Dreams come true. 15.kapitola

Žiadne dlhé predslovy.

Len.. enjoy this part.

__________________________________________________________

,,Marek?!!!“ vydýchla som prekvapene, keď som za dverami zbadala osobu, ktorú nenávidím najviac na svete.

,,Ahoj pusinka.“ Zatiahol slizko a nahol sa nad moje malé telo. Znechutene som sa od neho odtiahla a snažila som sa mu zabrániť vo vstupe do chodby.

,,Čo tu, dofrasa, robíš?!“ odvrkla som zhnusene a zahnala som sa po jeho ruke, ktorá sa postupne zdvíhala k mojej tvári.

,,Prišiel som si po to, čo mi patrí. Po teba, darlin‘.“ Silene sa usmia

l a znova sa chcel natiahnuť k môjmu lícu.

,,Vypadni.“ Vykríkla som a snažila som sa zatvoriť mu dvere pred nosom, aby pochopil, že tu nie je vítaný.

,,Bez teba nejdem nikam. Noták Lea. Viem, že ma chceš naspäť, minimálne tak veľmi ako chcem ja teba. Si ešte krajšia ako si ťa pamätám.“ S nechutným úsmevom na tvári zabránil dverám, aby zapadli do pántov a lakťom sa zaprel o zárubňu, pričom sa snažil dostať k mojej brade.

,,Lea? Je všetko v poriadku?!“ začula som za sebou Liamov hlas, ktorého polonahé telo schádzalo dole schodmi.

,,J-ja, áno, len tu mám nežel..“ snažila som sa vysvetliť.

,,Ooo. Takže sa nám z Lejky stáva štetka. Jedného nechá, pritom s druhým chrápe.“ Zatiahol po anglicky a dostatočne nahlas, aby ho Liam počul. Videla som, ako sa na mňa nechápavo zapozeral a následne sa pozrel na Mareka stojaceho vo dverách.

,,Máš problém?!“ ozval sa arogantne Liam a pritiahol si ma za pás k sebe.

,,Áno mám, pretože ty máš niečo, čo patrí mne!“ zatiahol ešte arogantnejšie Marek a zazrel na mňa.

,,Marek, nepatrím ti a ani som ti nikdy nepatrila. Nie som majetok, aby ste sa o mňa hádali alebo súdili, takže ty teraz vypadni a ja sa idem vkľude naraňajkovať akoby si sa tu nikdy neukázal! To, že sme boli spolu je minulosť a k tej hroznej časti môjho života sa už nemienim vracať. Zbohom.“ Povedala som zostra a hrdo som vystrčila hlavu, aby Liam nemal dôvod zistiť ako veľmi ponížene sa cítim. Rukou som chytila roh dverí a chcela som ich za sebou zatvoriť, no zabránila mi v tom Mareková ruka, ktorá sa ma snažila vymaniť z Liamovho zovretia a preniesť k sebe. Bez toho, aby som si to stihla uvedomiť, stál Liam predo mnou a rozzúrene sa zahnal po Marekovi päsťou tak, že skončil na zemi.

,,Ešte raz sa jej dotkneš a prisahám, že dopadneš horšie než zle.“ Povedal výhražne Liam a zatvoril vchodové dvere. Moje telo sa triaslo ako osika a oči mi skoro vyliezli z jamiek. Liam si to všimol a chcel sa ku mne priblížiť, aby ma objal, ale ja som sa bez rozmýšľania vyhla jeho dotyku a sklopila som zrak.

,,Lea, čo to?“ opýtal sa ma zmätene a mne sa do očí nahrnuli slzy.

,,Mal by si tiež odísť.“ Zašepkala som vystrašene a znova som sa posunula o pár krokov ďalej od jeho osoby.

,,Č-čo som spravil?“ pristúpil ku mne bližšie a znova sa pokúsil o telesný kontakt medzi našimi pokožkami.

,,Liam. Choď preč. Bojím sa ťa.“ Povedala som zostra a upriamila som na ňho uslzený pohľad. Pred očami sa mi stále premietal okamih, keď jeho päsť dopadla na Marekov nos. Nemám chuť mať priateľa bitkára a už vôbec nemám chuť na okamih, keď by sa jeho päsť otočila proti mne.

,,Lea, lenže ja.. ja ti neublížim. Chcel som ťa len ochrániť pred tým chlapcom.“ Zneistel a hnev z jeho očí vystriedal strach. Znova sa pokúsil prejsť ku mne, ale ja som sa posunula smerom k stene, čo najtesnejšie to šlo.

,,Vypadni!“ zvrieskla som a slzy, ktoré sa doteraz odvážne držali za hrádzou mojich viečok, začali pomaly padať na moje červené líca.

,,Lea, prosím..“ ozval sa zúfalo a poslednýkrát sa na mňa uprene pozrel.

,,Nie, nebudem to opakovať viackrát.“ Povedala som rozhodne, počkala som, kým si pozbiera všetky svoje veci a sledovala som ako so slzami v očiach odchádza cez tie isté vchodové dvere. Hneď ako som začula zacvaknutie pántov, rozplakala som sa. Už mi nič nebránilo držať slzy na uzde a tak sa moja dlaň mimovoľne presunula na ústa, aby ma zachránila pred návalom vzlykov, pričom som sa chrbtom opretá o stenu zosunula na zem. Stratila som lásku, ktorú som tak veľmi milovala, ktorú som držala v náručí kratšie než som si myslela, že to bude možné.

Bublanie vriacej vody ma prebudilo z tranzu a ja som si zaliala čaj. Sledovala som ako voda pohĺtila zmes byliniek vo vrecúšku, ako para postupne stúpa a tratí sa v zajatí vzduchu. Uchopila som hrnček za uško a vybrala som sa smerom späť na gauč pod rozohriatú deku a k ďalšiemu dielu Gossip Girl. Len čo som sa znova dostala do deja a moje oči sa aspoň trochu upokojili, kľučka dverí sa pohla a vo mne sa vzbúrila všetka zlč. So strachom som sledovala ako sa otvorili a do siene vošla mama spolu s otcom, ktorý bol ovešaný taškami z výletu. Balvan, ktorý mi padol zo srdca by nezdvihol ani najlepšie vybavený žeriav. Žiarivý úsmev vsadený na maminej tvári dokazoval, že im bolo spolu dobre, a že si spoločné chvíle poriadne užili. Najprv som chcela mame všetko povedať, ale keď som uvidela ten úsmev nedokázala som to a tak som sa prinútila nahodiť falošný úsmev a tváriť sa, že sa nič nestalo. Od toho, čo som ‚vykopla‘ Liama z nášho domu ubehlo síce pár hodín a môj mobil každú sekundu divo vibroval na stolíku, ale moje vnútro sa cítilo prázdne. Nechápala som. Nechápala som vôbec ničomu. Ako som sa mohla zaľúbiť do chlapca, ktorého ledva poznám? Ako je možné, že bez neho sa cítim prázdna ako dno pohára? Akoby moje srdce vzal so sebou a pochybujem o tom, že mi ho ešte niekedy vráti.

,,Ahoj srdiečko. Ako si sa mala?“ ozval sa hlas mojej mamy a ja som od ľaku nadskočila. Nevedela som, ako jej mám odpovedať. Pravda? Lož? Ktorá možnosť je správna?

,,Dúfam, že nie horšie ako vy dvaja s ockom.“ Rozhodla som sa pre nepriamu odpoveď a usmiala som sa.

,,My sme sa mali vynikajúco.“ Zatiahla mama a žmurkla na oca, čo vo mne vyvolalo ďalšiu z mála spomienok.

,,To ma teší.“ Povedala som chabo a zapozerala som sa na tekutinu v hlbokom hrnčeku, aby som zakryla moje znova vlhnúce oči.

,,Ideme sa vybaliť.“ Povedala mama a aj bez toho, aby som sledovala ako sa na mňa pozerá, som vycítila, že sa snaží prísť na to, čo sa stalo.

,,Choďte.“ Snažila som sa do svojich slov vložiť aspoň o kúsok viac nadšenia, ale nevyšlo mi to a cítila som, ako na mňa mama zazrela. Vidím to na výsluch. Na riadne drsný výsluch.

Mama sa otočila na päte a bez slova vyšla hore schodmi. Mobil na stole znova zavibroval a ja som sa natiahla po ňom.

- Please. Please, talk to me. I didn’t want this like that. I’m so sorry. Babe, please. L –

Slová, ktoré sa minimálne párkrát spomínali v každej správe, čo mi poslal. Aj keď mi chýba, neodpustím mu. Už som sa stretla s mnohými prípadmi dievčat, ktoré ich priatelia bili a ja vôbec nemám chuť byť jednou z nich. V tom mi niečo napadlo. Vyštverala som sa spod deky a šálku som položila na stolík. Epizódu GG som stopla práve vo chvíli, keď sa Serena rozišla s Danom a pokrútila som hlavou. Prečo to musí byť vždy také zamotané?!

Rýchlosťou blesku som vybehla do svojej izby a začala som sa pretvárať aspoň čiastočne na človeka.

,,Mami, idem von! Jedla som a vy máte v chladničke palacinky aj so zeleninovou polievkou. Vrátim sa neviem kedy. Byee!“ zvrieskla som, keď som zo stola schmatla mobil a deku som prehodila cez pohovku. Vedela som, že chce začať s výsluchom a toto je jediná možnosť ako jej utiecť. Nemala som v pláne prezradiť jej, že počas neprítomnosti rodičov a bez ich dovolenia u nás spal chlapec, do ktorého som sa neskutočne zaľúbila, ale nikdy nebudem s ním a už vôbec nie to, že sa do anglicka nejakým spôsobom dostal chlapec, ktorého nenávidia ešte väčšmi ako ja sama. Zabila by najprv tých dvoch a potom by minimálne spravila z mojej tváre sušičku na prádlo.

Z vrecka na mikine som vytiahla slúchadlá od iPhonu a zastrčila som si ich do uší. Vtedy nastal moment, keď som sa začala nenávidieť za to, že som si stiahla všetky tri albumy tých piatich idiotov do mobilu a teraz tu nemám skoro žiadne iné na poslúchanie. Ak by ma trápil nejaký problém s iným chlapcom nemala by som problém pustiť si ich, ale teraz, keď mám pred očami Liamove hnedé okále, jeho jemné a poddajné pery, mám chuť zabiť sa. Nakoniec som vo svojom playliste našla aj niečo iné ako One Direction a pustila som si Katy Perry na plné pecky. Pomalým krokom som sa vybrala k parku na konci našej ulice a modlila som sa, aby sa za mnou nerozutekala moja mama a nezačala ma vyslúchať. Prešla som okolo domov, ktoré sa skoro dokonalo podobali na všetky naokolo a kráčala som k zákrute, za ktorou sa nachádzal môj obľúbený park. Na hlavu som si natiahla kapucňu a oči som si skryla za slnečné okuliare, ktoré ma mali chrániť pred dotieravými slnečnými lúčmi. Keď som došla k bráne parku a zamierila som si to k mojej obľúbenej lavičke, slzy sa mi už znova valili po lícach a ja som bola zúrivosťou spolu so zúfalstvom celá bez seba. Chcem sa opiť. Potrebujem to. Rozhodne som vzala mobil do rúk a vytočila som číslo na problém.

,,Tania? Počuj, mám chuť na poriadnu rozbíjačku, nechceš niečo podniknúť?“ zahlásila som do telefónu a jasavý krik z druhej strany telefónu mi dnes po prvýkrát vyčaril úsmev na tvári.

Reakcie dole !!! :)

Začneme s vyjednávaním? 

K ďalšej časti minimálne 4 komentáre, prosíím. *puppy eyes*