pondelok 21. júla 2014

Dreams come true. 23.kapitola


Ešte 2 komentáre ku Secrets. *puppy eyes*
Myslím, že nebol dobrý nápad pýtať sa vo včerajšom 'príspevku', tak sa pýtam znova.
Ako sa Vám páči nový vzhľad blogu? 
Naozaj sa ospravedlňujem, ale nebol čas. Vlastne, ani teraz nie je, musím ísť umyť celú kúpeľňu (fňuk :( ), ale povedala som si, že to najskôr napíšem až potom pôjdem, tak si to vážte.
Časť je nudná, no potrebujem sa dopracovať k veciam, ktoré sa tu majú stať. Muhehehe. 
Dobre, to bolo čudné. Som debil.
:D
____________________________________________________________

Keď som sa ráno zobudila ležiac na Liamovej hrudi, telo ma neskutočne bolelo. K bolesti v mojom rozťatom obočí a už mierne zahojenej pere sa pripojila bolesť brucha a pravej nohy. To ma zbil
až natoľko? Opatrne som sa zdvihla z Liamovej hrude a nadvihla si tričko. Na ľavej strane môjho brucha sa črtala podliatina a ja som do žltkastého miesta pichla prstom, pričom som znova sykla. Pohľad mi zabehol aj na moje pravé stehno a pri pohľade na modrinu veľkú ako moja dlaň, som zhíkla čím som zobudila Liama.
,,Lea, č-čo sa deje? Je tu niekt.." jeho hlas bol prerušený, keď si všimol ako som si rýchlo stiahla tričko a otočila nohu tak, aby nemal výhľad na modrasté miesto na mojej pokožke. Neskoro. Všimla som si, ako sa v momente prebral a jeho telo sa posadilo na posteli vedľa mňa, pričom ma chytil za koleno a pootočil ho tak, aby sa mu pred očami objavila moja noha. Pocítila som, ako sa jeho ruky roztriasli a odtiahla som sa od neho.
,,Liam, ja.. som v poriadku." pípla som bojazlivo a snažila sa upokojiť ho, no keď sa jeho tvár zdvihla a jeho pohľad sa stretol s tým mojim ostala som šokovane sedieť a pozerať na neho. V jeho očiach sa leskli slzy a ja som nevedela prečo.
,,Je mi to tak ľúto (e)L." povedal zachrípnuto a sklopil zrak.
,,Liam, ššš, veď to nie je tvoja vina." presadla som si k nemu a zotrela mu slzy, stekajúce po tvári. V živote som si nemyslela, že budem utierať Liamovi slzy. Vždy sa zdal byť tak silný.
,,K-keby som prišiel skôr alebo vôbec neodišiel, tak by som ťa uchránil. Ani by sa ťa nedotkol a ja.. ja by som.." jeho prerývané dýchanie spôsobilo, že sa zasekol a jeho oči znova vyhľadali môj pohľad.
,,Noták. Poď sem, babe." zaplakala som a pritiahla som si ho k sebe. Keď sa moje ruky obmotali okolo jeho tela pocítila som, ako sa ma jemne dotkol a ucítila som aj, ako jemne zatlačil na miesto, kde som mala podliatinu, ale neozvala som sa. Nechcela som, aby sa cítil ešte horšie. ,,Liam, nie je to tvoja vina. Všetko, čo sa stalo sa asi malo stať. Nevravím, že to bolo správne, no takto to asi malo byť." povedala som so slzami stekajúcimi po mojej tvári a tvár som si zaborila do Liamovho ramena. ,,Prosím, neobviňuj sa z toho. Prišiel si sem, čo najskôr si vedel a ja som na tom mohla byť ešte horšie ak by si neprišiel, takže si ma zachránil. Neplač prosím, bolí ma, keď ťa takto vidím." zaplakala som a vyzdvihla som jeho hlavu tak, aby sme si vzájomne pozerali do očí.
,,Ľúbim ťa, Lea a naozaj neviem, čo by som robil, ak by sa ti niečo stalo." povedal skoro nečujne a moje srdce zastavilo. Ľúbi ma? O-on ma ľúbi? Pohľad, ktorým vyhľadával ten môj ma prinútil zapozerať sa mu do očí a hľadať tam náznak klamstva, no videla som iba čistotu jeho slov. On ma ľúbi.
,,Och Payne!" široký úsmev na mojich perách sprevádzali slzy šťastia, ktoré sa mi natlačili do očí a ja som sa mu znova vrhla okolo krku. Šťastie, ktoré explodovalo v mojom vnútri sa nedalo opísať slovami, no bol to úžasný pocit. Pocit, že všetko o čom som snívala sa naplnilo a môj život konečne naberá správny spád. ,,Aj ja ťa ľúbim." usmiala som sa po chvíľke, keď som sa odtiahla z jeho náruče a zapozerala sa mu do očí. Slzy vystriedal široký úsmev a bez váhania spojil naše pery.

,,Lea, musím odísť." zvážnel Liam, keď sa vrátil z chodby, kde si vybavoval telefonát. Úsmev z mojej tváre zmizol vo chvíli, keď som si uvedomila, že budem v dome sama.
,,J-ja.. v pokoji choď." zakoktala som sa a pozrela sa do jeho hnedých očí.
,,Nechcem ťa tu nechať samú." prisadol si ku mne a pohladil ma po líci. Moje telo sa začalo mimovoľne triasť a moje prsty sa obmotali okolo jeho zápästia.
,,B-budem v poriadku." zrakom som skúmala roh stola, pri ktorom sme sedeli a pocítila som ako mi pod bradu vkĺzol jeho ukazovák a prinútil ma zapozerať sa mu do očí.
,,Choď sa pripraviť. Beriem ťa so sebou." rozhodne sa na mňa zapozeral a moje ústa sa otvorili v prekvapenej grimase.
,,Nemôžem ísť s tebou, Liam. Nemám na to právo." ozvala som sa nechápavo a sklopila som zrak. Chcela som ísť, ale nemohla som.
,,Mňa nezaujíma, či máš alebo nemáš právo. Nenechám ťa tu samú po tom, čo sa včera stalo. K tomu, potrebujem naspievať len pár vecí a môžme ísť niekde von. Nechcem, aby si bola zavretá doma." tón jeho hlasu ma nezastrašil natoľko, ako si to želal.
,,Veď, mohla som zavolať Nickie, ona by ma tu určite nenechala samú." snažila som sa o posledný náznak odporu, ale Liamov pohľad ma zastavil v hocakej ďalšej námietke. Rezignovane som si povzdychla a zdvihla sa z gauča, aby som sa šla pripraviť.
,,Lea.." prsty, ktoré sa mi obmotali okolo ruky ma prinútili pozrieť sa na jeho teraz už milú tvár. Prísnosť sa z nej akoby mávnutím prútika vytratila. ,,Objím ma. Prosím." povedal smutne a ja som sa na ňho prekvapene pozrela. Nastavila som ruky a Liam sa postavil, aby mohol vkĺznuť medzi ne.
,,Nemyslím si, že je to správne, ale ak si želáš, aby som šla s tebou v tomto zúboženom stave, pôjdem." zamumlala som mu do ramena a pohladila ho po vlasoch.
,,Si krásna a áno chcem, aby si šla. Bol by som nepokojný a nervózny, ak by si ty bola doma a ja ďalej ako na dva kroky." jeho prsty obkresľovali kontúry môjho líca a jeho pery obalili tie moje. Ak by ma nedržal, určite by som už padala k zemi. Nechápala som prečo, ale jeho bozky ma vždy dostávali do kolien.

,,Dobre, dobre. Poď idem sa pripraviť." usmiala som sa a potiahla ho za ruku smerom hore ku schodom.

________________

Áno, áno viem, že je nudná. No konečne jej povedal, že ju ľúbi. Yay. :3

5+ komentárov? 
*K

6 komentárov:

  1. Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaa :3 to je lásky, to je láskyyyyy :* nudná část? Náhodou je úžasná :3 zbožňujuuuuu <3
    P.S.: blog je supeeer,diamantikyy :3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Awww..víc než boží část :) A blog taky :)

    OdpovedaťOdstrániť