sobota 14. novembra 2015

Dreams come true 37.kapitola


Ľudia, užívajte si každý deň, pretože nikdy neviete, či nie je váš posledný.
Dávajte si na seba pozor.
#prayforparis #prayforeveryone

___________________________________________________________

,,Skončila som!“ nahlas som vyslovila sama pre seba, ťukajúc poslednýkrát do notebooku, dopisujúc päťdesiat stranovú esej na dejepis o druhej svetovej vojne.
Vôbec som si nebola istá, či to malo alebo nemalo hlavu a pätu, ale bola som rada, že som od toho mala konečne pokoj a mohla som si vydýchnuť. Neustále učenie sa na skúšky mi už liezlo hore krkom a k tomu mi chýbal Liam, ktorého som nevidela už dlhú dobu, odkedy chodím neustále do školy a on dohráva turné. Snažila som sa myslieť na to, že veľkú väčšinu už máme za sebou a o týždeň je doma a zdrží sa tu dlhšie než len pár dní. Je pravda, že bude promovať nový album, ale konečne bude doma a ročná pauza je pred nami.
Ukladajúc si esej na USB kľúč, aby som si ju mohla vytlačiť, keď bude potrebná, som sa zapozerala na fotku mňa a Liama na stolíku vedľa počítača a zasnívane som sledovala kontúry jeho tváre želajúc si, aby bol pri mne a objímal ma. Zo snov ma prebudil telefón, ktorý sa divo rozvibroval vedľa mojej ruky a ja som sa narovnala a chytila ho, aby som mohla zistiť, kto je ten, kto na mňa myslí. Liam.
,,Áno?“ myslím, že to, že sa usmievam ako mesiačik na hnoji, vycítil aj na druhej strane sveta.
,,Lea, som tak rád, že ťa počujem.“ Vydýchol spokojne a úsmev na mojej tvári sa ešte viac rozšíril.
,,Však si ma počul pred dvoma hodinami.“ Povedala som vypínajúc počítač a vstala som, aby som sa mohla presunúť na posteľ pár metrov ďalej. Chcela som aspoň objať maca, ktorý mi už dlhé týždne robí vytrvalú spoločnosť, aby som cítila Liamovu vôňu, ktorá na ňom drží ako kliešť.
,,To je ako večnosť. Čo robíš?“ opýtal sa nadväzujúc konverzáciu a ja som sa konečne uložila.
,,Práve som dopísala esej na dejepis, ktorú som pred dvomi hodinami mala rozpísanú a teraz oddychujem, čo robíš ty?“ hrajúc sa s lemom mašle, ktorú mal maco obmotanú okolo krku som zaborila tvár do jeho textúry a nadýchla sa omamnej vône.
,,Práve som sa zobudil.“ Priznal sa nesmelo a stíchol.
,,Ako je možné, že si spal v strede dňa?“ opýtala som sa so smiechom čudujúc sa jeho nezvyčajnej aktivite a započúvala sa do jeho hlasu, ktorý mi začal vysvetľovať, čo, prečo a začo..

**

Liam

,,Liam, nebuď taký nedočkavý, veď už len pár minút a uvidíš ju.“ Poštuchol ma Harry do boku pripravujúc sa na výstup z lietadla, keď sa ku dverám vybrala Charlotte a začínala ich otvárať.
,,Však práve to, že sú to už len minúty namiesto mesiacov. A neviem, kto sa tu má ukľudniť.“ Nedočkavo som sa usmial, ale tvárou som ukázal na Nialla, ktorý už stál pri dverách a čakal, kým bude môcť opustiť palubu, len aby sa mohol vrhnúť na Nickie.
,,To máš pravdu.“ Zasmial sa a na hlavu si položil čierny klobúk, ktorý sa v poslednej dobe stal jeho súčasťou. Natešený pohľad mi schladil Louis, ktorý smutne sledoval sedačku oproti a bez života sa začal dvíhať. Bolo mi ho strašne ľúto, ale už sme s chalanmi skúšali všetko, aby sme ho z toho rozchodu s Eleanor vytiahli a nič nezaberá. Asi sa musí dať dokopy sám. Je to príliš veľa rán za sebou, spolu so Zaynovým odchodom v marci a veľa ďalších súkromných vecí plus rozchod.
,,Vidíme sa zajtra večer chalani? Potrebujeme si rozdať program na nasledujúce dni.“ Opýtal sa Niall napoly von z lietadla, keď som potľapkal Louisa po pleci dostávajúc chabý pokus o úsmev.
,,Áno, Niall. Vidíme sa o ôsmej u nás v dome.“ Povedal som mierne a vybral sa smerom, ktorým sa rozbehol. Keď ma ovial chladný Londýnsky vietor pridal som do kroku, aby som sa opäť ocitol v teple a hlavne, aby som opäť pocítil náruč najdokonalejšej osoby na svete. Týždne bez Lei mi pripadali ako tisícročia a teším sa na najbližšie, keď sa už nebudem musieť zaoberať ničím, len tým, že budem s ňou každú možnú voľnú chvíľku spoločne s mojou rodinou. Mamine správy, kedy Leu konečne znova uvidí mi už liezli na nervy a pomaly som mal pocit, že mi ju chce ukradnúť. Musím to napraviť.
Prechádzajúc prázdnym terminálom na kontrolu som sa usmial na Mika, ktorý stál opretý o dvere varujúc ma na zástup fotografov za páskou. Tí ľudia sú neskutoční.
Oslepujúce blesky mi zahmlili pohľad, ktorým som hľadal Leu, no keď sa mi ju ani po dlhších sekundách nepodarilo zahliadnuť, začala sa ma zmocňovať panika. Vravela, že príde. Nestalo sa jej niečo? Neutiekla pri pohľade na toľkých fotografov? Alebo len zaspala?
,,Liam.“ Jemný hlások, skrytý pod paľbou dotieravých otázok novinárov, ma prebudil z tranzu a panika v mojom srdci ihneď pominula, keď som ju uvidel, ako sa na mňa, skrytá za Sama, usmieva. Úsmev na mojej tvári bol hodný troch prstov a moje nohy ma bez ohľadu na všetkých naokolo niesli k mojej princeznej. Keď sa moje prsty konečne dotkli pokožky jej rúk, nevedel som, čo od radosti. Tvár som si zaboril do jej krku a snažil sa vnútorne upokojiť vlastné srdce od návalu toľkej radosti.
,,Konečne ťa držím v náručí.“ Zašepkal som tak potichu, aby to mohla počuť iba ona a usmial sa jej do vlasov.
,,Ja konečne cítim tvoju vôňu.“ Povedala a na znak toho, že neklame sa poriadne nadýchla. Zasmial som sa a pomaly sa začal odťahovať z náruče.
,,Vypadnime odtiaľto, že ťa môžem mať len pre seba.“  Vyhlásil som chytajúc ju za ruku a začal som ju ťahať smerom k bočnému východu odkiaľ nás súkromné auto odvezie k Lei domov.

**

Lea

,,Chvalabohu, že zajtra je sobota, pretože inak by som bola mŕtva, ak by som mala ísť na druhý deň do školy.“ Zašepkala som, keď som si sadla na moju posteľ. Neverila som, že Liam je konečne, po tak dlhom čase, opäť so mnou.
,,Ak by si šla zajtra do školy, tak by si ma určite nešla čakať na letisko v takýto nekresťanský čas.“ Usmial sa, keď sa načiahol po leme vlastného trička, aby si ho vyzliekol. Mala som pocit, že moja dolná pera praskne od toľkej sily, s ktorou som do nej hrýzla, len aby som sa ovládla pri pohľade na jeho obnažené telo.
,,Určite by som šla a bolo by mi to jedno. Veď sú len dve hodiny ráno. Uhm, pri sprche na vešiaku máš nachystaný uterák, keď sa chceš ísť ešte stále osprchovať.“ Zasekla som sa, keď za tričkom pokračovali aj nohavice a môj pohľad sa nejako nechcel odtiahnuť od toho, čo sa predo mnou črtalo. Všimla som si Liamov úškľabok a uhla som pohľadom, aby som zredukovala červeň v mojich lícach z toho, že ma pristihol pri čine.
,,Nebudem sa s tebou hádať, ale určite by si nešla. Áno, idem, hneď sa aj vrátim.“ S úsmevom sa otočil na päte a ukázal mi svoj vypracovaný zadok obalený len v boxerkách. Nie, ešte sme spolu nespali aj keď sa k tomu asi blížime, pretože ten tlak vášne, ktorá ma ovláda vždy, keď sa ma ten chlap dotkne, je neuveriteľná.
Keď som začula ako sa spustil prúd vody, vstala som z postele a vybrala sa na dolné poschodie po vodu, pretože v mojom hrdle nejako vypustlo po toľkých slinách, ktoré mi unikli z úst vďaka človeku, ktorý sa práve sprchuje v mojej sprche. Opatrne a hlavne nehlučne som chytila kľučku do rúk a pomalým krokom som vykročila smerom ku schodom, schádzajúc okolo rodinných fotiek, ktoré mama zavesila na stenu okolo. K rodinnej galérii pribudli aj fotky mňa s Liamom, čo bol hlavný znak toho, že ho moji rodičia prijali do rodiny a berú ho ako jej súčasť. Tichými krokmi som prešla okolo kuchynského stola až ku chladničke odkiaľ som vybrala balenú vodu. Vonku bola síce kosa, ale tušila som, že v mojej izbe bude ešte horúco a tak sa radšej poistím. S plnými rukami som vykročila späť do izby, znova okolo tých istých fotiek, na ktoré som sa znova usmiala a zamierila si to späť do mojej izby zatvárajúc za sebou dvere. Z kúpeľne už nebolo počuť prúd vody z čoho mi vyplynulo, že sa musím pripraviť na ďalší nával Liamovej odhalenej pokožky z čoho mi aj bez toho, aby som ho videla, začínalo byť teplo. Rozhodnutie s chladenou vodou bolo asi správne. Položila som ju na jej zvyčajné miesto a vyzliekla som si tričko, aby som si mohla obliecť moje obľúbené pusinkové pyžamo a uvoľnila svoje prsia z podprsenky. V okamihu, keď som si prezlečená ľahla do postele sa dvere od kúpeľne otvorili a z nich vyšiel Liam s ručníkom obopínajúcim jeho bedrá. Ťažko som prehĺtla zatvárajúc si oči, aby som sa ušetrila ďalšej červene v mojich lícach a začula som, ako sa zasmial.
,,Netvár sa, že spíš, videl som ťa.“ Jeho usmievajúca sa tvár bola len pár centimetrov od tej mojej, keď sa moje oči otvorili, aby skontrolovali, čo práve robí.
,,Netvárim sa. Ja už pomaly naozaj zaspávam, len ťa čakám.“ Povedala som zachrípnuto s úsmevom na tvári a ťažkými viečkami, ktoré nie a nie sa držať otvorené.
,,Oo, niekto ma tu čaká.“ Povedal roztomilo a pohladkal ma po tvári. Tieto veci mi neskutočne chýbali. ,,Posunieš sa? Chcem byť bližšie pri dverách.“ Zašepkal, milimetre vzdialený od mojej tváre a moje oči sa otvorili.
,,Prečo?“ pýtajúc som sa posunula smerom k oknu, aby som mu vytvorila priestor.
,,Pretože, ak by sa nedajbože niečo stalo, tak ťa stihnem ochrániť.“ Zvalil sa na posteľ vedľa môjho tela a pritiahol si ma k sebe.
,,Už sa nič nestane. Nemysli na také veci.“ Pritúlila som sa k jeho polonahému telu a vychutnávala si ten pocit bezpečia.
,,Presne, nič sa nestane, pretože aj keby sa malo, tak ťa ochránim.“ Šepkal potichu priamo do môjho ucha a pritlačil svoje pery na môj spánok.
,,Pššt, tíško. Nemysli na takéto veci a užívaj si konečne tú chvíľu, na ktorú sme obaja tak dlho čakali.“ Dlaňou som kreslila rôzne obrazce po jeho hrudi a cítila, ako sa jeho dych upokojuje.

,,Ver mi, že si ju užívam najviac ako to len ide.“ Jeho líce bolo prilepené o moje čelo, keď sa pomrvil. ,,Spi, láska, zajtra nás čaká dlhý deň, ale to je prekvapenie.“  Dodal, keď videl ako som sa vystrela a čakala, kým mi vysvetlí, čo myslel tým, že nás zajtra čaká dlhý deň. ,,Povedal som, že je to prekvapenie, takže musíš zaspať, aby si prišla na to, čo to bude. Sladké sny.“ Nevšímal si môj naoko urazený pohľad a tak mi neostávalo nič iné len sa vrátiť späť do svojej predchádzajúcej polohy. ,,Áno, aj ja ťa milujem.“ Dodal ešte potichu mysliac si, že ho nepočujem, ale pre moje uši to bolo niečo, čo sa nedalo prepočuť a niečo ako rajská hudba. Ten chlapec ani netuší koľko veľa tie slová pre mňa znamenajú. Úplne som zabudla na zajtrajšie prekvapenie a so širokým úsmevom som zatvorila oči a nechala sny, aby ma pohltili užívajúc si prítomnosť milovanej osoby.

___________________________

Počuli ste už Made in the AM?
Aká pesnička/ky sa vám najviac páči/a? Viem, že jednu je ťažko vybrať.
Moja srdcovka je If I could fly, I want to write you a song a Love you goodbye.

3 komentáre:

  1. Moja s napětím jsem četla slovo od slova a úplně jsem ten díl hltala. Pusa mi vytvořila tvar ( když jsem zjistila,že je konec,četla bych to pořád a pořád :3 dokonalá část! :*
    Jinak co se týče úvodu, máš naprostou pravdu. Nikdy v životě jsem neměla větší strach,než mám teď. Ochraňuj se :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ačkoliv po delší době (není výčitka, neboj :) ), tak se oplatilo počkat, protože část jako vždy je úžasná!! Poslední měsíce nedělám nic jiného než čtu (samozřejmě něco málo do školy), ale nejvíc mě potěšilo, když mi na fb ukazovalo zprávu od tebe s odkazem na novou kapitolou! Vždycky se na to těším, jak malé dítě a když dočtu, chci číst dál! :33
    Musím se přiznat, že Made in the AM jsem ještě podrobně neposlouchala, ale rozhodně to jdu napravit! :*
    K úvodu se raději nevyjadřuji, nechci si kazit den :) PS: Opatruj se :) A doufám, že brzy bude další část :))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jeeeej to je uzasne!!♡♡♡
    Milujem taketo happy days, a co nechapem je ze aj ked to bol len jeden skoro obycajny nudny den ty si z toho spravila naaaaaaaaaaaadheru!! Je to uzasne! ♡♥

    OdpovedaťOdstrániť