Skryté tajomstvá 15. kapitola

je tu ďalšia časť :) len aby bolo jasné, príbeh píše Katka a ja a *K ho ho len pridávame sem na blog :)...Janii

KATIE

Z hrdla sa mi vydral ston. „Sofi?“ potichu som ju oslovila a prišla  bližšie k posteli. Pomaly  otočila svoju hlávku ku mne a pootvorila svoje  čokoládové očka.  Bola celá bledá. V rukách mala napichané injekcie.

„Ahoj, Katie.“  Slabým hláskom ma oslovila.

„ Aha. Pozri, priniesla som ti návštevu.“ Ukázala som na Harryho ktorý ešte stále stál vo dverách. Sadla som si k nej na posteľ.
„Ahoj Sofi.  Ja som Harry. Veľmi ma teší.“  Taktiež  podišiel bližšie k posteli a nastavil jej ruku. No rýchlo ju stiahol naspäť, keď  si uvedomil ,že ona mu ju nepodá.
„ Viem kto si. Takmer každý deň vídam tvoj  plagát a počúvam ódy o tebe. Aj keď v poslednej dobe...“ nedokončila a ja som ju chytila za jej malú rúčku. Do očí sa mi tlačili slzy. Čo ak sa to nepodarí? V hlave mi stále svietila táto nedopovedaná otázka.

„Úúú, tak to ma veľmi teší, že si do mňa  taký blázon. Lebo keď ja vidím teba. Som totálne v šoku. Zobrala si mi srdce.“ Snažil sa odľahčiť situáciu. A veru ,že sa mu to podarilo. Po dvoch týždňoch som počula jej zvonivý smiech.
„ Prepáč, ale myslím ,že by to medzi nami nefungovalo.“ Povedala veľmi  vážne na čo som sa musela usmiať.
„Ale prečo? Veď moje srdce patrí iba tebe.“ Pozrel sa na ňu a zoširoka sa usmial.
„  Po prvé som od teba o dvanásť rokov mladšia.  Po druhé  ja nie som tvoja fanúšička.  A po tretie už vôbec nie som do teba blázon! Tak si prosím nenamýšľaj.“ Zasmiala sa.
„ Och , najprv mi ukradne srdce  a potom ho odhodí ako  budem   bez teba ďalej žiť? A vôbec si nenamýšľam.“  Harry sa chytil na srdce a padol na zem.
„No len neblázni. Ešte si niečo spravíš.“ Smiala som sa a pomohla mu postaviť sa opäť na nohy.
„ Ale nič nie je stratené.“ Smelo povedala a výhražne sa na mňa pozrela.
„Veď Katie nemá nikoho. Ako žiadneho frajera.“  Keď to vyslovila cítila som ako mi do líc stúpa krv. A už som celá červenala.  Rýchlo som sklonila hlavu a pozerala som do zeme.
„Ale to nie je možné , že také dievča ako Katie nemám frajera.“ Povedal Harry a prisadol si ku mne na posteľ , nohou sa obtrel o tú moju. V tej chvíli prešla po mne ako sa hovorí smrtka a naskočila mi husia koža. Srdce mi bilo ako šialené a ja som netušila ako ho utíšiť.
„ No...to.. vieš..“  snažila som sa zo seba vysukať niečo čo by dávalo aspoň trocha zmysel ale na nič more inteligent som neprišla.
„Ale keď by niekoho mala a ublížil jej. Tak nech sa mi prace  z cesty.“ Povedala výhražne a pritom celý čas pozerala na Harryho.
„Neboj. Dám na to pozor.“ Zasalutoval. A obe sme sa zasmiali.
„Bavíte sa tu o mne ako keby som tu ani nebola.“ Pozrela som sa na nich a oni obaja zmĺkli.
„Ale sa ma si počula, že ťa neohovárame , tak prosím ťa nevymýšľaj.“ Jemne ma buchla po pleci Sofi a ja som jej chytila malú rúčku do tej svojej aj keď nie o dosť  väčšej. A vtedy nastala tá nostalgická chvíľka keď sa každý ponorí do vlastných myšlienok. Harry odrazu  prerušil to ticho.
„Takmer by som zabudol. Doniesol som ti darček.“ Postavil sa a podal jej macka. Očká jej žiarili a ja som v tej chvíli bola neskutočne šťastná.
„ Jeej, ďakujem veľmi pekne Harry.“ Objala ho svojimi malými rúčkami a stratila sa mi z dohľadu lebo macko bol oveľa väčší ako ona. A následne na to aj Harryho.  Tú krásnu chvíľku keď sme všetci zabudli kde sme a prečo sme tu, prerušila sestrička.
„ Je čas sa pripraviť.“ Povedala a ja som sa pozrela na hodiny na stene. Bolo pol jedenástej.  Silno som objala Sofi a do uška pošepkala ako veľmi ju ľúbim a ona mne to isté. Harry si tiež vyžiadal jedno objatie a ona mu ho dopriala. Posledný krát som sa na ňu pozrela a vyšla z izby.  Harry mi  opäť ponúkol rameno a ja som ho ochotne prijala. Celý čas  sme išli v tichu.

Ľahla som si do postele a čakala kedy príde sestra a pichne mi injekciu na spanie. 
„Bojíš sa?“ opýtal sa ma odrazu Harry a ja so v tej chvíli netušila ako zareagovať. No nechala som sa viesť svojimi inštinktmi a odpovedala som pravdivo.
„ Áno, veľmi, ale nebojím sa samotnej operácie. Skôr toho čo bude potom.“ Bol ticho akoby spracúval to čo som mu povedala.
„ Budem tu.“ Povedal po chvíli ticha a mne srdce opäť podskočilo od radosti. Chcela som mu  ešte niečo  povedať , ale moje plány prerušila sestrička aby mi  pichla injekciu.  Zhlboka som sa nadýchla a pocítila ako sa ostrý hrot ihly dotkol mojej pokožky a následne ako sa mi do tela vlieva tekutina. Celý čas niečo hovorila ale  ja som ju vôbec nevnímala. Jediné čo som vnímala bol sediaci Harry a jeho smaragdové oči. Cítila som nesmiernu únavu , viečka mi oťaželi. Chcela som ešte niečo povedať. Otvorila som ústa ale jediné čo som vyslovila bolo „ Ha...“

Po operácií

Niekto mnou  jemne zatriasol. Znova a znova. Aj keď som  nechcela musela som sa zobudiť.  Zobudiť z tej úžasnej tichej ničím nerušenej tmy.  Pomaly som otvorila oči a do očí mi preniklo silné svetlo, rýchlo som ich opäť zavrela a silno zažmurkala, pomrvila sa na posteli no bolo to zlé rozhodnutie. Na chrbte som pocítila pichľavú bolesť.
„Katie?“ ozval sa ku mne  akoby z diaľky  veľmi príjemný hlas.
„ Musíte sa už prebudiť.“ Povedal ďalší hlas. Veľmi pomaličky som otvorila oči a pozrela na osoby  stojace nado mnou. Harry a zdravotná sestra.
„ Vstávame.“ Zasmial sa a jemne ma pohladil po líci.
„ Ako Vám je?“ opýtala sa ma sestrička
„Fajn, celkom to ujde. Až na to že som trochu stuhnutá  a taktiež môj chrbát...“ nestihla som dokončiť a sestrička ma prerušila.
„Chvíľu to bude bolieť ale zajtra by to malo už byť dobré. Nedonesiem Vám niečo? Nie ste hladná alebo smädná?“ sypala na mňa otázky
„Napila by som sa. Môže?“ povedala som jej a načahovala som sa za pohárom ktorý stál na mojom nočnom stolíku. No Harry bol rýchlejší.  Pomohol mi sa posadiť a podal mi pohár.  Jemne sa na mňa usmial,  urobili sa mu roztomilé jamky a ja som sa takmer roztopila.
„Takže môžem vás tu nechať osamote?“
„ Pravdaže.“ Povedala som jej a ona odišla

„Takže ako sa cítiš?“ opýtal sa ma a ja som zostala zaskočená jeho otázkou. Fakt sa ma pýta ako sa cítim? Mala som pocit ako keby sme sa bavili o počasí. Bolo absurdné.
„ Prepáč, ale nič iné mi nenapadlo.“ Zasmial sa a ja som sa naň usmiala. Pozeral sa na mňa  tými jeho dokonalými očami a ja som vedela lepšie povedané chcela už konečne prelomiť tie večné ľady medzi nami.

nová časť :) 7+ komentárov :)