štvrtok 20. februára 2014

Dreams come true. 16. kapitola


Asi nie je správne ospravedlňovať sa, tak..

Just, enjoy this part.
_______________________________________________________

Po zrušení dlhého telefonátu s Taniou o dnešnom zraze som mobil vrátila naspäť do vrecka a postavila som sa z lavičky, na ktorej som sedela. Prinútila som sa vykročiť naspäť domov a začala som sa modliť, aby mama nevyzvedala. Jej dotieravé otázky mi už akoby teraz zneli v hlave, pričom som prišla na to, že by som vôbec nevedela ako reagovať. Čo ak som sa nezachovala správne?
Čo ak Liam vôbec nie je taký, ako som si to o ňom myslela? Veď sa ma snažil chrániť, neudrel predsa mňa, ale Mareka. Pri pomyslení na jeho meno sa mi dvíha žalúdok a potia dlane. Prečo sa vrátil? Prečo mi chce zas ničiť život?
Moje nohy ma viedli von z parku a ja som, so slúchadlami v ušiach, kráčala k nášmu domu. Pohľadom som prečesávala domy, ktoré boli nastavané natesno vedľa seba a snažila som sa nájsť aspoň malé rozdiely, podľa ktorých by sa dali rozlíšiť. Pár sa ich našlo v podobe rôzne zastrihnutého trávnika alebo rozdielnych kvetov na parapetných doskách na oknách. Všimla som si, že ani náš dom, ktorý som už mala skoro pred sebou nebol až taký rozdielny. Po prvýkrát som nebola nadšená z toho, že cesta z parku k nám domov trvá tak krátko a pred tým, než som do zámky od vchodových dverí vložila kľúčik, som sa zhĺboka nadýchla.
,,Som tu." povedala som nahlas, aby na mňa pre istotu nevybehla mama s tĺčikom na mäso a neudrela ma s ním po hlave v mylnej domienke, že som nejaký nevítaný hosť.
,,Bola si von nejako krátko, nemyslíš?" ozvalo sa z obývačky, kde na gauči sedela mama a čítala si najnovší módny časopis, čo som nechala na stole. Len čo som sa na ňu pozrela zatvorila ho a narovnala sa na pohovke.
,,Áno, ale ešte von idem. Dúfam, že môžem ísť na diskotéku. Prosíím." povedala som zľahka a nahodila som psie oči.
,,Oo, niekto si chce zatancovať. S kým tam ideš? S Liamom?" au, mami, to bolelo. Opýtala sa ma s ľahkosťou v hlase, pričom ani netušila, že zaťala do živého.
,,Nie, idem s kamarátkami zo školy. Do tretej budem doma. Dúfam." posledné slovo som povedala skôr pre seba než pre ňu a môj pohľad znova vystrelil k nej.
,,Môžeš ísť len pod jednou podmienkou." povedala a na znak vážnosti svojich slov zdvihla ukazovák do pozoru pred svoj nos.
,,To jest?" nechápavo som sa na ňu pozrela a čakala som na rozsudok.
,,Povieš mi, čo sa stalo medzi tebou a Liamom." vyhlásila škodoradostne a na jej tvári sa roztiahol zamračený pohľad.
,,Mami, nechcem o tom hovoriť." povedala som rýchlo a bez toho, aby som počkala na jej reakciu som vybehla na poschodie do svojej izby, aby som sa okúpala. Z vrecka som vytiahla telefón a chcela som ho položiť na nočný stolík vedľa mojej postele, ale v tom momente, keď sa dotkol dreva, sa rozzvonil a na displeji sa ukázalo iné meno než po celý deň. Nickie. Moje srdce mi kázala zdvihnúť to a vyrozprávať sa najlepšej kamarátke zo všetkého, čo sa stalo, ale moja hlava mi vravela, že ak to teraz zdvihnem, nielen, že ma nakope do riti za to, čo som spravila Liamovi, ale ešte mi aj zadrhne dnešný výlet do Funky Buddha. Nebola moja mama, ale keď sa Nickie naštve, tak nie je príliš jednoduché vyhnúť sa bleskom, ktoré zakaždým vrhá z očí. Preto som sa rozhodla. Mobil som stíšila a vyzváňajúci som ho zanechala na stolíku. Čo najrýchlejšie som zo seba zhodila oblečenie a vbehla som do kúpeľne, aby som sa vyhla mame, ktorá už počuteľne vychádzala hore schodmi. Teplá voda zmývajúca zo mňa pocity viny sa mi vmáčala do pokožky a ja som bola vďačná za
uniknutie pred mojimi pocitmi.

,,Páni Lea, tebe to riadne sekne!" zvrieskla Tania, keď ma uvidela stáť na vopred dohodnutom mieste pred vchodom do klubu. Jednoduché krátke čipkované šaty vo farbe kráľovskej modrej mi
splývali popri bokoch až tesne nad kolená a čierne lodičky mi opticky predĺžovali nohy. Musela som uznať, že som vyzerala dobre, no Tania vyzerala oveľa lepšie. Krátka biela sukňa doplnená o čierny, viac odhaľujúci než zahaľújúci top, jej nahnedo opálená pokožka a nohy natiahnuté do vysokánskych lodičiek len podčiarkovali jej krásu a šarm. Mala som na pochybách, či sa radšej neotočím a neutečiem kadeľahšie kým sa mi všetci vysmejú.
,,Ďakujem." zasmiala som sa hanblivo a snažila som sa nevyzerať ako trafená hus. ,,Ani ty nie si na zahodenie." štuchla som do nej a Tania sa rozosmiala. Chytila ma za lakeť a ťahala ma naprieč dnešnému nočnému dobrodružštvu.
Len čo sa za nami zatvorili dvere ohlušila ma hlasná hudba z reproduktorov všade naokolo. Tania ma ťahala smerom do húfu spotených tiel, ktoré sa snažili tancovať. Iní už boli opití a tancovali skôr sami pre seba než s niekým. Všimla som si týpka, ktorý stál oproti reproduktoru a tancoval sám so sebou, pričom sa snažil strhnúť zo seba bielu košeľu, ktorá mu už asi prekážala. Moje ústa sa roztiahli do širokého úsmevu, ale nezabránili mi v nasledovaní Tanji až ku stolu, kde sedela partia teenagerov. Pár z nich som spoznala z našej školy, ale osobne som sa s nimi ešte neszoznamovala.
,,Čááute decká!" vykríkla natešene a hodila sa medzi nich na pohodlný gauč. Všetci sa rozosmiali, ale väčšina z nich sa len usmievala a ich pohľady smerovali na mňa. Cítila som ako sa mi do líc hrnie červeň a sklopila som zrak.
,,Ahojte." zasmiala som sa a neohrabane som zdvihla ruku na znak pozdravu.
,,Decká, toto je Lea! Moja staronová spolužiačka. Prisťahovala sa sem zo Slovenska, ale už niečo cez mesiac žije tu. Ukážeme jej ako vyzerá pravá londýnska párty!" vysypala zo seba ako mimochodom a na znak výzvy zdvihla pohár, ktorý sa jej zázračne vyskytol v ruke do vzduchu. Ľudia od stola ju napodobnili a nešetrili slovami na môj výzor a na to, ako sa dnes zabavíme. Prisadla som si z kraja k neznámemu chlapcovi, ktorý sa mi predstavil ako David. Vyzeral celkom na zožratie. Tmavé vlasy vyčesané dohora a modré oči ma doslova hypnotizovali a ja som si v duchu poblahoželala k skvelému výberu kamarátov Tanji. Vykríkla som čosi ako 'wueeey' a na znak zábavy som zdvihla pohár zo stola a priložila som si ho k perám.

,,Lea! Lea! Vstávaj lebo ťa zabijem!" nápor ďalšieho tela na mojej posteli som pocítila nielen ja, ale aj môj žalúdok. Cítila som, ako sa mi všetko prelialo zo strany na stranu a obrazy v mojej hlave sa pohli aj za cenu zatvorených viečok.
,,Pšššššššt! Tíško!" zašepkala som a na pery som si priložila ukazovák.
,,Lea, kde si bola v noci?" zakliala Nickie a jej dlaň mi pristála na chrbte. Počkať. Nickie?! 
,,Nickie, čo tu ty robíš?" opýtala som sa zachrípnuto a opatrne som sa otočila, aby som sa na ňu mohla pozrieť, čo mi trvalo trošku dlhšie ako malo, keďže moje oči si museli zvyknúť na ostré svetlo vychádzajúce cez číre sklá mojich okien.
,,Vieš, človek sa o teba bojí, keď nedvíhaš telefóny a keď sa nevie, čo je s Liamom!!" povedala nahnevane a pri zmienke o Liamovi sa mi rozšírili zreničky.
,,Čo je s Liamom?" zažmurkala som na ňu a vystrela som dlaň oproti slnku, len aby som sa zbavila dotieravých lúčov, ktoré mi svietili do očí a zabraňovali mi v priamom kontakte na dievča, ktoré sa ma práve asi chystá zabiť, súdiac podľa jej nazúreného výrazu v tvári.
,,Včera vraj prišiel smutný domov, zamkol sa v izbe a odvtedy nechce nikoho vidieť. Nechce jesť ani piť. Vraj bolo počuť aj vzlyky. Lea, čo si mu spravila?!" prvý blesk, ktorý som videla v jej očiach ma začínal desiť, ale jediná vec, ktorá ma práve desila viac bola tá, ktorú som nechcela počuť. Liamove správanie mi trhalo srdce a očividne som bola hlavným dôvodom ja, čo ma ťažilo asi najviac.
,,Nič som mu nespravila." zašepkala som skôr pre seba než pre ňu aj keď som sama vedela, že klamem.
,,Vyklop to." zašepkala Nickie a prižmúrila oči, čo značilo, že je naštvaná viac než len najviac.
,,Bože Nickie, toľko sa toho včera stalo, že neviem, kde začať." zaplakala som a bezradne som rozhodila rukami. Z očí sa mi začali valiť slzy a ja som nevedela ako to zastaviť. Nickine črty ihneď zmäkli, keď uvidela v akom zúfalom stave sa nachádzam a bez slova sa priplazila ku mne.
,,Neplač, noták Lea. Neplač." chlácholila ma a hladila ma po vlasoch no jej slová mi nepomohli v zastavovaní sĺz, ktoré sa neustále liali z mojich očí.
,,Poslala som ho preč a už sa nevráti. Všetko som zničila a to sa ešte nič nezačalo. Všetko je to moja vina." vzlykala som a hlbšie som sa ponorila do náruče mojej najlepšej kamarátky.
,,(e)L povedz mi, čo sa stalo a bude ti lepšie. Prídeme na riešenie. Prosím, len už neplač." jej dlane sa načiahli k mojim lícam a stierali slzy, ktoré sa valili ako vodopády z mojich očí. Spod vankúša som vytiahla hygienickú vreckovku a vyfúkala som si do nej nos, aby som mohla aspoň čiastočne hovoriť.
,,Nickie, klamala si, keď si mi pred pár týždňami povedala, že sa Marek neukáže." povedala som so zádrhmi v hlase a pocítila som ako sa jej zastavil dych. ,,Včera ráno tu bol a robil si na mňa nároky. S Liamom mali nepríjemnú konverzáciu, ktorá sa skončila fiaskom v podobe Marekovho rozbitého nosa. A to je vlastne aj celý dôvod toho, prečo som poslala Liama preč. Pohľad ako sa jeho päsť stretla s Marekovým nosom vo mne zanechala pocit, že toto zažijem raz aj ja. Pomyslela som si, že Liam je bitkár a ak s ním budem, tak bude biť aj mňa. Viem, znie to blbo, ale môj pocit neviem vysvetliť. Preto som ho poslala preč. V
ečer som sa opila. Bola som von s Taniou a flirtovala som s toľkými chlapcami, až sa mi točila hlava. No ostalo to len pri flirte." ubezpečila som ju hneď, čo som videla jej zdesený pohľad. ,,Mala som možnosť aj pár z nich pobozkať, no v posledných chvíľach som si to rozmyslela, pretože som pred sebou videla len Liamovu sklamanú tvár. Dofrasa Nickie, ľúbim ho! Prešiel mesiac, čo sa poznáme, čo chodíme spolu von a ja ho ľúbim. Som chorá." zašepkala som zúfalo a znova som spustila plač.
,,Lea, tvoje dôvody boli fakt nepochopiteľné, ale to nevadí. Dáme to do poriadku. Vstaň z postele a padaj sa osprchovať. Mám plán a žiadne ale!" povedala prísne a zdvihla prst, keď videla, že chcem začať protestovať.


Názory! Prosím!
4+ komentáre? :)

Aj tak Vás ľúbim.
*K

5 komentárov:

  1. Oh muj boze :3 jak ja tohle miluju ! Je v tom tolik emoci.. normalne to strasne prozivam :D Lea me minule pekne nasrala :D ale jeste, ze ji to doslo :) miluju tuhle povídku, prosim si co nejrychleji dalsi dil :3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nemám slov! Tak, jak jsem se moc těšila, tak se nemůžu dočkat další..ta doufám bude už dřív :-P

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nič ma ani nenabada čo bi som tu tak napísala ale je to fantasticke a suhlasim s ((alebo z) ale to je jedno :D ) obidvoma komentármi :D ***

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Klaudiaaaaaaaaaa to je... Ech...dopraj im :( <333

    OdpovedaťOdstrániť
  5. moja..nevim, jestli to děláš schválně nebo ne, ale vždycky se mnou tak pohneš, že to neni možný..si nejlepší!!! ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť