Fifty Shades of Styles. 1. časť

Takže baby, tu máte 1. časť. Dúfam, že sa vám príbeh zapáči a zanecháte aj komentík :3 Beriem aj kritiku :D  :)

„Ďakujeme za záujem o spoluprácu. Ozveme sa vám, dovidenia.“ podali si ruky a Emily vyšla z kancelárie. Privolala si výťah a jemne si povzdychla. Vysoká škola dokončená, práca nenájdená. Cinknutie výťahu ju prebudilo z myšlienok. Nastúpila, stlačila nulku a upravila sa v zrkadle.
Na ďalších poschodiach k nej nastúpili ďalší, elegantne nahodení ľudia, zrejme pracovníci. Vystúpila, odzdravila recepčnému, veľmi sympatickému mužovi, ktorý sa podľa ceduľky volá Bob Andersen. Naposledy sa na seba usmiali a odišla.

Ladne sa premáva po ulici a hľadá Petersonovú ulicu. Na nej sa nachádza ďalšia firma, pre ňu na dnešok posledná. Sleduje ceduľky a vie, že firma je už neďaleko. Konečne ju našla. Chce vstúpiť, no niekto do nej narazí a rozhádže jej všetky papiere, ktoré držala v rukách. „Ospravedlňujem sa. Hneď to pozbieram.“ povedal muž a okamžite sa skláňal pri papieroch. „To je v poriadku.“ usmiala sa vždy optimistická Emily a pomohla mu so zbieraním papierov. „Takže vy hľadáte prácu?“ spýtal  sa, keď si všimol, že všetky tie papiere sú životopisy. „Áno..“ „To je náhoda. Ja zas hľadám pracovníčku.“ vstali a podal jej zvyšné papiere. Z kabátu vytiahol letáčik a začala ho študovať. „Chlapčenský boyband hľadá schopnú asistentku. Ak máš vek od 18 do 23 a rada cestuješ po svete, príď a zúčastni sa castingu!“ Muž jej zatiaľ podal ruku na znak odchodu a Emily stála pred firmou. Nakoniec vchodové dvere firmy opúšťa s tým, že to skúsi na castingu.

„Podľa letáčika by sa to malo nachádzať niekde tu...“ povedala si sama pre seba a hľadala budovu, kde sa casting koná. Všimla si ako z jedných dvier odchádzajú ženy. Je to ono! Vstúpila a v čakárni uvidela sedieť posledné ženy. Sadla si teda na lavičku. Po pár minútach tam ostala sama a z dverí vykukla hlava. „Posledná!“ vykríkol chlapec, ktorý ju sledoval a otvoril jej dvere, aby vstúpila. Emily teda vstala a mierila ku dverám. „Hi. We’re One Direction.“ predstavili sa spoločne piati chlapci oproti nej. „Hi. I’m Emily Jones.“ sadli si  k stolu a začali preberať spomínaný job. „Vieš, Emily, môžem ťa tak volať?“ spýtal sa ešte Louis pred tým, ako to chcel vysvetliť. Emily len prikývla, tak Louis pokračoval.

Po asi pol hodine pochopila, že len o akú takú pracovníčku nejde. „Takže ak som správne pochopila, všetci budú v tom, že som vám niečo ako domáca, a my šiesti budeme vedieť, že Harrymu dávam, kedy si to zachce on?“ spýtala sa mierne podráždene Emily. Vstala a mierila ku dverám, keď započula prvýkrát hovoriť Harryho.  „Prosím nepochop to tak zle ako to znelo, jednoducho, každý si môže dovoliť dievča na noc, či dlhodobú priateľku, no ja to nemôžem. Ale ja to potrebujem.“ otočila sa k nemu a uvidela v jeho očiach iskričky túžby a prosby. Zabuchla za sebou dvere a posadila sa na lavičku. V mysli si začala zbierať kladné a záporné dôvody. Samozrejme, kladných bolo viac. A ako sami povedali: „Hocikedy môžeš odísť.“ Uvedomila si, že peniaze, ktoré by dostávala, by nepomohli len jej, ale aj jej rodine. Že len tak ľahko by ju niekde neprijali. A že by odtiaľto mohla raz za čas vypadnúť. No jedno slovo jej v hlave stále vírilo. Štetka. Ten pocit štetky nestratila ani vo chvíli, keď plno rozhodnutá, prijať túto prácu vstala a vošla do kancelárie. „Beriem to.“ stála pred nimi a chlapci ju neveriacky sledovali. „Tak to je skvelé! Nečakali sme, že budeš súhlasiť. Hlavne Harry, však?“ Niall sa otočil na Harryho. Sedel tam, v rohu miestnosti a Emily z jeho tváre nevedela vyčítať, na čo myslí. Sklonila hlavu, začalo jej prekážať tie neustále Harryho pohľady na ňu. Vstal, Emily naňho pozrela a z úst mu vyčítala jeho „ďakujem“. Usmiala sa, on na ňu a odišiel. Chlapci si to nevšimli, pretože jej práve chystali zmluvu na dobu neurčitú. Podpísala to, rozlúčila sa s nimi a odišla. Celú cestu domov premýšľala o tom,  s čím dnes súhlasila.