sobota 29. marca 2014

Dreams come true. 17.kapitola


Ospravedlňujem sa za meškanie, no inak nedalo. Enjoy the part. 
________________________________________________________________________

,,Neboj sa. Zvládneš to." povedala Nickie a jej pevným stiskom môjho ramena mi dala najavo, že bude poblízku. Chabo som sa na ňu usmiala a ona sťažka zaklopala na vchodové dvere od domu chalanov, kde spolu prevažne trávili čas. Po sekundách ticha
sa za dverami ozvali ťažké kroky a spoza otvárajúcich sa dverí vykukla Zaynova hlava.
,,Ahojte dievčatá. Poďte ďalej." usmial sa na nás obe a my sme vhupli do útrob veľkej vily.
,,Ukázal sa už?" pípla som potichu, kým nás Zayn viedol smerom do obývačky a čakala som na odpoveď.
,,Nie, odkedy včera prišiel domov, zabuchol za sebou dvere a s nikým nechce prehovoriť. Nebol sa ani najesť. Z jeho izby je počuť iba občasné brnkanie gitary a nič viac. Lea, povedz mi, čo sa stalo. Z čoho je taký zničený?!" obviňujúco vyslovil otázku mierenú na mňa a ja som zahanbene sklopila zrak.
,,Poviem vám to, ale až keď sa s ním porozprávam. Smiem vedieť, kde je? Potrebujem ho vidieť a všetko mu vysvetliť, pretože takto to skončiť nemalo." zaplakala som a zastavila som sa na prahu medzi chodbou a kuchyňou, kde sa na gauči kopili všetci chalani zo skupiny a Eleanor, ktorá sedela Louisovi na kolenách.
,,Je hore, vo svojej izbe, prvé dvere z ľava popri schodisku." vyhŕkol Harry a zapozeral sa na mňa s čudným výrazom v tvári, ktorý som nevedela identifikovať. Myslím, že odteraz ma tu už nikto nemá rád. Vďačne som sa na ňho pousmiala a otočila som sa na päte odkiaľ som si to namierila rovno k veľkému schodisku naproti. Na schody som nastupovala opatrne, akoby som sa bála, že sa niekam prepadnem a pocítila som ako sa mi srdce rozbúchalo od strachu ako dopadne nasledujúcich pár minút. Chrbát mi prepaľovala šesť pohľadov a ja som cítila ako sa mi pletú nohy. Nie žeby som bola opitá, to je len zvyk môjho tela, ktoré podvedome vníma niekoho, kto ma pozoruje. Zdolala som posledný schod a zapozerala som sa na prvé dvere po mojej ľavej ruke. Poschodie bolo zladené do béžovo-bielych farieb a Liamove drevené dvere do izby nijak nevynikali medzi ostatnými. Sprudka som sa nadýchla a prešla som pár krokov až som sa zastavila pred jeho dverami. Prudký nádych nasledoval prudký výdych a moja druka skrčená v päsť sa párkrát dotkla drevenej konštrukcie dvier.
,,Chalani, dajte mi pokoj!" počula som hlas, ktorý som túžila počuť od včerajšieho posledného slova, ktoré opustilo jeho pery.
,,Liam, prosím, otvor mi." povedala som potichu a ruku som spustila späť k svojim bokom. Spoza druhej strany dverí som začula ako posteľ zavŕzgala pod náhlym oddelením Liamovho tela a následné rýchle kroky. Začula som ako do svojich dlaní uchopil kľučku od dverí a odomkol ich. Drevená bariéra medzi nami zrazu stratila svoju podstatu a ja som sa ocitla oproti chlapcovi, ktorého ľúbim, a ktorému som ublížila tak veľmi, až sa za seba hanbím.
,,Lea." sprudka vydýchol, keď si uvedomil, že pred jeho dverami stojím naozaj ja a nikto iný.
,,Liam, ja.." snažila som sa začať, ale prvá myšlienka, ktorá mi začala hučať v hlave si želala skočiť mu do náruče a začať rumázgať ako malé decko ,,prepáč mi, prosím, prepáč, že som sa zachovala ako najväčšia blbka a pomyslela som si o tebe také veci, ktoré mi nikdy nemali vykĺznuť z úst. Pochopila som, že si ma chcel len chrániť a prisa.." hlas ma zradil v polovici vety a ja som sa snažila nadýchnuť, aby som ju mohla dokončiť, no Liam mi nedal možnosť a pritiahol si ma do náruče, aby ma mohol rozdrviť na svojej hrudi.
,,Myslel som si, že ťa už nikdy v živote neuvidím." zašepkal mi do vlasov a jeho hlas mi znel ako božká hudba pri uchu.
,,Je mi to tak ľúto." zatiahla som a svojimi slanými slzami som mu zmáčala modré tričko, v ktorom odomňa včera odišiel.
,,Pšššt, to je dobré. Nič sa nestalo, už si pri mne a na ničom inom nezáleží." povedal blažene a ja som sa odtiahla, aby som mohla spojiť naše pohľady. ,,Musíš mi však niečo sľúbiť." potiahol ma za ruku a zaviedol ma až k jeho posteli, na ktorú ma posadil.
,,Čokoľvek." zašepkala som a zapozerala som sa do jeho orieškových očí čakajúc na jeho požiadavku.
,,Už nikdy ma od seba neodháňaj a už nikdy mi nevrav, aby som od teba odišiel, keď to budeš najviac potrebovať, pretože ak by si to znova urobila asi by som sa zbláznil." dúfajúch vyhŕkol svoju požiadavku a v jeho očiach sa zaleskli slzy.
,,Sľubujem. Sľubujem! Už to nikdy v živote neurobím!" prisľúbila som rozhodne a usmiala som sa, keď sa na jeho perách usídlil úsmev. Zacítila som ako sa jeho prsty zaplietli do mojich vlasov a následne si ma pritiahli na jeho pery. Moje vnútro naplnila nespútaná radosť a všetko, čo sa za posledných štyridsať osem hodín udialo som zamkla v škatuli a zahodila som ju ďaleko do mojej mysle.

Hlava mi ležala na Liamovom hrudníku a moje uši naplno vnímali tlkot jeho srdca. Ticho, ktoré medzi nami po dlhej chvíli zavládlo nebolo nepríjemným. Bolo to skôr ticho, v ktorom sme komunikovali bez slov. Liamove prsty sa hrali s pramienkami mojich vlasov, čím ma príjmne šteklili a ja som na jeho hrudi, kresliac rozličné tvary, oddychovala. Vydržala by som takto ležiac celé hodiny, dni možno aj mesiace, ale Liamov žalúdok mal na ďalšie minúty iné plány. Potichu som sa zachichotala, keď sa tichom rozozvučal jeho žalúdok, ktorý zúfalo bažil po potrave. Sprudka som zdvihla hlavu a usmiala som sa na Liama, na ktorého tvári sa zjavil nespokojný úšľabok. Asi sa mu nepáčilo, že som sa tak náhle oddelila od jeho tela, ale ja som sa usmiala.
,,Poď, ideš sa najesť. Som blbá, že mi to nenapadlo skôr. chalani mi ťa bonzli, takže sa nesnaž namietať." zastavila som ho, keď som videla, že sa snaží otvoriť ústa a namietnuť nejaké klamstvo. Viditeľne som sa trafila, keďže ich hneď zavrel a posadil sa na posteli.
,,Tak poďme." povedal napokon a preplazil sa ku kraju posteli, aby mohol zísť dole. Ja som sa neunúvala zliezť dole z postele a postavila som sa rovno na nej chystajúc skočiť dole, ale Liam sa natiahol po mojich rukách a obmotal si ich okolo krku, aby ma mohol vziať na koňa. Moju myseľ hneď zaplavili spomienky na detstvo a izbou sa rozozvučal môj smiech, ktorý sa odrážal od stien. Liam sa s ľahkosťou rozbehol a vybehol zo svojej izby odkiaľ si to namieril rovno dole schodmi a zastavil sa až v obývačke, kde ešte stále sedeli všetci tak, ako som ich nechala, keď som odchádzala. Každá osoba sa s otvorenými očami pozerala na Liama a ich pohľady automaticky zabehli aj na moju osobu stále prichytenú na liamovom chrbte. Nikto asi nevedel uveriť obrazu usmievajúceho sa Liama pred ich očami, keď len pred hodinou mi ani jeden z nich nedával šancu.
,,Sorry chalani za moje správanie. Všetko je už vyriešené a nebudeme sa k tomu vracať. Akoby sa nič nestalo. Ehm, ahoj Nickie." usmial sa Liam a zaklincoval tak svoj monológ. Sama som bola prekvapená z toho, že na to tak rýchlo zabudol, ale chcela som to nechať tak a nechcela som sa k tomu už viac vracať.

,,Ahoj." ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sa prudko otočila. Za chrbtom mi stál Harry, ktorý sa bokom opieral o zárubňu a pozeral sa mi rovno do očí. Moje srdce prudko podskočilo a ja som mala pocit, že sa mi podlomia nohy. Jeho doliezavý pohľad mi bol až nepríjemný.
,,Ahoj Harry." usmiala som sa na neho a naďalej som pokračovala v krájaní ovocia.
,,Ako si to urobila?" opýtal sa ma so zvláštnym dôrazom a ja som sa na ňho nechápavo pozrela.
,,Ako som urobila čo?!" nechápavo som odsekla a znova sa sústredila na krájanie jabĺk.
,,To, že je Liam znova šťastný." zašepkal a akoby zrazu sa objavil meter odo mňa.
,,Neviem. Asi som mu vysvetlila, že som spravila chybu, a že ma to veľmi mrzí." povedala som už miernejšie ľutujúc, že som si o ňom predtým pomyslela zlé veci.
,,Prosím, neublíž mu. Má ťa naozaj rád." milo sa na mňa usmial a otočil sa na odchod. Jeho slová ma príjemne zahriali pri srdci a na mojej tvári sa vyčaril jemný úsmev.
,,Nikdy mu už neublížim. Prisahám." zašepkala som, pretože sa Harry už stratil v dverách.


,,Čo ak by sme dnes niečo podnikli?" zahlásil Niall, pričom si do úst vložil ďalší kúsok chipsu.
,,Čo máš namysli pod slovným spojením niečo podnikli, Horan?" zasmiala sa Nickie a zapozerala sa na neho s úškľabkom na tvári.
,,Ja neviem.. Noo, čo ak by sme si šli zatancovať do Funky Buddhaa?" navrhol a ja som si následne čapla dlaňou po čele. Ďalší záťah? A zas vo Funky Buddhaa? Všimla som si, ako sa na mňa všetci zapozerala a počula som, ako Nickie vybuchla do smiechu. Jej sa smeje, ale mne je ešte stále zle.
,,Nič, nič. Nič sa nestalo." zahovorila som rýchlo a usmiala som sa, ale všimla som si ako sa na mňa Liam začudovane pozrel.
,,Tak ideme?" ozval sa znova Niall a vyrovnal sa na pohovke. Nickie sa k nemu ešte tuhšie pritúlila a ja som sa zasmiala. Sú spolu veľmi cute.

,,Jasnééé!" ozvalo sa spoločné vykríknutie a ja som vedela, že ani tento večer si poriadne neoddýchnem.

4+ komentáre? :)
*K

3 komentáre:

  1. je to uplne top! rychlo dalsiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moja!! husí kůže všude...#paynehug :3
    Další, šup!!! :3 úúúúžas♥

    OdpovedaťOdstrániť
  3. to je dokonale a zas mi to vykúzlilo usmev na tvári len tak dalej :) ***

    OdpovedaťOdstrániť