utorok 25. júna 2013

Secrets. 21.kapitola

Hahahahhahha. :D
Ste prekvapené, čo? :D Ja viem. 
Ale čo som sľúbila, to sa chystám dodržať. :3

Dúfam, že sa Vám časť bude páčiť. 
Ľúbim Vás a ďakujem aj za komentáre pri predchádzajúcej kapitolke. :)
________________________________________________________________________


Pomedzi pípanie prístrojov, na ktorých bol napojený otec, sa tichou miestnosťou ozvalo zaklopanie na dvere, ktoré sa následne otvorili a z nich vykukla
Niallova hlava. Nevedela som, čo mám robiť. Či sa smiať od radosti, že ho vidím alebo plakať.
,,Uhm. Dobrý," ozval sa po chvíľke vymieňania si pohľadov medzi sebou a Marie, ktorá na pár sekúnd dvihla hlavu od otcovej dlane.
,,A.. Ehm.. Ahoj Niall." odkašľala si Marie a chabo sa usmiala. Všimla som si vítací pohľad Kristen a taktiež ignorujúci pohľad Jakea. Kým sa Niall vteperil s jeho sexy telom dovnútra izby, vstala som zo stoličky a namierila som si to rovno k nemu nastavujúc ruky, ktoré sa po dlhom čase túžili ovinúť okolo jeho ramien a pohladiť jeho hebké blonďavé vlásky. Keď sa jeho ruky obmotali okolo môjho pása moje telo zalilalo šťastie väčšie ako celý vesmír a tíško som sa rozplakala do jeho ramena.
,,Nepôjdeme radšej na chodbu?" ozval sa mi šepot po chvíľke plaču. Svoje uslzené oči som sklopila k zemi a jemne som prikývla s hlavou. Jeho ruka putovala od môjho ramena pevne ma chytila za dlaň, pričom ma potiahla smerom k dverám. Len čo sa moja pravá ruka pustila kľučky na dverách, Niall si ma pritiahol naspäť do náručia a ja som sa mohla konečne poriadne rozplakať. Ani neviem ako, vzal ma na ruky a pomaly si so mnou sadol na stoličku vedľa dverí, pri ktorých som s ním pred pár minútami telefonovala. Schúlila som sa do klbka a oddávala som sa vzlykom, ktoré absolútne pohlcovali moje telo a dýchanie až som sa pomaly upokojila a nakoniec som len prerývane dýchala.
,,Zlatko, v poriadku?" opýtal sa ma po chvíľke túlenia sa k jeho hrudi, pričom ma jemne hladkal po chrbte a druhou rukou mi zotieral slzy z líc. Nebola som si istá mojim hlasom, tak som znova len nemo prikývla a zdvihla som svoje uplakané oči k jeho azúrovo modrým. Ruky som si vymanila z jeho zovretia a objala som ho okolo krku, pričom som sa na neho natisla tak pevne, ako ešte asi ani raz.
,,Strašne si mi chýbal. Neskutočne. Prečo si sa mi neozval?" povedala som smutne a nadýchla som sa vône z jeho krku. Mala som chuť vybozkávať ho absolútne celého a zároveň som nemohla uveriť, že ho konečne držím v náručí.
,,Lauri, prepáč mi. Moji drahí 'bratia' mi vzali mobil a skryli mi ho. Chcel som ti zavolať z iného telefónu, ale ani jeden z nich mi nechcel dať jeho mobil a dokonca ani tvoje číslo ešte nepoznám naspamäť. Teda, teraz už áno. Dokonca som chcel ísť aj za tebou, ale ten debilný management ma nikam nechcel pustiť. Zarezávali sme celé tie dva dni, čo som bol mimo. Dokonca sme v štúdiu aj spali." povedal smutne a jeho pery obtreli o môj spánok.
,,Tak si nabudúce stráž svoj mobil poriadnejšie!" povedala som naoko prísne a hneď na to sa mi na tvári rozlial úsmev. Niall sa tiež usmial a ja som sa natiahla po jeho perách. Keď sa moje pery dotkli tých jeho hodvábnych, mala som pocit, že moje vnútro exploduje. Prsty som si hlbšie vplietla do jeho vlasov a bozk som prehĺbila. Jemne som sa hrala s jeho jazykom až kým sme sa od seba nemuseli odtiahnuť, pretože naše pľúca potrebovali novú zásobu kyslíka.
,,Budem. Sľubujem. Prepáč, ešte raz." povedal, keď si svoje čelo oprel o to moje a svojimi očami hypnotizoval tie moje.
,,V poriadku. Už sa neospravedlňuj, prosím ťa." usmiala som sa a znova som sa pritiahla k jeho krku, čo najbližšie. Neskutočne mi to chýbalo za tie dva dni.
,,Rozkaz madam." vyplazil svoj jazyk a žmurkol na mňa. ,,A čo otec? Ako mu je?" opýtal sa znova s vážnou tvárou a ja som sa smutne pozrela na dvere do izby, kde ležal.
,,Ach, nie je to nič moc, ale veríme, že sa z toho dostane. Doktori mu dávajú nádej a tak len veríme. Nič iné nám neostáva." povedala som a chabo som sa usmiala, pričom som svoj zrak uprela na kolená, ktoré ťažili Niallove nohy. Ihneď som sa uvedomila a chcela som sa postaviť, čo sa mi aj silou-mocou podarilo.
,,Čo robíš?" nechápavo sa na mňa zadíval Niall a hneď nato sa postavil oproti mne.
,,Nechcem ti ťažiť nohy." usmiala som sa a prstom som mu jemne ďobla do líca, v ktorom sa spravila malá jamka. Bol neskutočne rozkošný.
,,Prestaň! Si ľahká ako pierko! Aha!" zašepkal, vzal ma na ruky otočil sa so mnou okolo svojej osi. Hlasno som sa zasmiala, no môj smiech ihneď stíchol, keď som si uvedomila, že som v nemocnici.
,,Dobre, dobre." vypľazila som na ňho jazyk a fľochla po ňom. ,,Ideme naspäť?" ozvala som sa po chvíľke ticha a usmiala som sa. Niall mi len fascinovane hľadel do očí a usmieval sa. Neviem, čo tam videl, ale dúfam, že to bolo niečo pekné.
,,Zlatko?" ozval sa, ignorujúc moju predchádzajúcu otázku a chytil ma za obe ruky.
,,Áno?" nechápavo som sa na ňho pozrela a zapozerala som sa mu do očí.
,,Som tu. Pri tebe a s tebou. Navždy." povedal a pevne ma držal za ruky, ktoré som v sekunde pustila, vlepila na jeho pery ďalší z mojich bozkov a znova som sa ponorila do jeho náručia.



,,Laura, je už dosť veľa hodín. Mali by ste ísť domov, trošku si pospať. Aj ty, aj Kristen. Bol by som rád, ak by šla aj mama, ale pochybujem, že tá sa odtiaľto pohne. Ja otca postrážim a ak by sa niečo aj stalo, tak vám volám." šepotom sa ozval Jake a ja som zdvihla hlavu, ktorú som mala položenú na Niallovom ramene.
,,Prečo by som mala ísť preč? Teda my? Kristen nech ide, ale ja ostávam." povedala som potichu akoby som sa bála, že niekoho zobudím, no každý sa na mňa pozeral až na Marie, ktorá mala hlavu položenú na otcovej dlani už zopár hodín.
,,Laura, potrebujete si oddýchnuť a tým, že sme tu všetci otcovi nijako nepomáhame. Sľubujem, že ak by sa niečo stalo, tak ti ihneď volám." povedal naoko prísne a asi prvýkrát za celé tie hodiny, čo tu Niall sedí, sa pozrel na ňho hľadajúc podporu. Niallov zrak ho zachytil a hneď na to sa pozrel na mňa a prikývol.
,,Jake má pravdu. Ty aj Kristen by ste si mali oddýchnuť. Je toho na Vás veľa a ja Vás odveziem." povedal prikyvujúc a ja som už nenašla žiaden argument na to, aby som im to vyhovorila a tak som len s hlbokým povzdychom rezignovala. Všimla som si, ako sa Kristen pozerá dookola, ale nič nevníma.
,,Ostaneš so mnou na noc?" povedala som smutne a odmietala som sa postaviť z jeho náruče bez toho, aby som nedostala odpoveď na moju otázku.
,,Ak chceš, tak veľmi rád." usmial sa na mňa a perami sa obtrel o moje čelo. Na mojej tvári sa rozlial úsmev a či som chcela alebo nie, musela som sa postaviť z jeho pohodlných nôh a objatia. Pozrela som sa na Kris a tá sa zdvihla tiež. Pomalým krokom som prešla k otcovej posteli a vtlačila som mu bozk na líce.
,,Drž sa, oci. Zajtra prídem." zašepkala som a následne som sa sklonila k hlave Marie a tú som jemne pobozkala na čelo, pričom som sa otočila smerom k Niallovi a chytila som sa nastavenej ruky, ktorá bola určená pre mňa. Znova som sa pozrela na otca a potom som opustila spolu s Kris a Niallom jeho izbu kývajúc Jakeovi.

*Niall*

Vyšiel som z kúpeľne a uvidel som svoje slniečko v celej svojej kráse, ako nesie nejaké jedlo na tácke a bokom zatvára dvere. Bola neskutočne rozkošná a s tou táckou mi pripomenula, že od rána som nič nejedol.
,,Kristen už zaspala a ja som priniesla nejaké ovocie. Určite musíš byť hladný, ale na ťažké veci je už neskoro a tak len takto naľahko." usmiala sa na mňa a sadla si na kraj postele, pričom tácku položila do stredu.
,,Si poklad." usmial som sa na ňu a vrhol som sa k nej.
,,Nie, to ty." zasmiala sa a natiahla sa, aby mi vlepila na líce jemnú pusu. Keď sa chcela odtiahnuť chytil som ju za krk a pritiahol som si ju naspäť, ale teraz už na pery. Hra našich jazykov sa stupňovala, až ma nakoniec nechala vyhrať a ja som sa s víťazoslávnym úsmevom odtiahol a zapozeral som sa do jej očí. Bez slova vzala 'dvojmisku' s ovocím a čokoládou a začala máčať kúsky, ktoré neskôr naťahovala k mojim ústam. Sledoval som každý jej pohyb a ďakoval som Bohu, že tento nádherný anjel je môj. Podobala sa na malého rozkošného škriatka z inej planéty alebo galaxie. Keď sme dopapali ovocie, schúlila sa mi v náručí a spokojne sa usmievala.
,,Konečne ťa cítim v mojom náručí." zašepkal som jej do ucha a pritisol som si ju ešte bližšie k sebe, pričom som ju ešte viac zabalil do deky.
,,Konečne počujem tlkot tvojho srdca." usmiala sa a podoprela sa na lakti, aby ma mohla pobozkať. Jej jazyk jemne prebrázdil moje pery a hneď na to sa odtiahla a ľahla si naspäť na moju hruď.
,,Ľúbim ťa." zašepkala už keď mala zatvorené oči a skoro pravidelne oddychovala.

,,Ľúbim ťa." odpovedal som a pobozkal som ju na spánok.


páči? nie?

Komentujte, vyjadrujte prosím. :3

*K

11 komentárov:

  1. Dokonalé , prefektné ! ;)
    Proste WAU ! :O
    Máš talent Klaudii ;) x
    Dlhá ! :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Klaudia chváli Klaudiu. :D Čudné. :D :D ďakujem. :3 :*

      Odstrániť
  2. super to je :) rýchlo dalšiu:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. je to take krasne:-) naozaj,take jemne,romanticke:-) naozaj pekny pribeh;-) B.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Proč nejsou všichni kluci jako on?:// bylo by hned všecko jednodušší! :))
    Jinak pašo, co ti na to mám říct.. To už ani slova nestačí, nejradši bych ti za to dala pusu normálně!:D:**
    těšing na další :33

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nooo to by som aj ja rada vedela, že prečo. :D
      Čakám len na to, pašo! :3 :**

      Idem písať! :3 :3

      Odstrániť
  5. Ahoj, super píšeš a ja sa tebou inšpirujem. Chcela by som ťa o niečo poprosiť: prosím dala by si môj blog www.onedirection-beststories.blogspot.sk do spriatelených blogov na tvojom blogu? Ja práve začínam písať a chcem aby sa môj blog trochu rozbehol. Prosím ozvi sa

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj. :) Jééj, neskutočne si ma potešila. Idem, hneď si ťa pridám, ale daj si aj ty nás. Určite si ho aj pozriem. :* :)

      Odstrániť