Aaach, dlhá osmička je na svete a tak mi neostáva nič iné len dúfať, že sa vám bude páčiť! Claudie.
_______________________________________________
,,Ten odtlačok maminej dlane vyzerá na tvojom xsichtíku
veľmi smiešne.“ Zasmiala som sa pripito, potácajúc sa domov, opretá
o Haroldovu ruku a pozerala na jeho anjelskú tvár.
Nechápala som ako
môže byť niekto taký krásny aj napriek tomu, že Harold bol krásavec už
odmalička a ja som mu nikdy nevedela odolať.
,,Ďakujem za informáciu.“ Zasmial sa, očividne viac pri
zmysloch než ja sama a snažil sa držať ma na nohách. ,,Dúfam, že mi to do
utorka zmizne, pretože sa mi budú v práci smiať, že ma zmlátila žena.“
Dlaňou sa dotkol miesta na svojom pravom líci a pozrel sa mi do očí.
,,Prečo až – híík – v utorok?“ moja zvedavosť nemala
v tomto stave zábrany a tak som sa proste pýtala.
,,Zajtra mám voľno, hlupáčik, už som ti to vravel.“ Ukázal
svoje jamky v lícach a chytil ma ešte pevnejšie, aby som nepadla,
keďže moje nohy už nezvládali kráčať samé a mojim telom prebehla už dávno
nezažitá vlna vzrušenia.
,,Ahaaaaa, už si pamätám. To mi vraví, – híík – že by som sa
mala čo najskôr dostať domov, keďže ráno vstávam ku kozmetike.“ Smiala som sa sama
nad sebou a snažila sa zaostriť na prostredie, v ktorom sme sa práve
nachádzali, ale moje zmysly boli už natoľko otupené, že vnímali len Harryho
a nič iné okrem neho nevideli. Teda, nie že by to bolo v bežnom živote inak. Vždy to bol len on.
,,Veď aha, už sme tu. Tvoj byt je hneď za týmito
dverami.“ Prstom ukázal na budovu pred
nami a ja som sa usmiala, keď som spoznala svoj vchod.
,,Tak dobre, už asi pôjdem.“ Usmiala som sa a snažila
sa od Harryho odpojiť, ale jeho dlhé prsty obtáčajúce sa okolo môjho lakťa ma
zastavili v pohybe.
,,Idem ťa odprevadiť až hore, aby som si bol stopercentne
istý, že si v poriadku doma a neslintáš niekde vo výťahu.“ Usmial sa a ja som sa
skoro roztopila. Bez slova som sa vybrala smerom ku vchodu a začala
vyberať kľúče z mojej kabelky, aby som ho otvorila, a aby sme mohli
spoločne vstúpiť do výťahu. Obklopená totálnym opojením vášne som sa musela
držať železnej tyče vo výťahu, aby som udržala samú seba od toho, aby som sa
vrhla na Harryho pery. Po nekonečných sekundách sa dvere výťahu konečne
otvorili a ja som sa poriadne nadýchla, aby som sa mohla pohnúť. Celý svet
sa mi točil, no Haroldova prítomnosť bola pre mňa nepriehľadnuteľná. Kľúčami
som otvorila zámok mojich vchodových dverí, v ktorých sa pred pár hodinami
odohrala tá trápna dráma s mojou matkou a otočila sa tvárou
k Haroldovi, aby som sa s ním mohla rozlúčiť.
,,Ďakujem, že si so mnou strávil večer a nechal ma, aby
som sa ti ospravedlnila za moju matku.“ Usmiala som sa snažiac sa poriadne
zaostriť na jeho tvár a nervózne sa začala hrať s prstami na mojej
ruke. Nikdy som nebola dobrá vo vyjadrovaní svojich emócií.
,,Nič sa nestalo. Bol som s tebou rád.“ Usmial sa
a dotkol sa mojej ruky, pričom ju jemne pohladkal. ,,Prosím, môžem ťa
objať?“ ozval sa po chvíli a ja som sa nezmohla na slovo, len som sa bez
slova zavesila na jeho krk. Aspoň na tú odvahu je ten alkohol dobrá vec. Cítiac
jeho silno búšiace srdce som sa musela usmiať a nasať vôňu jeho kolínskej,
aby som si ju mohla pamätať až do svojej smrti.
,,Pobozkaj ma.“ Zašepkala som v sekunde, keď sme sa od
seba odtiahli a jeho pery boli príliš blízko na to, aby som ich mohla
nechať ísť. Harryho zreničky sa rozšírili na najväčšiu možnú veľkosť
a jeho pery sa začali približovať ešte viac než boli, no v momente,
keď sa mali spojiť, sa Harold zastavil a sprudka vydýchol.
,,Dobrú noc, kráska.“ Usmial sa a otočil sa na odchod.
**
Harry
Tlmená bolesť ma prebudila zo spánku a ja som neisto
otvoril oči. Prstami som sa načiahol za telefónom položenom na nočnom stolíku
vedľa mojej hlavy a pozrel sa na hodinky. 5:49 a.m. Užasné. Spal som tri
hodiny. Matné záblesky okamihov z poslednej noci mi vyčarili široký úsmev
na tvári, s ktorým som sa pomaly postavil z postele a tackavo sa
vybral do kuchyne vziať si tabletku na bolesť hlavy, aby som si dokázal ešte na
chvíľu pospať. Neveril som, že Gabriella chcela, aby som ju pobozkal. Cíti ešte
stále niečo k môjmu naivnému zadku alebo to bolo len tým alkoholom, ktorý
jej koloval v žilách? S tabletkou kĺzajúcou sa dole mojim hrdlom som
sa vybral na balkón, aby som si zapálil cigaretu, ktorá mala slúžiť na
skrátenie času medzitým ako začne tabletka účinkovať. Jediným pohybom som
zapálil zapaľovač a zapálil si šúľok tabaku, pričom som sa lakťami oprel o zábradlie
balkónu. V mysli sa mi neustále vynárali spomienky na včerajší večer s Gabriellou.
Spomínal som na moment, keď sa usmiala, ako sa jej krásne sformovala tvár,
zažiarili oči a hlavu zaklonila dozadu, aby sa mohla naplno rozosmiať, ten
moment, keď do seba liala pohárik za pohárikom a jej líca sa napĺňali
červeňou, ako vo mne hľadala oporu vo chvíľach, keď už nevedela poriadne stáť
na nohách alebo len obyčajne neobyčajný okamih, keď kráčala vedľa mňa na tých
hrôzostrašných opätkoch a stále vyzerala ako najkrajšia žena na svete bez
ohľadu na to, že mala vypité viac než dokážu zvládnuť osemnástky v dnešnej
dobe. Hlbokými vdychmi cigaretového dymu som si do hlavy vohnal odvahu zavolať
jej a pozvať ju na obed aj keď samozrejme až neskôr, teraz by ma poslala
do teplých krajín ani by som sa nestihol nazdať, no zároveň som zacítil ako sa
mi prevrátil žalúdok, čím mi došlo, že cigareta práve teraz nebola dobrým
nápadom a tak som sa v sekunde rozbehol smerom k záchodu, aby
som predišiel neželanej nehode.
**
,,Nie Betty, už som ti hovorila, že toto sa nerobí! Nesmieš
len tak podpísať dôležité zmluvy bez môjho alebo Jaclyninho vedomia a tváriť
sa, že sa nič nestalo.“ Frustrovane som si vošla prstami do vlasov a zaťahala
za končeky, aby som sa zbavila narastajúceho hnevu a možno trochu
zmiernila tú neskutočnú bolesť hlavy, ktorá ma týrala už odkedy som sa
zobudila. Posledné čo si pamätám je, že sme spolu s Harrym dokončili
fľašu whiskey – ostatné je zahalené v tajomnej tme. ,,O druhej ťa čakám vo
svojej kancelárii, zatiaľ sa maj, Betty.“ Povedala som rozhodne a zamračila
sa opierajúc si hlavu o chladné sklo môjho okna. Dnes ju vyhodím. To
dievča je totálne neschopné, nezodpovedné a všetko čoho sa dotkne, pokazí.
Bez počkania na jej odpoveď som zložila a ofučane si založila ruky na
hrudi. Postojačky som sledovala ľudí chodiacich po plných uliciach Londýna a rukávy
na sivom svetri si stiahla nižšie, až na dlane. Bola som nahnevaná sama na
seba, že som si ráno nevymenila tie čižmičky za niečo pohodlnejšie, ale keďže
som spolumajiteľka firmy, nesmela som si dovoliť prísť do práce v teniskách
a tváriť sa, že nič. Stratená vo svojich myšlienkach som si ani
neuvedomila, že mobil v mojich rukách už asi po miliónty krát za dnešný
deň zvoní a tak som sa rýchlo rozpamätala a priložila si ho k uchu
bez toho, aby som sa pozrela na meno volajúceho.
,,Prosím?“ ozvala som sa viac podráždene než som chcela a čakala
na odpoveď.
,,Uhm, ja.. asi ťa veľmi vyrušujem, však?“ Harryho rozospatý
hlas ma prebudil z hnevu a na mojej tvári sa chtiac nechtiac objavil úsmev.
Gabriella, nie!
,,Harry?“ opýtala som sa kontrolujúc moje sluchové
schopnosti, aby som sa uistila, že je to naozaj on. ,,Nie, nevyrušuješ ma.
Prepáč, po nedostatku spánku som strašne podráždená a dnes toho mám naozaj
dosť na práci.“ Začala som nervózne hapkať, až som sa musela sama zastaviť, aby
som stíchla.
,,Si si tým istá?“ cítila som ako sa usmieva aj cez telefón,
čím ma vnútorne upokojil a ja som sa opäť usmiala – čo to ten chlap so
mnou robí?
,,Áno, Harry. Naozaj. Tak? Prečo voláš?“ opýtala som sa
zvedavo a vrátila sa späť na svoje kreslo berúc medzi prsty dlhý prameň
mojich vlasov, aby som sa s nimi mohla hrať.
,,No, uhm, chcel som sa ťa opýtať či by sme nezašli spolu na
obed.. vieš, aby sme doriešili tie dlažby a podlahy.“ Jasné, Harold.
Dlažby a podlahy.
,,No, naozaj by som rada, ale obed mám dnes už dohodnutý s Jaclyn.“
Povedala som sklamane a vlasy pustila zo svojich rúk.
,,Aha, tak to je škoda. A niektorý iný deň?“ smútok v jeho
hlase bol neprepočuteľný a ja som sa v tej chvíli cítila zle za
všetkých na tejto planéte.
,,A čo ak by sme vynechali obed a zbehli na kávu?
Neďaleko mojej firmy je taký zašitý Starbucks, kam nikto nechodí, tak čo keby sme sa stretli tam a prebrali
to? Pozvala by som ťa aj ku mne, ale po včerajšku tam je neskutočný bodrel.“ Zasmiala
som sa skrývajúc svoju červenú tvár aj napriek tomu, že ju nemohol vidieť cez
telefón.
,,Noo, to znie super. Pošleš mi adresu, aby som vedel, ktorý
presne myslíš?“ jeho hlas bol odrazu plný optimizmu a radosti, čo ma
prinútilo začervenať sa ešte viac – super, teraz totálne ladím so svojimi
topánkami a koženkou.
,,Jasné, tak dohodneme to na takú piatu, keď skončím v práci?“
doplnila som a zapozerala sa na hodinky, ktoré ukazovali presne pol
dvanástej.
,,Môže byť. Rád ťa znova uvidím.“
,,Ja taktiež, tak o piatej, ahoj.“ Nadšene som potvrdila a zrušila hovor
usmievajúc sa ako slniečko na hnoji.
______________________________________
Budem rada za reakcie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára