streda 16. júla 2014

Dreams come true 22.kapitola


Veľmi ma teší, že sa to tu znova rozbieha.
Ďakujem Vám.
Idem sa pokúsiť napísať ešte Secrets, tak dúfam, že to stihnem, dokým nepôjdem spať. Ak nie, tak ju zajtra dopíšem a hodím sem, kým neodídem preč. Potom bude časť (či už DCT al. Secrets) až v sobotu. Najskôr. Teda vlastne, možno aj v piatok.
____________________________________________________________________

,,Si si istá, že si v poriadku?" vystrašený tón Liamovho hlasu ma prinútil pozrieť sa na ňho a ja som prikývla.
,,Neboj sa, som v pohode. Ak potrebuješ niekam ísť, tak
choď, ja to tu zvládnem." klamstvá, ktoré som vravela ma len utvrdzovali v tom, že sa o pár sekúnd zosypem ako domček z karát.
,,Lea, niečo si mi sľúbila." povedal ešte smutnejšie a sklopil zrak.
,,O- o čom hovoríš?" hlas, ktorý opustil moje hrdlo sa podobal na pípnutie, no aj tak som si bola istá, že ma počul.
,,Sľúbila si mi, že ma nebudeš odháňať vo chvíľach, keď ma budeš najviac potrebovať a pozri sa, hneď pri prvej príležitosti ma posielaš preč." hnedé zreničky, ktoré sa na mňa smutne pozerali prinútili moje telo vstať a v sekunde sa hodiť okolo jeho krku.
,,P-prepáč mi. Ja, ja ani sama neviem, čo sa tu pred pár minútami stalo. Cítim sa ako kus handry. Prečo to urobil? Prečo sa takto zmenil a takto mi ublížil?" slzy tlačiace sa do mojich očí prekonali hrádzu mojich viečok a ja som sa ešte viac chytila Liama. Mal pravdu, teraz som ho najviac potrebovala.
,,Laura, zlatko. Je to obyčajný hajzel. Ty si si vôbec nezaslúžila zažiť to, čo sa pred chvíľou stalo. Je mi ľúto, že som nestihol prísť skôr." pomocou dlaní si obmotal moje nohy okolo jeho drieku a sadol si so mnou na posteľ, pričom si ma pritiahol k sebe a objal najpevnejšie ako vedel. Ako si môže myslieť, že je to jeho vina?
,,Liam, stalo by sa to tak, či tak. Podľa mňa je hlavné to, že si sem stihol prísť včas, za čo som ti nesmierne vďačná. Neviem, čo by so mnou potom bolo." upokojila som ho a dlaňou som našla pokožku na jeho líci.
,,Možno by sa nestalo nič, keby som nemusel odísť a neubezpečiť sa o tom, že si v poriadku." začal znova a ja som ho umlčala pomocou bozku.
,,Ššš, som v poriadku." upokojujúce objatie asi zabralo, keď som ucítila ako sa jeho napnuté telo uvoľnilo.
,,Neviem, či by som prežil, ak by som ťa stratil." zašepkal mi do vlasov a moje srdce podskočilo.
,,Nestratíš ma." moje dlane stláčajúce jeho líca ho prinútili pozrieť sa mi znova do očí a usmiať sa. Keď ma jeho ruky chytili za zápästia, všimla som si, aké sú jeho hánky zkrvavené. Doslova som cítila ako sa moje zreničky rozšírili od strachu.
,,Ty-ty si ho udrel?" vykoktala som sa a znova sa zapozerala do jeho teraz vydesených očí.
,,Ja.. Lea, musel som." povzdych, ktorý sa vydral z jeho úst ma prinútil pobozkať ho na hánky a pohladením upokojiť jeho zdesenie. Už ho nepošlem preč, kvôli veciam, ktoré sa mi objavili v hlave pred tromi dňami. Viem, že on by sa ma ani nedotkol. 
,,Nemusel, ale chápem to. Poď ideme to očistiť." ťažoba môjho tela opustila jeho lono a on ma so šokovaným výrazom pozeral na moju ako-tak kľudnú tvár. ,,Čo?" opýtala som sa, keď zo mňa nespúšťal zrak.
,,Nevykopneš ma z domu? Nebudeš mi nadávať?" zaskočenie v jeho hlase sa nedalo prehliadnuť a ja som sa zasmiala.
,,Nie, neboj sa. Nejdem ťa vyháňať ani nič podobné. Viem, že taký nie si." moje prsty stále obkrútené okolo jeho zápästia ho ťahali do kúpeľne a ja som sa snažila nevšímať si bolesť, ktorá mi trápila natrhnuté obočie a opuchnutú spodnú peru. Určite som vyzerala horšie ako zbitý pes, ale kašlala som na to. Ak sa ma Liam nezľakol doteraz, neutečie. ,,No poď. Sem si sadni a ideme ti to vyčistiť." usmiala som sa a posadila som ho k okraju umývadla naťahujúc ruky po tých jeho a pustila som mu na hánky studenú vodu. Kým som hľadala dezinfekčný prostriedok cítila som ako sa na mňa Liam pozerá a hneď som mala chuť znova ho pobozkať.
,,Bude to veľmi bolieť?" opýtal sa ma bojazlivo, keď som konečne našla, čo som potrebovala a chystala sa nastriekať to na miesta, teraz už, bez krvi. Jeho psie oči ma rozosmiali a ja som sa nahla, aby som mohla nechať jemný odtlačok mojich pier na tých jeho.
,,Neboj sa, nebude." milo som sa usmiala a ošetrila mu ranky na rukách.


Ešte aj v spánku som cítila, ako sa pohla posteľ, keď sa Liamovo telo oddelilo od toho môjho a snažilo sa postaviť.
,,Opúšťaš ma?" opýtala som sa so zatvorenými očami a hneď na to som ich otvorila. Všimla som si Liama na polceste von z mojej izby a zasvietila lampičku na nočnom stolíku.
,,Nie, len som si chcel odskočiť a zavolať chalanom, že ostávam pri tebe, aby sa nebáli. Prepáč, len som ťa nechcel budiť, keď si konečne zaspala." povedal smutne a zvesil plecia.
,,Dobre, to je v poriadku." milo som sa usmiala a vstala z postele, aby som sa šla do kuchyne najesť.
,,Prečo nespíš ďalej?" Liamov hlas ma zastavil v pohybe, keď som sa naťahovala po kľučke na dverách.
,,Som hladná, chcem jesť." usmiala som sa a vyšla z izby s Liamom v pätách. Keď som schádzala dole schodmi započula som, ako sa vchodové dvere otvorili a na pár sekúnd som stŕpla.
,,Som doma!" mamin hlas ma vyviedol z histérie a moje pľúca vypustili prebytočný kyslík.
,,Ahoj mami." pozdravila som sa, keď som schádzala dole schodmi. Hneď ako sa jej pohľad stretol s tým mojim všimla som si, ako jej tvár naplnilo zhrozenie.
,,Lea, pre boha, čo sa ti stalo?!" v sekunde bola pri mne a dlaňami študovala moju tvár. Z mojich úst sa vydral povzdych.
,,Bol tu Marek a pokúsil sa ma znásilniť." vydýchla som zahanbene a sklopila zrak. Počula som, ako schody za mojim chrbtom zavŕzgali a vedela som, že Liam stojí rovno za mnou. ,,Ak by Liam neprišiel, neviem čo by bolo." povedala som už so slzami stekajúcimi po mojej tvári a pocítila som, ako sa Liamova ruka dotkla môjho ramena.
,,Pre Boha, zlatíčko. Boli ste to nahlásiť na políciu?!" opýtala sa nahnevane a ja som prikývla.
,,Výsluch vykonali hneď tu, na mieste, po tom, čo ho odviezli do väzby." Liamov hlas ma predbehol a ja som zavrela otvorené ústa.
,,Máte šťastie. Liam, ďakujem, že si ju zachránil. Len, prečo si mi, dofrasa, nezavolala?!" poďakovala a následne sa na mňa oborila.
,,Mami, prepáč, ale bola som v takom šoku, že som na to ani nepomyslela a nechcela som ťa rušiť v práci. Veď, nakoniec, celý čas tu bol aj Liam." povedala som upokojujúco a usmiala sa na ňu.
,,Dobre, dobre. Hlavná vec, že si v poriadku, ale ak sa mi ten chuj dostane pod ruky, prisahám, že ho zabijem!!" nahnevane rozhodila rukami a hneď na to ma objala.

,,Mami kľud. Kašli na to." usmiala som sa pri výbere oslovenia a vybrala sa smerom do kuchyne, pretože moje brucho si už pýtalo jedlo.

____________________________

Dúfam, že ste spokojné.
Je mi dosť zle. Ženský týždeň začal a u mňa je to doslova hrozné.
Idem skúsiť napísať Secrets. Dúfam, že to nebude sračka.

5+ komentárov? :)
*K

6 komentárov:

  1. Perfect! Salancííík, nějak jsi se rozšoupla :P Ale jsem ráda, že pořád píšeš :) Jen tak dál...a těšiing na další :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. pekné ako vždy :-))) Soff

    OdpovedaťOdstrániť
  3. vow uzasne paci sa mi to

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Best best best!! <3 takový Ňůňo ten Payne :3 Jesteeeee! :* zboznujuuuuuuu :3

    OdpovedaťOdstrániť