Dreamer. By *K

Rozmýšľam nad tým, že skončím s písaním. Neviem či to všetko má význam, keď som taká neschopná splniť to, čo si zaumienim a sľúbim. Chcem, ale nejako sa to nedá stíhať. Bohužiaľ. Ešte nad tým porozmýšľam. Zatiaľ si prečítajte túto jednodielovku. Koniec som nechala voľný takže si kľudne domyslite ako sa to všetko skončí.

Hope u'll like it.

__________________________________________________________________

,,Dobré ráno vospolok." zívla som zaspato, keď som zišla do jedálne v hoteli, v ktorom sme prespali dnešnú noc. 

,,Dobré ránko, zlatko."ozvala sa mama, ktorá už sedela za stolom a tlačila do seba jej vraj 'zdravé' raňajky. Usmiala som sa na ňu a bez slova som prešla k švédskym stolom a h

lavne k termoske, v ktorej bola vraj káva. Označoval to malý papierik prilepený na jej modrom povrchu rovno pod vrchnákom. Vzala som si čo najväčšiu zo šálok, ktoré som videla a vliala som doň tmavú voňavú tekutinu. Stačil mi len pohľad na lahodnú šálku kávy v mojich rukách a hneď som sa cítila o čosi prebudenejšia. Uvoľnila som cestu ďalším z ubytovaných, ktorý stáli za mnou a vybrala som sa ku stolu, na ktorom mi mama viditeľne držala miesto. Mojim hlavným záujmom bolo nerozliať kávu v šálke a hlavne nepotknúť sa na ničom, čo by mohlo ohroziť moje zdravie. Pomalým krokom som prekľučkovala okolo stolov a zastavila som sa pri stene, kde som si nohou odsunula stoličku a sadla som si. Všimla som si, ako na mňa mama zakukla, ale vedela, že aj keby mi chcela dohovoriť, aby som si šla po nejaké jedlo, neuspela by. Nikdy neraňajkujem a ani neplánujem. Milo som sa na ňu 'akoby nič' usmiala a natiahla som sa po záchrane môjho dňa. Len čo som zdvihla šálku kávy k mojim ústam, hneď som ju aj položila. Káva už nebola viac potrebná. Ústa aj oči sa mi roztvorili dokorán a myslela som, že vypľujem dušu, ak je to, čo vidím skutočné. Na druhej strane jedálne, za osobitným stolom sedeli piati chlapci. Na tom by nebolo nič zvláštne keby to neboli piati chlapci, ktorých už niečo cez dva roky obdivujem a snívam hlavne o jednom z nich. Ten jeden z nich, kučeravá hlava, jamky v lícach a sexy oči, práve niečo horlivo vysvetľoval a nevyzeral práve nadšene reakciami ostatných osôb mužského pohlavia okolo stola. Všimla som si ešte jednu hlavu, guľatejšiu a väčšiu ako všetkých ostatných. Paul. Ten vyzeral, že je najviac nespokojný so všetkým, čo hovoril ON. Bez slova som sledovala scénu pred mojimi očami a dokonca som zabudla aj na kávu v mojej dlani, ktorá ma začínala neznesiteľne páliť. Harry sa nahnevane postavil od stola, servítku, ktorú doteraz zvieral v rukách hodil na stôl pred seba a vypochodoval von zadným vchodom, tak nahnevane, že som mala pocit, že sa už nikdy neukľudní. Rozhodne, bez rozmýšľania som sa postavila od stola a vybrala som sa za ním. Vedela som, že robím kravinu, ale moja hlava a ani moja mama si to neuvedomovali. Obidve boli v kľude, ani sa nezamysleli nad všetkým, čo robím. 

Nenápadne som sa prešmykla okolo všetkých chlapcov, aj Paula, aj keď som vedela, že možno práve teraz premárnim svoju šancu na ich objatia a fotky s nimi, ktorá sa už pravdepodobne nikdy nevráti, ale moja hlava udávala mojím nohám rytmus, ktorý sa nedal zastaviť. Pravá, ľavá, pravá, ľavá. Aspoň som sa na nich nenápadne pozrela a všimla som si, že sú ešte krajší ako na fotkách a vo videách. Pane Bože. Prešla som cez sklenené dvere, cez ktoré som ešte v živote nešla a vôbec som nevedela kam smerujem, ale vedela som, teda niečo mi to hovorilo, že idem správne.

Vyšla som na nejaký veľký zelený trávnik a v diaľke som si všimla ešte stále vzdiaľujúcu sa vysokú postavu s kučeravými vlasmi. Zrazu sa mi stratil z dohľadu a ja som pridala do kroku. O pár sekúnd som si uvedomila, že si sadol pod kopček, ktorý ho perfektne zakrýval pred nežiadúcimi návštevníkmi, napríklad mnou, a nahnevane trhal trávu. 

,,A-ahoj." ozval sa hlas z mojich úst a hneď na to som to oľutovala, keď som si všimla ako sa strhol. Dlaňou som si zakryla ústa a chystala som sa zmiznúť. Neviem, čo mi to napadlo. Zavolá ochranku a ja budem mať zbytočné problémy. Shit. Do akých sračiek som sa to zas namočila?!?!

,,A-ahoj." odzdravil sa mi. ,,Počkaj, kto si?" snažil sa ma zastaviť, keď som sa otáčala na odchod a brala nohy na plecia.

,,Ja.. prepáč, nechcela som rušiť. Len, len som sa ťa chcela opýtať či si v.. ehm.. v poriadku, keď tu tak smutne sedíš, a sám dokonca." vyhovorila som sa hneď na prvú vec, čo mi napadla a zdala sa mi celkom málo retardovaná.

,,Ďakujem za opýtanie, som v poriadku, len som potreboval rozmýšľať. Nič ma už nebaví. Stále všetko dookola a ja si ani nemôžem robiť, čo chcem a kedy chcem, ako to robia ostatný. Stále len párty, koncerty, párty, ženy, ale na rodinu si čas nemôžem nájsť. Dokonca už ani na fanúšičky. Je to všetko na hovno." spustil ani neviem ako rýchlo a v jednej sekunde som si aj myslela, že by som si mohla sadnúť vedľa neho a porozprávať sa s ním ako s normálnym človekom a nie ako s hviezdou svetového formátu. A potom mi napadlo, že som nič a s takým človekom, ktorý toho zažil toľko v tak krátkom čase, sa nemám právo ani zdraviť nie to rozprávať. 

,,Nechceš si sadnúť ku mne a porozprávať sa so mnou? Prosím." ozval sa zrazu, keď si všimol ako len nemo stojím vedľa neho a som ticho, pričom si vôbec neuvedomoval, že som stratená vo svojich myšlienkach. Potriasla som hlavou a milo som sa usmiala.

,,Neviem či by som mala. Ty, svetov.."snažila som sa dohovoriť mu.

,,Prosím ťa, nehovor nič o svetových hviezdach. Čo ak by si ma aspoň na chvíľu brala ako.. napríklad, ako chlapca z tvojej triedy v škole. Chodíš ešte do školy nie?" usmial sa na mňa a ukázal svoj krásny úsmev, z ktorého by sa podlomili nohy aj tej najvyspelejšej osobe na svete. Styles, ty prasa jedno dokonalé.

,,Hej, chodím, teraz maturujem, ale nemám pocit, že by si sa podobal aspoň na jedného s mojich škaredých spolužiakov. Ty by si tam nezapadol. Vyzeráš až príliš dobre na to, aby si bol v mojej triede. Dobre, už som ticho, lebo kecám a ty na tieto reči určite nie si zvedavý." pokrútila som hlavou, zvalila som sa k nemu na zem a uprene som sa zapozerala do jeho smaragdových očí, v ktorých sa zračilo prekvapenie s pobavením. Viem, vyzerám ako nežné dievčatko, ale vždy si nechávam ústa na špacír. That's meeeeeeh.

,,Vidím, že si dosť drzé dievča." zasmial sa a znova odhalil svoje asi miliónkrát vybielené zuby. 

,,Možno. Vždy si meliem svoje a nepozerám na to, čo si myslia ostatní. Načo? Veď to je môj život a nie ich. Vediem sa sebou a nepozerám na to, či sa to niekomu páči alebo nie." povedala som to, čo zvyčajne vravím každému kto ma takto okomentuje.

,,Mám rád drzé dievčatá. Ja som Harry. Harry Styles." znova sa zasmial a nastavil ruku na znak neviem čoho. Načo sa vlastne podáva ruka, keď sa s niekým zoznamuješ??

,,Mám to brať ako kompliment? Teší ma, Styles, aj keď už dávno viem kto vlastne si." zasmiala som sa. ,,Ja som Anastazia, ale zvyčajne ma volajú Zee.."

,,Zeeee! Vstávaj treba vstávať na raňajky!! V hoteli sú len do deviatej a teraz je už pol!" trhla som sebou, keď som počula hlas mojej mami pri mojom uchu. Prečo?! Prečo ma musela zobudiť práve teraz?! Čo som komu urobila?!

,,Mami, ja ťa asi roztrhám ako hada!!! Práve sa mi sníval sen so Stylesom a ty ma zobudíš kvôli raňajkám aj keď veľmi dobre vieš, že neraňajkujem?! Wrrrrr!!" ozvala som sa so zaťatými zubami a cez hlavu som si pretiahla perinu, aby som sa znova prinútila zaspať a s prosíkaním k Bohu, aby mi doprial pokračovanie tak skvelého sna. 

,,Zee, mala by si si uvedomiť, že tento rok maturuješ a dievčatá v tvojom veku nie sú zvyčajne závislé na žiadnej chlapčenskej skupine." ozvala sa po chvíli s miernym sklamaním v hlase. 

,,Keby si ty len vedela, tak by si toto nikdy nepovedala." zavrčala som a do očí sa mi tlačili slzy zo sústredenia sa na ten sen. Fix, ja chcem, aby pokračoval!!

,,Jasné, ja neviem vôbec nič. Super. Idem do jedálne, že si tam do piatich minút!" povedala namosúrene a tresla za sebou dverami. 

,,A ak nebudem tak čo?!" povedala som skôr sama pre seba a porazenecky som zo seba zhodila perinu s vedomím, že sa ten sen už asi vôbec nevráti som sa postavila z postele a zamierila som si to do kúpeľne, aby som sa aspoň umyla. 

Dozviem sa niečo?

Kľudne privítam aj kritiku.

PS: Popravde neviem kedy sa mi podarí napísať DCT a Secrets, ale budem sa snažiť. Teraz si idem hlavne ľahnúť lebo mi je zle.

Bye.

*K