Dreams come true. 12.kapitola

Rada by som sa ospravedlnila za meškanie so Secrets, ale nestíham. Bohužiaľ.

Ďakujem krásne za komentáre k predchádzajúcej kapitole. Veľmi ste ma potešili.

Dúfam len, že sa bude páčiť. 

Mám Vás rada.

____________________________________________________________________

,,A potom čo?" popohnala som Nickie, aby mi vyrozprávala všetky podrobnosti o včerajšom rande s Horanom. Sedeli sme u nás na záhrade a vypekali sme sa na slnku.
,,Potom sa nahol a skoro ma pobozkal." smutne si povzdyc
hla a pozrela sa nad naše hlavy.
,,Skoro?" prekvapene som sa na ňu pozrela a vôbec som nechápala. Slnko mi asi pomaly pripieka mozog a zastavuje logické myslenie.
,,Áno, skoro. Pretože v tej sekunde sa nám za chrbtami rozvrieskali fanúšičky a my sme museli utiecť preč." zasmiala sa a nezmyselne zakrútila hlavou, aby zahnala pomyslenie na absurdnú situáciu, ktorá sa jej stala po prvý, ale určite nie posledný raz.
,,Pre Boha." rozosmiala som sa až ma rozbolelo brucho aj kútiky úst.
,,Ja viem. Nakoniec sme im nejako ušli a rozlúčili sme sa len objatím s tým, že si ešte zavoláme." usmiala sa pri spomienke na ich rozlúčku a ja som sa ukľudnila. Usmiala som sa na ňu a srdcevrúco som zalomila rukami, ktoré mi následne padli na brucho.
,,Nickie, čo ak by sme začali chodiť do posilky?" pozrela som sa na moju najlepšiu kamarátku, ktorá si práve usrkávala z čokoládového frappé a rozosmiala sa.
,,Dobrý nápad. Bolo by dobré trošku zhodiť a spevniť svaly." privolila a potľapkala sa po stehnách, ktoré vôbec nepotrebovali spevňovať ani nič podobné.
,,Tebe ani netreba, ale chcem mať spoločníčku." zasmiala som sa a následne som sa uhla podložke, ktorá na mňa letela. Hneď čo sa nám znova spojili pohľady všimla som Nickin nevraživý a naštvaný pohľad. Ruky som vzoprela do obrannej pozície a rozosmiala som sa. ,,Okay, okay. Som ticho." smiala som sa a tiež som si usrkla z ľadového frappé.
,,Nepoznáš tu nejaké fitko?" opýtala som sa Nickie aj keď odpoveď som už tušila.
,,Nie, ale moja susedka chodí každé ráno behávať, tak môžme takto začať aj my a 'náhodne' sa niekde stretneme, tak sa jej opýtam. Ak sa mi dovtedy neobjaví iná príležitosť." zasmiala sa Nickie a potvrdila tak moje predchádzajúce myšlienky.
,,Dobre. Máš vôbec nejaké športové veci? Lebo ja nie." rozosmiala som sa a keď sa Nickie súhlasne rozosmiala so mnou vedela som, že nás čakajú nákupy. Bez slova sme sa postavili z lehátok a so smiechom sme vbehli do domu.

,,Dnes večer o 6 ako sme sa dohodli?" usmiala som sa na Nickie, keď sme po rannom behu zastali pri našom dome. S Nickie sme sa dohodli, že dnes večer sa pôjdeme niekam zabaviť. Potrebujeme sa zoznámiť s novými ľuďmi a tak dúfame, že sme si vybrali správne miesto no nadväzovanie nových kontaktov.
,,Bez pochýb! Šaty a štekle! Nezabudni ako sme sa dohodli." zasmiala sa Nickie a bez slova bežala až na koniec ulice k svojmu domu. Zastavila som sa a spravila som si menší strečing predtým než som vošla do domu. Vedela som, že zajtra ma čaká svalovka ako hrom. Keď som sa naťahovala k druhej nohe všimla som si ako na našu ulicu zabočil čierny športiak. Presne na takom istom sa rozvážal Liam. Moje srdce sa rýchlo rozbúchalo, keď som si všimla, že nezastavuje ani pri jednom z domov a ide rovno k nášmu. Vystrela som sa a zbadala som, že za volantom sedí práve Liam. Moje srdce sa znova rozbúchalo o preteky ako vždy, keď som ho spozorovalo na obzore. Rukami som si rýchlo zahrabla do vlasov, aby som sa ako tak upravila po behu a dúfala som, že červeň sa z mojich líc už vytratila. Auto zastalo a Liam sa na mňa cez zatvorené okienko usmial, niečo vzal zo sedadla a otvoril dvere.
,,Co tu strašíš?" opýtala som sa ho prekvapene a ruky som si založila v bok.
,,Čakal som, že budeš ešte len vychádzať z postele. Chcel som ťa pozvať na raňajky." povedal prekvapene a aj keď bolo vidno, že som riadne spotená, podišiel ku mne a objal ma.
,,Nezdá sa ti, že som spotená?" zasmiala som sa, keď som sa od neho odtiahla.
,,Pre mňa za mňa. Chodievaš ráno behať?" opýtal sa a pohodil hlavou k môjmu bežeckému úboru, ktorý sa skladal z kratulinkých kraťasov a priliehavého trička. Zrazu som sa začala riadne hanbiť za svoje telo a snažila som si aspoň brucho zakryť rukami.
,,Hej. Od dneška." zasmiala som sa a nervózne som sa poškrabala na temene.
,,Hmm.." veľavýznamne sa na mňa zaškľabil a uchechtol sa. ,,To je strašne dlhý čas." zasmial sa.
,,Héééj! Nikdy nie je neskoro začať a mne to už bolo treba." zasmiala som sa a obdarila som ho buchnátom do hrude.
,,Nebolo. Vyzeráš skvelo a aj tvoja postava je dokonalá." usmial sa na mňa a prstami si trel buchnuté miesto aj keď si myslím, že ho to určite nebolelo.
,,Aspoň keby si neklamal." pozrela som sa na ňho sarkasticky. ,,To hovoríš len tak." povedala som smutne a sklonila som svoje červenajúce sa líca k zemi.
,,Lea." vydýchol vážne a cítila som ako sa ku mne priblížil, pričom jeho ukazovák mieril k mojej brade, aby ju nadvihol a prinútil ma pozrieť sa mu do očí. Moje srdce, ktoré sa na chvíľu čiastočne ukľudnilo sa znova roztrepotalo a roztrepotali sa aj krídelká motýľov, ktorý lietali v mojom bruchu. ,,V tomto neklamem. Nikdy." usmial sa na mňa a ukazovákom mi prešiel pozdĺž brady.
,,Eeehm, ak tak veľmi chceš ísť na tie raňajky, tak ťa pozývam k nám. Som sama doma, takže ti kľudne niečo urobím. Teda ak chceš a ak počkáš kým si dám rýchlu sprchu." vyhapkala som zrazu a odtiahla som sa od neho. ,,Príjmaš?" pozrela som sa na ňho s nádejou v očiach.
,,Budem rád." usmial sa svojim žiarivým úsmevom a ja som skoro padla z nôh. Payne!
,,Tak poď." usmiala som sa a chytila som ho za ruku, pričom som ho potiahla smerom k našim vchodovým dverám.

,,Všimol som si, že máš veľmi útulnú izbu." usmial sa na mňaLiam, keď si vložil do úst sústo z praženice, ktorú som urobila.
,,Hmm.. ďakujem." zasmiala som sa a do úst som si vložila tiež jedno sústo.
,,Za nič. Tá pra.. pra.. ako sa to volá?" zakoktal sa, keď sa mi pozrel do očí a ja som sa rozosmiala.
,,Praženica. Tak sa to volá. U vás je to ako omeleta." vysvetľovala som pomedzi smiechom a rukou som si zakrývala ústa, aby som sa vyhla trapasu.
,,Ahá. Je to vynikajúce." zasmial sa sám nad sebou a znova sa pozrel do mojich očí.
,,Ďakujem." vyslovila som s plnými ústami a začervenala som sa. ,,Som rada, že ti chutí." doplnila som sa, keď som dožula posledné sústo a postavila som sa od stola.
,,Chutí, chutí." smial sa s plnými ústami a tiež dojedol posledné sústo. Prešla som k nemu a spod nosa som mu vzala prázdny tanier.
,,Ak chceš, ja ti ešte urobím. Vajíčok máme dosť." usmiala som sa a prešla som k drezu, aby som umyla tých pár vecí, ktoré som zašpinila. Umývačku sa neoplatilo zapínať.
,,Nie, vďaka, ale som plný. Ukáž pomôžem ti. Ak mi dovolíš." usmial sa na mňa a postavil sa zo stoličky, na ktorej sedel.
,,Ak chceš tak utieraj." vyplazila som na ňho jazyk a ukázala som mu mokré veci na kuchynskej linke. Rýchlo sa chopil utierky a začal zúrivo utierať až som si myslela, že z toho riadu neostane nič.
,,Ďakujem." povedal po chvíľke ticha, čo panovalo medzi nami. Nechápavo som zdvihla zrak od poslednej lyžičky v mojej ruke a pohlad som zabodla do jeho zelených očí.
,,Nechápem." povedala som zmätene a zastavila som vodu.
,,Ďakujem, že sa pri tebe aspoň na chvíľu cítim ako normálny chlapec nie ako celosvetová hviezda." silene sa usmial, ale v jeho očiach som videla náznak smútku.
,,Myslela som, že sa ti život obliehaný ženami všetkých vekových kategórii páči. Že máš rád, keď stojíš na pódiu a všetci vám padajú k nohám." zarazene som sa na ňho pozrela a bokom som sa oprela o drez, aby som na ňho lepšie videla.
,,Máš pravdu, že milujem státie na pódiu a spievanie, ale tie dievčatá ma už začínajú ubíjať. Milujem ich, ale.. proste.. nikdy nás nenechajú vydýchnuť. Už si ani nemôžem pochutnať na obľúbených raňajkách, pretože ešte aj toto zistia. Sú lepšie než FBI." uchechtol sa, ale hneď po tom sa na jeho tvári usadil ten smutný výraz spred pár sekúnd.
,,Povedala by som ti aj, že to chápem, ale asi neviem aké to je, keďže v mojom hrdle sa neskrýva hlas Boha a nevyzerám tak sexy ako ty." zasmiala som sa a hneď na to som sa zháčila nad svojimi slovami. Pozrela som sa na Liama, ktorý sa na mňa zarazene pozeral.
,,Podľa teba vyzerám sexy?" zaskočene sa na mňa pozrel a ja som cítila ako sa mi do líc hrnie červeň. Teraz som si urobila riadny trapas.
,,Čo už keď som sa preriekla." zasmiala som sa a dlaňou som si čapla po tvári, aby som už konečne prestala trepať.
,,Hmm, to je zaujímavé." zasmial sa a o krok podišiel ku mne. Myslela som, že zošaliem, keď sa moje srdce rozbúchalo ako gong.
,,Ehm, asi by som to mala poodkladať." odtiahla som sa od neho a chcela som sa vrátiť k riadu, ale môj pohyb zastavili jeho dlhé prsty, ktoré ma vrátili pôvodné miesto.
,,Ty tiež nie si na zahodenie." zopakoval moje slová spred pár dní a ja som sa rozosmiala presne ako on vtedy.

,,Diki ti brácho." zahrala som sa na retardovanú a buchla som mu do pleca. Liam sa rozosmial a ja som zatiaľ odložila poutieraný riad.

________________________________________________________________

No? Reakcie?

*K