streda 18. marca 2015

Secrets. EPILÓG

Neverím, že je to tu. Už tretíkrát sa lúčim so svojim "dieťatkom".
Dobre, deti nespomínajme, prosím, už dosť.
Epilóg venujem všetkým vám a ďakujem, že ste to so mnou vydržali, ale asi najviac ho venujem dievčaťu, ktoré komentovalo poslednú časť a otvorilo mi oči. Ďakujem.
*Ivetka bude znova pridávať, takže v priebehu budúceho týždňa čakajte jej príspevok*


Dlaňou som si upravila svoje modré šaty a zdvihla pohľad na krásku predo mnou. Biele, čipkou popretkávané šaty sa rozpínali po zemi a ja som sa usmiala od šťastia, ktoré mnou v tejto chvíli prechádzalo.

,,Kristen, si neuveriteľne krásna nevesta." v zrkadle som vyhľadala jej pohľad a oslňujúco sa usmiala. Iskričky v jej očiach tancovali šťastný tanec a jej úsmev už dlhšiu dobu neochabol.
,,Ďakujem." ukazovákom si utrela malú slzičku, ktorá sa jej vtlačila do očí a pomalým pohybom sa mi otočila tvárou v tvár držiac sa za viditeľne vypuklé bruško, v ktorom ako už malý okruh ľudí vie, tróni malá princeznička. ,,Som veľmi šťastná, že si tu, vedľa mňa a oslavuješ spolu so mnou môj veľký deň." dlane obidvoch jej rúk pristáli na mojich ramenách a úprimnosť v jej očiach bola skoro hmatateľná.
,,Mňa sa tak ľahko nezbavíš!" žmurknutím som jej potvrdila svoje slová a chytila jej ruky do dlaní. Udalosť spred piatich mesiacov sa mi mihla pred očami a úsmev na mojej tvári vystriedala nevoľnosť.
,,Nemysli na to! No ták! Je preč." spanikárila, keď uvidela náhlu zmenu mojej nálady a ja som sa snažila zatlačiť svoje myšlienky do úzadia vlastnej mysle.
,,Nemyslím. Som rada, že je preč." zaklamala som a vydýchla vzduch nahromadený v mojich pľúcach.
,,To som rada aj ja! Mohla si mu uštedriť ešte pár rán, Vieš, pre istotu." jej pokus o rozjasnenie nálady nevyšiel a ja som sa zamyslela nad tým, aký zlý človek som, keď som dokázala zabiť živú bytosť.
,,Neviem, či by som nad tým mala takto rozmýšľať." povedala som zachmúrene a pozrela sa do očí mojej najlepšej kamarátky.
,,Laura, ten chlap ťa celé mesiace trýznil, až dokým si sa nespamätala a keď si od neho konečne odišla, tak ťa uniesol a chcel zabiť iba preto, lebo sa nevedel postarať o vlastný zadok. Nezaslúži si ani zmienku o ňom a nie to ešte rozmýšľať nad úctou!!" karhavo na mňa zazrela a ja som si uvedomila, že má pravdu. Ten chlap si nezaslúžil žiť. Zabil mi rodičov a vzal šťastie.
,,Máš pravdu." usmiala som sa a zatlačila zlé myšlienky do úzadia.
,,Tak a teraz, keď mám pravdu, tak pohni svojim zadkom a prines mi prosím moje sandálky, pretože s týmto balónikom pod mojimi prsiami si neviem dosiahnuť na nohy a každý pohyb sa zdá byť viac a viac náročnejší." zasmiala sa a postrčila ma smerom k jej bielym sandálom, ktoré stáli na vyvýšenej poličke. Prešla som pár krokov a vzala sandálky do rúk, aby som sa mohla vrátiť k tej hysterke na druhej strane izby.
,,Neviem či ti to tehotenstvo tak veľmi prospieva." zasmiala som sa a hlavou ukázala na najbližšiu stoličku, aby som jej mohla topánky obuť.
,,Neprospieva. Mala by som byť vyrovnaná, no namiesto toho som emocionálne v zadnej časti tela a všetko ma bolí, ale teším sa."priznala sa a ja som sa usmiala nazúvajúc jej pravú topánku.
,,Neboj sa, keď sa malá narodí, nebudeš mať čas myslieť na blbosti." zaškerila som sa, keď som jej nazula aj ľavú topánku a pomohla jej vstať.
,,Budeme na ne myslieť obidve, pretože tuto krstná maminka mi bude pomáhať." jej ukazovák sa mi zaryl do ramena a ja som odskočila od nepríjemnej bolesti.
,,Len aby." chcela som jej štuchnutie vrátiť, ale slabé zaklopanie zamietlo moju snahu a spoza dverí vykukla Louisova hlava.
,,Budúca pani Styles, je čas." jeho úsmev vyjadroval jeho úplné nadšenie a Kristenin úsmev sa jej ešte viac rozšíril.
,,Hneď som tam!" usmiala sa a Louisova hlava sa opäť stratila.
,,Pripravená? Pán dokonalý čaká." usmiala som sa a objala ju okolo pliec opatrne na to, aby som jej z vlasov nevytrhka dlhý závoj.
,,Nie, ale let's do that!" jej ruky ma objali späť a ja som jej uvoľnila cestu nasledujúc ju von z dverí.

***

,,Budeš takto šťastne vyzerať o pár mesiacov aj ty?" Niallov hlas ozývajúci sa pri mojom uchu ma prebral zo zasnenia a môj úsmev sa ešte viac rozšíril.
,,Ak bude ty tým, kto bude stáť vedľa mňa, tak budem ešte šťastnejšia, než si vieš predstaviť." odpovedala som sledujúc, už manželov Stylesových, ako sa ruka v ruke presúvajú ku stolu s obrovskou tortou, ktorú sa chystajú narezať.
,,Viem, že by sa so mnou vymenil hocaký chlap, ale ja som natoľko sebecký, že ťa nedám nikomu. Ty si len moja." jeho dlane si ma obrátili k sebe a ja som sa zapozerala do tých azúrových očí, ktoré som mohla stratiť.
,,Čo ťa prinútilo myslieť si to?" opýtala som sa, húckajúc ho a na tvári sa mi zjavil úškrn.
,,Myslím, že guľka v hrudi mi toho vraví dosť." vrátil mi to a môj úsmev ochabol. Ten moment, keď jeho telo zasiahla guľka a on sa bezvládne zrútil na sem, sa mi premietol pred očami a môj stisk okolo jeho pásu zosilnel akoby som sa bála, že mi zmizne.
,,Odpusť mi." zašepkala som, vediac, že ma počul a zapozerala sa na špičky mojich nôh.
,,Láska, som tu. Milujem ťa, o tri mesiace sa berieme a čakáš moje dieťatko. Nemám ti čo odpúšťať. Skôr ďakovať za to, že existuješ v mojom svete." ukazovákom mi nadvihol bradu a prinútil ma zapozerať sa mu do očí.
,,Neviem si predstaviť, čo by som robila ak by si sa neprebudil z kómy. Ten moment, keď som zistila, že som tehotná a ty si ležal v tej prekliatej izbe, ten pocit, nemôcť sa podeliť s tebou o to, že budeme traja ma skoro zabil." vzlyk opúšťajúci moje hrdlo ma prinútil pritúliť sa bližšie k nemu a jeho ruky sa silnejšie obmotali okolo môjho pása.
,,Laura, nemysli na to. Som tu. Nikam neodchádzam. Všetko je presne tak, ako to má byť." dlaňou našiel moje štvormesačné bruško a ten malý zázrak v ňom, a usmial sa pri myšlienke na to maličké, čo vo mne rastie.
,,Milujem ťa. Budeš ten najlepší otec a najlepší manžel pod slnkom." zašepkala som mu do ucha a otočila sa späť, aby som sa pozrela na Kristen a Harryho ako si po tvári rozmazujú sladkú polevu.
,,Ty budeš najlepšia manželka a maminka malých Horanov a princezničiek." jeho pery sa jemne obtreli o moje líce a ja som sa zachichotala.
,,O vlastnej futbalovej jedenástke nechcem už ani počuť!" zasmiala som sa a obtočila okolo seba jeho ruky predvídajúc jeho ofučaný výraz za mojim chrbtom.
,,Veď ty si to ešte rozmyslíš, keď ťa opriem o stenu." počula som ako zašepkal a moje telo obliala horúčava. Otočila som sa k jeho tvári, chytila ho za ruku a ťahala smerom k našej izbe snažiac sa nepritiahnuť veľa pozornosti ostatných hostí v miestnosti.

5 komentárov:

  1. Happy end!!! Děvče jak já tě zbožňuju!! A tenhle příběh..to byla pro mě jedna velká emocionální klouzačka, ale pokaždé, co jsem si četla části, jsem je četla se zatajenym dechem a husí kůží po celým těle..neuvěřitelné nápady, neuveritelne propracovaný a.neuvěřitelně předložený nám čtenářům! Vykouzlila si mi úsměv na tváři od ucha k uchu..MILUJEEEEEM!! :3 :* <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemohla som vám to proste urobiť. :3
      ĎAKUJEM!! To je všetko, čo dokážem napísať a dostať zo seba.
      Ja milujeeem viac! :3 :*

      Odstrániť
    2. Ty si prostě chodící milost :3
      NEMÁŠ ZA CO! To já děkuju! :*
      Vím jak to myslíš, slova víc nejsou potřeba ;) a pšt <3

      Odstrániť
  2. Awww....Děkuji, že jsi ho nezabila :DD Ale ne, úžasný příběh, úžasná spisovatelka, úžasný konec !!
    Doufám, že toho od tebe přečtu ještě co nejvíc!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Klaudia. Dakujem ti za happy end, aj ked si slubovala ze nebude (som rada ze je. Toto... Sposob akym si vyvinula tuto story je... Ohromujuci a ja neviem povedat nic ine len ze je nadherna. Je to nadherna story a je pisana s takou laskou, ze az. Viem, ze nestihas ale ak sa do toho pustis tak to dasa je to super. Cize, jedinecomi ostava je zmierit sa s tym, ze Secrets uz nebude. Ale viem, ze po Secrets je tu DreamCome true, a (dufam) bude aj nieco dalsie a dalsie a vies no :D

    OdpovedaťOdstrániť