nedeľa 6. apríla 2014

I can't take it anymore.

Aj vy sa v poslednej dobe cítite tak, ako ja?
Tak veľmi depresívne a bez chuti na robenie hocičoho?



Všetko je v poslednej dobe také zvláštne, cítim sa šťastná, ale len v máloktorých okamihoch. 
Len s určitými ľuďmi, s ktorými (bohužiaľ) netrávim každú voľnú časť môjho života.

Škola ma ubíja. Ani nie učenie, skôr tí posraní ľudia v nej preplnený falošou. Možno jeden úprimný. Áno Simonka, myslím teba. 
Najradšej by som aj tak len sedela v lavici so slúchatkami v ušiach a čítala si skvelé FFky, lebo to je asi posledná vec, ktorá ma teraz baví. (ak nejaké poznáte, hoďte link do komentu, thanks)

Viem, vy si myslíte, že na blog kašlem. Aj ja by som si to myslela. Lenže.. ja nemám chuť. 
A už ak by tá chuť bola, príde mi to, čo sa mi tvorí na počítači predo mnou, ako sračka bez pointy.
Sorry, že píšem ako idiot, možno, že zmením vašu mienku o mne, ale ja som už raz taká.

Mám chuť na smiech, ale žiaden dôvod na neho. Ešte aj ten jediný mi odchádza v piatok preč.
A ja neviem ako to budem zvládať. 
Poznáte ten pocit, keď sa na niekoho namotáte tak veľmi, že si už neviete viac predstaviť svoj život bez neho? Že si už neviete predstaviť, že by tu nebol? 
Prosím napíšte, že hej, lebo inak som už asi úplný blázon.

Viem, že Vás to nezaujíma, ale ja sa potrebujem aspoň vypísať, keď už nie vyrozprávať.
Myslím, že ak by som toto povedala niekomu, pomyslel by si o mne, že som sa zcvokla.

Chcem písať, tak strašne veľmi chcem písať, ale keď sa pozerám na veci, ktoré napísal niekto iný viem, že tie moje stoja za nič. Chcem vytvoriť niečo po čom budú všetci padať na riť, no ten malý skurvený hlások v mojej hlave mi stále vraví, že toto ja nemôžem dokázať. 
Že na to nemám.
A ja tomu verím, pretože sa poznám.

Želala by som si vypadnúť. 
Z tejto dediny, kde všetci všetko vedia a zároveň vedia nič.
Z tejto krajiny, ktorá sa podľa mňa, ženie do záhuby spolu s našou "skvelou" politikou a zákonmi. 
Bolí ma, keď vidím kam toto všetko speje.
Nechápem ako sa z tak skvelého miesta akým bol tento svet stalo toto. 
Všade je len chuť po moci a peniazoch, no na všetko ostatné sa zabudlo.

Chcela by som, aby všetko, čo si teraz plánujem, vyšlo.
Výška v UK, život s ním, noví a ozajstní priatelia.
Chcem žiť plnohodnotný život a netrápiť sa nad blbosťami, ktoré teraz tak veľmi vnímam.

Idem sa snažiť.
Viem, že mi neveríte, ale idem sa pokúsiť zo seba niečo vydať. Možno to bude zlé, ale aspoň budem vedieť, že som sa snažila.
Tak zatiaľ.

Vaša depresívna Klaudia. :-*
PS: Aj tak Vás ešte stále ľúbim.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára