God's wings 22nd

nová časť :) dúfam, že sa vám bude páčiť :) podľa mňa je nudná :/..Janii

Michelle

Tajiť niečo pred Emmou? No, buďme úprimní, nie to až také ťažké. Jej zlá vlastnosť je dôverčivosť a ja, aj keď nerada, som to využila. Nebolo to zase neviem aké klamstvo, len som jej proste nepovedala pravdu. Vedela, že niekoho mám, teda myslela si, že niekoho mám, ale pravda bola úplne iná.

„Ahoj.“ pozdravila som môjho akože tajného priateľa a postrapatila mu jemné vlasy.

„Ideme ku mne alebo dnes do baru?“ vypytoval sa. Keďže sa mi dnes nechcelo zabávať a podľa našej dohody sme mali ísť dnes k nemu, keďže ja som bola na rade, len som si založila ruky v bok a on už vedel čo si myslím.

„No dobre.“ vzdychol si. „Máme šťastie, chalani sú dnes preč, takže máme celý dom len a len pre seba.“ žmurkol na mňa a oblizol si pery. Odo mňa si vyslúžil jeden buchnát do ramena a mohli sme ísť. Keďže tento trkvas ešte nemal vodičák a ja som v tých 'štekloch' odmietala šoférovať, museli sme čakať na taxík. On, celý zahalený, aby ho náhodou niekto nezbadal, veď kto už by aj hej, držal ruky kŕčovito hlboko vo vreckách bledých nohavíc a prestupoval z miesta na miesto akoby mu bola zima.

„To máš zo mňa taký strach?“ doberala som si ho.

„Nefandi si.“ vyplazil mi jazyk pričom pri nás vzápätí zastavil taxík, do ktorého sme nastúpili.

„Tvoja izba alebo dnes trochu vzrúša v obývačke?“ pýtala som sa, keď sme vošli do predsiene a ja som sa musela vyzuť, pretože chodiť u nich v botaskách bolo priam neodpustiteľné.

„Nie že by som nebol dosť odvážny, ale v mojej izbe to bude pohodlnejšie.“ opäť na mňa žmurkol. Už som nemala silu vkuse ho biť, tak som sa radšej tvárila, že som to nevidela a nasledovala ho do jeho izby. Dlhá chodba, pričom na jej konci boli bledé dvere, vyzerala dnes akási kratšia. Bola som v jeho dome už viackrát, ale dnes sa mi zdal akýsi iný. Ktovie...

„Dáš si niečo?“ pýtal sa ma, keď som vošla do priestrannej izby, pričom on už sedel na posteli a s úškrnom čakal čo poviem. Mne však v hlave skrsol plán...

„Čo tak si to dnes trochu okoreniť.“ zodvihla som jedno obočie a môjho obetného baránka si premerala.

„Ako to myslíš?“ len som pokrčila ramenami a prešla k nemu. Sadla som si na posteľ, tak, aby som sa bokom dotýkala jeho ruky a zrak upriamila do zeme.

„Ešte sme neskúšali vyučovať za pomoci alkoholu, nie?“ navrhla som. Niallerovi, áno Niallerovi, sa rozšírili zreničky a úsmevom prikývol. Už-už sa ťahal na nohy a myslím, že chcel niečo doniesť, ale ja som ho schladila.

„Ale najprv moja hodina! Aby to bolo fér.“ povedala som vážnym tónom, ktorý mal však opodstatnenie. Niall len prikývol a prešiel ku svojej skrine. Sťažka ju otvoril a zo spodnej časti vybral..gitaru. Tak pekne po poriadku.

S Niallom sme boli od koncertu v každodennom kontakte. Zatiaľ čo Emma s Harrym randila alebo sa len tak tvárili, ja som sa s Niallom stihla pekne skamarátiť. Neskôr sme však prišli na to, že nás nespája len humor a podobná povaha, ale hlavne hudba. Učím sa hrať na gitaru od mojich 12, ale som samouk, proste nikdy som nechodila do nejakej hudobnej školy. Niall sa ponúkol, že by ma naučil nejaké základné veci a zlepšil tak moju hru. Na oplátku mu ja zase pomáham s dievčatami. Možno si poviete načo Mr. Horan potrebuje radiť ohľadne dievčat, keď môže mať na jeden deň aj 20, ale ide o to, že sa s nimi neviem ani len porozprávať. Je strašne hanblivý, aj keď to tak možno nevypadá. Naša dohoda znela. 'On mi pomôže s hrou na gitare a ja mu na oplátku zabezpečím, aby už nebol dlho sám.' Ale myslím vzťah a nie nejakú 'jednorázovku'. S tým všetkým čo viem o dievčatách, jednou aj som, mu nájdem ideálne dievča.

„Tak, dnes by si už mohla zahrať celú tú pesničku čo sme minule skúšali, nie? Teda..ak si doma cvičila?“ pozeral na mňa tým pohľadom, akým sa díva žiak na svojich študentov. Len som prikývla, do ruky zobrala jeho 'lásku' a začala hrať.

 „No vidíš.“ usmieval sa a chválil, keďže som celú skladbu zahrala bez chyby a ešte som na konci pridala pár ozdôb pre efekt. „Mala by si pochváliť učiteľa.“ vytiahol sa a z rúk mi zobral gitaru. Vrátil ju do púzdra a púzdro do skrine, ktorú následne zavrel. Ešte bezpečnostný kód a bude kompletný, pomyslela som si.

„Hej, hej, to vieš.“ smiala som sa. „Čo tak prejsť na môj plán, hm?“ nadvihla som obočie a už len videla ako Nialler prechádza k malej skrinke, z ktorej vyťahuje fľašku Teqiuly. Toto bude dlhá noc...

„Ahojte.“ 'načapala' som Harryho ako precízne uspokojuje moju najlepšiu kamarátku v našej kuchyni. Bacha ľudia, na tej linke si robím kakao, napomínala som ich telepaticky.

„Si v poriadku?“ Emma sa na mňa vyľakane pozrela. No, možno som bola trošku opitá, no dobre možno trošku viac, lebo Nialler mal dobré zásoby chľastu, ale to ju neoprávňuje zhadzovať ma. Chcela som jej však namietať, možno niečo múdre, aj keď v mojom stave asi ani nie, povedať, ale prerušil ma Nialler stojaci za mnou. Teda stojaci. Bol viac na zemi ako v stoji. Kým sme sa dostali sem stihli sme spadnúť alebo sa aspoň potknúť nespočetne veľa krát, ale kto by to už len počítal, no nie?

„Oops, asi sme vás pri niečom vyrušili.“ smial sa za mnou a mne tiež trhalo kútikmi. Dobre, klamem. Od smiechu sa mi už len triaslo brucho, nič iné som už nebola schopná vnímať.

 „Nialler?!“ ozval sa Harry a ja som z jeho, samozrejme aj z Emminho pohľadu vycítila, že sme asi v 'prdeli'. Pekne povedané.

„No..híík..vieš.“ pravý ukazovák som vztýčila k nebesiam a snažila sa o jednu súvislú vetu. Dnes asi nie...

„Dnes sa učila ona.“ povedal za mnou Nialler, na čo som sa strašne rozosmiala. Pridal sa aj on, ale tí dvaja brčkaví zaľúbení na nás len nechápavo pozerali. Aj by som sa smiala ďalej a možno aj viac, aj slzy sa už púšťali, ale ich nesmiešne 'facy' ma vyvádzali z nálady.

„Poď Ír.“ otočila som sa a svojho 'spoločníka' ťahala ho za akýsi kúsok oblečenia. „Sme tu navyše.“ hlavou som kýval na tých dvoch v kuchyni a dala sa na odchod.

„No to isto.“ počula som, asi Emmu. „Nikam ťa nepustím.“ á tak predsa je to Emma. Človek je sám pre seba taký smiešny, keď je opitý, pomyslela som si.

„Ale ja som..hííík..v pohode.“ musela som vyzerať viac než komicky.

„Idem aj ja. Zoberiem tohto tu a my sa vidíme zajtra, dobre?“ vyhlásil čarovný Harry a pomáhal Niallovi na nohy, pretože kým mňa trápila len myšlienka, kde zoženiem ďalší chľast on niečo hľadal..na zemi.

„Dobre.“ povedala Emma. Vlastne povedala aj niečo iné, ale to som už ja nezaregistrovala. Ani neviem ako a kedy, dostala som sa do mojej izby a posledné čo si pamätám je Emma ako mi dáva dole tričko. Sme si až tak blízke? Zasmiala som sa nad vlastnými úchylnými myšlienkami a tvrdo som zaspala.

Emma

Tak takú spitú Michelle som ešte nevidela. Krútila som hlavou, keď som na druhý deň po jej nálete s Niallom..počkať, vážne s Niallom, robila raňajky. Musí mi to všetko dopodrobna vysvetliť!

„Ahoj.“ akurát vošla, v mierne dezolátnom stave a sadla si hneď za stôl. Tvár si zložila do dlaní a potichu vzdychala. Ani sa jej nečudujem, že ju bolí.

„Tak..mám dosť otázok, ale najprv sa najedz.“ položila som pred ňu typické anglické raňajky a šálok kávy. Po ňom sa hodila ako prvé, a až neskôr začala jesť.

„Bolo to výborné.“ povedala s úsmevom a chcela nenápadne odísť.

„Michelle?“ na svoje meno sa otočila a so zvrašteným výrazom si opäť sadla za stôl.

„Ja viem.“ vzdychla si. „Prepáč, že som ťa vyrušila..teda s Harrym. A prepáč, že som prišla v takom stave a..“

„Blázniš?“ prerušila som ju, lebo som to už ďalej nemohla počúvať. „TY chodíš s Niallom a trápi ťa to, že si nás vyrušila?! Okamžite mi všetko povedz, všetko!“ chcela som vedieť ako dlho sú spolu a všetko. Ako sa vlastne dali dokopy.

„Nechodíme spolu.“ podotkla.

„No jasné. Ste kamaráti ako my teraz s Harrym? Tak dobre, nazvime to tak.“ zasmiala som sa.

„Nie Emma, je to úplne iné ako sa zdá.“ začala tajnostkársky, ale keď sa rozbehla nestíhala som žasnúť. Nialler a učiteľ hry na gitaru, no dobre, beriem, ale aj tak z toho bude isto niečo viac.

„Vážne musím ísť s tebou?“ pýtala sa ma už asi 10x za sebou. Väčšinou som len zdvihla obočie a pokrútila hlavou, ale už som nemala slov.

„Nehanbíš sa opýtať sa ma to?“ hromžila som a hľadala druhú botasku, ktorá sa asi naozaj prepadla pod zem, inak to nevidím.

„Veď hej, už som ticho.“ povzdychla si. Dopila už druhú kávu dnešného doobedia a prešla k dverám. „Ale sľúb, že nebudeme dlho? Necítim sa na to.“ prosíkala.

„Budeme dovtedy, kým si nekúpim vhodné šaty na tú akciu.“ objasnila som jej. „Harry mi vravel, že tam bude dosť ľudí a ja sa nechcem strápniť. Obzvlášť nie, keď ma chce predstaviť ako svoju priateľku.“ pousmiala som sa.

„Veď hej.“ povzdychla si a spoločne sme vyrazili nakupovať. Keďže dnes je tá akcia chcem vyzerať dobre. Zvolila by som nejaké šaty, ale ani len netuším aké. Dlhé, krátke? Mám v žalúdku aj tak tisíc motýľov z toho, že tam budem s Harrym a počkať..ono to bude aj v telke? Keď to uvidí mama, zblázni sa. Och..

„Už toľko nerozmýšľaj a poďme.“ hnala ma Michelle, pretože som akoby zamrzla medzi dverami.

„J-ja budem v telke.“ vydýchla som.

„Bolo už aj načase a teraz pohyb. Som rada, že stojím na nohách, tak to využi.“ poslúchla som ju a spoločne sme prešli za bytovku, kde mala Michelle odparkované auto. To bude dlhý deň...

„Už si si konečne vybrala?“ pýtala sa ma Michelle, ktorá už bez jedinej štipky sily sedela na gauči v jednom butiku a sledovala ma, ako preberám jeden vešiak za druhým.

„Keby si mi pomohla možno by to išlo rýchlejšie.“ odvrkla som. Bola som už zúfala. V obchodoch sme trčali už niečo cez dve hodiny a ja som nič nenašla. Teda nič pre mňa. Buď tie šaty odhaľovali príliš veľa alebo som bola ako v deke. Zlá farba, zlý strih..porazí ma. Asi to nakoniec odvolám. Aj tak sa dnešným večerom všetko zmení. Ľudia ma možno budú spoznávať a ja prídem o časť súkromia. Stojí to za to? Harry za to stojí!

„Na!“ z premýšľania alebo vlastne sebatrýznenia na možno nepodstatné veci ma vytrhla Michelle s vešiakom v ruke. „Vyskúšaj si tieto.“

„Ale..“

„Žiadne, ale!“ popohnala ma do skúšobnej kabínky a ja som sa teda podvolila. Obliekla som si, aj keď na pohľad nádherné šaty, ale neverila som, že mi pristanú. Keď mi Michelle pomohla so zipsom, konečne som sa na seba pozrela do zrkadla. Ostala som v úžase...

„Páni.“ usmiala sa Michelle a vyzerala presne ako ja. „S-si prekrásna.“ dodala. So širokým úsmevom som sa pozerala do zrkadla, pričom som tam videla aj Michelle stojacu za mnou.

„Berieme ich.“ ešte som sa v nich otočila a bolo rozhodnuté. Ďalší nákup patril topánkam, ale to už nebolo také ťažké. Kabelku a doplnky mi požičia Michelle, vlasy a make up nejako zvládneme. Nebudem sa hrať na niečo čo nie som. Buď ma budú mať radi takú aká som alebo..don't care!

„Tak?“ ukázala som sa Michelle v kuchyni už pripravená. Práve jedla akýsi obložený chlieb a tak len prevrátila očami. „Ďakujem.“ zasmiala som sa a do malej kabelky nahádzala potrebné drobnosti. Srdce mi bilo obrovskou rýchlosťou, ale Michelle ma počas celej prípravy ubezpečovala, že všetko bude v poriadku. Ľúbime sa a to je hlavné. Zrazu ma však vyrušil vyzváňajúci mobil. Bol to Harry. Volá nejako skoro nie?  Pomyslela som si.

„Už to konečne zdvihni!“ kričala na mňa Michelle. Aha, bolehlav ešte nepominul. Asi bude musieť hodiť reč s Niallom, zasmiala som sa.

„Emma?“ ozvalo sa v telefóne. Neznie nejako čudne?

„Áno Harry?“ po tom čo mi povedal som ostala mierne, teda dosť vyvedená z mieri. Ja toho Harrolda raz prizabijem! Dosť, že mám problémy sama so sebou, ale ešte aj toto!

tak? čo hovoríte? ja neviem :D keďže ďalšia časť bude pre mňa z istého dôvodu prelomová, poprosila by som 15+ komentárov, ale len pre tento prípad :) skúsite to??..Janii