utorok 15. júla 2014

Dreams come true 21. kapitola

Viem, že skoro nestíham, ale asi som to neprešvihla. 
Neviem prečo, ale táto časť sa mi písala dobre a zároveň dosť ťažko, takže som zvedavá ako ju vezmete. Nebudem rušiť, dnes možno ešte jedna a bude aj Secrets.
Snažím sa, áno. :)
PS: Dávam do pozoru ľudí, ktorí nemajú radi vulgarizmy, že sa tam dnes budú nachádzať, nie vo veľmi hojnom počte, no ak vám vadia, ospravedlňujem sa.
________________________________________________________

..moje srdce som cítila asi až v mozgu, keď som otvorila dvere od mojej izby a na posteli som zbadala sedieť postavu.

,,Čo tu, kurva, chceš?" opýtala som sa roztrasene a naše pohľady sa stretli.

,,Skús hádať." Marekov slizký hlas ma opantal natoľko, že som si nestihla všimnúť, ako sa postavil z postele. Jeho nohy sa pohli smerom ku mne
a môj mozog si naplno uvedomoval, že teraz tu nie je nikto, kto by ma mohol zachrániť.
,,N-nemal si dosť minule?" neviem, kde som vzala odvahu na vyslovenie, ale hneď som to oľutovala, keď Marekova ruka vyletela do vzduchu a zasiahla moje líce. Moje telo sa od bolesti podlomilo, ale nestihlo padnúť na zem, pretože jeho silné ruky ma chytili za vlasy a pritlačili o stenu.
,,Ako si si, kurva, dovolila vychrápať sa s niekým iným a mne si nedala?!" zvrieskol mi do tváre a moje oči naplnilo zhrozenie.
,,Ja.. ja som s ním nes-spala." povedala som priškrtene a dlaňami som chytila jeho ruku, ktorá v sekunde zvierala moje hrdlo.
,,Sklapni ty štetka!" jeho hlas znova naberal na obrátkach a na moje líce dopadla ďalšia facka. Cítila som, ako mi ústa naplnila krv a snažila som sa držať si oči bez sĺz, aj keď som si bola istá, že o pár sekúnd zlyhám. ,,Prečo asi bol u teba?! Prečo si bola ty skoro nahá a on tiež?! Kurva, nerob tu zo mňa kokota, lebo z teba vytlčiem dušu!!" vražedný pohľad, ktorý na mňa vrhali jeho zreničky ma utvrdzoval v pravdivosti jeho slov. Nevedela som, kedy sa stihol tak rapídne zmeniť, ale verila som mu každé jeho slovo.
,,Ja.. ne-nekl.." trúsenie mojich slov zastavilo zatlačenie na moje hrdlo a ja som postupne začala strácať kyslík.
,,Povedal som ti, aby si bola skurvene ticho!" precedil pomedzi zuby a ja som stíchla. So strachom v očiach som sledovala, čo plánuje, keď sa jeho druhá ruka začala pomaly presúvať z môjho krku smerom dole.
,,Pros-sím n-nie." zašepkala som so slzami stekajúcimi dole mojou tvárou a prikrčila som sa, keď som videla, že ma čaká ďalšia facka. Jeho telo ma držalo pevne pri stene zabraňujúc mi v pohybe a moja myseľ si to plne uvedomovala. Prsty, ktoré prechádzali po okrúhlom leme môjho trička ma utvrdzovali v tom, že jeho hlava nemá čisté úmysly.
,,Teraz, keď si sama doma, ma môžeš utvrdiť v tom aká šikovná si. Vravel som ti, že ty si len moja a teraz ti to dokážem. Nikto sa ťa potom nebude môcť dotknúť, pretože budeš patriť mne. Moje označenie z teba nezmizne a bude ťa prenasledovať až do konca života." dlaň, ktorá blúdila po mojom tele sa vrátila k môjmu lícu a hranou nežnosťou ho pohladila.
,,P-prosím n-ne.." snažila som sa prosiť ho, aby ma nechal na pokoji, lenže stisk na mojom krku sa stiahol a jeho výhražný pohľad ma umlčal. Kyslík, ktorý sa začal vytrácať z mojich pľúc bez nádeje na vrátenie ma opantával a moje zmysly začínali ochabovať. Než som si stihla uvedomiť už som ležala na posteli a Marekove silné ruky sa ma snažili vyzliecť. Nával vzduchu spôsobil, že som pozbierala všetky svoje sily a začala som kričať.
,,Daj mi pokoj!!!" kopla som ho do slabiny a jeho tvár sa zmraštila od bolesti. Využila som moment prekvapenia a postavila sa z postele, no Marekove prsty sa obmotali okolo mojej ruky a potiahli ma späť k nemu. V momente, keď som zakopla o jeho nohu a stratila rovnováhu, som sa hlavou udrela do roha nočného stolíka a upadla do tmy.

Liam

Nechávajúc auto na príjazdovej ceste za mnou som sa rozbehol smerom do domu k zatvoreným vchodovým dverám. Keď som sa rukou chytil kľučky moje srdce začalo šialene trieskať do hrudného koša. Dvere sa zabuchli, čo mi v tejto sekunde vôbec nepomáhalo a moju hlavu začínalo opantávať zúfalstvo.
,,Lea!!" zakričal som najhlasnejšie ako som vedel a ramenom som udrel do dverí, aby som ich aspoň trochu povolil. Na pár sekúnd som sa upokojil a započúval som sa do útrob domu. Krik, ktorý som v sekunde započul z okna jej izby ma presvedčil v tom, že v dome nie je sama.
,,Daj mi pokoj!!!" počul som jej hlas a moje žily naplnila zúrivosť a pohľad sa mi sfarbil do červena. V sekunde som vyrazil vchodové dvere a šprintom som vybehol po schodoch až do jej izby. Obraz, ktorý sa mi naskytol pred očami by som neprial vidieť nikomu. Ten skurvený hajzel sa skláňal nad jej bezchybným telom a uvoľňoval si pracku z nohavíc. Červená pred mojimi očami sa zmenila na bordovú a v sekunde som skočil na jeho telo.
,,Ty skurvený hajzel!!!" hlas, ktorý opustil moje hrdlo by vystrašil aj mňa a moje päste začali udierať do jeho tváre. Dlaňami som oblapil jeho krk a natlačil som ho k zemi pod nami. ,,Ako si si dovolil ublížiť jej?! Zabijem ťa, počuješ?! Zabijem ťa!!" nepríčetný vreskot naplnil priestor jej izby a jeho ruky sa snažili vrátiť mi úder.
,,Pán Payne! Nechajte ho! Sme tu!!" v sekunde, keď som ucítil ruky na mojom ramene a krik, že ho mám nechať som stisk uvoľnil a poslednýkrát som mu udrel hlavu o zem, čo spôsobilo, že upadol do bezvedomia. Zdvihol som sa zo zeme a nechal ho napospas policajtom, ktorých som po ceste zavolal. Moja myseľ úplne zabudla na Leu ležiacu na zemi, no keď som uvidel jej napoly vyzlečené telo, bez známky života, ležiace medzi posteľou a nočným stolíkom, pribehol som k nej a chytil ju do náruče zahaľujúc jej odhalené telo.

,,Lea, prosím, otvor oči. Láska, noták." moje dlane jemne zatriasli jej telom a pery si našli cestu na jej spotené a krvavé čelo. Až teraz som si všimol jej rozťatú peru a krvavý pramienok, ktorý tiekol z jej obočia. Moje ruky znova ovládala triaška, ale Leine telo ležiace v mojom náručí ju zatlačilo do úzadia. ,,Prosím, už je dobre." zašepkal som a jemne som jej prešiel po tvári čakajúc na jej reakciu. Jej oči sa v sekunde otvorili a mňa až pichlo pri srdci po tom, čo som v nich zbadal.

_________________

Čo poviete? 
Ste schopné navýšiť hranicu komentárov na 5+?
Skúsime to? :)

Čo myslíte, čo sa teraz stane? 

*K

5 komentárov:

  1. Mně je z toho normálně zimaaaaaa :( chudaaaak :( hned další!! <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. What? :O Takhle nás vyděsit :D Co nejdříve další!!
    PS: Dokonale zpracovaná, jako vždy :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. skvele to je ;-))))) Soff

    OdpovedaťOdstrániť
  4. fajny pribeh len tak dalej :-)))

    OdpovedaťOdstrániť