God's wings 20th

nová časť :) wohoo :) ďakujem za všetko :) venujem len a len vám :*..Janii

„Vieš.“ zhlboka som sa nadýchla a aj keď som sa s tým najskôr nechcela začínať, jeho pohľad ma k tomu doslova prinútil. Naozaj mi chcel pomôcť. „Mám teraz akési rodinné problémy..teda, viac-menej iba s mamou, ale to sa vyrieši.“ usmiala som sa aj keď môj výraz musel vyzerať viac než komicky. Snažila som sa tváriť sa vyrovnane, ale slzy, ktoré sa mi hrnuli do očí, mi v mojom pláne veľmi nepomáhali.

„Naozaj je to všetko?“ zahľadel sa mi do očí a ja som to už nevydržala. Akokoľvek rýchlo som mohla žmurkať, slza, ktorá bola zo všetkých najsmelšia a najodvážnejšia sa predrala viečkom a pomaly mi stekala po líci, pričom za sebou nechávala slanú stopu. Rýchlo som si ju utrela, ale to si už Liam všimol, že niečo nie je v poriadku. „Mne môžeš veriť.“ chytil ma za ruku.

 „O-ona, len..nechápe ma.“ plačlivo som si vzdychla. „Akoby mi nechcela dovoliť byť šťastnou..šťastnou s Harrym.“ priznala som, pričom som krútila hlavou zo strany na stranu.

„Možno tomu len nerozumie. Je to predsa len tvoja matka a ja viem, že ju ľúbiš..možno potrebuje len šancu, trochu času.“ snažil sa mi objasniť vec, z jeho strany. Ja som však len stále kývala na znak nesúhlasu a snažila sa čo najrýchlejšie si utierať drobné slzičky, ktoré sa mi so stále väčšou rýchlosťou kĺzali po oboch lícach až k brade. On ma však stále držal za ruky a palcom mi jemne hladil pokožku. „Zober si nás.“ pousmial sa. „Napríklad taký Niall. Je to chlapec s obrovským srdcom a naozaj nákazlivým smiechom, ale keď za tebou stále chodí s otázkami typu 'Nemáš niečo jesť? ' alebo 'Som hladný! Nemáš niečo? ' a opakuje sa to každých desať minút so železnou pravidelnosťou, ide ma rozdrapiť. Alebo taký Louis. Je vtipkár sám o sebe, ale niektoré jeho kanadské žartíky sú až prehnané, ale vysvetli mu to. Alebo Zayn? No tak to je tiež pekný kvietok.“ zasmial sa. „Pôsobí ticho, vlastne tomu aj tak je, ale len keď spí. Inokedy stále niečo melie a čo je najhoršie? Ten jeho narcizmus! Áno, fanúšičkám sa to zdá zlaté, ale bývaj s ním.“ smial sa a pritom krútil hlavou zo strany na stranu ako ja pred malou chvíľou. Teraz som sa však usmievala, aj keď som nevedela kam tým mieri. „Alebo ja? Zdám sa byť milý, aj taký som a snažím sa byť aj dobrosrdečný a ohľaduplný.“ odkašľal si. „Ale chalanom tiež lezie na nervy to moje stále vypytovanie sa či je všetko v poriadku, či sa niečo nedeje a podobne. A Harry?“ pri mene svojho chlapca som zbystrila všetky vnemy. „Ale to ti asi nemusím hovoriť.“ prísne som sa neho pozrela a on asi pochopil kam tým mierim. Radšej pokračoval. „Možno by si si myslela, že všetky hovadiny vymýšľa Louis, ale opak je pravdou. Styles je pekný kvietok, ale ako si s ním, no..zmenil sa.“ usmievala som sa od ucha k uchu a úplne zabudla o čom sme sa vlastne predtým rozprávali. Moje zvedavé ja sa však znovu 'nakoplo' a donútila ma položiť mu otázku.

„Je naozaj krásne ako hovoríš o chalanoch. Naozaj sa poznáte a máte sa radi, ale..trošku nechápem ako mi to má pomôcť. Alebo nie?“ opýtala som sa.

„Chcel som ti len ukázať, že každý máme svoje dobré vlastnosti a aj tie zlé. Ja a chalani sme jedna veľká šťastná rodina, ale nie vždy máme dobrý deň. Tiež sa vieme 'krásne' pohádať a hlavne na tých našich vrtochoch a nedostatkoch, ale vždy večer, keď zaspávam ďakujem, že mám takú skvelú rodinu. Áno rodinu, pretože títo štyria retardi sú moji bratia a rodina je to najcennejšie čo máme. Vždy si ju chráň Emma. Viem, možno teraz s mamou máte zlé obdobie, ale naozaj sa snaž, aby sa to zlepšilo, pretože nakoniec nám nemusí ostať nikto, ale rodina, tú budeme mať stále.“ mal pravdu..

„Čo sa to tu deje?“ zrazu k nám vošiel Harry s usadeným prekvapeným výrazom na tvári. Len ja som si všimla, že to hrá? Liam asi ani nie, pretože svoju ruku ihneď odtiahol svoju ruku od tej mojej a tváril sa nevinne.

„Len sme sa rozprávali.“ povedala som s úsmevom a dopila pohár vlažnej vody, ktorý som kŕčovito stískala  rukách.

„Rozprávali?“ Harry nadvihol pravé obočie a premeral si Liama. „Payne, tak toto ti neverím.“ zasmial sa a posadil sa ku mne. Rukou ma jemne pohladil po stehne, čo u mňa vyvolalo zimomriavky po celom tele. Jeden dotyk a som v 'keli'!

„No tak dobre..poznáš ma. Proste som ju ohuroval 'Paynovským' čarom a snažil sa ju zbaliť.“ vzdychol si, pričom mu kútikmi úst doslova trhalo.

„A ty si sa dala?“ Harry sa na mňa otočil a čakal na moju reakciu.

„Samozrejme, že..“ dodala som dramatickú pauzu a pohľadom skákala od Liama k Harrymu. „Nie.“ vydýchla som a Harryho jemne pohladila po líci.

„Tak..ja vás radšej nechám.“ zasmial sa Liam. „Asi si si už vybrala.“ dodal sklamane. Tanier položil do dresu, stoličku, na ktorej predtým sedel rýchlo zasunul a dal sa na odchod.

„Ďakujem.“ povedala som. On sa len pousmial a nechal nás samých.

„Taaak?“ pýtal sa Harry.

„Neboj sa. Len sme sa rozprávali a dozvedela som sa veeeľmi dôležité informácie.“ naťahovala som ho. Hlasno preglgol a čakal čo poviem. „Myslím, že Louis nie je ten člen vašej bandy, ktorý vymýšľa všelijaké hlúposti. Mám pravdu?“ asi som trafila do čierneho.

„No..ehm, poďme si ešte ľahnúť.“ prebehol radšej na inú tému a ťahal ma na nohy. Podvolila som sa. Doslova som vyletela zo stoličky a skončila v jeho náručí. Ešte pevnejšie si ma k sebe pritiahol, akoby sa bál, že mu ujdem. Mňa však taká myšlienka ani len nenapadla. Vlastne kam by som šla? Šibalsky sa na mňa usmieval a ukazoval tým tie svoje povestné jamky v lícach. Bol taký zlatý. Ešte trošku rozospatý a svoje kučierky mu stáli hocijako. Nesnažil sa ich nejako upravovať. Nechal ich tak ako keď vstal. Bol dokonalý. Každý kúsok jeho tela a aj jeho duše bol úžasný. Dlaňou pravej ruky mi hladil líce, pričom som si ja zavrela oči a vnímala len jeho dotyky. Druhou rukou ma držal na krížoch, očami ma doslova hypnotizoval a svojou vôňu opantal všetky moje zmysly. Už som to dlhšie nevydržala. Rýchlo som sa postavila na špičky, Harryho tvár si potiahnutím za tričko pritiahla bližšie k sebe a konečne ochutnal chuť jeho pier. Boli ešte sladšie ako si pamätám a to ma dostávalo do 'kolien'. Harry ma však ešte stále pevne držal, takže som sa prípadného pádu nemusela báť ani v najmenšom. S radosťou som si 'pochutnávala' na jeho perách a cítila ako 'lietam'.

„Chceš vidieť môj nálet na posteľ?“ pýtal sa ma, keď sme vošli do jeho izby.

„Čože?“ zasmiala som sa.

„Sleduj.“ zdvihol ukazovák a išiel na 'to'.

 Také rýchle uloženie sa som naozaj ešte nevidela. So stálym smiechom som prešla k nemu do postele a hodila sa na neho.

„Au.“ zamrnčal, ale ja som to nebrala do úvahy. Proste som si urobila pohodlie, pričom som ležala rovno na Harrym a dívala sa mu do očí.

„Si krásna.“ hlesol a prehrabol mi vo vlasoch.

„To vieš..treba v niečom vynikať.“ zasmiala som sa za čo som si od neho vyslúžila jeden 'pekný' pohľad. Len som mu vyplazila jazyk a ani neviem kedy skončila som zahrabaná hlboko v perinách a tentoraz to bol Harry, ktorý sa nado mnou skláňal a zase ma vášnivo bozkával. Jazykom mi tentoraz vkĺzol do úst a vyhľadal si ten môj. Jednu moju nohu si vyhodil na pás a držal ju tam. Ja som si prsty zaplietla do jeho kučierok na temene a zabávala sa s nimi. Harrymu toto všetko asi aj tak nestačilo a keď bozkami prešiel z pier na krk, z hrdla sa mi predral jemný ston, ktorý však môj dokonalý priateľ umlčal ďalším a ďalším bozkom. Pri každom som sa stále viac a viac čudovala ako je možné, že je to stále lepšie a lepšie. Doslova som sa rozplývala a ani najmenšiu vec by som nezmenila, aj keď.. páčilo sa mi to, to áno a ako, ale viacej by sa mi páčilo keby môžem v jeho prítomnosti byť stále, ale žiaľ to nie je možné. A táto jediná vec mi naháňala ten najväčší strach.

„H-Harry...?“ jemne som ho od seba odtlačila. Tváril sa sklamane, nič iné som ani nečakala. „Musím to vyriešiť. Všetko.“ povedala som potichu a on prikývol. 'Zliezol' zo mňa, ľahol si hneď vedľa a znova si ma pritúlil k sebe. Ja, ako poslušná priateľka, som sa mu tam schúlila do klbka a bruškom ukazováka mu kreslila rôzne tvary po bruchu.

„Ostaneš na obed?“ ozval sa.

„Myslím, že nie. Mala by som ísť už domov.“ povedala som skleslo.

„Ale čo budeme robiť?“ povedal smutne a silno ma stisol za ruku.

„Neboj sa.“ upokojila som ho. „Všetko sa vyrieši. Mám taký pocit, viem, že nám Boh pomôže. Cítim to.“ povedala som presvedčivo a nechala Harryho, aby ma silno objal. Z tejto romantickej idylka nás vyrušil môj zvoniaci telefón. Od otca som mala dosť zmeškaných, dokonca aj od brata, ale od mamy ani jeden. Bola to správa od Michelle.

„I have big surprise good for u. We need to talk! Meet at 1 at our place? M xx“

„Mami?“ odhodlane som vošla do kuchyne, pričom zbalená taška ostala v predsieni. Buď ju budem potrebovať alebo nie.

„Áno?“ povedala bezducho a zrak zdvihla od hrnca priamo na mňa.

„T-ty sa vôbec nechceš vyjadriť k tomu včerajšku?“ začala som.

„Nie. Myslím, že som povedala všetko čo som chcela. Je len na tebe ako sa rozhodneš.“ no to isto.

„Ako sa rozhodnem? Ako to myslíš?“ nechápala som.

„Emma..ty si múdre dievča, ale keď ostaneš s tým chlapcom spravíš najväčšiu chybu.“

„Chybu? Veď ho ani nepoznáš. Ako to môžeš povedať? Je to ten najúžasnejší človek akého poznám a vo svojom živote dosiahol už veľa!“ obraňovala som ho.

„Áno? A čo také?“ zdvihla obočie.

„Je spevák a je členom najúspešnejšej skupiny všetkých čias.“ pochválila som môjho priateľa.

„Aha.“ zasmiala sa. Ona sa vážne smeje? „Tvoja najväčšia chyba je, že až priveľmi veríš ľuďom. Ako si môžeš byť istá, že ťa len nevyužije a nenechá tak? Speváci bývajú prelietaví.“ 'hviezdila'.

„Ty len neveríš mne, mama! Nikdy si mi neverila, vždy si vo mne mala veľké očakávania, ale nikdy si sa ma nespýtala čo chcem ja!“ slzy sa mi opäť hrnuli do očí, ale jej postoj ma k takýmto slovám proste donútil. 

„Možno je pravda, že som mala v tebe veľké očakávania, ktoré..ktoré už asi nenaplníš.“ tak toto bola posledná kvapka.

„Aha.“ zasmiala som sa a slzy padajúce po lícach si rýchlo utrela. „Myslím, že teraz som sa rozhodla.“

„Emma, ja ťa ľúbim si predsa moja dcéra, ale nemôžeš odo mňa očakávať, že ťa budem podporovať v robení najväčšej chyby svojho života.“

„Ale to by matky mali, nie? Mali by pomáhať svojím deťom, ale ty si myslíš, že som neomylná...Harryho ľúbim a na tom sa nič nezmení. Netvrdím, že máme byť spolu do konca našich životov, ale viem, že tu už ďalej žiť nemôžem. Dodal mi silu, aby som spravila veľké rozhodnutie.“ usmiala som sa, otočila a kráčala k dverám.

„Emma!“ kričala na mňa mama a nasledovala ma do predsiene. Keď zbadala tašku jej tón hlasu sa okamžite zvýšil. „Robíš chybu! A..ako náhle opustíš tento dom, j-ja..nechem vyznieť ako telenovela, ale bojím sa, že ťa už ďalej nebudem môcť nazývať mojou dcérou. Sklamala si ma!“ jej slová boleli a zabodávali sa mi do srdce ako ostré nože. Musela som to však vydržať.

„Dúfam, že tieto slová oľutuješ.“ vravela som plačlivo. „Je mi ľúto, že pre lásku, pre ten najväčší dar, sa musíme pohádať, ale ja to už ďalej nevydržím. Ľúbim ťa, ale potrebujem svoj priestor. Nehnevaj sa.“ povedala som odhodlane a nič si nevšímala. Áno, celá táto scéna mi prišla ako zlý a hlavne nerealistický film, ale žiaľ..moja skutočnosť. Ešte raz som sa usmiala na ženu, ktorá ma porodila a aj keď to ona ľutovala najviac na svete, ja som jej bola vďačná. Darovala mi život a za to jej bude vďačná naveky. Nič sa nekončí, to je pravda, ale možno keď zistí, že mi mohla trochu veriť naše vzťahy sa znovu obnovia, aj keď..tie roky spravili svoje. Smelo som otvorila vchodové dvere a s obavami vstúpila do, možno lepšej, novej budúcnosti.

„Ahoj spolubývajúca.“ zdravila ma Michelle, ktorá sa opierala o svoje auto.

„Aj tebe zdar.“ usmiala som sa, ale v momente sa jej hodila do náruče. Potrebovala som silné objatie.

„Všetko v pohode?“ pýtala sa a ja som len prikývla. Z ruky mi vytrhla tašku a hodila ju na zadné sedadlo. Posledný krát, vlastne, nemôžem byť tak sentimentálna, som sa pozrela na náš nový dom, ktorý ešte nestačil byť domovom. Možno sme mali ostať v Manchestri a nič by sa nezmenilo, ale neverím tomu. Takto to proste malo byť a tak je to.

„Pripravená na nový začiatok?“ opýtala sa Michelle a naštartovala svojho 'tátoša'.

„Prosím, bez emócii.“ zasmiala som sa.

„New beginnigs :) E xx“ naťukala som sms-ku, ktorú som poslala Harrymu.

chcete novú časť :) 13+ komentov, ale bude asi najskôr cez víkend :) ešte to nemám premyslené..Janii