God's wings 21st

veujem len a len mojej Klaudii, ktorá má dnes meniny a ktorú zbožňujem najviac na svete :* zlato, aj mňa bavia tie prezváňačky ani nevieš ako :D..Janii

 

 zbožňujem ju a do tejto časti sa hodí :)

O 2 týždne

Emma

„Dnes je trinásteho.“ prišla za mnou Michelle a na malý konferenčný stolík stojaci predo mnou hodila dva zväzky papierov. Len som sa usmiala, do ruky chytila pero a s veľkým nádychom vypísala poslednú kolónku. Podpis..

„Pôjdeme na poštu spolu?“ opýtala som sa, aj keď som odpoveď poznala. Jasné, že pôjdem sama. Dnes je piatok, takže Michelle sa bude celý deň psychicky pripravovať na večer a možno nakoniec nikam nepôjde. Ako minulý týždeň.

S Michelle sme sa už v novom byte dostatočne zabývali. Je to taký malý, dvojizbový byt v takom, akoby zabudnutom centre mesta. Čo sa týka mojej mamy a rodiny. Zobrali to.. vlastne nemali na výber. Nebolo to vôbec ľahké. Keď som si prišla po veci otec s Mattom ma prosili, aby som sa vrátila, vlastne, aby som neodchádzala, ale mama nie. Tá len mlčky pozerala ako som odchádzala. Snažila som sa. Držala som sa Liamovej rady, že rodinu si treba chrániť, ale každý rozhovor viedol len k ďalšej a k ďalšej hádky. O zoznámení sa s Harrym nechcela ani počuť, čo ma bolelo najviac. Plakávala som. Stále. Keď som bola sama, ale aj keď som bola s Harrym. Ten už nevedel ako mi má pomôcť, vravel, že pôjde so mnou za mamou. Chcel mi pomôcť, vedel aká je rodina pre mňa dôležitá, ale ja som už nechcela. Dva týždne som sa snažila o nemožné, a aj tak sa nič nestalo. Prestala som. Zobrala som to tak, ako to je. S ockom a Mattom som stále v kontakte, občas spolu zájdeme niekam do kaviarne. Oni to berú tak, že aj tak by som sa časom odsťahovala. Mňa na tom však mrzí hlavne ten odchod, ale Boh vie, že som sa snažila a asi to tak malo proste byť. Michellina ponuka 'spolubývajúcej' prišla v tom najlepšom čase, a tak som to zobrala ako znamenie, že sa mám pohnúť ďalej. Čas ukáže či som spravila dobre alebo nie. Neviem..

„Vieš, že nemôžem.“ zasmiala sa.

„Takže...“ zväzky papierov som zobrala do rúk a dolnou hranou ich obúchala o stolík, aby sa rovnako zarovnali. „To je všetko?“

„Asi to tak bude.“ usmiala sa. Dnes bol totiž posledný možný dátum na zaslanie prihlášok na vysokú školu. Obe sme si vybrali rovnakú školu, ale iné odbory. Michelle si vybrala manažment, čomu som nechápala, keďže strednú nemala rada, ale ona mi tvrdí, že na maturitách ju to nejako chytilo a ja som si zvolila sociálnu prácu. Aspoň trochu budem môcť pomáhať ľuďom a ktohovie, možno sa ešte niečo aj dovtedy stane. Obe sme sa však dohodli, že toto leto si nájdeme poriadnu brigádu a zarobíme sa na vysokoškolský život tak, aby sme si ho užili. Je tu však problém. Nájsť nejaké vhodné mieste je ťažšie než sa zdá. Londýn je tak preplnený prisťahovalcami, že je takmer nemožné nájsť si prácu na leto. Väčšina miest je už obsadená, a nám neostáva nič iné len čakať a stále sa chodiť vypytovať či niečo nie je voľné. Pýtala som sa už aj Harryho, ale jeho najlepší a vlastne aj jediný návrh bol taký, že mu budem robiť asistentku, lenže náplň práce sa ani sčasti nepodobala na tú typickú. Veď Harrold...

„Aké máš plány na zajtra?“ pýtal sa ma práve Harry večer, u mňa a Michelle doma. Prihlášky som s 'popľútím' pre šťastie odoslala na pošte ešte poobede, a keďže Michelle sa išla niekde baviť, už by som mohla zistiť kto je ten jej údajný, presvedčila som Harryho, teda presviedčať som ani nemusela, aby prišiel ku mne. Opretí o čelo mojej posteli sme sa rozprávali.

„Neviem, asi nič.“ sklesnuto som mu predstavila moje sobotňajšie plány.

„A čo keby si išla so mnou na jednu charitatívnu akciu?“ navrhol mi, pričom moje srdce pookrialo. Aspoň budem mať možno niekomu pomôcť, pomyslela som si, keď ma zrazu napadlo. Počkať..akože on ma zoberie do spoločnosti? Ako svoje dievča? Predstaví nás verejnosti?

„A-a to akože pôjdeme..spolu.“ ukazovákom som ukázala na neho a potom na mňa.

„V to som dúfal.“ zasmial sa.

„Ale ja myslím, či pôjdeme ako..“

„Ako pár.“ dopovedal za mňa a zoširoka sa usmial.

„Myslíš, že to bude dobrý nápad?“ obávala som sa. Predsa, nepatrím do takej spoločnosti. Som len obyčajné dievča z Manchestru, ktoré má iné hodnoty ako väčšina ľudí súčasnosti, a ktoré má teraz menšie rodinné problémy. Je to dobré rozhodnutie? Pýtala som sa toho Najvyššieho.

„Emma..“ natočil sa ku mne a zadíval sa mi priamo do očí. „Už sa nechcem schovávať. Chcem vykričať celému svetu, že mám tú najdokonalejšiu a najkrajšiu priateľku! Chcem, aby to každý vedel.“ usmieval sa a ja som ho mala chuť prinajmenšom zjesť.
„V tom prípade.“ dodala som dramatickú pauzu a prsty na ľavej ruky som si preplietla s tými jeho.

„I just wanna tell the world that you're mine girl.“ zaspieval kúsok z mojej obľúbenej pesničky z nového albumu (They Don’t Know About Us) a ja som sa strašne rozosmiala.
„Haha..ľúbim ťa.“ zrazu zo mňa len tak vyhŕklo. Po týchto dvoch slovách, ktoré mi akosi vyleteli z úst sme obaja zostali mierne šokovaní. Myslím, že ja som však ostala viac. Očami som blúdila po celej izbe a aj keď som si svojimi citmi bola istá už dávnejšie bála som sa Harryho reakcie. On ostal ticho čo ma ešte viac zraňovalo. Žeby mala mama predsa len pravdu a on sa so mnou zahráva?

Harry

Ona ma ľúbi? O-ona ma ľúbi! Moje srdce mi išlo vyskočiť z hrude, pričom krv pumpovalo obrovskou rýchlosťou. Ostal som zaskočený, to je pravda, ale skôr z toho, že ja som to nepovedal prvý. Áno, po Savannah som bol v tejto oblasti ešte stále umiernený, ale pri Emme som nemal byť prečo. Ľúbil som ju od momentu, keď sa na mňa prvý krát usmiala. Nie však ako na kamaráta alebo Harryho Stylesa z One Direction, ale na Harryho, svojho chlapca. Ona sa však teraz pozerala na svoje prsty na nohách a mne došlo, že som ticho už píliš dlho, čo ju muselo zraňovať.

„Emma.“ prstami ľavej ruky som jej nadvihol bradu a donútil ju, aby sa na mňa pozrela. „Aj ja ťa ľúbim a ani si nevieš predstaviť ako veľmi. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale neviem si predstaviť už ani jediný deň bez teba. Potrebujem ťa..nás.“ po mojich slovách sa jej zreničky viditeľne rozšírili a pery, tie jemné pery, ktoré by som dokázal bozkávať stále a viem, že už iné ani bozkávať nechcem, vyčarili dokonalý úsmev, ktorý by som nevymenil za žiadny iný. Prepletenými prstami mi stisla ruku a ja som už viac nečakal. Po vyznaní lásky má nasledovať poriadna pusa, nie? Nečakal som na niečiu odpoveď, proste som to urobil.

Doslova som sa jej prisal na pery a odmietal sa čo i len o centimeter pohnúť. Pomaly a hlavne jemne som ju priľahol, ale prepletené prsty som nerozdelil. Bral som to ako symbolické gesto. Do bozkov som vkladal všetko čo som cítil, hlavne lásku. Jazykom som sa dobil k tomu jej a sladko ho láskal. Bozkami som skĺzol aj na jej krk, pričom sa Emme z hrdla vydral jemný ston. Ešte viac ma to posmelilo, prepletené prsty som rýchlo rozdelil a chladnou dlaňou zašiel pod lem jej bledého trička. Emma ma nechala, užívala si to presne tak, ako ja. Jemne som ju hladkal po odhalenom brušku a striedavo bozkával jej pery alebo krk. Keď som však jazykom zašiel až na kľúčnu kosť, pričom som za sebou zanechával mokrú cestičku Emme vyšiel z hrdla ďalší, už o čosi väčší ston a za kučery si ma pritiahla opäť na pery, na ktoré sa doslova lačne nalepili. Bozkávala ma s vášňou, s takou, akú som u nej ešte nezažil. Dlhými, ale hlavne zvedavými prstami som blúdil vyššie a keď som sa dotkol kostici na jej podprsenke cítil som ako jej po celom tele nabehli zimomriavky. Harrold spomaľ! Radilo mi moje lepšie ja, ale ja som chcel pokračovať. Chcel som Emmu cítiť a vnímať ako najviac to išlo. Chcel som ju mať.

„H-Harry..“ bozk zrazu prerušila a ruku, ktorú som mal stále pod jej tričkom, mi jemne vytiahla. „Ešte nie.“ povedala a ja som vedel, že ma nechcela sklamať. Dúfam, že si nemyslí, že ju chcem len preto jedno a že som jej povedal, že ju ľúbim, len aby som ju dostal. Ľúbim ju, ale dokázať jej to by som chcel aj týmto spôsobom.
„Ale začala si ty.“ vyplazil som jej jazyk a ľahol si naspäť vedľa nej.
„Ja?“ ukazovák nasmerovala na seba a vypúlila oči. Bola na 'zjedenie'. Pridala ešte krútenie hlavy zo strany na stranu a nahnevaný výraz. „Toto si prehnal.“ povedala nahnevane, vyštverala sa z postele a postavila sa vedľa nej. Ruky si zložila na prsiach a aj keď sa chcela tváriť akokoľvek tvrdo, nedarilo sa jej to. U mňa to vyvolalo len ďalší záchvat smiechu, ktorý si budem musieť potom žehliť. Alebo teraz? Vyskočil som a postavil sa tesne k nej. Dal som si záležať, aby sme sa však nedotýkali ani jednou časťou tela. Chceš sa hrať? No dobre!
„Na tej akcii...sa bude aj tancovať.“ výhražne som sa na ňu pozrel a jedným ťahom si ju pritiahol tak, že sme skončili na sebe doslova nalepení.
„To bude problém.“ zasmiala sa. „Moje tanečné výkony asi nespĺňajú tvoje očakávania.“ pokrčila ramenami.
„Dobre vedieť.“ z vrecka som vytiahol môj čierny iPhone a zapol pesničku, ktorú zbožňujem a pre túto chvíľu je ako stvorená. Hral nám Ne-Yo s pesničkou Let Me Love You. „Aspoň môžeme trénovať.“ šibalsky som vytiahol obočie, mobil hodil na posteľ a s prvými tónmi pesničky si Emmine ruky založil za krkom, tými svojimi pevne uchopil jej ladné boky a pomocou drobných, skoro až nebadateľných krokov, začal tancovať. „Ide ti to.“ smial som sa, keď sme sa možno dokopy pohli o 3 cm.

„To zato, lebo mám skvelého učiteľa.“ hlavu si zložila na moje rameno a už nič nehovorila. Takto, v tesnej blízkosti, snažiac sa tancovať, sme prestáli celú pesničku. Vlastne, aj tú po nej a ešte aj tú nasledujúcu. Obom nám to totiž vyhovovalo. Mohli sme byť pri sebe tak blízko a aj keď sme sa nerozprávali cítil som akoby sme viedli dialóg. Ale takýto po prvýkrát.

„Nepozeraj tak.“ mrnčala, keď som ju pozoroval pri krájaní uhorky. Dohodli sme sa, že si spravíme šalát, ale Emma mi doslova zakázala, aby som jej pomohol. Mal by som byť rád, že mi dovolila aspoň sedieť v tej kuchyni, pomyslel som si.
„Prečo mi nedovolíš pomôcť ti, hm? Som dobrý kuchár.“ vytiahol som sa. To čo však nasledovalo nebolo bohviečo. Emma sa s vražedným pohľadom na mňa otočila, až ma striaslo. Nôž, ktorý doposiaľ držala v ruke položila na linku hneď vedľa drevenej dosky s rozkrájanou obielenou uhorkou a následne si obe ruky zložila na prsiach.
„To mi chceš akože povedať, že neviem variť?! JA?!“ každé jedno slovo vyslovovala s dôrazom a ja som len na sucho pregĺgal.
„Nie..ja len nechcem, aby si si ublížila.“ snažil som sa zachraňovať situáciu.
„Nevyhováraj sa Styles.“ tvárila sa vážne, až nahnevane, ale videl som, že jej je do smiechu. Smelo som sa postavil zo sedačky a zamieril k nej. Som zvedavý koľko to vydrží. Stavil som sa sám so sebou a pokračoval v pláne. Zašiel som až k nej. Pomaly cúvala, ale keď narazila do linky nemala kde ujsť. Mal som ju presne tam, kde som chcel. V pasci! „Toto ti nepomôže.“ vravela, keď som sa oboma rukami zaprel o linku a uväznil ju mojím telom.
„Veď nič nerobím.“ povedal som s nevinným výrazom.
„Viem presne čo robíš.“ 'machrovala'. „Chceš, aby som podľahla tvojmu šarmu a len tak zabudla, že si ma podceňoval.“ sústavne mi pozerala do očí a ani raz neuhla.
„Nič také nerobím, len si tu tak stojím.“ obraňoval som sa. Pokúšal som ju ešte viacej tým, že som pohľadom behal od jej očí k perám a zase naopak.
„Aj tak ti to nepomôže.“ vravela, keď som sa naklonil a perami bol od tých jej len pár milimetrov. Schválom som však nešiel ešte bližšie.
„To si nemyslím.“ vydýchol som a počkal čo spraví. Ruky si rozplietla, ale nespravila čo som čakal. Namiesto toho, aby si ich zaplietla do mojich kučier a hrala sa s nimi, čo tak milujem, sa oboma zaprela o moju hruď a chcela ma odtlačiť. Jej sila však nebola dostatočná na odtlačenie takej silovej hmoty, ehm. Takže so mnou to ani nepohlo. Ruky sa jej teda zúfalo skĺzli popri tele a už nerobila nič.
„Tak vidíš.“ podotkol som a keďže toto bolo trápenie aj pre mňa, konečne som prekonal aj tú malú medzierku a spojil naše pery v ďalší krásny bozk. Ľavou rukou som z linky odsunul dosku aj s nožíkom, samozrejme do potrebnej diaľky a Emmu jedným pohybom vyhodil hore. Usmiala sa, cítil som to a prstami konečne zablúdila do mojich vlasov. V tej chvíli som sa cítil dokonalo. Nič, ale vôbec nič mi nechýbalo. Dlaňami som ju jemne hladil po krížoch a perami sa snažil vyžehliť si ten problém, ktorý sme mali pred chvíľou. Myslím však, že na ten už Emma dávno zabudla. Veď kto by aj pri takejto udobrovačke, nie?
„Ahojte.“ niekto nás však náhle vyrušil. S nevôľou som sa od Emmy odtiahol a zbadal mierne pripitú Michelle ako sa tacká a pridŕža sa všetkého možného. To už je toľko hodín?
„Si v poriadku?“ vystrašene sa pýtala Emma, ale keď som videl ako za Michelle stojí ďalšia, doposiaľ nevidená osoba, všetko mi došlo. Ale úplne.

chcete ďalšiu časť :) viete čo robiť :) 13+ komentov :)..ďakujem :*...Janii

a ešte, že ak máte hocijaké otázky plz na fanpage na FB :)