Dreams come true. EPILOGUE

A sme na konci ďalšieho môjho dieťaťa.

Ani neviete ako ľahko sa mi tento epilóg písal aj napriek tomu, že dnes som mala naozaj ťažký deň.

Ďakujem vám všetkým, čo tu ešte ste, vydržali ste so mnou a stále čítate moje drísty, ktoré ani nepribúdajú pravidelne a tak často ako by som chcela.

Je tu koniec, ale ja písať rozhodne neprestávam a mám na pláne ďalšiu kapitolovku, kde sa vrátim k môjmu krásnemu Haroldovi, ale tá príde asi až po ukončení maturity, aby som sa mohla plne venovať ukončeniu školy.

Ešte raz ĎAKUJEM!

___________________________________________________________________

,,Áno, slečna Withington, máte pravdu. Som rada, že Ste sa ozvali a určite sa na to pozriem a zavolám vám naspäť.“ Privolila som a s nadšením zložila hovor s klientkou, s ktorou som sa dohadovala na predizajnovaní jej nového bytu a detaily si zapísala do svojho diára. S hlbokým nádychom som sa postavila od svojho kancelárskeho stola a podišla k veľkému oknu, ktoré sa tiahlo cez polovicu miestnosti, aby som sa mohla opäť pokochať dychberúcim výhľadom na Londýn. Nechápala som, že človek môže byť tak šťastný a pritom mať celý život pred sebou. Medzi prstami som zvierala obrúčku, pokojne nasadenú na mojom ľavom prstenníku a usmiala sa pri pomyslení na prekvapenie, ktoré chystám pre Liama k jeho dvadsiatim šiestim narodeninám, ktoré oslavujeme v kruhu rodiny už tento víkend. Kto by si bol pomyslel, že už v mojich dvadsiatich troch rokoch budem vydatá za lásku môjho života a stanem sa vyhľadávanou bytovou dizajnérkou.

Pohľadom som skúmala budovy týčiace sa oproti mojej kancelárii a cítila sa neskutočne vďačná za svoj život plný lásky, šťastia a úspechu. Prúd mojich myšlienok zastavilo slabé zaklopanie na mohutné dvere a ja som sa otočila čakajúc, kým ich niekto otvorí.

,,Pani Payne, ospravedlňujem sa, že ruším, ale je tu kuriér aj s obrovskou kyticou ruží. Mám ho vpustiť dovnútra alebo to prebrať za vás a priniesť vám to sem?“ zatiahla veselo Monica, keď vykukla spoza dverí a usmiala sa na mňa. Odkiaľ berie to dievča toľko energie?

,,Nevieš od koho sú?“ opýtala som sa zmätene a vybrala sa smerom k nej, aby som si kyticu prevzala sama.

,,To ani len netuším, ale viete aký je pán Liam romantik, čiže vôbec nepochybujem, že je od neho.“ Usmiala sa, keď som prešla okolo nej a sadla si späť na svoje miesto sledujúc ma ako prechádzam k mladému chalanovi, ktorý vôbec nevyzerá, že by mu tá kytica prišla ľahká.

,,Dobrý deň, pani Payne. Poprosím len váš podpis a už tu nie som.“ Povedal totálne znudeným hlasom a doslova na mňa hodil celú kyticu, pričom som skoro spadla z nôh, keďže bola naozaj ťažká. Pravou rukou som sa natiahla, aby som mu podpísala papier o prevzatí a už ho nebolo ani vidno.

,,Tak ten musel mať dnes veľmi zaujímavý deň.“ Zasmiala som sa sledujúc dvere, ktoré sa za ním zavreli a nespokojne zavrtela hlavou, keď sa môj pohľad stretol s Monicinim, ktorá netrpezlivo čakala, kým jej prezradím od koho tá kytica vlastne je. Bez slova som sa natiahla po bielom, úhľadne zloženom papieriku medzi modrými ružami a otvorila ho čítajúc text.

‚Viem, že miluješ modré ruže, preto som ti chcel spraviť radosť a aspoň trochu ti spríjemniť deň v práci. Milujem ťa a už sa teším, ako si ťa večer vyobjímam. S láskou, Liam. Xx‘

,,Mala si pravdu, Monica.“ Zasmiala som sa a natiahla sa, aby som si privoňala k omamnej vôni mojich obľúbených kvetov. ,,Vieš čo? Choď domov k malému Maximovi – máš do konca týždňa voľno, ja si ho doprajem tiež.“ Vybalila som na ňu odrazu a Monica sa na mňa pozrela akoby som padla z jahody.

,,Lenže, pani Payne, je tu ešte veľmi veľa práce a nie je možné, aby sme to potom stihli. Nemôžem si dovoliť dva dni voľna len tak.“ Snažila sa namietať a rozhodne sa postavila zo stoličky.

,,Monica, kto je tu tvoja šéfka? Viem, že si príliš pracovitá, ale doma máš syna, ktorý čaká na svoju maminku, tak žiadne námietky a chcem ťa vidieť najbližšie až v pondelok!“ povedala som priamo a vybrala sa späť do svojej kancelárie, aby som si pobalila veci a mohla sa vybrať domov.

**

S tlmeným štrngotom kľúčov v zámku som otvorila dvere nášho domu a vstúpila dovnútra, pričom ma obviala vôňa domácej Liamovej pizze a v mojich ústach sa nazbierali slinky na najlepšiu vec na svete.

,,Liam? Zlato?“ ozvala som sa a kľúče položila na bielu komodu stojacu pri vešiaku na kabáty.

,,V kuchyni.“ Začula som ozvenu a vybrala sa smerom k mojej obľúbenej miestnosti v tomto dome. Na tvári sa mi rozležal spokojný úsmev, keď som vstúpila do kuchyne a uvidela polonahého Liama so zásterou okolo bokov, ako pripravuje ananásovú pizzu. Klopkanie mojich vysokých opätkov sa ozývalo priestorom a moje kroky smerovali k osobe môjho manžela, aby som mohla svoje ruky zozadu obmotať okolo jeho pása. Nevedela som sa dočkať momentu, keď mu ukážem prekvapenie.

,,Vidím, že robíš našu obľúbenú.“ Usmiala som sa vdychujúc jeho príjemnú vôňu a pobozkala ho na odhalené rameno.

,,Čo robíš tak skoro doma?“ otočil sa ku mne čelom a dlane položil na moje boky. ,,Nie, že by som sa netešil, ale nečakal som ťa tak skoro. Páčili sa ti ruže?“ nahol sa k mojim perám a jemne ma pobozkal nečakajúc na odpoveď na jeho otázky.

,,Povedala som si, že som s tebou už dávno nebola celý deň, aby sme mohli leňošiť bez toho, aby som pracovala a tak som sa rozhodla, že dnes je ten deň. Už ma veľmi dobre poznáš na to, aby si vedel, že modré a červené ruže sú moja slabosť, tak sa ani nepýtaj. Veľmi si ma potešil. Ďakujem, láska.“ Jemne som sa odtiahla a zapozerala sa do jeho hnedých očí sledujúc iskričky šťastia plejúce v nich. Šťastný ešte len budeš, keď uvidíš, čo pre teba mám, môj krásny.

,,Ooo, niekto chce byť dobrý k svojmu manželovi, keď sa mu blížia narodeniny?“ zatiahol nadšene a dlaňou skĺzol k môjmu zadku, ktorý jemne stlačil, čím ma privádzal do šialenstva.

,,Ja som vždy dobrá k svojmu manželovi, nemyslíš?“ zahryzla som si do pery prechádzajúc nechtom po jeho hrudi a zasmiala sa nad jeho prudkým výdychom a prerušením očného kontaktu.

,,Až príliš.“ Zasmial sa a chystal sa vrhnúť na moje pery, no ja som ho predbehla a stihla sa uhnúť, pričom som mu na pery priložila ukazovák.

,,Musíš chvíľu počkať, najprv mám pre teba prekvapenie, ty dobrý manžel.“ Zasmiala som sa nad jeho nechápavým výrazom a vybrala sa ku kabelke, ktorú som nechala na kuchynskom ostrovčeku pri ceste k Liamovi a vytiahla odtiaľ veľkú krabičku.

,,Vieš, že milujem prekvapenia iba o trochu menej než teba, takže vieš ako ma potešiť.“ Usmial sa, keď som mu podávala krabičku a s nadšením sa vrhol na rozviazovanie stuhy. S veľkou nádejou som sledovala ako padá malá stuha na plochu linky a ako Liam otvára vrch, pričom jeho zrak padá na maličké ružové topánočky spojené menšou stužkou s nápisom ‚I will be my daddy’s princess.‘

,,Všetko najlepšie k narodeninám, otecko.“ Usmiala som sa, keď zdvihol prekvapený pohľad a so slzami v očiach sa zapozeral do mojich očí.

,,Ja budem ocko?“ slzy šťastia padajúce z jeho očí zaplnili slzami aj tie moje a ja som neschopná slova prikývla. Bez slova položil krabičku na linku a vrhol sa na mňa, aby ma mohol stlačiť v objatí a zatočiť mnou. ,,Milujem ťa, mamička. Aj našu malú dcérku. Navždy, až dokým nezomriem!“

***

Ospravedlňujem sa, že je to tak krátke, ale dala som tam všetko, čo som chcela.

THE END