God's wings 16th

návštevnosť? nemám slov :) dievčatá ďakujem krásne za komentáre :) strašne ma potešili! btw zhrešila som! počuli ste ich nové pesničky? ja som sa na prvý posluch zaľúbila do 'They don't know about us.' ♥ Janii

„Toto už nikdy nesprav Matt, nikdy!“ napomínala mama môjho mladšieho brata, keď sme zastali pred červeno vysvieteným semafórom niekde v Londýne.

„Prepáč.“ sklopil pohľad. „Naozaj som potreboval len cikať a nemyslel som si, že to poviem tak hlasno.“ ospravedlňoval sa. Presne! Skoro sme zapríčinili dopravnú nehodu len kvôli tomu, že môj brat nestihol navštíviť záchod ešte doma. Ale ja som vedela, že je v tom viac...

„A sme tu.“ vyhlásil otec pred neveľkým bielym domom, ktorý stál v radovej výstavbe. „Páči sa vám tu?“ pišťala mama. Nezmohla som sa na nič. Dom pripadal pekný, ale nebol to Manchester, ani omylom. „Emma, prosím zober nejaké škatule z kufra, ja idem zatiaľ odomknúť a ocko sa postará o sťahovákov.“

„A ja?“ opýtal sa Matt.

„Ty jej samozrejme pomôžeš.“ nakázala mama a už jej nebolo.

„Ďakujem.“ povedala som smerom k Mattovi. „Viem, že si to nepovedal len tak.“

„Nemáš začo. Keď som videl ten mamin výraz došlo mi, že som zaťal do živého, ale..povieš mi o čo vlastne ide?“ čakala som, že za moje 'krytie' bude čakať odmenu v podobe spovedania sa.

„Možno neskôr.“ žmurkla som na neho a konečne  vystúpila z auta. Spravila som to, čo mi nakázala mama. Z kufra auta som vytiahla veľkú škatuľu a kráčala smerom k bráničke. Neveľká záhradka, ktorá sa nachádzala pre domom pôsobila pekne, ale asi by som ju hneď zmenila. Hodili by sa do nej oveľa pestrejšie kvety a keďže ide leto, aspoň by to tu trochu ožilo. Pokračovala som teda ďalej, už k samotným dverám. Mali sýto čiernu farbu a pôsobili elegantne. Pomaly som ich otvorila a naskytol sa mi pohľad na krásnu predsieň. Nepovedala by som, že ten dom je taký veľký, z vonku pôsobil útlo, možno až priveľmi malo. Skutočnosť však bola iná. Veľké okná prepúšťali do vnútra svetlo, a tak všetky miestnosti vypadali väčšie ako v skutočnosti boli. Obývačka nebolo veľmi zariadená, ale to sa hneď zmení. Kuchyňa bola na tom omnoho lepšie. Linka vyzerala zachovalo a mama už stihla pobehať všetky poličky a ich obsah.

Aj keď ma dolný priestor zaujal, viac ma to ťahalo na poschodie. Bola som zvedavá ako vyzerá moja izba. Škatuľu som niesla so sebou, nebola ťažká a zhodou okolností bola moja. Pomaly som kráčala hore veľkým dreveným schodiskom a cítila napätie. Zrazu som sa ocitla na neveľkej chodbe, z ktorej viedlo mnoho dverí. Mama si však dala záležať. Na každých bol totiž malý lístok. Na prvých bolo napísane Matt, na ďalších spálňa a až na tej poslednej, úplne na konci bolo moje meno. S nádychom som sa chytila úzkej kľučky a dvere opatrne otvorila. Ostala som prekvapená. Moju starú izbu som milovala, ale vždy som túžila po väčšej. Teraz sa mi sen splnil. Moja nová izba bola obrovská. Veľké okno s výhľadom nie len na našu ulicu, ale v pozadí aj na veľkú časť centra Londýna, bolo neskutočné. Skriňová výstavba so zabudovaným veľkým zrkadlom dodávala izbe štýl.

„Môžem?“ Mattova vyškerená hlava sa objavila v škáre mojich dverí akurát, keď som si vykladala poslednú škatuľu drobností.

„Jasné.“ zasmiala som a on bol v momente v izbe.

 „Máš to tu pekné, ale moja izbe je krajšia. Na steny som si už prilepil plagáty, ale ešte sa chystám na viac.“ zaškeril sa.

„Len nech ti to zbadá mama.“ len pokrčil ramenami a niečo viac nehovoril. Dlho ma len tak pozoroval, ako som si ukladala veci na stôl, ale neskôr to už nevydržal a prehovoril.

„Fakt máš frajera?“ spýtal sa trasľavým hlasom. Len som si vzdychla a sadla si k nemu na posteľ.

„Nikomu to nepovieš?“ tajnostkársky som sa opýtala.

„Sľubujem.“ zazubil sa.

„Noo..ale aj tak neviem či to mám povedať.“ váhala som. Teda, skôr som si ho doberala.

„Heej, kryl som ťa pred mamou.“ pripomenul mi.

„No dobre teda. Volá sa Harry je spevák zo skupiny..“ rozpovedala som mu celý príbeh. S úžasom počúval ako sme sa zoznámili a doslova ma hltal očami, keď som mu hovorila ako kvôli mne liezol odkvapom. Viem, je to chlapec, ale môjho malého brata mám tak strašne rada a už som to potrebovala niekomu povedať...

„Ahoj.“ mobil som si priložili k uchu a zoširoka sa usmiala.

„Zabývaná?“ začula som jeho jemný hlas.

„Tak trochu, ale stále to nie je ono.“ pohľadom som skĺzla na prázdne steny a kopu voľného miesta, ktorý ma desil.

„Chce to čas.“ zasmial sa. „Ja som akurát prišiel domov a hodil sa na posteľ. Mali sme dlhý deň v štúdiu, nahrávali sme novú pesničku a Zayn je akýsi zachrípnutý, takže kým nahral svoj part trvalo to. Našťastie je už všetko v poriadku a zase máme trošku voľno.“ odkašľal si. Aj on sa mi zdal akýsi zachrípnutý. Nahrávanie je vždy náročné na hlasivky, hlavne ak ide o celodňovú záležitosť. „Myslel som, teda dúfal som..nestretli by sme sa? Je piatok a..naozaj mi chýbaš Emma. Už chcem byť s tebou.“ znel smutno.

„Neviem či je to dobrý nápad Harry len..“

„Emma?“ do izby mi zrazu vtrhla mama a ja som ostala ako obarená. Našťastie som sa hneď spamätala.

„Ehm Michelle.“ hovorila som do telefónu. „Zavolám ti neskôr dobre?“

„Michelle? Emma, čo sa deje? Počujem tvoju..“ zložila som.

„Áno mami? Potrebuješ niečo?“ bola som nervózna, ale snažila som sa to zakryť.

„Nevidela si náhodou tú veľkú červenú deku? Nikde ju neviem nájsť a už som z toho zúfala.“ hovorila rýchlo a pritom si poklepkávala nohou v pravidelných rintervaloch.

„Myslím, že..“ v rozprávaní ma vyrušil vibrujúci telefón, na ktorom blikalo meno Harry. Hovor som zrušila a radšej sa venovala mame. „Videla som ju v Mattovej izbe, asi sa tam dostala nedopatrením.“ povedala som s úsmevom. Mama poďakovala a odišla, ale dvere nechala mierne pootvorené. Chcela som ich ísť zavrieť, ale znovu ma vyrušil mobil, tento krát správa. Samozrejme od Harryho...

„Something happened? U sonded startlet,(znela si vyľakane) everything is fine Emma? I'm afraid if I don't know what is wrong w u! H xx“

Prišlo mi ľúto, pretože som sa k Harrymu nesprávala najlepšie. On sa o mňa chudák bál a všetko čo bolo potrebné bol jeden jediný rozhovor. Povedať mu pravdu. Zrazu som akoby dostala odvahu, pretože strach a zlé svedomie ma prinútili a rozhodla som sa.

„Mamíííí?“ zakričala som. Keďže som nepočula žiadnu odozvu, postavila som sa a chcela ju hľadať. Našla som ju v Mattovej izbe ako mu obzerá polepené steny. „Mami, nemohla by som sa ísť prejsť do mesta?“ spýtala som sa s 'dušičkou'.

„Prečo?“ znela prekvapene.

„Je piatok a rada by som sa poobzerala po okolí.“ musím ju presvedčiť!

„Neviem či robím dobre, ale..fajn, choď, ale..“ prosím, prosím. „...nepríď neskoro a daj si pozor!“ ona ma vážne pustila?

„Neboj sa, Londýn už poznám.“ so širokým úsmevom som prebehla do izby a naťukala Harrymu krátku správu.

„Give me 3O' and I'll be at ur place. E xx“

Stlačila som tlačítko 'send', zobrala bundu a už bola na odchode.

„Tak, už mi to konečne povieš?“ pýtal sa, keď sme sa posadili na gauč. V dome nikto nebol. Chalani sa šli najesť, a tak sme boli sami.

„J-ja..nehovorí sa to ľahko Harry.“ sklopila som zrak. Ukazovákom pravej ruky ma chytil za bradu a donútil ma pozrieť sa mu do očí.

„Emma, nie je nič čo by si nemohla povedať. Nie som len tvoj chlapec, ale hlavne som tvoj priateľ, ktorému môžeš povedať všetko.“ jemne ma pobozkal a čakal čo mu poviem.

„Svoju rodinu milujem nadovšetko.“ začala som. „Aj mamu aj ocka, ale..nie vždy je to ideálne, ale to nie je asi v žiadnej rodine, nie?“ pokrčila som ramenami. „Vieš  moji rodičia sú v mnohých veciach až priveľmi prísni, hlavne čo sa týka vzťahov. Ocko ani nie, ale mama tá je aj za dvoch. Vieme sa porozprávať to áno, ale o banálnych a často zbytočných veciach. Vždy po škole ma čakala na stanici a ja som bola šťastná, ale niekedy mi to príde akoby som sa na niečo hrala. Možno som si to len vsugerovala, ale myslím, že je to pravda. Už od mala ma nikde nechcela púšťať. Pri spomenutí letného tábora alebo hocijakého výletu ju len tak zamrazilo, ale ja som to brala, že sa o mňa bojí. Keď som jej povedala, že idem na cirkevnú školu tešila sa, ale myslím, že viac z toho, že je to dievčenská škola, takže žiadni chlapci. Neviem prečo je taká, možno sa až príliš obáva, že spravím rovnakú chybu ako ona. Myslím fakt, že ma mala príliš skoro a ešte nebolo vydatá, ale niekedy to naozaj preháňa. V poslednej dobe sa s ňou už ani nemám o čom rozprávať. Jediné veci, ktoré preberieme sú škola, potom čo treba spraviť doma a kostol. Viem, je to moja matka, ale potrebovala by som v nej mať aj kamarátku..“

„Viem čo mi chceš povedať..teraz chápem, prečo si sa bála povedať jej o mne, ale možno..možno keby zistila, že už niekoho máš a že je všetko v poriadku..trebárs by sa zmenila.“ držal ma za ruku a pozeral so očí.

„Neviem Harry, nemám odvahu jej to povedať. Ráno som to len naznačila a už bola nesvoja. Ona o chlapcoch v mojej blízkosti nechce ani počuť, ale ja nechápem prečo. Som už dospelá, ale ona to nechápe..ocko ten verí, že potrebujem mať nejaké tajomstvá, ale mama by bola najradšej keby som bola len stále doma, zavretá medzi štyrmi stenami.“ ani po toľkých rokoch som ešte správanie mojej matky nestihla pochopiť.

„Rád by som ti pomohol, ale neviem ako Em. Bolí ma, keď vidím, že sa trápiš, ale možno teraz, keď ste vo väčšom meste to pochopí. Uvidí viacej mladých a..“

„Neverím tomu Harry. Ona bude taká vždy. Stále bude nado mnou držať ochranný štít, ale nie taký obyčajný, ten jej je až priveľmi ťažký a za chvíľu na mňa spadne.“ vysvetlila som mu to obrazne.

„To nedovolím.“ pritiahol si ma k sebe. „Ja si ťa ochránim a neboj sa..všetko bude dobré. Možno ju aj ty zle chápeš, možno nie je taká akú ju vidíš..musíš si k nej nájsť cestu.“ navrhol mi.

„Skúsim to..ďakujem.“ hlavu som si zložila na jeho hruď a počúvala tlkot srdca. Harrymu to však nestačilo a ak mám povedať pravdu ani mne nie. Prstami pravej ruke mi jemne lemoval tenký svetrík a pokračoval smerom vyššie. Zastavil sa na mojich ramenách, pričom mi stále pozeral priamo do očí. Stále som usmievala a čakala čo zase vyvedie. Zaškeril sa a bez zbytočných varovaní sa prisal na moje pery. Rukou rýchlo skĺzol opäť na moje boky a mnou prešli zimomriavky. Jemne mi nadvihol lem šedej látky, vzápätí aj tenkú látku trička a hladil ma na obnažených krížoch. Jeho chladný dotyk mi pripadal ako horúci a patrične som si ho užívala. Ja som si prsty zaplietla do jeho vlasov a bozk zintenzívnila. Harryho som si k sebe priťahovala stále bližšie a keď som zistila, že to už viac nie je možné, prestala som. On to však cítil rovnako, jemne ma zatlačil a ja som padla chrbtom na gauč.

 „Harry..“ zasmiala som sa. On nič nehovoril a znovu sa prisal ne moje pery. Jemne ma priľahol a tentoraz hladil pokožku na mojom brušku. Príjemne to šteklilo a aj keď mi v hlave 'blikala kontrólka', že by už aj stačilo, nemala som síl prestať. Harry mi bozkami zasypával celú tvár, striedavo ma bozkával na obe líca a keď zašiel na ucho musela som sa chtiac či nechtiac zasmiať. Posunul sa teda nižšie a začal ma bozkávať na krku. Ja som ho hladila po chrbte pričom som si všetko neskutočne užívala. Harry mi zrazu nadvihol lem svetra ešte vyššie, akoby mi ho chcel vyzliecť. Nebola som si istá či je to správne, ale poddala som sa. O chvíľu kus šedej látky ležal na zemi a ja som ostala len v tričku. Harry sa zazubil, ale znovu ma začal bozkávať. Úplne som sa 'topila' a od radosti nevedela čo robiť. Boli sme tak pohltení sebou, že sme sa vôbec nezaoberali svetom okolo.

„Harry?!“ zrazu sme počuli krik a následne som videla len červeného Nialla s keksíkom v ruke, ktorý sa na nás prekvapene díva. „Ehm, j-ja..“ asi nebol sám kto nevie čo má povedať. Ja som musela byť rovnako červená ako on, keď nie viac.

„Tak, už si mu to ukázal?“ kričal na neho Louis, ktorý sa v obývačke objavil chvíľu na to. „Aha, asi ideme nevhod.“ zasmial sa.

„Trochu.“ povedal mierne nahnevaným tónom Harry.

„Asi vás radšej necháme.“ povedal Niall a ťahal Louisa preč. „A Emma, pekné tričko.“ ešte som stihla ako Louis kričí. Hanbila som a nezmohla som sa na viac, ako si tvár schovať do dlaní.“

„Prepáč mi to.“ hlesol Harry a podával mi svetrík.

„To nevadí aj tak sme..“

„Jasné, chápem.“ prikývol Harry a ešte raz ma jemne pobozkal.

„Odveziem ťa?“ navrhol mi, keďže už bolo dosť hodín.

„Myslíš, že je to dobrý nápad?“ spýtala som sa s obavami.

„Ten najlepší.“ povedal sebaisto a ťahal ma na nohy.

páčila sa? chcete ďalšiu? už ju mám premyslenú, ale už dopredu vás upozorňujem, že ani len netuším, kedy bude :) hádam budem všetko stíhať :) 12+ komentov :)..Janii