Dreams come true 36.kapitola

U nás doma je to hotová pohroma, ale máte tu ďalšiu časť. 

Je trošku kratšia a skoro nič sa v nej nestalo, ale aj tak som ju už konečne chcela pridať.
Krásny víkend, ja mierim do nášho hlavného mesta ---> Bratislava! :)
_________________________________________________________

,,Liam, spravíš ešte popcorn?“ ozvala som sa dúfajúc, že moje psie oči zaberú a sledovala ako jeho pohľad mäkne.

,,Že si to ty.“ Usmial sa, zdvíhajúc svoj zadok z našej pohovky, kde sme sledovali staré diely Simpsonovcov a vybral sa do kuchyne naťahujúc si chrbát. Ani som si neuvedomila, ako zahľadene ho sledujem, keď sa môj telefón rozzvonil na konferenčnom stolíku a moje telo nadskočilo od ľaku. Nemala som náladu rozprávať sa s nikým, no aj napriek tomu som nie veľmi dobrovoľne odtrhla zrak od Liamovej osoby, ktorá už zapínala mikrovlnku a natiahla sa za svojim telefónom. Davidovo meno svietilo na obrazovke a ja som nechápala, čo by tak mohol odo mňa chcieť. Poslednýkrát, čo sme sa videli bolo na párty s Tanyou, ktorá bola už dosť dávno. Telefón som bez slova stíšila a položila ho displejom dole na stolík čakajúc na Liama, ktorý stále čakal kým pukanie kukurice ustane a on bude môcť vybrať popcorn von a vrátiť sa ku mne. Moju pozornosť som obrátila naspäť na obrazovku televízora a sledovala ako práve Homer škrtí malého Barta, keď sa môj mobil opäť rozozvučal a mikrovlnka zapípala oznamujúc koniec tvorby slanej pochúťky. Prstami som sa natiahla za telefónom a keď som uvidela, že na displeji znova svieti Davidovo meno, priložila som si ho k uchu.

,,Áno David?“

,,Uhm, ahoj Lea. Dúfam, že ťa neruším.“ Neistým hlasom sa ozval z druhej strany linky a čakal na moju odpoveď.

,,No ani veľmi nie. Potrebuješ niečo?“ opýtala som sa milo, aj keď som vôbec nemala chuť byť prívetivá, keď mi narúša idylku, ktorú sme si s Liamom konečne po dlhom čase vytvorili.

,,No Tanya by chcela ísť dnes večer do klubu a kázala mi, aby som ti zavolal, či sa náhodou nechceš pridať.“ Prečo by mu Tanya kázala volať mi, keď má moje číslo aj sama?

,,Ou. Tak to skôr nie ako áno. Vôbec nemám náladu sa zabávať.“ Odmietla som zdvorilo a sledovala Liama ako sa s misou popcornu vracia späť ku mne na gauč pýtajúc sa ma pohľadom kto volá.

,,Aha, tak potom čo vravíš ak by sme niekam zašli? Napríklad na večeru alebo niečo podobné?“ jeho telefonát mi konečne začal dávať zmysel a Liamov pohľad ma znervózňoval oveľa viac než by mal.

,,David, prepáč, ale nemyslím, že by sme my dvaja mali niekam chodiť. Ak si si všimol, tak s niekým chodím a nie som ten typ dievčaťa, čo chodí na rande s každým, takže nie, žiadna večera sa nekoná.“ Sledujúc Liamov zúrivý pohľad som sa snažila čo najskôr ukončiť prebiehajúci hovor a nerobiť to horšie, ale zároveň som nechcela byť veľká sviňa a surovo ho poslať kade ľahšie.

,,No vlastne áno, máš pravdu, ale keby náhodou..“

,,David, žiadne keby náhodou nebude. Nechcem byť zlá, ale teraz som šťastná a nemienim to meniť, len aby som vyhovela všetkým, takže sa maj a užite si party večer.“ Snažila som sa zdôrazniť každé svoje slovo, aby to pochopil aj David aj Liam, ale zrejme nič z toho nepomohlo.

,,Tak prepáč, že som otravoval, no aj tak keby náhodou niečo, kľudne mi môžeš zavolať.“ Nedal si povedať a už ma to začínalo znervózňovať.

,,David, si milý, ale už musím ísť. Maj sa.“ Zložila som nečakajúc na odpoveď a pozrela sa na Liama.

,,Kto ti volal?“ opýtal sa ma potichu akoby sa bál odpovede.

,,Jeden môj kamarát, David, mám pocit, že si ho už raz videl v klube, veď vieš kedy.“ Snažila som sa vysvetliť, ale jeho spaľujúci pohľad mi nejakým spôsobom bral slová z jazyka.

,,Jeden z tých, čo ti vtedy zízali na zadok?“ jeho zreničky pomaly chytali čierne sfarbenie a ja som vedela presne na čo myslí. Žiarlil aj keď nemal dôvod.

,,Liam, nič to nebolo.“ Snažila som sa ukončiť túto tému a vypla si zvonenie na úplné ticho.

,,Čo od teba chcel?“ opatrnosť zmiešaná so zvedavosťou a žiarlivosťou mala trpkú príťaž na jeho hlase a moje hrdlo opustil hlboký vzdych.

,,Pýtal sa ma či nechcem ísť s partiou dnes večer do klubu.“ Vedela som, že keby som teraz začala vystrájať, tak by som to ešte zhoršila a tak som poslušne odpovedala na jeho otázku, aby mal pokojnú dušu.

,,A chceš ísť? Pretože ak áno, tak kľudne choď. Ja si už niečo vymyslím.“ Ozval sa odrazu čím mi absolútne vzal vzduch z pľúc a sklopil zrak.

,,Liam, nejdem nikam. Jediná vec, ktorú teraz chcem je, aby sme zabudli na tento nepodstatný telefonát od môjho kamaráta a užívali si prítomnosť jeden druhého, kým máme tú možnosť, pretože to je tá jediná vec, na ktorej mi bude vždy záležať. Aby sme boli spolu.“ Povedala som úprimne sadajúc si do jeho lona túliac sa k jeho hrudi. Cítila som ako sa jeho kútiky o milimeter nadvihli a jeho ruka sa obmotala okolo môjho tela.

,,Ver mi, že na ničom inom mi ešte v živote viac nezáležalo, než na tom, aby si bola v mojom náručí navždy.“ Zašepkal mi do vlasov a ja som mu pobozkala chrbát ruky odťahujúc sa, aby som mu mohla pozrieť do očí.

,,Takže v poriadku? Žiarlivosť prešla?“ usmiala som sa pri pohľade na jeho už pokojnú tvár a snažila sa pochopiť, ako je možné, že sa tak rýchlo upokojil.

,,Neprešla, len to viem pekne skrývať a ak ti ešte raz zavolá, tak zistí, kto je ozajstný Liam Payne. O svoje dievča sa nebudem s nikým deliť, si len moja.“ Rozhodnosť v jeho hlase ma prinútila nadvihnúť obočie a zazrieť na neho. ,,Teda, si moja len dokým si to budeš sama priať. Ak sa rozhodneš inak, budem nútený dopriať ti šťastie pri niekom inom.“ Dodal a moja sánka sa napla. Neviem si predstaviť seba po boku niekoho iného.

,,Myslím, že toho sa nedočkáš babe.“ Usmievajúc som natiahla dlane, aby som medzi nimi mohla uväzniť jeho tvár a jemne sa dotkla jeho pier.

,,V to dúfam a želám si to najviac ako si len človek môže niečo želať.“ Zasmial sa sám nad sebou a pritiahol si ma späť na pery objímajúc celé moje telo. Človek by si nemyslel, že môže byť niekedy, tak veľmi šťastný.

Krásny víkend. :)