nedeľa 23. júna 2013

Secrets. 20. kapitola

Všetko, čo som Vám chcela napísať bolo v predchádzajúcom príspevku, ktorý som pridala v priebehu týždňa. Mala som toho proste veľa. Škola, známky, kamaráti, leto, zážitky a hlavne ON. V poslednej dobe ma zamestnáva asi najviac aj so školou.
Moje zlato.

Nehnevajte sa na mňa, prosím. Ani neviete ako veľmi by som to chcela vynahradiť, ale neviem ako.

Budem lepšia a budem sa viac snažiť. 

Ľúbim Vás či chcete alebo nie. 
*K
__________________________________________________________

Plnou silou som vletela do dverí nemocnice, nečakajúc na Kristen, ktorá sa behom valila za mnou a zastavil ma až recepčný pult, za ktorým sedela stará sestrička a popíjala kávu. Bola oblečená ako každá recepčná a s nechuťou v pohybe sa otočila
ku mne. K narušiteľovi jej chvíľkového pokoja.
,,Greg Wiliams! Kde leží?!" vyštekla som na ňu a nervózne som nohou kopala do pultu.
,,Dajte mi sekundu." lenivo odpovedala a natiahla sa po myške od starého asi storočného počítača. Niečo do ňho naťukala a starými očami hľadala meno, ktoré som jej nadiktovala. Zdalo sa mi to ako večnosť, dokonca som mala chuť skočiť tam a do tej starej kraksne nakuknúť ja.
,,Druhé poschodie, hneď vpravo na konci chodby." povedala mi a ja na nič nečakajúc som sa rozbehla presne tým smerom. Pred očami sa mi vynárali všetky moje spomienky na mamu a 'nepravého' otca, ktorý zomreli pri autonehode. Mala som strach, že ocko skončí rovnako. Že mi pred dverami do jeho nemocničnej izby povedia, že mu už nedokázali pomôcť aj keď vlastne ani neviem, čo sa mu stalo. Neviem nič . Všetko, čo mi povedali do telefónu bolo, že otec lezí na intenzívke a jeho stav je vážny. Ani neviem ako som sa dostala na koniec chodby a na stoličkách pri stene som uvidela Marie ako jej spod viečok tečú slzy a tvár ma otočenú ku stropu.
,,Marie." vydýchla som skoro nečujne, ale dostačujúco na to, aby svoj zrak uprela ku mne. Pomalým krokom som prešla k nej a zviezla som sa na stoličku vedľa nej, aby som ju mohla objať. Jej telo sa v mojom náručí otriasalo vzlykmi a ani som si neuvedomila, že moje líca sú tiež poznačené mojimi slanými slzami. Utešujúco som ju hladila po chrbte až kým sa trošku neukľudnila a nenamierila svoj pohľad do mojich očí.
,,Marie, povedz mi, čo sa stalo. Ja neviem nič. Iba, že leží na intenzívke." opýtala som sa naliehavo a mala som dosť práce s tým, aby sa mi po lícach znova nepustili Niagarské vodopády.
,,Boli sme na spoločných raňajkách v Nando's, keď mu zrazu prišlo zle a odpadol. Nakoniec sme prišli na to, že mal ťažký infarkt. Lauri, strašne sa o ňho bojím." dopovedala pomaly a znova sa rozvzlykala, pričom sa znova zvalila do môjho náručia. S Marie sme si veľmi sadli. K ockovi mi skvelo pasovala a prišla mi pre ňho dokonalá.
,,A čo je s ním teraz?" opýtala som sa potichu akoby som chcela zmierniť príznaky jej odpovede.
,,Na operačke." povedala a chrbtom ruky si utrela slzy, ktoré sa jej valili po tvári. Môj pohľad zavadil o Kristen, ktorá len tíško stála pri dverách a pozorovala nás. Jemne sa na mňa usmiala a ja som sa snažila úsmev jej opätovať.
,,Nemám zájsť po kávu alebo čaj?" opýtala sa zrazu a podišla o pár krokov bližšie k nám.
,,Nemusíš Kristen, šiel Jake." zdvihla hlavu Marie a usmiala sa na ňu. Jake bol tu. Hneď som videla ako sa iskričky v Kristeniných očiach rozutekali na všetky strany. Mala ho rada. To mi už nezaprie.
,,Och.. dob.." snažila sa zo seba vykoktať a ja som si všimla ako ju začala oblievať nervozita.
,,Kris, sadni si sem. Neostáva nám nič iné len čakať." usmiala som sa na ňu a potľapkala som po tvrdom povrchu stoličky hneď vedľa mňa.

Pri sledovaní bielej steny predomnou, pevne objímajúc Marie okolo ramien a držaní ruky Kristen sa do mojich očí vkrádali slzy. Očné kanáliky postupne zaplňovala slaná tekutina, ktorú som silou-mocou chcela udržať nad viečkami mojich očí. Tomuto faktu veľmi nepomáhalo ani to, že Niall sa mi ešte stále neozval. Vôbec som nevedela čo je s ním, ale nechcela som mu volať a strašiť ho informáciou, že som v nemocnici. Jedna nezbedná slza nakoniec prerušila moje predsavzatie udržať sa v kľude a pomaly kvapla na moje líce.



 Otca som poznala krátko a možno preto som sa tak bála o jeho zdravie. Akoby mi nestačilo, že mama umrela ako prvá a dosť skoro. Z rozmýšľania ma vytrhlo jemné zavibrovanie mobilu v mojom vrecku. Jemne som pustila Kristeninu ruku, chrbtom ruky som zotrela slanú slzičku z mojej tváre a rukou som siahla do vrecka, aby som skontrolovala mobil. Niall bol posledný človek, na ktorého som si pomyslela v tej chvíli, ale keď som zbadala obáločku a nad ňou Niallovo meno trhla som sebou a rýchlo som sa ponáhľala otvoriť ju.

- Prepáč, že som sa neozval, ale stratil som mobil a až teraz mi ho dal Zayn. N x -

Čítala som a moje vnútro zaliala úľava z dobrého pocitu, že je v poriadku.

- Do riti Niall ani nevieš ako si ma vystrašil !! L -

- Prepáč mi. Kde si? Prídem za tebou a všetko ti vysvetlím. N -

- Som v nemocnici. L -

- Čože?! V nemocnici?! Laura, čo sa ti stalo? Prečo si tam?! N -

Chcela som mu odpovedať, ale moje písanie vyrušili otvárajúce sa dvere, v ktorých stál unavený doktor. Mobil som rýchlo vložila naspäť do vrecka a spolu s Marie, Kristen a Jakom sme sa postavili z tvrdých stoličiek, na ktorých sme sedeli už dlhých pár hodín.
,,Doktor ako mu je?!" ozvala sa ako prvá Marie a pevne mi stisla ruku. Vo vrecku som znova zacítila vibrovanie.
,,Vy ste?" zmätene sa na nás pozrel doktor a poškrabal sa po hlave, pričom si následne dlaňou prešiel po celej svojej tvári.
,,Ja som syn Jake, mama Marie a nevlastná sestra Laura s kamarátkou Kristen." povedal za nás všetkých Jake a doktor  prikývol.
,,Stav vášho otca a manžela naďalej ostáva vážny, no je stabilizovaný. Infarkt zasiahol hlavne pravú predsieň srdca, čo je dosť ojedinelé, ale pán Wiliams je silný chlap a podľa nás to určite zvládne. Zatiaľ je na Jednotke intenzívnej starostlivosti a v umelom spánku, ale ak sa jeho stav ešte zlepší, tak ho pomaly začneme prebúdzať." povedal doktor a ja som cítila dve veci. Ďalšie zavibrovanie v mojom vrecku a to, ako sa Marie podlomili kolená.
,,Ď-ďakujeme za informácie. Môžme ho vidieť?" povedala som ako prvá a doktor prikývol, pričom sa otočil a vykročil chodbou dozadu.

,,Marie mala by si si ísť domov oddýchnuť." povedala som len čo sa za doktorom zatvorili dvere a Marie sa zložila k otcovej posteli.
,,Ani nápad! Teraz som konečne pri ňom a ja mám ísť domov?! V žiadnom prípade." povedala potichu, ale s istou dávkou prísnosti a nepristúpnosti. V mojom vrecku sa tentoraz už rozvibroval mobil a ja som ho musela zdvihnúť.
,Áno?" ozvala som sa, len čo som za sebou zatvorila dvere do izby.
,,Laura?! Prečo si v nemocnici?! Prečo neodpisuješ?!" vychŕlil na mňa svoje otázky jeho mierne zachrípnutý hlas a ja som si vydýchla. Sadla som si na stoličku vedľa dverí a hlavu som si oprela o studenú stenu za mnou.
,,Otec mal infarkt. A prišiel doktor." povedala som smutne.
,,Čože?! Kde si? V ktorej nemocnici?! Prídem za tebou!" vravel mi urýchlene a pozadie za jeho hlasom šušťalo.
,,Svätého Martina." 
,,Dobre, o pár minút som tam. Čakaj ma!"
,,Prosím, ponáhľaj sa."
,,Laura?"
,,Áno?" 
,,Ľúbim ťa." povedal unáhlene a počula som, ako odomkol auto.

,,Aj ja ťa ľúbim. Buď už pri mne, prosím." povedala som potichu a zrušila som hovor, pričom som sa postavila zo stoličky a vrátila som sa naspäť k bezvládnemu telu môjho biologického otca a trom ďalším dôležitým osobám môjho života.

Páči? Nie? 

Koment prosím. Kľudne mi aj vynadajte.

15 komentárov:

  1. Zlatko, všichni určitě chápeme, jak se školou a tak. Všechno bylo náročný a taky nemáme jenom školu na krku. A když už máš chvilku volna, tak si zasloužíš určitě chvilku užitou po svým :)

    Bože nenapínej mě s tim příběhem!! Jsem tu jak na trní, ale musím říct, že mám opět husí kůži!
    Těšing na další! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zlato, ale mne je to ľúto. Nechcem Vás sklamať ani nič podobné. Ďakujem, že ma chápeš. :* :)

      Asbufbujfsdh! Ty ani nevieš ako veľmi milujem tvoje komentáre, ktoré sú vždy tá najlepšia vec, čo čítam. Ďakujem ti za nich. Pointa príbehu ešte len príde a potom ma budeš chcieť asi zabiť. :P Nevadí.

      Odstrániť
  2. Ako dlho nebola časť, tak som skoro zabudla, čo to je za príbeh, ale chápem ťa..škola, on, vonku slniečko, to sa proste nedá sedieť u počítača, aj ja to mám isto, až na to ON :| Ale čásť je perfektikuš :* Ako vždy, vieš to napísať, ako by si si to prežila. Dosť smutná čásť :)
    Dúfám, že bude čoskoro dalšia, nech si ju prečítám, až sa vrátím domov z UK :33

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pašo, ja viem. A je mi to naozaj strašne ľúto, toto všetko, ale inak sa naozaj nedalo. Môžem ti aj odprisahať, že najmenej raz za každý deň som si povedala, že večer, keď prídem do postele a všetko si spravím, napíšem časť alebo aspoň trochu, ale vždy som bola buď taká unavená, že som hneď zaspala alebo som sa ešte učila na skúšanie.

      Som rada, že sa časť páči. To bol hlavný zámer. Chvalabohu nie, nezažila som to, ale vždy sa snažím písať časť tak, aby ste si všetko, čo píšem dokázali dokonale predstaviť pred očami tak, ako to vidím ja v mojej hlave. Časť bude možno už aj zajtra, ale nejdem predbiehať. Chcem spraviť hlavne prekvapenie. Možno, že pomôže.

      Asngrufbedofnr!! Ty ideš do UK? Ber ma so sebou. :( Chcem tam ísť znova a znova. No nič, aspoň si to uži aj za mňa a foť foť foť! Moje spomienky už nie sú také svetlé aké boli. :)

      Odstrániť
    2. Chápem zlatko :** Yep, idem ku krsnej :3 Fotiť budem ;) Neboj sa, keby možem hneď ťa zoberiem so sebou :D

      Odstrániť
  3. wau :3 :O ešte lepšia ako minule ! ;) .. a naj tam budze dajaky napinak ako teraz ! ;) .. prosíím ! :3 :) a dakujem ešte raz že ši mi napisala že dalša časť ! :D :) ..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dzecko moje. :D Lepšia? Nemyslím si. :D :D Bude toľko napinákov, že sa posereš. :D Neďakuj mi. Budzem pošilac furt, keď chceš. :D

      Odstrániť
  4. super je to :)) neskutočne sa mi to páči :) šupito dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéminé!! :3 Ďakujém. :* Bude, čo najskôr. Možno aj dnes. Uvidíme.

      Odstrániť
  5. je to super:-) mne by sa pacilo keby boli viacej spolu:-) viac smiechu,humoru,lahkosti:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :* Budú aj také momenty. Teraz to trošku odľahčím a potom príde to hlavné, ale myslím, že si nájdeš aj ty svoje. Ďakujem a posnažím sa. :3

      Odstrániť
  6. je to super:-) zboznujem tuto poviedku. prosim ta a nevies co je s poviedkou fifty shades of styles?:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vy ma tak tešíte. :3 Ja zbožňujem Vás. Viem, Mirke sa pokazil notebook, preto už dlho nepridala časť, ale verím, že ho čo najskôr opravia a bude aj 6. časť. :)

      Odstrániť
  7. je to super ako vždy :D a aj ja ťa ľúbim .. a je mi jedno, že sme na to dlho čakali .. šak čo treba si aj užívať :D :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéééééééj. :D Mám prekvapko!! DNES bude kapitola! :3 Áno, stal sa zázrak. :D :D Treba, treba. Som rada, že ma chápeš. :* :D

      Odstrániť