Secrets. 24.kapitola

Sklamanie. Zo seba. Bez všetkého. Plno výčitiek.

Snažím sa, ale nejde to tak, ako to chcem.

Všetko ohľadom blogu sa mi vymyká spod kontroly.

Nepáči sa mi to.

<--- Všímajte nový BLOG pri spriatelených blogoch. Fakt stojí za pozretie. Ja som si našla čas dnes a je to pecka. Hlavne Devil.

+ túto kapitolu venujem Zdenke za jej krásnu jednodielovku venovanú mne. Ďakujem Zdeni. Veľmi si to vážim. :)

Dúfam, že sa kapitola bude páčiť. Hneď teraz sa idem pustiť do 25. Presne viem, čo v nej bude a aj čo bude nasledovať. Uvidíte. Teda, dúfam, že ešte máte záujem.

S láskou. *K

___________________________________________________________________

Chlap, ktorému nebolo vidno do tváre zviazal moje ruky za chrbtom a hrdelne sa zasmial. Nevedela som, kde som a ani ako som sa sem dostala. Bola tu tma, žiadne dvere, žiadne okno. Môjho tela sa pomaly začínal zmocňovať
strach. Každý pór môjho tela vedel, že sa začína diať niečo nebezpečné. Chcela som sa postaviť, chytiť nohy na plecia a s vreskotom utiecť, ale nedokázala som sa pohnúť. Pomaly mi začínalo dochádzať, že odtiaľ sa už nedostanem, že už neuvidím Nialla, že ho nepobozkám, neobjímem. Nesmiem ho tu nechať samého. Nesmiem svoje miesto prenechať niekomu inému. Som na to až príliš sebecká. Začala som sa metať. Takto som si svoj koniec nepredstavovala.

,,Konečne som ťa našiel." ozval sa mi zrazu pri uchu známy hlas, ktorý som ale nevedela identifikovať. Vedela som, že som ho už niekedy počula, ale nevedela som, komu tento hlas patrí.

,,Kto si? Čo odo mňa chceš?! Pusti ma!!" zvrieskla som a pokúsila som sa pozrieť neznámemu do tváre a zistiť kto to je, ale jeho tvár sa rozlíšiť nedala, keďže bola skrytá v tieni. Jediná vec, ktorá mi udrela do očí bola jasná žiarovka nad našimi hlavami, ktorá mi zatemnila zrak len čo som sa na ňu pozrela.

,,Ty ma nespoznávaš?!" prekvapene si založil ruky na hrudi a môj tlkot srdca sa zrýchlil natoľko až som v spánkoch nepočula nič iné. ,,Ten blonďavý hajzel, od ktorého som ťa vzal, ti absolútne pomiatol hlavu." povedal zhnusene a v mojich žilách sa krv dostala na bod varu.

,,Takto ho už nikdy nenazvi ty hajzel!! Počuješ?!" zvrieskla som a chcela som ho udrieť, ale moje ruky zviazané v drsnom lane sa nechceli pohnúť.

,,Pomaly maličká. Ukľudni sa, pretože inak zle skončíš." zasyčal a jemne natiahol ruku k môjmu lícu, aby sa ho dotkol. Znechutene som odtiahla svoju tvár a pozrela som sa smerom k jeho tvári aj keď som ju stále nevidela.

,,Toto oľutuješ! Niall ma nájde a potom sa budeš modliť!" povedala som snažiac sa o odvážny tón hlasu, aj keď moje telo lomcoval strach.

,,Áno?! Uvidíme kto bude o chvíľu ľutovať, že sa vôbec narodil." zasmial sa a vystrel sa tak, aby som mala presný výhľad na jeho tvár.

,,Nie!!" zvrieskla som a sprudka som sa posadila na posteľ, pričom som zobudila Nialla. Celé moje telo sa triaslo a po spánkoch sa mi lial pot.

,,Laura, čo sa deje?" vystrašene sa posadil vedľa mňa a pevné ruky obmotal okolo môjho tela. Nemohla som uveriť tomu, že sa mi snívalo s ním. Nechcela som, aby sa to vrátilo. Nechcela som znova zažívať peklo. Pri spomienke na jeho tvár sa mi do očí vtláčali slzy a triaška sa znásobila.  ,,No ták! Mala si zlý sen?" utešujúco vzal moju tvár do dlaní a zahľadel sa mi do uplakaných očí. Neisto som prikývla a prstami som sa chytila jeho dlane, aby som si uvedomila, že je tu so mnou. Že nie som v žiadnej temnej miestnosti s človekom, ktorého nenávidím najviac na svete. ,,Čšš. O čom bol?" opatrne sa ma opýtal a čelo si oprel o to moje.

,,R-Rob." hlesla som neisto a pocítila som, ako Niall na pár stotín sekundy stuhol. Bez slova si ma pritiahol na hruď a pritisol sa ku mne čo najbližšie akoby sa bál, že mu zmiznem. Potichu som sa zavŕtala do jeho hrude a pocítila som ako ma jeho pery jemne pohladkali po temene hlavy.

,,Neboj sa. On sa ťa už nikdy nedotkne. Ani sa len nepozrie nie to, aby sa ťa dotkol." zašepkal mi do ucha a natiahol na nás oboch perinu. Nohy som si prehodila cez tie jeho a ruky som si spojila na jeho chrbte, pričom som ho pevne objímala. Bez slova sme tam len tak ležali až som nakoniec znova padla do ríše snov. Tentoraz už nie tých hrôzostrašných.

,,Láska, vstávaj. Začínajú nám prázdniny." ozýval sa mi jemný šepot vedľa ucha a následne som pocítila ako sa niečije pery otlačili o moje čelo. Bez slova som rozlepila oči a unavene som sa pozrela na Nialla. Jeho úsmev bol roztiahnutý až k ušiam a viditeľne na noc už zabudol, čo sa o mne povedať nedalo. Stále som sa budila až som nakoniec nadránom vstala z postele a pozamykala som všetky okná aj dvere.

,,O akých prázdninách točíš?" milo som sa opýtala s náznakom úsmevu na perách a sledovala som, ako sa podoprel na lakti a sledoval moje oči.

,,Mám voľno. Dva týždne." rozžiaril sa a moje vnútro tiež zaplesalo šťastím.

,,Nié, ty si robíš srandu." rozradostene som sa ozvala, už absolútne prebratá z nepokojného spánku.

,,Nie, to si nerobím." zasmial sa a prstom mi štuchol do nosa.

,,Á! Takže dva týždne len spolu?" prudko som sa posadila na posteľ a hodila som sa Niallovi okolo krku.

,,Áno len spolu. A tak, tak mi napadlo, či by si.. ehm.. no.." opatrne sa odo mňa odtiahol a zapozeral sa mi do očí.

,,Čo či by som?" nechápavo som sa na ňho pozerala a sledovala som jeho bojazlivý pohľad.

,,Či by si so mnou nezašla do Mullingaru. Zoznámil by som ťa s rodinou a tak." ozval sa potichu a bez slova sa usmial.

,,Niall, bude mi cťou zoznámiť sa s tvojimi rodičmi, ale len pod jednou podmienkou." usmiala som sa a chytila som jeho dlaň medzi moje. ,,Pôjdeme na hrob mojich rodičov do Norwich."

,,Tvoje prianie mi je rozkazom. Zabookujem letenky na čo najskôr a môžeme ísť. Spravíme si výlet, ale teraz sa krásne naraňajkuješ." žiarivo sa usmial a pred nos mi položil tácku plne vybavenú všetkými možnými jedlami.

,,Niall? Nevieš, kde mám nabíjačku od telefónu? Nikde ju neviem nájsť.“ zakričala som na Nialla do kúpeľne, keď som si do príručnej batožiny hádzala všetky potrebné veci.

,,No to láska naozaj neviem. Skús sa pozrieť do šuplíkov alebo na poličky do obývačky. Tam ju možno nájdeš.“ Počula som tlmený hlas spoza kúpeľňových dverí a následný tvrdý dopad niečoho na podlahu.

,,Si v poriadku?“ zasmiala som sa a podišla som k dverám, aby som lepšie počula.

,,Áno, len som si udrel koleno a zhodil som mydlo na zem. Všetko allright.“ Začula som smiech spoza dverí a tiež som sa rozosmiala.

,,Vidím, že si šikovný, ty môj malý írsky chlapček.“ Usmiala som sa a pohla som sa od dverí, aby som našla tú malú mrchu, ktorá sa mi úspešne skrývala. Pohľadom som prečesávala celú izbu až môj zrak upútalo niečo biele skryté pod Niallovou stranou postele. Za iných okolností by som sa na to vykašľala, ale nejaká čudná sila ma prinútila pristúpiť k tomu bližšie a vziať papier do rúk. Bola to malá obálka, na ktorej sa čiernym škrabopisom črtalo moje meno a adresa. Bez slova som roztvorila už roztrhnutú obálku a vytiahla som papier, ktorý obsahovala. Pár slov, ktoré spôsobili, že moje telo sa zas a znova roztriaslo.

Našiel som ťa. Teš sa na mňa. Ja ťa dostanem ani nebudeš vedieť ako rýchlo a bude po tebe len, čo sa mi naskytne prvá príležitosť zničiť ťa.

,,N-Niall?“ bojazlivo som sa ozvala a roztrasenými prstami som držala papier. Dvere z kúpeľne sa bez slova otvorili a z nich vyšiel Niall, ktorý si uterákom utieral tvár. Keď sa jeho oči stretli s mojim pohľadom a zablúdili aj k obálke v mojej ruke stuhol. Ruky mu padli pozdĺž tela a jeho modré oči hypnotizovali tie moje. ,,Čo to je?“ opýtala som sa bez slova a vyjavene som sa na ňho pozerala. Chcela som vedieť, kedy mi TOTO plánoval ukázať a či to vôbec plánoval.

,,Laura, ja..“ zakoktal sa, uterák položil na posteľ a kľakol si vedľa mňa bez toho, aby prerušila očný kontakt. ,,Chcel som ťa len chrániť.“ Povedal potichu a načiahol sa po papieri v mojej ruke, ktorý som mu nedovolila vziať.

,,Myslíš, že tým, že mi nepovieš, že mi prišiel takýto list ma ochrániš?! Fakt si to myslíš?“ môj hlas sa roztiasol, ale zároveň začínal naberať na hlasitosti.

,,Laura, nekrič. Proste nikomu nedovolím, aby ti ublížil. Nemalo cenu ukázať ti to.“ Snažil sa ma ukľudniť a znova sa nahol po papier, ktorý som zas odtiahla od jeho ruky preč.

,,Nemalo to cenu. Fakt to nemalo cenu. Vieš čo Niall? Radšej nič.“ Povedala som sklamane, papier som pustila z rúk a bez slova som sa postavila. Chcela som okolo neho bez slova prejsť, ale jeho ruka ma chytila za zápästie a pevne ho zovrela. ,,Niall, nechaj ma.“ Povedala som potichu a snažila som sa vymaniť si jeho ruku zo zovretia.

,,Nie, nenechám ťa.“ Povedal rozhodne a bez slova sa zdvihol. ,,Laura, prosím pochop ma. Nechcem, aby si sa trápila. Nechcem ani nič zlé, preto som ti to nepovedal. Nehnevaj sa na mňa prosím. Ja ťa len nadovšetko milujem a nechcem ťa stratiť.“ Povedal smutne a hypnotizoval ma pohľadom.

,,Mal si mi to povedať. To je odo mňa všetko, na teraz.“ Nedokázala som sa na neho hnevať dlhšie než tri minúty, ale tentoraz som chcela byť neústupná. Mal mi to povedať.

,,Ja viem, že mal. Je mi to ľúto. Prepáč mi to, prosím.“ Chytil moju tvár do dlaní a prinútil ma, aby som sa mu pozrela do očí. Bez slova som sa začala točiť a nedokázala som sa odtiahnuť ani vtedy, keď mi na pery pritlačil tie jeho. Jazykom mi brázdil hornú peru a snažil sa, aby som spolupracovala, čo sa mu po pár sekundách aj podarilo. Bez slova som si vplietla prsty do jeho vlasov a pootvorila som pery, aby sa dostal k môjmu jazyku, ktorý začal nežne pohládzať. Dlaňami si našiel môj driek a pritiahol si ma ešte bližšie len, aby mal lepší prístup.

,,Niall, milujem ťa.“ Povedala som hneď po tom, čo som sa trošku vydýchala opretá o jeho čelo.

,,Tiež ťa milujem, láska. Prepáč mi to, prosím.“ Nežne ma pohladil po líci a pramienok tmavohnedých vlasov mi zastokol za ucho.

,,Iba ak mi niečo sľúbiš.“ Povedala som rozhodne a vyhľadala som jeho pohľad.

,,Čokoľvek.“ Zašepkal a čakal kým niečo poviem.

,,Odteraz si budeme hovoriť všetko. Absolútne všetko. Aj keď to bude niečo, čo nás možno spraví smutnými.“ Povedala som rozhodne a odtiahla som sa, aby som videla Niallovu reakciu.

,,Dobre, sľubujem.“ sťažka si povzdychol a jemne sa usmial. ,,Ale teraz ma objím. Silno.“ Zašepkal mi pri uchu a jemne sa usmial. Bez slova som sa usmiala tiež a hodila som sa okolo jeho teraz už vypracovaného tela.

,,Láska, teraz si dávaj pozor. Fanúšičky vedia, že idem Mullingaru, tak sa ma drž, čo najbližšie a vezmi si len kabelku. Ostatné nám dajú až v zóne pri lietadle.“ Usmial sa Niall, keď sme zastali s autom pri vchode na letisko.

,,Dobre, pusu.“ Nepatrne som prikývla a našpúlila som pery, aby som dostala pusu. Niall sa nahol a nežne ma pobozkal na pery. Ruku som vložila do jeho dlane, ktorú nastavil a Niall otvoril dvere na aute. Až doteraz som si nevšimla koľko jačiacich dievčat stojí pred vchodom na letisko a okolo nášho auta. Žalúdok sa mi stiahol od strachu a nadšenia. Oči mi zatemnili blesky fotoaparátov a na mňa sa zrazu natlačilo mnoho tiel. Ani som si neuvedomila ako a už som prechádzala ochrankou bez a všetko zmizlo. Niallova ruka sa mi stratila z dohľadu a ja som pohľadom začala hľadať jeho postavu. Všimla som si ho medzi spústou dievčat ako sa škerí do telefónu. Pri srdci ma pichol pocit žiarlivosti a bez slova som sklopila zrak k zemi. V rozhlase sa ozval hlas akejsi pani, ktorá oznamovala, že lietadlo do Mullingaru, ktorým letíme, odtieta o 8 minút. Pohľad mi opäť zablúdil k Niallovi, ktorý sa už bez slova, s úsmevom na tvári, predieral dievčatami ku mne. Bez problémov prešiel kontrolou a jemne ma pobozkal na pery pred všetkými. Zborové ‚Awww‘, ktoré sme začuli nás rozosmialo, usmiali sme sa na dievčatá, ktoré mávali ako o život a my sme sa s Niallom bez slova pohli smerom k lietadlu.

Nejdem žobrať o komentáre. Nezaslúžim si ich.