Dreams come true. 35.kapitola

Lea,

Nikdy som si nemyslel,

že moje srdce nájde a zamiluje sa do tak úžasného dievčaťa akým si ty. Dnešným dňom oslavuješ svoje sedemnáste narodeniny a ja môžem napísať, že sa z dievčaťa stala žena.

Si úžasné stvorenie plné empatie, lásky, optimizmu a humoru, ktoré mi naplno učarovalo a dodalo mi pocit, že mi už nič nechýba. Vďaka tebe mám všetko o čom som kedy sníval a ja ti za to ďakujem najviac ako len môžem, pretože TY ma robíš šťastným a to sa ani nesnažíš.

Šaty z krabice si obleč a o 7 p.m buď nachystaná, pretože ťa čaká nezabudnuteľný narodeninový večer.

S láskou, Liam

Hrejivá láska sálajúca z papiera popísaného Liamovým škrabopisom ma zahriala pri srdci a na mojej tvári sa rozležal obrovský americký úsmev. V mihu oka som zabudla na dve hodiny matematiky, dejepisu a týranie chémiou a s radosťou vytiahla elegantné čierne šaty z krabice prirovnávajúc si ich k telu.

,,Lea, zamrzla si?“ začula som spod schodov a mojim telom trhlo. Pri toľkom snívaní som zabudla na môj plánovaný úlet s mamou.

,,Daj mi ešte pár minút prosím.“ Zakričala som späť ukladajúc čierne šaty na krabicu a rozbehla som sa do kúpeľne, aby som si dala rýchlu sprchu.

**

,,Ďakujem Mark, že si ma sem zaviezol.“ nadšenie v mojom hlase bolo priam až hmatateľné, keď sme s čiernou limuzínou zastavili pred neznámou budovou.

,,Mám Vás odprevadiť až na miesto, takže ma prosím počkajte.“ Povedal zdvorilo Mark, pričom vypol motor auta a do dlane chytil kľučku.

Začudovane som prikývla skôr sama sebe, keďže jeho pohľad vonkoncom nekontroloval moju osobu a tiež sa načiahla po kľučke, ktorá mi v sekunde zmizla z rúk, keď sa dvere otvorili. Za pomoci Marka som vystúpila z auta a škaredo sa na neho pozrela.

,,Mark?“

,,Áno slečna?“ zvedavo sa na mňa pozrel, keď za mnou zatváral dvere a ja som sa vďačne usmiala.

,,Prosím, tykaj mi a bez žiadneho ale.“ Doplnila som sa, keď som videla, ako na znak nesúhlasu otvára ústa a tak ich hneď aj zavrel.

,,Prepáčte.“ Povedal odrazu a zapozeral sa mi do očí ,,teda, prepáč.“ Žiarivo som sa usmiala, keď sa opravil a nasledovala ho do výťahu, kde stlačil najvyššie poschodie budovy. Myslela som si, že tu budeme s Liamom jesť nie skákať bungee-jumping. Keď sme vystúpili z výťahu, chvíľami som mala pocit, že ma Mark uniesol a chce ma nikde zabiť, ale keď sme zastali pred dverami s nápisom VSTUP NA STRECHU, ma môj maličký strach prešiel.

,,Ďalej už máte pokračovať sama. Som si istý, že to nájdete.“  To, že ma nepočúvol som si už nestihla uvedomiť, keď som si všimla, kde to stojím. Otvorené dvere mi dopriali pohľad na krásny výhľad. Rozprestierajúci sa Londýn v okolí, rozsvietený rôznymi svetielkami a v strede toho všetkého malá cestička lemovaná sviečkami vedúca k najdokonalejšiemu mužovi na našej planéte. Liam, držiac kyticu kvetov v rukách a s očarujúcim úsmevom na tvári ešte viac rozžiaroval nekonečný priestor. Vďaka mojim trasúcim sa kolenám som musela chvíľu počkať kým som sa vydala k jeho osobe dlaňami si zakrývajúc tvár od prekvapenia. Pripadala som si ako v starom gýčovom filme, ale vôbec som si nepripadala trápne.

,,Ako si to dokázal?" opýtala som sa precitlivene, keď som sa dostala na dosah jeho naťahujúcu sa dlaň. 

,,Niekedy je veľkou výhodou byť slávnym." usmial sa na mňa, pričom si ma pritiahol bližšie k telu a podával mi kyticu. ,,Všetko len to najlepšie k tvojim krásnym narodeninám. Veľa šťastia, zdravia a lásky, ktorou ťa zasypem ako v starom Egypte zasypávali zlatom. Milujem ťa.“ dodal nakoniec a žiarivo sa usmial.

,,Ďakujem." zasmiala som sa späť a načiahla sa, aby som ho mohla pobozkať. ,,Kľudne by mi stačil večer pri filme a tvoja náruč. Nemusel si robiť nič z toho." povedala som, keď sa naše pery odpojili a hlavou ukázala na výhľad, ktorý bol dychberúci.

,,Toto je ešte len začiatok kráska." iskričky v jeho očiach ma presvedčili v tom, že dnešný večer bude ešte riadne zaujímavý.

**

Záblesk svetla, ktorý preťal oblohu ma prebudil z ľahkého spánku a mojim telom trhlo. Opatrne som sa otočila tvárou k Liamovmu chrbtu a skryla si tvár do záhybu jeho tela prehadzujúc si cez neho ruku, aby som zabránila bleskom preniknúť do môjho zorného poľa. Jeho podvedomie asi vycítilo môj strach, pretože sa v sekunde otočil a pritúlil si ma bližšie k telu a oddychoval ďalej. Jeho ruka mi bránila v nádychu, tak som sa ešte trochu pomrvila lapajúc po vzduchu, keď sa jeho oči otvorili a zapozerali sa na mňa.

,,Lea, prečo nespíš?“ jeho chrapľák sa ozval priestorom  a moje srdce skoro prestalo biť.

,,Znova sa blýska.“ Zašepkala som potichu a sklopila zrak, aby nevidel ako veľmi sa za svoj strach hanbím.

Liam sa odrazu odo mňa odsunul a vstal z postele smerujúc si to k oknu. Bez slova som sledovala jeho kroky a usmiala sa, keď sa nahnevane zamračil na nebo, ktoré opäť preťal blesk. Prstami som si vytiahla prikrývku až nad nos a pozerala ako sa Liam natiahol a začal zaťahovať žalúzie. Keď bola v izbe absolútna tma počula som ešte ako zatiahol hrubé závesy a podľa šuchotania sa začal presúvať naspäť k posteli.

,,Si najlepší.“ Usmiala som sa do tmy a natiahla ruky hádajúc jeho aktuálnu polohu.

,,Žiadne blesky nebudú strašiť moje dievča a už vôbec jej nebudú kradnúť spánok.“ Začula som z tmy a čakala na nejaký dotyk alebo aspoň závan vzduchu, aby som vedela, že je blízko, ale jediná vec, ktorú som počula bol tupý náraz a ohromný rachot.

,,Liam, si v poriadku?“ V okamihu som nahmatala svoj telefón a aspoň trochu rozsvietila izbu, aby som zistila, čo sa stalo. Liam sedel na podlahe vedľa postele a zamračene sa pozeral na jej roh, akoby ona mohla za to, že sa udrel.  ,,Si v poriadku?“ usmiala som sa, keď som videla ako sa tvári a nechala mobil, aby ho ešte viac osvetlil zisťujúc či má všetky končatiny celé.

,,Som, ale fuck s tou posteľou. Teraz to bolí.“ Smutne odul spodnú peru a zapozeral sa na mňa s tými najreálnejšími šteňacími očami aké som kedy videla. S hlbokým povzdychom som sa zdvihla z postele a za jemného osvetlenia z môjho telefónu som si čupla k nemu pohladkala ho po udretom mieste.

,,Ešte bolí?“ pripadala som si ako mamička utíšujúca svoje dieťa, ale bolo mi to jedno. Toto sa mu stalo len kvôli mne a ja to musím teraz nejakým spôsobom odčiniť.

,,Ak poviem, že áno, tak mi dáš pusu?“ pohľadom vyhľadal ten môj a ešte viac odul spodnú peru. Nahla som sa a jemným dotykom som sa obtrela o jeho pery, čím som uspokojila jeho požiadavku a moju túžbu v jednom. Asi sa nikdy nevzdám nutkania bozkávať ho dvadsať štyri hodín denne sedem dní v týždni. ,,Čo ak jedna nestačí?“ ozval sa, keď sa naše pery odpojili a jemne sa usmial.

,,Tak ti dám ďalšiu, ale môže to už byť na posteli? Alebo chceš ostať sedieť na zemi celý zvyšok noci?“ usmiala som sa a pomaly som sa začala ťahať na vlastné nohy podávajúc Liamovi dlaň, aby sa mohol ľahšie vyštverať na posteľ. Bez slova sa postavil a stiahol ma so sebou zakrývajúc nás perinou.

,,Už nebolí?“ opýtala som sa skôr tmy než jeho osoby a čakal na odpoveď.

,,Bolí, ale who cares. Poďme spať.“  Zasmial sa a pritúlil sa bližšie. ,,Chcem ťa zoznámiť s mojou rodinou.“ Zahlásil odrazu a krv v mojich žilách zamrzla.