Imagine Stories..: Skryté tajomstvá 13. kapitola

KATIE

„Tak fajn. Ale naozaj ma nepotrebuješ?“ opýtal sa ma s nádejou v hlase. Och Harry, a ako ťa tu potrebujem. Chcem opäť vidieť tvoj úsmev, tvoje iskričky v očiach keď mi rozprávaš o príbehoch s chalanmi , chcem cítiť tvoju vôňu a pevné ruky ktorými ma obíjmaš.

„Nie, naozaj nie. Len si rob svoju prácu, ktorá ťa baví. A všetko bude v poriadku. Trust me.“ Snažila som sa ho upokojiť. Klamala som opäť! Ak to takto pôjde ďalej tak sa asi naozaj poskladám.

„ Tak mi to aspoň dopovedz.“ Povedal mi aj ja som spustila.

„ Lekári povedali ,že som jej jediný možný darca. Rodičia nemôžu byť lebo zväčša dieťa neprijme ich kostnú dreň tak do úvahy prichádza jedine súrodenec. Už tri dni ma vkuse skúmajú. Mám pocit že som ako nejaký pokusný králik.“ Zavzlykala som ale nedovolila som aby moje slzy vyšli von. Nechcem toľko plakať. Ja musím byť silná. Pre Sofi.

„Och. Katie. Neboj. Určite všetko dobre dopadne. Oni vedia čo robia.

„Ja viem, ale aj na priek tomu sa tak veľmi bojím. V piatok by mala byť operácia ak všetko pôjde po masle. A ak nie tak ja naozaj neviem.“ Povedala som potichu a čakala na Harryho reakciu. Tá prišla o chvíľu.

„Kedy bude? Zavolám ti pred ňou.“ Povedal rozhodným hlasom a ja som už nemohla z toho vycúvať.

„ O jedenástej.“ Vzdychla som si

„ Deal. Zavolám. A ničoho sa neboj ja som stále s tebou.“ Do izby mi vošla sestrička s podnosom a na ňom bola večera. Milo sa na mňa usmiala.

„Harry, prepáč už musím končiť. Doniesli mi večeru.“

„Určite je taká chutná ako v Mekáči , či ?“ zasmial sa a ja s ním.
„Že váhaš. Ešte lepšia , ale hlavne zdravšia. Ty by si si mal dávať pozor na to čo ješ! Nie že tak priberieš ,že ťa už nikto nebude chcieť!“ na tvári sa mi pomaly vyčaril úsmev.

„ Och, len to nie! Kto by mi potom hádzal podprsenky a veci tomu podobné?“ smutne vzdychol ale ja som veľmi dobre vedela, že na tvári mu pohojdáva úsmev.

„Tak to teda naozaj neviem. Už musím ísť. Maj sa krásne a uži si Ameriku.“ Už som sa chystala zložiť keď mi to Harry opäť prekazil

„ Ešte počkaj. Katie.... ja ...“ ticho.
„Áno?“

„Chýbaš mi.“ Vypustil to zo seba na jeden dych. Zostala som sedieť s otvorenými ústami a nevedela som čo povedať. Nebolo to len také obyčajné chýbaš mi , bolo to oveľa viac. Chcela som mu na to odpovedať , ale zrušil hovor. Nechápavo som sa pozrela na mobil a stále zízala na displej , pokiaľ ma z môjho uvažovania nevytrhla sestrička.

„Rýchlo to začni jesť lebo ti to vychladne.“ Milo ma upozornila a ja som sa na ňu usmiala a ona mi úsmev opätovala. Rýchlo som mu na ťukala SMS-ku.

„I miss u too! ;)“

Nič viac, nič menej. Pustila som sa do jedla a popri tom stále myslela na Harryho. Už len necelé tri týždne a opäť sa stretneme. Neviem sa dočkať keď ho znova uvidím. S týmto pocitom som si aj ľahla a po chvíli som zaspala.

Ráno som sa zobudila s neuveriteľnou túžbou vidieť Harryho. No vedela som že moje očakávanie je nesplniteľné. Už len dva a pol týždňa a opäť ho stretnem. Ale sľúbil mi, že budeme v kontakte. Dúfam ,že to dodrží.

V deň operácie

Už asi od pol piatej som nemohla spať. Ako zhypnotizovaná som pozerala na hodiny na stene. Žalúdok som mala vo veľkom kŕči. Toto bude moja prvá operácia. Premohol ma strach. Nervózne som ležala na posteli. Sestrička mi doniesla iba vodu aby mi stihlo vytráviť. Ale ani tú som nedokázala dostať do seba. Bolo pol desiatej. Vtedy som si spomenula ,že mi Harry sľúbil ,že mi zavolá. A on... nič. Zostala som sklamaná ale utešovala som sa myšlienkou, že si to chce nechať na poslednú chvíľu aby ma prekvapil. Opäť som sa pozrela na hodiny no prešli iba dve minúty. Nervózne som žmolila okraj periny. Odrazu niekto jemne zaklopal na dvere. Srdce mi podskočilo, ako som sa zľakla. „ Ďalej.“ Rýchlo som odvetila. Dvere sa veľmi pomaličky otvorili. No žiadna osoba v nich nestála. Myslela som, že som to iba počula a dvere otvoril prievan. No potom som zbadala ako z poza dverí trčí obrovská hlava plyšového medveďa a kytica červených ruží.