God's wings 23rd

asi vás bavia tie neurčité konce, že? tak tu je ešte jeden :) už sľubujem, že ďalšia časť bude zaujímavejšia :) som tam, kde chcem byť :) alebo to nie je nuda?..Janii

S obavami z dnešného večera, ktorý bol ešte zväčšený Harryho telefonátom, dobre, viem, že to nie je neviem aký problém, ale keď som nervózna vie ma rozčúliť aj maličkosť, som už celá 'nastylovaná' v šatách a s jarným kabátikom, ktorý si nechám v aute na cestu späť v rukách, otvorila dvere bytovky a hľadala Harryho auto. Samozrejme, že bolo zaparkované na opačnej strane cesty, na ľavej pochopiteľne, Harry sedel za volantom, košeľa rozopnutá, pretože práve ten jeho motýlik bol najväčší problém a pozeral niekde mimo.

 Ako náhle však očami zablúdil vyššie a uvidel ma zoširoka sa usmial a rýchlo vystúpil. Ja som si len sama pre seba vzdychla, pozrela doprava a doľava a prekonala tých pár metrov cesty, ktoré nás od seba delili.

„Ahoj.“ usmiala som sa.

„Páni.“ chytil ma za ruku, kúsok odstúpil a celú, od hlavy až po päty, si ma premeral. „Si prekrásna.“ hlesol.

„Ďakujem, ale trest ťa neminie.“ hneď som ho 'sprdla', ale keďže na neho sa dlho hnevať nedá, veď kto by odolal tým rozkošným brčkám a tomu prekrásnemu úsmevu, letmo som ho pobozkala. Harrymu to však nestačilo. Pevne ma chytil za pás a doslova si ukradol ešte pár mojich bozkov. Nenamietala som však. Po tradičnom 'zvítaní' mi pomohol do auta, kabátik som hodila na zadné sedadlo a ako náhle si Harry tiež sadol do auta, môj 'výsluh' začal.

„Tak?“ zdvihla som jedno obočie a čakala čo povie.

„Vieš, že bez motýlika nemôžem nikam ísť.“ panikáril.

„No dobre, ale prečo si si nezobral už ten zaviazaný, hm? Ja motýlika viazať neviem.“ vysvetľovala som mu.

„Ponáhľal som sa a keďže som už nemal veľa času, pretože ma Paul doslova hnal, nestíhal som ho hľadať. Zobral som len tú látku, z ktorého sa robí a tajne dúfal, že ty mi pomôžeš.“ hodil psie oči.

„No dobre, ale..joj, prečo si si nezobral kravatu, tú viem viazať.“ zasmiala som sa, pretože celá táto scénka mi prišla ako z kresleného filmu. Blbý a blbší...

„Ale Harry Styles nenosí kravaty. Harry Styles nosí výhradne štýlové a elegantné motýliky.“ zdvihol ukazovák a tváril sa naprosto vážne.

„Lenže keby si ho Harry Styles vedel aj zaviazať, hm? To by bolo najlepšie.“ postrapatila som mu vlasy, za čo som si vyslúžila jeden nepekný pohľad. „Tak mi ukáž tú látku, možno z toho niečo predsa len vykúzlime.“ vzdychla som si.

„Počkaj.“ nahol sa na zadné sedadlo a zo saka, prehodeného len tak na sedadle, nechápem ako sa mu to nepokrčí, niečo vyberal. „Aha tak to je tá...motýlik.“ zvýskol.

„Čože veď si vravel, že..“

„Ach Lou.“ krútil hlavou, ale ja som stále ničomu nerozumela. „Lou, naša stylistka mi ho musela dať do vrecka ešte ráno. Pozná ma, vie, že na všetko zabúdam a nikdy nič nestíham.“ spokojne sa usmieval na tmavý motýlik v ruke a z druhého vrecka vytiahol látku, ktorú hodil len tak na sedadlo. S radosťou si motýlika nasadil, v spätnom zrkadle sa ponaprával a s mojím stálym nechápavým pohľadom sme vyrazili. Cestou sme sa samozrejme rozprávali, ale o ničom vážnom.

Necestovali sme dlho. Len pár minút nám trvalo kým sme sa dostali pred obrovskú budovu s ešte väčším počtom ľudí. Nemyslela som si, že to bude až taká veľká akcia. Asi som si mala predsa len niečo 'vygoogliť' skôr ako som sem išla, presne tak, ako mi radila Michelle, ale ja som bola zaťatá. Dobre mi tak! Harry sa zaradil za ostatné autá, ktoré čakali kým ich milý poslíček odparkuje na nejaké parkovisko. Všetci vyzerali pokojne, šťastné úsmevy na ich tvárach neboli hrané, ale ja som bola vystrašená. Toľko ľudí pokope som asi ešte ani nevidela. Srdce mi bilo obrovskou rýchlosťou a dych sa stále stupňoval.

„Čakal som viacej ľudí.“ povedal Harry pričom stále pozeral pred seba a môj prekvapivý pohľad si ani nevšimol. Robí si 'prdel'?

„Harry?“ chytila som ho za ruku a on sa na mňa konečne pozrel. Musel vidieť ten strach v mojich očiach pretože v tých jeho som zbadala úzkosť.

„Stalo sa niečo? Je ti zle? Emma hovor!“ naliehal.

„Nie..je mi fajn, ale je tu dosť ľudí.“ hlavou som kývla pred budovu, kde bola stovka novinárov, keď počítam iba tých s foťákmi a nie s mikrofónmi.

„Asi som ťa mal upozorniť, že pre niektorých ľudí je to udalosť roka, ale neboj sa. Som s tebou. Budeš úžasná.“ ruku mi stisol a ja, aj keď nie s veľkým odhodlaním som sa snažila upokojiť sa. Zvládneš to, máš tu Harryho a nerob z toho vedu! Upokojovala som sa, teda skôr prikázala som si. 

O pár minút, keď sme sa konečne dostali na rad, Harry na mňa hodil ešte jeden oslňujúci úsmev, vystúpil a išiel mi otvoriť. Ešte posledný krát som sa pozrela do malého zrkadla na tienidle a s veľkým nádychom, držiac sa Harryho ruky, som vystúpila. Rýchlo som Harryho doslova zdrapla za tú druhú ruku a odmietala sa ho pustiť. Držala som sa ho ako 'kliešť' a nasledovala ho ku schodom, ktoré viedli dovnútra. Ako náhle sme sa však od auta pohli len o milimeter, všetci fotografi upriamili pohľad práve na nás a s oslepujúcimi bleskami začali fotiť všetko čo videli. Pred očami som mala len veľkú bielu machuľu, ale snažila som sa vypadať čo najlepšie. Jeden fotograf, toho som už aj celkom videla, podišiel bližšie k nám a Harrymu pred ústa vopchal mikrofón. No s Bohom, pomyslela som si.

„Pán Styles.“ oslovil ho a ja som ho v tej chvíli ešte viac stisla za ruku. „Kto je toto dievča? Je to vaša nová priateľka? Ako dlho ste spolu?“ sypal jednu otázku za druhou a rozprával tak rýchlo, že som mu ledva rozumela. Harry bol však úplne kľudný, asi už bol na takýto prístup zvyknutý, a tak ho to nevyviedlo z mieri. Ja som sa však cítila ako korisť hodená medzi stovky vlkov. Viem, preháňala som, ale pre obyčajné dievča, ktoré malo strach aj z maličkosti, to bola naozaj veľká vec.

„Áno, Emma je moja priateľka, ľúbime sa a na iné otázky vám neodpoviem.“ povedal Harry s chladnou hlavou.

„Ďakujem. Môžete nám ešte zapózovať pre náš magazín slečna, prosím.“ pýtal sa mňa a ja som stŕpla. Harry však na mňa žmurkol, pustil ma a pár krokov odstúpil. Nevedela som ako sa mám tváriť, ale naproti mne sa fotila tiež akási žena, tak som po nej opakovala. Jednu ruku som si dala v bok a tvárila sa najviac sebaisto ako to šlo.

 „Bola si úžasná.“ šepkal mi Harry do uška, keď sme vošli do veľkej sály plnej ľudí. Síce som ešte na takejto akcii nebola, ale Harry mi povedal ako to chodí. Ľudia posielajú peniaze na účet alebo sa tu pár vecí aj vydraží. Vystúpia tu aj nejakí umelci, ktorí by mali prilákať viac povinnosti. Je to charita a robí sa to pre dobrú vec, ale tam som mala pocit, že je to o inom. Veľa ľudí v nóbl šatách, šperkoch a ten základný jav mi tam chýbal. Láska a snaha pomôcť.

„Harry.“ prišla k nám nejaká žena a Harryho z 'fleku' objala a na obe líca mu vlepila pusu. Chytila ma žiarlivosť, ale nechcela som, aby si to Harry všimol. Až priveľmi by si potom o sebe myslel.

„Caroline.“ usmial sa Harry, aj keď tento úsmev nebol vôbec úprimný.

„Toto je tvoj nový úlovok?“ zasmiala sa z plného hrdla a pritom sa pozerala na mňa. Cítila som sa viac než nepríjemne, ale nevedela som čo mám robiť. Nechcela som ju nejako uraziť, pretože som nevedela ako je pre Harryho dôležitá, aj keď z toho pozdravu asi veľmi nie, tak som radšej bola ticho.

„Nie.“ pokrútil hlavou Harry a ja som stŕpla. Nechce ma predstaviť ako svoju priateľku? „Žiadny úlovok Caroline. Toto je Emma, moja priateľka a dievča, ktoré ľúbim.“ objasnil s láskou v hlase, ktorá ma tak tešila.

„Aha a hm..čím sa živíš Emma?“ pýtala s povýšeneckým tónom v hlase. 'Ja som nič a ona všetko'.

„Akurát som skončila strednú školu, takže mám v pláne užiť si posledné prázdniny.“ pousmiala som sa a pritom pozrela na Harryho. „V septembri, ak sa teda podarí, by som mala nastúpiť na univerzitu, odbor sociálna práca.“ dopovedala som aj keď s nádejou v hlase, pretože s Michelle ešte len dúfame, že naše prihlášky sa budú páčiť a príjmu nás.

„Takže, to sa budeš po škole zaoberať a starať o nejakých chorých alebo neschopných ľudí.“ povedala s odporom v hlase.

„Ako to môžeš..“ začal Harry, ale ja som ho prerušila.

„Kvôli takým ľudom si teraz tu, nie? Skôr než niekoho urazíš skús si všimnúť kde práve si.“ nepovedala som nahnevane ani opovážlivo, len ľudsky. Caroline ostala nemo stáť a pohľadom skákala z Harryho úškrnu na môj odhodlaný výraz.

„J-ja..idem k baru.“ povedala a odišla.

„Wau, tak toto...nečakal som to.“ zasmial sa Harry a pritiahol si ma bližšie. Potešila som sa, isto si neboli veľmi blízky, pretože inak by sa na mňa možno aj nahneval. Nebola to jeho bývalá? Niečo sa mi zdalo, ale veď to je teraz jedno.

„Nechcem ti len spraviť hanbu a proste...“

„Harry.“ zastavil sa pri nás akýsi pán a prerušil tak náš rozhovor. Vyzeral milo a podľa Harryho výrazu ho mal asi aj rád.

„Josh.“ s Harrym sa zvítali chlapským potrasením ruky a jemným objatím. „Emma.“ otočil sa na mňa. „Toto je Josh Timoti.“ jemne som podala ruku vysokému chlapovi, ktorý sa na mňa usmieval. „Je známy fotograf a väčšinu photoshootov nám fotí práve on, ale, aby som nezabudol veľmi dobrý človek a môžem byť rád, že priateľ.“ usmieval sa Harry.

„Veľmi ma teší. Je mi ľúto, že nepoznám vašu prácu, nie som veľmi nadšená fotografka, ale ako počúvam Harryho ste asi profík.“ zasmiala som sa.

„To je škoda, pretože akurát hľadám nové modelky a..prepáč Harry, ale tvoja priateľka je naozaj prekrásna. Neuvažovali ste niekedy nad modelingom?“ opýtal sa ma, pričom som ostala v šoku.

„Heeej Josh.“ drgol doňho Harry. „Nie že mi to budeš baliť frajerku. Je len moja, jasné?! Vieš ako dlho som je dvoril.“ smiali sme sa.

„Harry, rýchlo.“ nabehol k nám Paul a na chvíľu si ho zobral bokom. Ja som osamela, pretože Josh tiež odišiel, a tak som iba sledovala všetko naokolo. Na javisko doniesli akési veľké repárky a mne došlo, že..

„Zlatko, prepáč, ale musím ísť vystupovať. Máme zaspievať dve pesničky. Prepáč, naozaj, ale nevedel som to, ja..“

„Už mi toľko nevysvetľuj a bež.“ zasmiala som sa, pre šťastie ho pobozkala a sama prešla k baru. Mala som dokonalý výhľad na pódium a môjho 'princa' a zároveň som si objednala jeden nealkoholický drink. Všetko v jednom.

Ako som tak sledovala ich vystúpenie, spievali 'Little things' a moje srdce jasalo šťastím, pristavil sa pri mne opäť Josh.

„Emma, však áno?“ usmial sa a ja som prikývla. „To o modelke som myslel vážne. Nechcem, aby si si myslela, že ťa balím alebo niečo, ale takú krásu treba využiť.“ vravel mi.

„Ďakujem. Pre ženu nie je nič krajšie ako keď je niekto povie, že je krásna, ale ja si na vzhľade až tak nezakladám. Aj keď...dnes je výnimka.“ zasmiala som sa.

„Porozmýšľaj.“ do ruky mi podal vizitku s logom a svojím menom spolu s kontaktom. „Treba vyskúšať niečo nové a ja ti garantujem, že z teba spravím hviezdu. Ak ťa netrápi sláva zober to z inej strany. Známi ľudia dokážu viac...možno môžu viacerým pomôcť.“ povedal, dopil svoj nápoj a odišiel. Vizitku som chvíľu otáčala medzi prstami, ale napokon som si ju schovala do kabelky. Harrymu to zatiaľ nepoviem, možno neskôr. Poradím sa s Michelle, pomyslela som si a už všetkými vnemami sledovala vystúpenie 'mojich chlapcov'. Akurát mal sólo Niall a celá spoločnosť bola úplne ticho. Každý sledoval len ich a ja som bola pyšná, že ich môžem poznať. Harry sa počas svojho 'it's you' opäť pozeral len a len na mňa.

„Chýbala si mi.“ šepkal mi do vlasov, keď sa ku mne konečne vrátil. „Poďme už preč.“ dlaňou ma hladkal po krížoch a sladkých dychom spôsoboval zimomriavky. Mala som chuť byť s ním sama a keďže mi Michelle písala sms-ku, že ide na víkend domov, navštíviť rodičov, chcela som byť už len doma, spolu s Harrym. Sami, konečne sami.

„Áno, poďme.“ vzdychla som si a jemne, s ohľadom na to, aby nás nikto nevidel ho pobozkala. Rozlúčili sme sa s pár ľuďmi, ešte prispeli nejakou hotovosťou a ruka v ruke prešli k hlavným dverám. Vedela som, že vonku bude chladno, keďže už bolo neskoro večer, tak som sa bližšie natisla k Harrymu, aby ma hrial a takto, v spoločnom objatí sme vyšli z budovy. Tam nás však čakalo prekvapenie. Stovky fotografov nás doslova pohltili a my sme sa nemohli ani pohnúť. Nevedela som čo robiť. Nevidela som ani Harrymu do tváre, keďže som sa snažila pozerať len do zeme. Čo sa to deje? Prečo tu nie je nejaká organizácia? Malými krôčikmi sme sa snažili prejsť a dostať sa k nášmu autu, ktoré už bolo zaparkované pri ceste, ale jeden fotograf do mňa tak silno strčil, že mi noha skĺzla zo schodíku a už som cítila len ako padám do prázdna.

táák 13+ komentov, dobre? sľubujem, ďalšia bude zaujímavejšia! len E+H ;)..Janii