Secrets. 32.kapitola

Trošku meškám, ale snažila som sa.

Dúfam, že sa bude páčiť.

*K

___________________________________________________________________

,,Ako si to dopekla našiel?!" zvýšila som hlas a zazerala na papiere v mojich rukách.


,,P-prepáč, boli vedľa postele a tak som ich chcel len zdvihnúť." povedal nevinne a sklonil zrak. Uvedomila som si, že moja reakcia nebola práve najsprávnejšia. ,,Zdá sa mi to ako
text piesne, preto som sa opýtal, keďže ju vôbec nepoznám. Prepáč, ak som nemal." mumlal si popod nos a ja som sa v duchu prefackala. Prsty, ktorými som doteraz zvierala okraje papiera som presunula na jeho tvár a jemne mu ju nadvihla, aby sa naše pohľady stretli.
,,Nič sa nestalo." povzdychla som a znova zabodla zrak do jeho zreničiek. ,,Prepáč, nemala som tak kričať." otlačok mojich pier na jeho tvári mal slúžiť ako maličké ospravedlnenie, no z jeho tváre nemizol smútok. Tváril sa ako chlapec, ktorého práve karhala matka za nejakú blbosť.
,,Naozaj prep.."
,,Pššt, povedala som, že to je v poriadku." ukazovák umlčal jeho pery a moje viečka oťaželi, keď som sa nahla, aby som ho pobozkala na druhé líce.
,,Povieš mi potom, čo to je?" šepot opúšťajúci jeho hrdlo ma prinútil povzdychnúť si a moje ruky, padajúce do môjho lona, opustili jeho tvár. ,,Teda, ak nechceš, nemusíš." dodal po chvíli, keď spozoroval, že sa nemám k slovu a preplietol naše prsty.
,,Píšem texty piesní. Odmalička bolo mojim snom písať a stať sa skladateľkou, ale nikdy som nemala odvahu o tom niekomu povedať, vedela o tom len mama a Rick." kameň, ktorý doteraz ležal na mojom srdci, odrazu opadol a ja som sa usmiala nad voľnosťou, ktorá mnou prešla. Nesmelo som zdvihla zrak od našich prepletených dlaní k jeho zreničkám a sledovala jeho šokovaný výraz. Nedalo mi neusmiať sa, bol rozkošný.
,,Prečo si to nepovedala mne?" ublíženie v jeho hlase bolo patrnejšie, keď sa mi ešte viac zahľadel do očí a úsmev z mojej tváre zmizol.
,,Neviem, asi som si myslela, že ma vysmeješ alebo ja neviem. Moje texty vôbec nie sú dobré a ja som len obyčajný amatér." nadvihnutím pliec som mu len ukázala nepodstatnosť mojich piesní aj keď boli pre mňa viac než len to. Opisovala som nimi všetko, strach, radosť, lásku aj nenávisť. V tých riadkoch bol vpísaný celý môj život.
,,Chceš mi povedať, že toto," Niallov hlas znova nadobudol svoju zvyčajnú hĺbku aj s prízvukom a medzi prsty vtiahol papier, na ktorom boli naškrabané slová spájajúce sa do harmónie v mojej hlave. ,,čo vidím na tomto papieri, nie je dobré? Už len zloženie tých viet je dobré a to dokonca ani neviem melódiu. Chcem to počuť." rozhodnosť v jeho hlase ma zaskočila a moja sánka padla skoro na podlahu.
,,Ako- ako to myslíš?" prekvapenie z môjho hlasu nechcelo zmiznúť a ja som sa na neho zmätene pozerala. Niallov úsmev sa rozšíril a pohľadom sa vybral zoskenovať svoje okolie. V momente som videla ako sa nad jeho hlavou rozsvietila žiarovka a jeho oči sa rozžiarili.
,,Poď, mám nápad." usmial sa na mňa a začal sa štverať z postele, pričom sa načiahol po tričko, ktoré si pretiahol cez hlavu a tým mi zabránil vo výhľade na jeho obnaženú hruď.
,,Niall, o chvíľu je polnoc, kam chceš ísť?" smiala som sa na jeho nadšenosti a dúfala, že si to rozmyslí, pretože teraz sa mi naozaj nikam nechcelo ísť.
,,Proste sa obleč a poď." nakázal mi, pričom sa natiahol za nohavicami a ťahal ich hore lýtkom na pravú nohu. Moje hrdlo opustil výdych, no aj napriek tomu som sa postavila a načiahla sa po prvom oblečení, čo som mala po ruke.

***

,,Nech sa páči, vstúp do môjho kráľovstva." usmial sa Niall, keď mi otvoril jedny z dverí vo veľkej tehlovej budove, do ktorej sme pred chvíľou vstúpili.
,,Kde to vlastne sm.." chcela som sa opýtať už asi po stýkrát, no keď sa mi pohľad rozprestrel po priestranej miestnosti s rôznymi hudobnými nástrojmi, uvedomila som si to aj bez dokončenia moje otázky. Nahrávacie štúdio. ,,Wow, toto som nečakala." povedala som zaskočene a pozrela sa na Nialla, ktorý už stihol zatvoriť dvere za nami a prejsť ku mne, ale bez toho, aby sme sa navzájom nejako dotkli.
,,Páči sa ti tu?" nadšenie v jeho hlase ma úplne obalamutilo a ja som len prikývla. Vždy som sa chcela v takejto miestnosti ocitnúť. ,,Tak, teraz si sem sadni, ja prinesiem gitaru a môžme sa do toho pustiť." ukázal na stoličku pred nami a ja som ostala zaskočená.
,,Pustiť sa do čoho?" nechápavo som sa zamračila a zazrela na jeho chrbát vzdiaľujúci sa k jednému zo stojanov, na ktorom bola položená gitara, ktorú uchopil do rúk a otočil sa späť ku mne.
,,K tvojej pesničke." iskričky v jeho očiach tancovali nadšený tanec v oceáne a ja som ostala ešte viac zmätená. Žily mi v sekunde zaplnila triaška a tréma. Začala som sa triasť a zmätenie vystriedalo vydesenie.
,,To nemyslíš vážne." koniec rukáva na mojom modrom svetri som žmolila medzi prstami a zuby zarývala do vnútornej strany spodnej pery.
,,Myslím, pozri zlatko. Za snami si treba ísť a ja viem, že to, čo si napísala je skvelé, tak prečo mi to nechceš jednoducho zahrať? Ak chceš bude to naše malé tajomstvo, ak nebudeš chcieť nikto to nebude počuť len ja, nikto iný." jeho dlaň zvierajúca koniec môjho kolena ma prinútila sprudka vydýchnuť a upokojiť sa. Zatvorila som oči a prudko som sa nadýchla, aby som dala pľúcam potrebný kyslík a vyčistila si hlavu.
,,D-dobre." prudko som vydýchla a natiahla sa po gitare v jeho rukách. Usadila som sa na kreslo a nohou podoprela hudobný nástroj na ňom. Po chvíli som opät zdvihla zrak a pozrela na ňho, no keď som si všimla, že na mňa vyjavene pozerá zháčila som sa. ,,S-stalo sa niečo?" opýtala som sa zmätene a rozhliadla okolo seba.
,,Ty vieš hrať na gitare?" šokovaný výraz neopúšťal jeho oči a ja som sa zasmiala.
,,Tak trochu áno." hlas mi zoslabol, keď sa môj zrak hanblivo sklonil a pocítila som, ako sa mi do líc hrnie teplo, čo znamenalo len jednu vec a to, že sa červenám.
,,Neprestávaš ma prekvapovať, láska." bozk na mojom temene ma vyslobodil zo zamrznutia a ja som sa nesmelo usmiala a znova sa prudko nadýchla.
,,Buď ticho a nekomentuj. To máš dovolené až potom, čo dospievam." zašepkala som a prstom mu ďobla do líca, aby som ho prinútila usmiať sa.
Ďalší prudký nádych nasledovalo priloženie mojich prstov na struny gitary a pustila som sa do harmónie, ktorú v mojej hlave tvorili slová na papieri v mojom vrecku.

(pustite si TOTO!!!)

,,Guess it's true
I'm not good
At a one-night stand
But I still need love
'Cause I'm just a human
These nights never seem to go to plan
I don't want you to leave
Will you hold my hand?

Oh won't you
Stay with me
'Cause you're
All I need
This ain't love
It's clear to see
But darling
Stay with me

Why am I so emotional?
No it's not a good look
Gain some self-control
Deep down I know this never works
But you can lay with me
So it doesn't hurt

Oh won't you
Stay with me
'Cause you're
All I need
This ain't love
It's clear to see
But darling
Stay with me

Oh won't you
Stay with me
'Cause you're
All I need
This ain't love
It's clear to see
But darling
Stay with me,, celý čas, čo som sa sústredila na text a na správne pohybovanie na gitare, som nemyslela na nič iné len na melódiu kolujúcu mojimi žilami. Moje pľúca znova opustil oxid uhličitý a ja som sa pozrela na Nialla, ktorý sedel predomnou a zasnene ma pozoroval.

_____________________

Dúfam, že Samovi Smithovi nebude vadiť, že som si požičala jeho pesničku aj keď je to len Cover.

Čakali ste toto alebo niečo úplne iné?

5+ komentárov? :)

(čas máte len do pondelka keďže v utorok odlietam na dovolenku)

*K