Dance to Love :) 27.kapitola

Dievčatá som tu :) konečne :) zasnívaná a zamilovaná až po uši :) tie čo ma poznajú vedia <3
Prepáčte, že som časť nepridala tak dlho, ale nestíhala som nič..ešte k tomu včera meniny tak ďakujem krásne :) nieee :D šak treba osláviť :D omg :) 
dobre som ticho :) už len hope u like it..
PS: ty čo si dal/a do ankety áno, aby som prestala písať..NEPRESTANEM! :) len aby som ťa nasrala :)





Keď som ráno otvorila oči nikto pri mne nebol.Porozhliadla som sa okolo seba, ale miesto na ktorom v noci spal Zayn, bolo prázdne.Prešúchala som si unavené oči a pomocou lakťov som sa ponadvihla vyššie.Tá posteľ bola taká nepohodlná, že som si pripadala akoby ma prešiel kombajn.Som zvedavá či to vôbec Zayn prežil a nešiel náhodou domov, poriadne sa vypsať.Moje typy nevyšli, pretože z dverí vykukla jeho hlava, ktorá kontrolovala, či žijem a vlastne v akom stave som.Leď uvidel, že som hore, do izby sa vtrepal s celým jeho dokonalým telom
,,Dobré ránko bejbe"usmial sa na mňa a pobozkal ma na čelo
,,Dobré ránko"zasmiala som sa a pozrela som sa do jeho hnedých očí, ktoré boli plné iskričiek ,,Dobre si sa vyspal?"
,,Ani nevieš ako dobre"zasmial sa a pomocou dlane si ma pritiahol na pery
,,Tak toto ti závidím lebo ja som dolámaná ako pes od našej 100ročnej otravnej susedky.Chudák hojdá ho na hombačke"poslednú vetu som pošepkala sama pre seba pričom som sa zasmiala.Za pomoci tichého syknutia som sa posadila.
,,Čo sa stalo?Budeš potrebovať masáž?"šibalsky sa na mňa usmial a prstom mi brnkol do nosa
,,Ak mi ju spravíš tak neodmietnem"zasmiala som sa a prstom som mu koketne prešla po hrudi.Usmial sa a znova sa mi vpil do pier
,,Prídeme domov a dostaneš ju.Možno aj s malým bonusom ak budeš počúvať"pobozkal ma na čelo a mojim telom prešlo milión zimomriavok
,,Kedy idem domov?"hodila som na ňho psie oči, ktoré mi
ihneď skĺzli na perinu medzi mojimi prstami, ktorá stále zakrývala trištvrtinu môjho tela
,,O chvíľu ti Domii prinesie veci.Doktor je už vybavený, ale do nedele nebudeš robiť nič namáhavé!"pohrozil mi prstom a ja som sa zaškerila.Nerobilo mi to problém keďže práve teraz mi ku šťastiu stačilo, že idem domov.O pár sekúnd na to sa ozvalo jemné zaklopkanie na moje dvere a do vnútra nakukla Domiina hnedá hlava sprevádzaná šišatými kučierkami nad ňou
,,Čáute hrdličky"zasmiali sa spoločne a zhmotnili sa v izbe v celej svojej kráse a čo bolo hlavné, ich prsty boli navzájom prepletené a usmievali sa na seba ako praví zaľúbenci.V hlave som si šťastne sama pre seba zatlieskala.Konečne bude Domii šťastná
,,Vitajte!Už som sa Vás nevedela dočkať"zazubila som sa ako decko pred vianočným stromčekom a cítila som, ako si Zayn vzájomne preplietol jeho prsty s mojimi.Domii ku mne podišla a pevne ma objala, Harry spravil to isté a ja som ho postrapatila po jeho kučierkach, pričom on do mňa štuchol.
,,Harold, kým sa Nickie prezlečie my ideme ešte niečo vybaviť"zasmial sa Zayn, pričom Harryho odomňa odtiahol a za lem košele ho ťahal preč.S Domii sme spustili taký rehot, že by nám ho mohla závidieť aj Jana z Farmy (tie, čo pozeráte viete o kom reč :D bola prvá čo mi napadla :D).Zayn na mňa žmurkol a spolu s Haroldom sa stratili v dverách
,,No davaj tie veci.Neviem sa dočkať"vysúkala som zo seba pomedzi návaly smiechu a vyrovnala som sa na posteli.Domii ku mne podišla a z tašky začala vyberať moje veci..

,,Idem otvoriť"zasmiala som sa, keď sme už asi 2 hodiny sedeli na našom gauči ešte v dome mojich rodičov.Rodľa dokumentov je už môj, ale ja ho aj tak predám.Domii s Haroldom boli do seba takí zakvačení, že ani kliešťami by sme si ich od seba neodpojili a ja so Zaynom som na tom nebola inak.Ani neviem ako som sa vyštverala zo Zaynovho náručia a pomalým krokom som si to zamierila do predsiene.Na šiji som cítila Zaynov pohľad, ale neotočila som sa, len som koketne prešla do predsiene.Otvorila som dvere a keď som tam uvidela Stefa skoro ma porazilo.Verila som, že ma hneď teraz pred tými dverami šlohne o zem.Nechcela som, aby sa o tomto Zayn dozvedel a taj som zatvorila dvere z vonkajšej strany.Vyriešim to už raz a navždy!
,,Čo zas chceš?"nahnevane som sa na ňho pozrela a ruky som si založila na hrudi
,,Teba..To jediné chcem.Teba"priblížil sa ku mne a ja som ustúpila.Nemala som dosť miesta a tak som sa zozadu natlačila na dvere.Mojim vnútrom prebehla vlna strachu a zároveň zúrivosti a nenávisti
,,Dpč! Stef vypadni odtiaľto.Daj mi pokoj!Nezaujíma ma čo chceš!Vypadni!"precedila som pomedzi zuby a za hruď som ho chcela odtlačiť preč, lenže malo to absolútne opačný účinok a jeho pery sa na blízkosť jedného milimetra priblížili k mojim
,,Lenže ja neodídem kým ťa nebudem mať.Tú stávku musím vyhrať"poslednú vetu pošepkal, ale ja som rozumela každému slovu.Konečne mi všetko zapadlo do seba.Ak by ma naozaj naďalej chcel tak či tak by mi dal pokoj lebo moje odmietnutia by ho odohnali preč
,,Nickie?!"počula som zvnútra Zaynov znepokojený hlas.Chcela som chytiť kľúčku, aby som zabránila ich stretnutiu, ale Zayn ma predbehol a uvidel mňa a Stefa oproti sebe
,,Stef čo tu zas chceš?"nahnevane zavrčal Zayn a mňa si ochranársky skryl za chrbát
,,Zayn to je v poriadku.Stef je už na odchode.Všetko sa vyriešilo"zazrela som na ňho.Už nemal čo namietať a tak sa otočil a so sklonenou hlavou sa pobral preč, ale ja som sa v hlave rozhodla a rozbehla som sa za ním ,,Hej Stef..počkaj chvíľku, niečo si si zabudol"zastavil sa a s nádejou v očiach sa na mňa pozrel
,,Čo?"psotak.Musel si myslieť, že mu chcem pomôcť vyhrať, ale namiesto toho som sa postavila pred neho a natiahla som mu takú facku, že som ešte aj ja videla tie hviezdičky, čo mu krúžili okolo hlavy.Cítila som ako mi pulzuje krv v dlani, ale na tvári sa mi zračil spokojný úsmev.Videla som ako očervenel, ale určite to nebolo z mojej facky.Napriahol ruku a chcel pre zmenu udrieť on mňa.Neostávalo mi nič iné len zatvoriť oči a čakať na ostrú bolesť, ale tá akosi neprichádzala.Pomaličky som otvorila jedno oko a uvidela som ako Zayn drží Stefa za zápästie.Videla som bolesť v Stefových očiach, viem veľmi dobre, že Zayn dokáže držať veľmi silný stisk, keď chce.Dokazuje mi to každú noc.Chcela som ich od seba oddeliť, ale vyrušila ma niečija ruka, ktorá ma schmatla a pritiahla dozadu
,,Héj Zayn!Čo to robíš?Čo sa to deje?Kľud dobre?!Kľud"vbehol medzi nich Harry a ja som vedela, že ruky, ktoré ma zvierajú patria Domii.Harry ich od seba ani neviem ako oddelil a v očiach oboch som videla nenávisť, ktorá panovala voči tomu druhému.Upokojujúco som sa pozrela na Domii, ktorá ma ihneď pustila.Podišla som k Zaynovi a jemne som sa zozadu dotkla jeho pleca.Zayn sa otočil, načiahol sa a za pás si ma pritiahol k sebe, pričom ma pobozkal na čelo a pohľadom skúmal v akom som stave.Pousmiala som sa a jemne som prikývla.Výhražne sa natiahol k Stefovi a ani Haroldov upokojujúci pohľad nezabral
,,Ešte raz..Vravím ti, ešte raz sa na Nicole čo i len pozrieš"vyhražne zdvihol prst a namieril ho na Stefa ,,prisahám, že to neprežiješ!A je mi jedno kto alebo čo si zač"vyštekol a mňa si pritiahol ešte bližšie k sebe, akoby sa ubezpečoval, že ma dokáže ochrániť
,,Všetko sa ešte uvidí.A ty Nicole si dávaj pozor lebo za tú facku zaplatíš!"výhražne sa na mňa pozrel, čo v Zaynovi vyvolalo výbuch a aj cez Harryho mu trafil päsťou.Ak by tam Harry nebol zabil by ho.Cítila som ako sa trasie a jeho tvár som uchytila do dlaní
,,Zayn!Pššt!Je to v poriadku, ukľudni sa.."tíšila som ho a cítila som ako sa ukľudňuje
,,Kto to bol?"vyrušil nás Harryho hlas.Pozrela som sa na ňho a všimla som si, že Stef tu už nieje.Je mi jedno čo s ním je
,,Môj bývalý, ale nerieš to.Poďme radšej dovnútra"povedala som bez nálady a hlavou som pohodila smerom k domu..

,,Zayn, prosím ešte, v mojej izbe by mala byť posledná krabica.Doniesol by si ju?"zakričala som na ňho, pričom som vychádzala z dverí a nakladala som krabice s vecami do dodávky.Nebolo ich veľa keďže dom sa predal aj s nábytkom.A tak krabice zaplňujú len malé maličkosti.Ťažkú krabicu som položila na okraj dodávky odkiaľ ju Harry vzal a ukladal na kôpky.Stále omieľal, že chce vyskúšať riadiť dodávku a teraz mu to vyšlo.Usmiala som sa na ňho a vyšla som spoza zadných dverí dodávky a uvidela som Zayna, ako nesie krabice s mojimi vecami.Keď sme sa stretli v strede chodníka natiahla som sa a vlepila som mu bozk na líce.Keď sa naše pohľady stretli žmurkla som na ňho a vrátila som sa naspäť do teraz už skoro prázdneho domu.Na to, že dom bol na predaj len niečo cez dva dni a pár hodín a už sa našiel mladý párik, ktorý síce bol krátko po svadbe, ale v ich rodinke bol jeden chlapček a ďaľšie dieťatko na ceste.Náš dom si zamilovali na prvý pohľad a malý Stan sa už tešil na svoju novú izbičku.Zaujala ich aj cena domu, ktorá bola dosť nízka, keďže som Zaynovi povedala, že ho chcem predať čo najskôr.Ale aj tak stačí mi to na dooosť dlhé zabezpečenie.V hlave mi zneli mamine slová, ktoré mi kázali, že aj keď by sa im niečo stalo tak by som si dom mala nechať.Ale ja by som to nezvládla.Všetky tie spomienky by sa mi dňom čo dňom vracali a zabili by ma.Poslednýkrát som sa chcela rozlúčiť s domom a uzavrieť túto kapitolu môjho života, ale mama, Andy aj Sann ostanú navždy v mojom srdci a niky nezmiznú.Najprv som si to zamierili do kuchyne, kde som končekmi prstov prechádzala po kontúrach kochynskej linky a v mysli sa mi pomaličky začali vynárať myšlienky
,,mami?!"ozvalo sa malé dievčatko sediace na okraji kuchynskej linky a kradlo mame z čokoládovej polevy, ktorá mala byť ako poleva na jej obľúbený čokoládový koláč
,,Áno Nickie?Pozor neže si ublížiš!"zahriakne ju mama a spod jej ruky jej vytiahne nožík, ktorý len nepatrne ležal na stole.Práve sa presťahovali do nového domu a začíajú nový život bez tyrana.Toto budú ich prvé Vianoce osamote, ale lepšie byť samé než ležať niekde pod stolom zbité ako psy.Toto si ani jedna z nich nezaslúži
,,Však budeme navždy už iba my dve?"zasmialo sa dievčatko a do úst si vložilo ukazovák obalený hnedou, chutnou hmotou
,,Navždy zlatko navždy!"usmiala sa jej mama a hnedou polevou jej brnkla do nosa.Dievčatko sa jemne zachichotalo a maminu tiež zašpinilo pomocou malých prštekov.Začala sa bitka plná smiechu a čokoládovej polevy.Obe boli šťastné a obe verili, že im ich šťastie nikto nepokazí..
Z môjho vnútra sa na povrch predierali vzlyky a moje oči sa zaplnili slzami, ktoré už stekali po mojich lícach.Pomaly som opustila kuchyňu a prešla som do obývačky.Moje spomienky znova zabehli o kúsok do zadu, ale nie príliš.Spomenula som si na ten večer, keď som im predstavila Zayna a ako sme sa všetci traja objímali na gauči.Nechala som spomienky ako aj slzy a vzlyky nech ma poriadne ovládnu a nech ten ďaľší kúsok z mojej bolesti odletí z mojej duše.Pohľadom som prešla cez všetko, čo ešte ostalo v obývačke, pričom som si pohľadom premietala všetky krásne spojené s danými predmetmi a vybrala som sa na poschodie.Moju izbu si nechám až poslednú.Vošla som do spálne a znova som prešla končekmi prsto po všetkých možných veciach.Jediné a najkrásnejšie spomienky sa viazali na posteľ.Pamätám si, ako keď som mala zlé sny, stále som sa prikmotrila k mame, ktorá mi pomohla zaspať pomocou jej krásnych pesničiek, ktorých melódia mi v hlave bude znieť navždy.Pousmiala som sa nad našimi vankúšovými vojnami, ktoré už zahŕňali aj Andyho.Chcela som prejsť k posteli a na chvíľu si na ňu sadnúť, ale keď som bola už pri kraji postele pocítila som pod nohami niečo tvrdé.Pozrela som sa na zem, kde ležala naša spoločná fotka ešte z čias, keď sme sa sem nasťahovali.Sklo bolo rozbité ako aj rám, ale fotka bola krásna.Zohla som sa a zdvihla som ju.Na fotke som viac vyškerená ako zubná náhrada od pani Moltisovej, ale mama tam bola krásna.Beautiful like always.Fotku som si priložila k srdcu a znova som nechala slzám voľný priebeh.Uvoľňovalo to moju dušu a tak som sa cítila bližšie pri nich.Zdvihla som sa z postele a prešla som naspäť k dverám.Chytila som kľučku a otvorila som dvere.Poslednýkrát som sa otočila a vryla som si tento obraz do pamäte.S úsmevom na perách som zatvorila dvere a prešla som do mojej izby.Najprv som si to zamierila do mojej obľúbenej časti.Šatník.Prešla som po prázdnych skriniach, ktoré pred pár hodinami ešte zaplňovali všetky moje čačky.Nežne som pritlačila pery o mohutnú skriňu a pohladila som ju.Najviac smutno mi bude práve za týmto.Za mohutnými skriňami a veľkým zrkadlom.Pousmiala som sa a znova som sa rozlúčila.Zatvorila som za sebou dvere, pričom som si to namierila k oknu, aby som sa mohla pokochať prenádherným výhľadom.Stále keď som sa pozerala von mojim oknom, stále som vedela, že ja si proste pôjdem za svojím snom.Opakovala som si to stále už od mojich 10 rokov, čo sme tu.A teraz? Teraz som v súťaži, aby som mohla tancovať pre najlepší boyband na ich svetovom turné.A ešte ako bonus mám Zayna, ktorý je tým najlepším na svete.Sprudka som sa nadýchla a utrela som si slzy z mojich líc.S úsmevom na perách som sa otočila a keď mi pohľad padol na dvere, zbadala som tam Zayna
,,Už dlho tam stojíš?"pousmiala som sa a pomaly som prechádzala k nemu
,,Trošku.Nie veľmi.Vedel som, že sa budeš asi chcieť rozlúčiť tak som ťa radšej nechal samú"pousmial sa a ukázal svoje jagavé perličkové zúbky
,,Ďakujem"hlboko som sa zapozerala do jeho dokonalých hnedých očí
,,Za čo?"prekvapene sa ma opýtal
,,Za to, že si.Ľúbim ťa"zasmiala som sa a Zayn sa znova krásne pousmial.Zdvihol ruku a jeme sa dotkol môjho líca, odkiaľ si ma chytil za krk a pritiahol si ma na pery.To bola jeho odpoveď na moju.Cítila som ako sa usmieva a keď sme sa od seba odpojili, ťahal ma von z domu.No lepšie, nie on mňa, ale ja jeho.Keď sme spoločne zamykali vchodové dvere usmievala som sa.Neviem prečo.Ruka v ruke sme prešli až k chodníku na ktorom bolo odstavené Zaynovo auto, ale ja som sa zastavila, pustila som jeho ruku a pozrela som sa na môj teraz už skoro bývalý domov
,,Nickie?Miláčik ideme?"počula som Zayna za mojim chrbtom a potlačila som slzy, ktoré sa mi znova tlačili do očí.Zbohom.Otočila som sa na Zayna, ktorý mal ruku nastavenú presne pre moju.aby mi do nej zapadla, like made just for him
,,Začína sa nový život"pousmiala som sa moju ruku do jeho dlane
,,Nový život so mnou?"pozrel sa na mňa dojatými očami a pritiahol si ma k sebe
,,Áno.Nový život s vami pán Malik"zasmiala som sa a pritiahla som si ho na pery..

No čo? megadlhočízna časť je tu :)

Dúfam, že sa páčila :) 

Dáme 12+ komentárov ? 

*K