo však jedno. Objednávku si zapísala na malý obdĺžnikový papierik a vrátila sa k pultu.

„Tak Emma.“ zadíval sa na mňa s tými zelenými očami. „Hovor. Chcem o tebe vedieť všetko.“ usmial sa a čakal čo poviem. Len som sa zasmiala.

„Nie je to nič výnimočné ani ojedinelé, varujem ťa.“ pripravila som ho. Len prikývol a ďalej počúval. „Narodila som sa a vyrastala v Manchestri, kde vlastne stále aj bývam. Mám mladšieho 12-ročného brata Matta, samozrejme mamku a ocka.“ podotkla som zjavné.

„Zatiaľ sa nestrácam.“ zasmial sa pričom nám čašníčka stihla doniesť nápoje, ktoré sme si objednali. „Nechcem ťa prerušovať, ale môžem sa na niečo opýtať?“ hodil psie oči, takže som nemala na výber.

„Jasné, pokojne sa pýtaj čo len chceš.“ túto vetu som však vzápätí oľutovala, pretože nikto nemá rád ak sa ho ľudia pýtajú na príliš osobné veci. Ostalo mi len dúfať, že Harry taký nebude.

„Tá škola, kde si bola na oslave....je tvoja?“ v duchu som si vydýchla.

„Áno. Som už štvrtáčka.“ pri slove štvrtáčka som sa musela usmiať. Je to už tak dávno, keď som tam nastúpila.

„Ak sa nemýlim, je to cirkevná škola, nie?“ zdal sa mi zaskočený, ale to sa stáva. Ľudia majú až príliš vsugerovaný obraz o všetkých cirkevných školách. Ja im tieto názory rada vyvraciam.

„Máš pravdu, ale nedaj sa oklamať. Je to škola ako každá iná, naozaj. Veď pozri, prídem ti nejaká divná alebo nebodaj vadná?“ vypúlila som oči. On sa len riadne zasmial a pokýval hlavou na znak nesúhlasu. „Som rada.“ odpila som si z Latté. „A teraz si na rade ty. Si predsa hviezda, tak aký je život chlapca, ktorého pozná celý svet a po ktorom túžia tisícky dievčat, hm? Už si stihol aj nejaké to srdce zlomiť?“ pri tejto otázke sa mu v tvári zračil smútok a ja som hneď vedela, že som trafila do čierneho. „Harry.“ chytila som ho za ruku a zbadala ako sa mu v očiach zaleskli slzy.

„Prepáč, ale...

 čo je lepšie, keď sú obrázky v texte al. nakonci? prosím vyjadrite sa, a znovu 10 komentov :) ďakujem :)

God's wings 6th

čo dodať?
1. mám sa dobre :) aj keď nič nestíham
2. viem, aj jednodielovka je v pláne
3. Live while we're young (klik, je to odkaz!!)..Janii

Me & Luss

„Kto že ti to len písal?“ vyzvedala Michelle, keď som hodila svoj mobil na posteľ a snažila si dobaliť ešte nejaké zvyšné veci.
„Tri krát hádaj.“ zasmiala som sa.

„Takže Harrold sa už ozval?“ opýtala sa natešeným tónom.

„Prečítaj si.“ v rýchlosti som otvorila zložku prijaté správy a podala jej mobil do ruky. Michelle s iskričkami v očiach stlačila tlačítko otvoriť a začala čítať.

„Honey!“ prečítala prvé slovo a už na mňa žmurkla. “We saw u on TV, u were beautiful, I look forward to you, pick up at the station! Mum xx„ dočítala a chvíľu nič nevravela, potom zodvihla svoj pohľad na mňa a škaredo zazrela.

„To si mi nemohla hneď povedať, že ti mamča písala?“ spýtala sa pohoršeným tónom a mobil položila na poličku pri nej.

„Prepáč, ale chcela som vidieť tvoj výraz!“ zasmiala som sa a a konečne dokončila balenie. Je síce sobota, ale do školy sa vraciam až v pondelok večer a mám dosť vecí na pranie. Rozlúčila som sa s Michelle a zobrala si taxík na železničnú stanicu, z ktorej mi pôjde vlak priamo domov.

„Ahoj zlatíčko.“ vítala ma mama na vlakovej stanici u nás v Manchestri.

„Ahoj mami.“ pevne som ju objala a po tom, ako som si zobrala všetky veci, som ju nasledovala do auta.

„Aká bola cesta?“ výsluch sa začína, pomyslela som si, ale s úsmevom jej odpovedala.

„Veď vieš, že vlakom cestujem rada. Pustila som si hudbu a len tak uvažovala.“ vravela som jej pokiaľ sme prechádzali veľkým parkoviskom.

„A nad čím si tak usilovane premýšľala?“ samozrejme, že bola zvedavá, veď zvedavosť sa iným slovom povie aj mama. Vieš mami, celou cestou som premýšľala nad jedným chalanom a stále dookola si prehrávala udalosti minulých dní. Počnúc úteku z internátu až po samotnú návštevu toho môjho 'princa na bielom koni'.

„Veď vieš, nad všetkým. Nad školou a tak.“ snažila som sa, aby z môjho hlasu nevytušila, že nehovorím až takú pravdu. Aj keď, aj nad tým som premýšľala. Možno minútu...

„A prišla si na niečo?“ nedalo  jej nespýtať sa, keď sme už sedeli v aute.

„Mami, viem na čo narážaš, ale nie.“ myslela hlavne na moju budúcnosť. Som v maturitnom ročníku a je len na mne, či pôjdem ďalej študovať alebo si moju cestu životom predstavujem inak. „Ešte nie som pevne rozhodnutá, ale viem aj to, že už nemám veľa času. Niečo mi však hovorí, že teraz ešte nie je tá doba na veľké rozhodnutie. Cítim, že On to už má premyslené, do tých najmenších detailov a ja mám len čakať, kedy mi ukáže cestu. Naozaj, cítim to tak.“ usmiala som sa len tak pre seba.

„Verím ti. Ak to tak cítiš, ale Emma maj na pamäti, že niektoré rozhodnutia ťa proste počkajú, nevyhneš sa im a čím dlhšie máš na premyslenie tým lepšie. Ja len chcem, aby si bola v živote šťastná.“ ľavou rukou ma pohladila po stehne a ďalej sa venovala šoférovaniu. Ja viem...

„Ahooooj.“ bola som v dome ešte len jednou nohou, ale môj brat Matt sa mi už stihol hodiť okolo krku.

„Bro.“ rozosmiala som sa a silno ho objala. Chýbal mi...

„Videl som ťa v telke, bola si kočka, ešte aj Mikeovi si sa páčila.“ žmurkol na mňa. Mike je Mattov spolužiak a myslím, že niečo ako Best friend. Skoro všetok voľný čas sú spolu a Matt mi už viac krát dával návrhy, že by so mnou chcel Mike chodiť. Vždy som sa z chuti zasmiala nad tou mladou, ešte len 12-ročnou zamilovanosťou.

„To som rada.“ uškrnula som sa a prešla do kuchyne pozdraviť ocka. „Ahoj daddy.“ prešla som k stolu kde zaujato čítal noviny.

„Dcérka.“ usmial sa a pomaly sa staval, že ma objíme. Ja som bola v momente pri ňom a silno mu jeho objatie opätovala. „Tak čo, ako v škole?“

„Poznáš to.“ pokrčila som plecom a prešla ku chladničke. Horná priehradka bola určená pre jogurty a iné mliečne výrobky a ani tentoraz nesklamala. Môj obľúbený jogurt Termix tam doslova žiaril. Rýchlo som ho zobrala a doslova s ním utekala hore, do vlastnej izby.

„Nikdy sa nezmeníš.“ zasmiala sa mame, keď ma videla ako doslova bežím so svojou korisťou. „Tašku!“ stihla zakričať, aby som si svoje veci nenechala na prízemí, ale aby som si ich pekne sama vyniesla k sebe.

„Veď hej.“ povedala som akože urazene a aj s vecami zdolávala schody na poschodie. Dvere do mojej izby boli pootvorené, ako vždy, pomyslela som si a keď som vošla naskytol sa mi krásny pohľad na Matta ako leží na mojej posteli.

„Som dobre v MOJEJ izbe?“ to 'mojej' som schválom vyslovili s dôrazom.

„Len ti ju zahrievam.“ vyplazil mi jazyk.

„Ty jeden.“ tašku som hodila na zem, jogurt položila na stolík a zvalila sa na neho. Začala som ho štekliť, robiť mu zle, všetko len preto, aby nabudúce nemal takú guráž len tak, sliediť v mojej izbe. Ktovie čo robí, keď tu nie som.

„Prestáááááň.“ kričal, ale pri tom sa strašne smial.

„Priznaj sa, že sem chodíš, keď som v škole.“ doberala som si ho a so šteklením som prešla na chodidlá, kde je asi zo všetkých miest šteklivý najviac.

„Niééééé.“ snažil sa ma uchlácholiť, aby som prestala. „Prosíííííím.“ prosíkal a ja, keďže som mala na stolíku jogurt, som sa nad ním zľutovala a prestala. On sa ešte chvíľku smial a preberal, ale nakoniec sa posadil, oprel o čelo postele a pozorne si ma premeriaval.

„Čo je?“ začudovane som sa na neho pozrela a konečne si otvorila jogurt.

„Si nejaká iná.“ môj brat ma pozná zo všetkých najlepšie. Dobre, má len 12, ale máme naozaj dobrý vzťah a vo veľa veciach mu dôverujem. Nemôžem povedať, že si hovoríme všetko, predsa, je to 12-ročný chlapec, ale väčšinu áno. Hlavne to, čo chápe alebo môže vedieť.

„Ako iná?“ na um mi prišla myšlienka či by mohol tento malý 'anjelik' vyčítať, že už nie som taká nevinná ako keď som minulý týždeň odchádzala do Londýna. No dobre, jeden útek nie je neviem čo, ale pre mňa je to dosť a hlavne, keď som sa zoznámila s...

„Halloo, Emma?“ kýval mi pred tvárou oboma rukami a uškieral sa.

„Neširmikuj mi tu s tými rukami, ešte mi strčíš jogurt.“ vražedne som sa na neho pozrela, ale malo to opačný účinok ako som očakávala. Namiesto posunutia o pár krokov dozadu alebo možno rýchleho úniku z 'bojového poľa' sa ten malý Donovan začal len smiať. Kým on sa smial a v tom stave sa hodil na posteľ, ja som dojedla jogurt a začala si vybaľovať svoje veci. Najskôr mobil na stolík ako aj všetky najdôležitejšie veci, potom som prešla k moje taške, z ktorej som začala po jednom vyťahovať špinavé prádlo alebo iné veci, ktoré ostanú doma a naspäť do Londýna so mnou už nepôjdu. Všetky špinavé veci som hodila do prádelného koša a ešte si stihla zapnúť aj notebook. Keď som sa presvedčila, že brat nenazerá, naťukala som svoje heslo, predsa, treba mať nejaké súkromie, a klikla na prehliadač. Ako som písala heslo na sociálnu sieť, môj mobil hlasno zavibroval a zasvietila mi na ňom prijatá správa. Mobil som mala od seba len pár centimetrov, ale kým som sa za ním stihla natiahnuť, už nebol na stolíku, ale v rukách môjho brata.

„Matt!“ okríkla som ho.“Okamžite mi daj ten mobil.“ snažila som sa použiť ešte milý tón, pretože viem, že u neho je podobrotky lepšie.

„Niečo za niečo.“ vyplazil mi jazyk a vyskočil na posteľ.

„Matt, no tak. Vráť mi ho!“ predsa, bolo už neskoro. Inokedy by som sa až tak za tým mobilom nehrnula, ale možno to bude Harry.

„Čo je to tu za hluk?“ do izby vošla mama nie zrovna s najvľúdnejším výrazom. „Matt?“ otočila sa na brata, ktorý ešte stále stál na mojej posteli a v ruke statočne zvieral môj mobil. „Nemal si ty už náhodou spať? Neznela dohoda tak, že sa zvítaš s Em a napochoduješ do postele?“ a opäť ten nemilosrdný pohľad a lá 'každá nahnevaná mama'.

„Prepáč mami.“ Matt sklonil hlavu, rýchlo zoskočil z postele a podal mi mobil. To už však s vyplazeným jazykom a s naznačením, že si to vyriešime neskôr. Len som sa zasmiala a postrapatila mu jeho tmavé vlásky.

„Dobrú noc zlatko, oddýchni si.“ pobozkala ma mama a nechala ma samú. Rýchlo som sa prebrala a odblokovala si mobil. Ešte stále tam svietila prijatá správa. S dušičkou, že by to tentoraz už naozaj mohol byť Harry, aj keď bolo už neskoro, ale on isto nechodí spať so sliepkami, som klikla na tlačítko otvoriť.

„Hi, I am just want to send to our photo :) I am not liar, good night! xx H.“

V prílohe bola naša fotka z ich koncertu. Michelle tam bola naozaj krásna a isto sa bude tešiť, keď jej ju pošlem. Mňa však teraz netrápila tá fotka, ale už len fakt, že Harry sa ozval a že si ešte aj pamätá pod akou 'zámienkou' sa za mnou vybral. Všetko mi to prišlo strašne milé a musela som sa usmiať. Bola som v akoby tranze menom 'Harry' a vôbec som si nevšimla, že som v izbe už hodnú chvíľu nebola sama.

„Čo ťa tak upútalo?“ spýtal sa potichu ocko, ale mňa vyhodila akoby mi v strede detskej vybuchol granát.

„Ou, oci.“ rýchlo som zablokovala mobil a tvárila sa, že nič.

„Je normálne ak chceš mať tajomstvá.“ pozná ma.

„Ja ale žiadne taj..“

„Si dospelá a všetci majú svoje tajomstvá. Ja len nechcem, aby si si myslela, že tým, že si na cirkevnej škole očakávame, že budeš ako mníška. Užívaj si, si mladá. Sama vieš čo je správne a čo nie.“ ani ma nenechal odpovedať, odišiel tak rýchlo ako prišiel. Užívaj si, si mladá!  Stále som si opakovala tieto slová a s úsmevom na perách opäť zobrala do ruky svoj mobil.

„Hi Harry! Thanks for photo :) It' s a very nice pic w beutiful memories :) I'll send it to Michelle, she will be suprised, good night 2 u 2! xx E.“

Fotku som si hodila do PC aj s presvedčením, že zajtra ju musím poslať Michelle, ktorá sa bude isto tešiť. Prešla som do kúpeľne, ktorú máme samozrejme spoločnú, aj keď sa už dlho uvažuje, že by som jednu mohla mať len pre seba. Miestnosť hneď vedľa mojej izby je voľná a bola by ideálna buď pre šatník alebo kúpeľňu. Ja osobne by som preferovala tú kúpeľňu, ale ani šatník nie je zlý nápad. Žiaľ, všetky realizácie našich návrhov sú ešte v nedohľadne.

Poriadne som sa osprchovala, natiahla na seba pyžamo a rovno sa zvalila do postele. Bola som skutočne unavená, takže som ledva stihla vypnúť notebook a zobrať si k sebe mobil. Chcela som sa len pozrieť koľko je hodín, ale keď som videla, že mi tam svieti nová správa na čas som úplne zabudla. Musela mi prísť, keď som sa sprchovala.

„I can' t sleep. Tmrw we have a concert and I am starting to be a little nervous. Do u know a solution?“ xx H.“

Aj keď som donedávna tvrdila, že chlapci ma veľmi nezaujímajú a že jediná láska, ktorú v súčasnosti potrebujem a som jej oddaná celý srdcom je tá Božia, tento chlapec ma aj cez sms-ky dostával 'do kolien' a musela som nad ním sústavne premýšľať. Nevedela som čo mu mám na to odpísať, tak som aj cez veľkú únavu zapojila všetky vnemy a chcela napísať niečo zrozumiteľné. Nakoniec sa to aj podarilo.

„Remember how u dreamed 2 be a singer? and now, it's ur job. So, why do you nervous? U r perfect singer and now, it's your life.“

S úsmevom na perách som sa oddala snom.

Em na stanici

Matt

opäť to necháme na tých 10 komentov okej? záleží len na vás :) Janii

Broken Heart Part B (by *K)

..spoločne sme vybehli na pódium.Hneď ako sa ozvali prvé tóny Everything about you som si ju všimol..

,,Hej ty..si v poriadku?"prerušil tok mojich myšlienok neznámy hlas
,,Ako myslíš mňa?"začudovane som sa opýtal, keď som zdvihol hlavu a uvidel som malé dievčatko, ktoré na mňa upieralo krásne modré očká
,,Áno ty.Prečo si kazíš život cigaretami?Radšej choď za dievčaťom, ktoré máš rád a buď s ňou!"vyškierala sa na mňa a mne sa do očí vohnali slzy
,,Koľko máš rokov, že tak všetko dobre chápeš?"usmial som sa na ňu a ona si sadla vedľa mňa na lavičku
,,Ja mám 9..a počkať..ja ťa odniekiaľ poznám..ale neviem odkiaľ"milo sa mi prihovorila a ja som sa rozosmial
,,Vieš, že na to, že máš 9 si múdre dievčatko?"usmial som sa na ňu ,,Som Zayn Malik z One Direction, ale pššt prosím"hodil som na ňu psie oči, keď som videl, že chce začať pišťať
,,Prepáč mi"ospravedlňujúco sa usmiala ,,Ale mohla by som sa s tebou odfotiť? Prosím"milo sa na mňa usmiala a ja som prikývol
,,Máš odpustené.Dobre jednu fotku zvládnem"usmial som sa na ňu, ale ona sa na mňa len smutne pozrela
,,Čo sa deje maličká?"ustráchane som sa na ňu pozrel
,,Chcela som fotku, ale nemám foťák a nechcem nikoho pýtať lebo by som na teba ukázala"smutno sa poobzerala naokolo
,,Ale nesmúť.Čo ak by sme to spravili takto..Ja nás odfotím a potom to dám na twitter."začal som vyťahovať mobil a ona sa na mňa užasnuto pozrela
,,To by si spravil?"zasnene sa na mňa pozerala a ja som so smiechom prikývol.Konečne som sa usmial.Po dlhej dobe
,,Ďakujém!"zapišťala a hodila sa na moju nohy.Bola taká maličká a stískala mi nohu.Zohol som sa a objal som ju poriadne.Nakoniec sa na mňa usmiala a spoločne sme sa odfotili.Vlepil som jej pusu na líčko a ona odbehla naspäť so slovami, že mám niečo robiť.Lenže čo?Vzal som sa a zamieril som si to do mojej obľúbenej Bussy kaviarničky.Tam sme mali naše prvé rande.Možno mi to pomôže v rozmýšľaní..

,,Ahoj Kate prosím jedno frappe amareto"pozrel som sa na barmanku s ktorou sa už dobre poznám
,,Zayn dlho som ťa tu nevidela ako sa máš?"usmiala sa na mňa pokiaľ mi pripravovala kávu
,,No nie veľmi dobre, ale žijem ako vidíš.Fanúšičky nám sú stále v pätách takže hmm"usmial som sa na ňu
,,Aha.Takže tak hej? Ako sa má Rosie?"opýtala sa tú najnevhodnejšiu otázku.Ako že o tom nevie?
,,Vieš Kate..s Rosie už niesme spolu.Čochvíľa to bude rok.Asi som tu fakt dlho nebol"smutne som sa pozrel na moje ruky položené na pulte
,,Zayn pre boha čo sa stalo?"šokovane sa na mňa pozrela Kate a položila mi pohár pred nos
,,Kate nechcem o tom hovoriť..prepáč mi"postavil som sa a vzal som si kávu do môjho obľúbeného zadného boxu.Nielen môjho ale aj Rosinho.Chodili sme sem len my dvaja.Ani raz po jednom.Až teraz som to porušil.Až teraz som si absolútne uvedomil ako veľmi mi chýba.Sadol som si do boxu až celkom k oknu a po lícach sa mi začali kotúľať slzy.Milujem ju.Milujem ju najviac ako sa len dá, ale ja debil som si to uvedomil až teraz.Nie.Ja som to vedel od začiatku.Do frasa prečo ma vtedy opili?A prečo som sa dal opiť? Moje myšlienky ma bodali ako sršne až moju pozornosť upútal zvítajúci sa párik na druhej strane cesty.On vystúpil z autobusu a ona..počkať..ona..veď to je Rosie..
Keď mi došlo čo vidím začal som sa stavať na vlastné a chcel som sa rozbehnúť za ňou, ale keď som videl aká je šťastná, ako ho objíma a stíska, schmatol som kávu a vybehol som z obchodu..

Sedel som na kresle oproti svetlu a rozmýšľal som.Mám? Nemám? V rukách som mal mobil so zapnutým TT a váhal som či sa jej mám ozvať.Nechcem jej kaziť šťastie pretože chcem, aby bola šťastná.Či so mnou, čo už nieje možné, alebo s niekym iným.Ale nebudem mať pokoj kým sa jej neospravedlním a kým ju naposledy neobjímem.Potrebujem ju ucítiť ešte na chvíľu.Ešte na maličkú chvíľu a potom so všetkým skoncujem.Raz a navždy.Môj život bez nej je o ničom, ale ak je šťastná s ním určite chýbať nikomu nebudem.Sprudka som sa nadýchol a začal som písať DM:

'Hi Rosie.I'm Zayn.I don't want break your happiness, but I need to talk to you.Meet we tmrw in Bussy pls? So much pls.I really need to talk to you. Z.'

Ťukol som na 'send' a modlil som sa, aby to vyšlo.5 minút som hypnotizoval mobil pohľadom až som to vzdal a vybral som sa dole do kuchyne po niečo pod zub.Dom je prázny.Som tu len ja.Chalanov som vyredikoval na nejakú párty len, aby sa na mňa nemuseli pozerať.Kým som schádzal zo schodov pozrel som sa na náš slávny gauč a spomenul som si ako som ju na ňom prvýkrát predstavil chalanom, ako sme sa na ňom bozkávali, ako sme sledovali spoločné filmy alebo hrali vankúšovú vojnu a všade boli pierka.Tieto obrazy už ďalej nezvládam vídať.Už nevládzem spomínať na tie krásne čase, ktoré sú nenávratne preč.Navždy som ju stratil.Navždy a už nikdy ju nebudem môcť pobozkať, objať, robiť jej zle, hrať sa s ňou, milovať ju.Prešiel som do kuchyne a z linky som vybral sendvič, ktorý som vložil do hriankovača.Z chladničky som vyhrabal skorozjedenú šunku a maslo.Vzal som si jednu paradajku a začal som si pripravovať večeru.Takto mi to stále robila Rosie.Lenže moje pokusy o niečo podobné sa ani zďaleka nepodobali originálu.Ona tam dávala stále nejakú tajnú prísadu, ale nemyslím, že to bolo niečo hmotné.Podľa mňa tam dávala stále kúsok seba.Nielen do toho, ale do všetkého a ja som tie kúsky zničil jednou nocou.STÁLE si to budem vyčítať.Môj život už nemá cenu.Poskladal som to dokopy a morbídne myšlienky s témou ako sa zabiť som radšej nechal v kuchyni.Počkám deň ak sa neozve potom..je to už len v rukách božích, čo  bude so mnou.
Vyšiel som hore schodmi a sadol som si na svoje miesto popričom som refresh-ol TT.Blikala mi tam DM a moje srdce prestalo biť.Môj mozog prestal pracovať a sústredil sa len na modré svetielko.Bez slova som položil tanier na kolená a ťukol som na DM.Rosie.Ona odpísala.Moje ruky sa roztriasli a ja som skoro nevedel rozoznávať písmenka

'Zayn..I don't think that it's good idea, but OK we can meet at 2 in Bussy..See you.R.'

Sprudka som vydýchol a ďakoval som bohu, že súhlasila.S trasúcimi prstami som znova vyťukal

'Thank you Rosie.It mean so much for me.Look forward  to see you.Z

Nabral som všetku odvahu a snažil som sa nezosypať.Ona súhlasila.Súhlasila, že sa so mnou stretne.Moje vnútro bolo ako na ihlách a žalúdok som mal až niekde v mozgu.Uvidím ju.Ospravedlním sa jej a tým sa moja cesta končí.Nielen v jej živote, ale úplne.Mobil som nechal na posteli a zjedol som sendvič..

Zobudilo ma slnko, ktorého lúče ma šteklili na nose.Nechápavo som otvoril oči a uvidel som..nič.Slnko ma natoľko prekvapilo a zatmilo mi pre očami až som sa musel otočiť na opačnú stranu.Konečne som si navykol a pohľadom som začal hľadať hodinky.12.Super.Pozviechal som sa z postele a vybral som sa dole k chalanom.Pomalými krokmi som schádzal dole, kde ma čakalo prekvapenie.Na našom čiernom gauči boli políhaní všetci.Liam aj Dan, Loui a El, Harry aj Kris a Niall spolu s Lizz.Všetci boli na jednej kope a vyzerali dosť po opici.Mal som chuť sa rozosmiať pretože vyzerali ako guča vyrobená z ľudí, ale nechcel som ich budiť.Zašiel som do kuchyne, kde som si nalial pomarančový džús a všetkým som na stolík položil čisté poháre s tabletkami a v tom som si spomenul.Dnes.Rosie.O 2 Bussy.OMG!Pohár s džúsom som trepol na stolík a vyletel som hore schodmi.Shit.Ako som sa niečo také mohol zabudnúť?Aha.Asi preto lebo som si myslel, že je to sen.Rýchlo som vošiel do sprchy a poriadne som sa vydrhol.Vlasy a všetko k tomu patriace.Zuby som si čistil asi na trikrát a stále sa mi zdalo, že niesu poriadne umyté.Vybehol som z izby a začal som sa hrabať v skrini.Vzal som si ako vždy rifle, tričko a na vrch moju obľúbenú bundu.Pozrel som sa na hodinky, ktoré ukazovali 1:05 p.m. a vybehol som z izby pričom som na schodoch drgol do rozospatého a rozboleného Harryho.
,,Sorry bro nechcel som, ale ponáhľam sa"rýchlo som sa mu ospravedlnil a vybehol som z domu.Ani neviem ako rýchlo, ale rozbehol som sa smerom k Bussy..

,,Ďakujem Kate"usmial som sa na Kate, keď mi doniesla 2x frappe.Stále sme to pili a stále nám z toho bolo zle.Stihol som to len o vlas a čakal som na Rosie
,,Zayn čo sa deje?"zvedavo sa ma opýtala
,,Kate ešte ani sám neviem.Ak budem vedieť neboj sa uvidíš"usmial som sa na ňu a Kate s nespokojným výrazom odišla.Začal som sa obzerať naokolo a čakal som kým príde Rosie.Až som ju uvidel ako vchádza do Bussy.Moje ruky sa začali nekontrolovateľne triasť a v krku mi vyschlo.Bola ešte krajšia než predtým, čo je už moc, pretože vtedy bola tým najkrásnejším stvorením na svete.Všimla si ma a prešla ku mne.Nesmelo som sa postavil a pozrel som sa na ňu
,,Ahoj Rosie"vydýchol som a ona sa jemne usmiala
,,Ahoj Zayn"podišla ku mne a zľahka ma objala.Už som ani nedúfal, že ucítim jej dotyk.Že ucítim jej objatie a teraz, keď sa to deje neviem čo mám robiť
,,Som rád, že si prišla"ozval som sa, keď sa usadila v boxe
,,Zayn prosím ťa už sa vykoktaj"vravela čisto vyrovnane, čo som jej závidel.Lebo ja som tak určite nevyzeral
,,Totižto prišiel respektíve zavolal som ťa sem, aby...aby"zadrhol som sa a moje hrdlo vypovedalo službu ,, aby som sa ti ospravedlnil za všetko, čo som spravil.Rosie veľmi ma to mrzí.Opil som sa a ani neviem a už som sa ráno zobudil po tom.Viem, neospravelňuje ma to"zahriakol som, keď som videl, že chce namietať ,, ale ja proste..chýbaš mi" hlboko som sa jej zapozeral do očí, kde som si všimol zalesknutie sa slzy ,,neskutočne mi chýbaš.Je to neznesiteľné.Chcem zomrieť a nenávidím sa za to, čo som ti spravil.Rosie..ja..ja ťa milujem.Milujem ťa viac ako vlastný život aj keď viem, že teraz si šťastná.Milujem ťa.Miloval som ťa, milujem ťa a budem ťa milovať až do konca mojich dní, čo už nebude dlho.Už viac nevládzem pozerať všade dookola.Už viac nevládzem spomínať, pretože ja spomínať nechcem.Ja to chcem prežívať.Znova a znova až navždy.Chcem s tebou prežiť len 2 časy.A to teraz a navždy aj keď viem, že ty ma za to možno nenávidíš.Bol som najväčším idiotom akým som mohol byť, keď som to spravil, ale ja proste musím počuť, že mi odpúšťaš.Potrebujem to počuť"moje slzy si zvolili voľný priebeh dole mojimi lícami a ja som sa jej hlboko díval do očí pričom aj ona plakala a pozerala sa na mňa s otvorenými ústami
,,Zayn.Zayn počúvaj ma"volala o moju pozornosť a pre istotu si presadla ku mne.Bola tak blízko až som cítil teplo, ktoré sálalo z jej náruče, ktorú už nikdy nebudem mať
,,Prosím odpusť mi"plakal som ako malé dieťa, ale v tú chvíľu mi to bolo jedno pretože som sa sústredil na ňu.Na moju lásku
,,Zayn ja..ja.."hapkala a ja som vedel, že som ju nadobro stratil, ale ona sa bez slova naklonila, ruky si vplietla do mojich vlasov a prisala sa na moje pery.Už som ani nedúfal, že sa niečo také môže stať.Že ešte niekedy túto nádheru okúsim.Nežne láskala môj jazyk tým jeho a ja som s radosťou, ktorá explodovala v mojom vnútri spolupracoval.Nevyhovovalo mi takéto sa vykrúcanie a keďže bolo za stolom veľa miesta presunul som si ju na klín.Sadla si na mňa obkročmo a bozkávala ma s takým elánom až som zabudol dýchať..
,,Rosie.."hapkal som, keď sa odomňa odlepila pre nedostatok kyslíka, lenže ona mi ukazovák pritisla na pery a ešte cez neho ma jemne pobozkala
,,Zayn prečo ti to tak dlho trvalo?"zaplakala a z líc mi utierala zvyšky sĺz
,,Bál som sa Rosie.Bál som sa.Vieš, že som sa ti zozačiatku snažil dovolať.Aj stretnúť sa s tebou, aby som ti to vysvetlil, ale nikdy si mi nedvihla a absolútne si ma ignorovala.Vzdal som to, ale hneď som si uvedomoval ako veľmi mi chýbaš.Celých 350 dní bez teba bolo tých najhorších na svete.V posledných dňoch som to nezvládal úplne a tak som podvedome vyhľadával miesta, kde som mal na teba najživšie spomienky a keď som ťa včera uvidel s tvojím frajerom ako sa objímate a aká si šťastná nemohol som už vôbec nič a pot.."zastavila ma
,,Počkať akého frajera? Ja žiadneho nemám a odkedy som bola s tebou iného som nemala"zmätene sa na mňa pozerala
,,Včera som ťa videl s nejakým chlapíkom ako sa tamto"ukázal som na miesto, kde som ich včera videl ,,zvítavate"dokončil som a Rosie sa zasmiala
,,Ach ty môj hlupáčik.Veď to bol Ben.Bratranec z Phoenixu.Včera prišiel na návštevu k tete a dohodli sme sa, že sa stretneme"usmiala sa na mňa a dlaňami pevne zvierala moju tvár
,,Takže tým pádom mi chceš povedať, že mi odpúšťaš?"užasnuto som sa na ňu pozrel a ona sa na mňa pozrela s kamennou tvárou
,,Ak budeš pri mne stáť a už nikdy to nespravíš odpúšťam ti, ale ak to spravíš znova už nikdy viac ma neuvidíš.."prísne sa na mňa pozrela
,,Už som tu..Navždy s tebou"nežne som ju pohladil po líci a znova som spojil naše pery v krásnom bozku..

Zayn :)

Táák dievčatká ukončujem dvojdielovku Broken Heart Partom B :)

Dúfam, že sa Vám páči..

Trošku som sklamaná, že záujem o DTL upadol..

Ale názor nezmením a kým tam nebude 10 komentárov 13 nepridám :)

Ak chcete..prosím 20 komentárov pre ďaľšiu jednodielovku z mojej tvorby..

Vy to dáte určite :)

Ak niečo chcete dokážete to :)

Ešte Vás chcem zabiť jednou vecou..TÝMTO 

Ja idem na miesto môjho posledného odpočinku..

Ďakujte tým 5tim <3

Love you :)

*K