štvrtok 5. septembra 2013

Dreams come true. 2.kapitola


:)

3 komentáre je žalostne málo. Chcela by som vedieť prečo. Prečo nenapíšete aspoň pár slov? :/
To už nestojí nič ani za minútu vášho času? Ani za pár slov? 

Mrzí ma to. Veľmi.

*K
__________________________________________________________

,,No ták, už sa dozviem čo zavinilo ten tvoj iskrivý pohľad?" zasmiala som sa na nej a štuchla som ju do ramena.
,,Vydrž. Dobre dobre," zháčila sa, keď som sa na ňu výhražne pozrela ,,pamätáš sa, ako sme sa my dve rozprávali o letnom výlete do
Londýna?" usmiala sa na mňa Nickie a ja som sa na ňu nechápavo pozrela, pričom som horlivo prikyvovala. ,,No takže..môj otec, ktorý robí s tvojim ocom, čo obe vieme" zasmiala sa a ja som ju popohnala ,,proste idem na dva týždne do Londýna a veľmi by som chcela, aby si šla so mnou." vytiahla na mňa svoju požiadavku a mne sa rozžiarili oči.
,,Myslíš to fakt, že smrteľne vážne?" neveriacky som sa jej opýtala a pre istotu som dvakrát žmurkla, aby som si overila či sa mi to nesníva.
,,Vyzerám azda, žeby som vtipkovala?" ironicky, no s iskričkami v očiach sa na mňa pozrela a ja som v jej očiach vyčítala aj to, že to myslí smrteľne vážne.
,,Nickie ja ťa milujem." zasmiala som sa a hodila som sa jej okolo krku so slzami v očiach.
,,Aj ja ťa milujem." rozosmiala sa a pevne ma stisla v náručí. Bolo mi jedno, že sa na nás každý pozerá.
,,K-kedy ako odlietame?" usmiala som sa na ňu, keď sme sa od seba odtiahli, pričom čašník podával na stolík naše objednávky. Latté caramel pre obe.
,,Ak pôjde všetko podľa plánov a tvoja mamka to schváli, čo by mala, tak o 4 dni." usmiala sa na mňa a lahodne namočila lyžičku do horúceho nápoja.
,,A ubytovanie? vrav mi všetko." rozpačito som ju povzbudila a v mojom vnútri sa rozlial pocit šťastia. Konečne navštívim mesto mojich snov.
,,No dobre, dobre.. všetko ti poviem.. takže ubytované budeme v 5 hviezdičkovom hoteli na kraji Londýna s výhľadom na Temžu a.." začala mi vysvetľovať a ja som ako šialená, hltala každé jej slovo a radosť vo mne sa ešte viac stupňovala.

,,Mami si doma?" zakričala som na celý dom, keď som otvorila dvere spolu s Nickie za pätami. Dohodli sme sa, že vyložíme najprv môj a potom jej nákup u každej zvlášť, a že si všetko ešte raz dopodrobna preskúšame.
,,Áno, som v obývačke.. Lea poď sem vlastne.. potrebujem ti niečo oznámiť." počula som jej hlas ozývajúci sa z obývačky, kde sa zdržiavala len veľmi málo. Najviac využívala svoju pracovňu a do obývačky chodila najmä vtedy, keď si chcela čítať, alebo oddýchnuť.
,,A nevadí, že je tu aj Nickie? Práve sme došli z nákupov." kričala som naspäť zatiaľ čo sme sa s Nickie vyzúvali a z obývačky sme počuli aj ďalší hlas, ktorý rozhodne nepatril mame.
,,Skvelé. Poďte sem obe. Vlastne týka sa to aj Nickie.. aspoň nebude musieť Sara vysvetľovať dvakrát." počula som jej veselý hlas a nám konečne došlo, komu patrí ten druhý smiech. Sara. Nickina mama. Zakvačené do seba sme vošli do obývačky a zistili sme, že je to presne tak, ako sme si mysleli. Moja a Nickina mama sedeli vedľa seba na gauči a vyzeralo, že sme ich trošku vyrušili pri načatom rozhovore. Obe sa na nás usmiali a na pozdrav žmurkli.
,,No? Tak čo sa deje?" zasmiala som sa a prešla som ku gauču, pričom som sa rukou oprela, aby ma Nickina váha nezvalila na zem.
,,Sadnite si, a prosím, nepototo sa od šťastia." zasmiala sa mama a my sme sa za pomoci vzájomného veľavýznamného pohľadu posadili oproti nim.
,,No ták vravte lebo sa zožeriem zvedavosťou." zasmiala sa Nickie a chytila ma okolo pliec, pričom som vyprskla v smiech. Sara sa vystrela a zasmiala sa.
,,Začnem ja ak mi to Zuzka dovolí.." zasmiala sa Sara a moja mama do nej štuchla. Boli rovnako nerozlučné priateľky ako ja s Nickie, čo ma veľmi tešilo. ,,Takže už asi niečo cez tri roky nám dookola omieľate jeden váš sen.. uhádnete ktorý myslím?" zasmiala sa a my s Nickie sme sa na seba začudovane pozreli.
,,Nový notebook?" trepla Nickie a ja som sa rozosmiala spolu s mojou mamou a Sarou.
,,Nie nový notebook to nie je.. nie je to nič hmotné, ak to tak môžem povedať." usmiala sa Sara a ja som začala ukrutne premýšľať o čom to dočerta točí. Stále mi po mysli behal Londýn, ktorý je už presne tri roky zavretý v mojej hlave pod stuhou 'Najväčší sen', ale to mi nejako nešlo do úvahy.

,,Tak ja Vám to poviem.. keďže vidím, že takto tu budeme do zajtra a času nemáme príliš veľa.. po zvážení všetkých faktov a diskusií na túto tému.. spoločne so Rudom, Zuzkou a Vladom sme sa rozhodli, že.." tajomne sa usmiala a my dve s Nickie sme si preplietli prsty. Do mojich žíl sa pomaličky dostával strach a ja som s rozšírenými zreničkami pozerala na moju mamu, ktorá sa zrejme chystala vziať si slovo.

4 komentáre:

  1. podoba sa to dosť na stole my heart je to dobre ešte len škoda že je to take kratke
    ***

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Salanc, síce len začiatočné část, podobajúc sa na SMH, ale už teraz sa těším, čo s toho bude ;33 Velmi sa těšíííím na dalšiu čásť :PP
    PS: Aj mne je lúto, že tu nemáš toľko komentov ako kedysi..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. je to užasné !! naozaj krásne časti pišeš:)

    OdpovedaťOdstrániť