God's wings 45th - The End

 užite si poslednú časť a počkajte si na epilóg :) mnohé vysvetlí..lots of love Janii

O rok neskôr

Emma

„Dobre, ďakujem Jacqueline. Uvidíme sa neskôr.“ S úsmevom som dokončila telefonát a mobil hodila na posteľ. Musela som ešte toho toľko veľa doriešiť. Hlavne tie maličkosti. Chcela som, aby dnes bolo všetko dokonalé. Dokonalejšie ako to už je. Dá sa to vlastne?

„Akurát prišiel kuriér.“ Do izby mi náhle vletela Michelle s natáčkami na hlave.

„Čože, aký kuriér?“ nechápala som.

„Vraj doniesol nejaké ruže,“ vysvetlila mi Michelle a pokrčila ramenami.

„Och nie,“ pokrútila som hlavou a rozbehla som sa na prízemie. Toto snáď nie je možné, vzdychla som .

„Slečna Donovan?“ Mladík v uniforme s papiermi v rukách si ma premeral od hlavy až po päty.

„Áno,“ prikývla som a prešla k nemu. Tušila som, že nastal problém, ale dúfala som, že nie veľký.

„Doviezol som tie kvety,“ objasnil mi a ukázal papier prevzatia.

„To je síce pekné, ale ja s nimi asi nič nezmôžem,“ vzdychla som si. „Benefičný koncert je v centre mesta a nie u nás doma.“

„Aha, j-ja, ale...mám tu jasne napísané, že to mám doviezť na túto adresu,“ ukázal mi kúsok papiera, na ktorom bola skutočne naša adresa.

„Asi sa stala chyba,“ priznala som. Pri všetkých tých vybavovačkách sme asi udali nesprávnu adresu. „Je možné, aby ste to odviezli niekam inam?“ začala som s presviedčaním.

„No viete, ale ja...“

„Nechaj to na mňa Em,“ vyrušila nás Michelle. „Takže vy naozaj nemôžete tie kvety odniesť pár kilometrov odtiaľto?“ začala sa rozčuľovať čo neveštilo nič dobré.

„Viete, mám ďalšie objednávky. Nemôžem sa zdržiavať,“ vykrúcal sa.

„A čo asi tak máme robiť my, hm?“ išla na to diplomaticky.

„Michelle, nechaj to tak,“ zakročila som skôr ako sa stihla strhnúť bitka. „Tvoje auto má predsa veľký kufor. Všetko to tam napraceme a pôjdeš skôr. Ja prídem na svojom aute,“ navrhla som. Len tak medzi nami. To auto jej kúpil Niall na ich prvé výročie. Ja s Harrym sme si na to naše prvé výročie užili dva týždne v Paríži. Ach, to bola dovolenka.

Ležala som v našej veľkej manželskej posteli, ktorú sme si s Harrym kúpili hneď po tom, ako nám tú starú zlomil Niall.

Radšej sa nepýtajte ako sa to stalo. Človek by chápal keby zlomil tú svoju, keď v nej s Michelle stvárali divy, ale ako sa mu podarilo zlomiť tú našu? Jednoducho. Bol taký opitý, že mu bolo jedno v akej izbe je. Asi s ďalšími desiatimi ľuďmi sa vtrepali do Harryho izby a začali skákať po posteli. Tá to veľmi dlho nevydržala. Totálne sa rozpadla a im to bolo v tej chvíli jedno. Len sa smiali. Horšie to bolo na druhý deň. My sme boli zatiaľ vo Francúzsku, takže po návrate nás doma čakalo prekvapenie. Rozkladací gauč. Áno, Niall sa to ani nesnažil zamaskovať. Je to proste prípad.

Ponorila som sa do svojich myšlienok a začala spomínať. Za posledný rok sa toho toľko veľa udialo. Až nechápem, že je to možné. Ešte pred dvomi rokmi som bola len obyčajná študentka, ktorá mala pár mesiacov pred maturitami. Končila som strednú školu a nevedela čo bude ďalej. Budúcnosti som sa nebála, skôr tu bol rešpekt pred súčasnosťou. Všetko sa mi zdalo perfektné, ale len neskôr som pochopila, že všetko bolo len čierne. V mojom živote nebola farba. Striedali sa len odtiene šedej a väčšinou to skončilo pri čiernej. Chýbal život, vášeň, iskra. Všetko sa však zmenilo.

Pri spomienke na onen večer som sa musela pousmiať. Večer, keď sme s Michelle ušli zo školy na koncert skupiny, ktorú sme ani nepoznali. Doteraz ďakujem Louisovi, že nám dal lístky. Keby mi len poďakoval a odišiel, môj život by bol možno až doteraz prázdny. Dostala som šancu, dar spoznať Harryho. Lásku môjho života, s ktorým chcem stráviť každý deň. Nikdy ho nebudem mať plné zuby, nikdy nebudem ľutovať, že som s ním.

Nezmenilo sa však iba toto. Prevrat nastal aj v mojej vlastnej rodine. Vzťahy, ktoré mi predtým boli tie najbližšie sa mi postupom času začali vzďaľovať. Matka, osoba, ktorá vám má byť najbližšia sa zmenila až som ju nespoznávala. Klamstvá boli na dennom poriadku. Avšak, teraz je to všetko iné. S mamou sme si vybudovali vzťah, dá sa povedať od úplnej nuly. Začali sme ako kamarátky, ale teraz môžem povedať, že sa z nej stala tá najlepšia mama na svete. Počúva ma, môžem sa jej so všetkým zveriť, ale to najdôležitejšie, akceptuje Harryho a dokonca ho má rada. Pochopila, že všetka zlosť, ktorú k nemu prechovávala bola len spleť jej predsudkov, ktorých sa konečne zbavila.

Je tu však ešte jedna vec, na ktorú som najviac hrdá. Áno, je tu aj škola. Som rada, že som úspešne ukončila prvý ročník a teraz študujem ten druhý, ale to nie je všetko. Mojou najväčšou pýchou je moja nadácia W. I. N. alebo Women in need. Rozhodla som sa vyhrať nad nespravodlivosťou akej sú ženy obeťou. Do tohto projektu som vložila všetko. Čas, peniaze, ale hlavne seba. Popri škole som navštevovala rôzne iné nadácie, zisťovala dôležité informácie a Jacqueline mi bola veľkou oporou. Spoločne sme vybudovali nadáciu, ktorú dnes večer oficiálne uvedieme. Už sa nazbieralo dosť peňazí, ale dúfame, že od dnešného dňa sa sumy ešte zvýšia. Máme veľa plánov. Jacqueline vie čo chcem dosiahnuť a keby sa čokoľvek stalo ona sa o nadáciu postará. Verím jej.

„Je tu Sasha,“ prebrala ma z myšlienok Michelle.

„Pošli ju hore.“ Sasha je moja vizážistka. Je ňou už pár mesiacov a ja si ju nemôžem vynachváliť.

„Natočím ti to tak, ako sme sa o tom minule rozprávali?“ pýtala sa ma kým ja som sa pozerala na svoj odraz v zrkadle a v ruke držala púzdro so sponkami.

 „Áno, tak to bude dobré. A nejaké jemné líčenie. Veď vieš ako sa  mi to páči,“ zasmiala som sa. Sasha len prikývla a dala sa do práce. Vo vrecku mi začal vibrovať mobil. Púzdro som položila a vybrala ho. Bol to Harry.

„Ahoj,“ usmiala som sa.

„Ahoj kráska. Tak čo, už mi sem konečne prídeš?“ pýtal sa.

„Akurát je tu Sasha, takže to ešte potrvá. Ale ako náhle skončí, hodím na seba šaty a bežím za tebou,“ vysvetlila som mu.

„Už sa neviem dočkať. Chýbaš mi,“ vzdychol si.

„Aj ty mne, ale o nejaké dve hodiny som tam. Michelle už prišla?“

„Áno, akurát buzeruje Nialla, aby jej pomohol s tými kvetmi. Ou, už zazrela aj na mňa, asi budem musieť ísť,“ zasmial sa.

„Dobre, ale daj si pozor,“ prikázala som mu.

„Neboj a...večer mám pre teba prekvapenie,“ dodal.

„Čože? Aké?“ bola som zvedavá.

„Zlatko, je to prekvapenie, takže sa to dozvieš až večer, dobre?“ bol neoblomný.

„Ach, no tak dobre. Ľúbim ťa,“ pripomenula som mu.

„Aj ja teba, ale aj tak ti to nepoviem.“ Ach, už má pozná.

„Tak dobre, snaha bola. Ak to však bude hocičo ľúbiť ťa neprestanem,“ povedala som a hovor zrušila.

„Ste spolu naozaj zlatí,“ povedala Sasha.

„Ďakujem,“ usmiala som sa. „Naozaj ho ľúbim,“ dodala som, ale zrazu ma premkol akýsi strach. Neviem to popísať. Bolo to zvláštne. Akoby to boli moje posledné slová. Snažila som sa upokojiť a pripomenúť si, že aj keby sa hocičo stalo, už po mne niečo ostane.

Všetko už bolo nachystané. Pomalými krokmi som zišla dole schodiskom a rukou pridŕžala sukňu dlhých čiernych šiat, ktoré som mala oblečené. Vybral mi ich Harry, povedal, že v nich vyzerám úžasne. Preto som neváhala a hneď si ich aj kúpila. Teda..kúpil ich Harry, ale princíp je princíp. 

Posledný krát som sa upravila vo veľkom zrkadle v hale, obliekla si kabát a vyšla von. Zamkla som veľké biele dvere a odcupitala k autu, ktoré bolo v garáži. Usadila som sa, naštartovala a vycúvala.

Cestu do haly som poznala už naspamäť. Za posledný týždeň som v nej bola častejšie ako doma. Všetko bolo potrebné presne naplánovať a preto bolo potrebné poznať miestnosť ako svoju dlaň. Zaradila som sa do správneho jazdného pruhu a pridala plyn. Meškala som a preto som to chcela dohnať. V kabelke, ktorá ležala na sedadla spolujazdca mi však zapípala sms-ka. Rukou som sa nahla k nej a začala hľadať mobil. Konečne sa mi to podarilo. Bola to správa od Harryho.

„Hurry up, we r waitin 4 u. I love u my princess xx.“

Typický on. Do mobilu som sa natoľko zadívala, že som prestala vnímať cestu. Zrazu som počula len trúbenie a pískanie bŕzd. Keď som opäť zdvihla pohľad na vozovku uvidela som len kamión ako sa rúti priamo na mňa. Bola zima a cesta bola pomerne zľadovatelá. Volant som rýchlo stočila doprava, ale nárazu som nezabránila. Kabína šoféra narazila presne do pravej strany môjho auto. Ucítila som len tupú bolesť a potom už nič...

O smrti človek uvažuje celý život. Predstavuje si ako a kedy sa to stane. Či to bude bolieť, čo všetko sa zmení, kde pôjde jeho duša po tom. Nikto však na tú svoju smrť nie je pripravený. Všetci chceme ísť do neba, chceme vedieť aké je to po živote na zemi, ale nikto nechce zomrieť. Tobôž nie vtedy, keď sme našli zmysel svojho života. Ja som cítila len bolesť, ktorú však hneď vystriedala úľava. Vraví sa, že duša nasleduje biele svetlo, ale u mňa to tak nebolo. Nasledovala som len svoje spomienky. Sama som si vybrala, ktorá je mi najbližšia a na tú som sa upla. Bol v nej Harry, padajúce hviezdy a oslobodzujúca tma. Objali ma božie krídla. Pevné, dokonalé a bezpečné. Ďakujem...

Harry

„Už tu mala predsa byť,“ obávala som sa, pretože Emma meškala. Mal som také zvláštne nutkanie.

„Neboj sa, vieš, že teraz musíš ísť po ceste pomaly,“ upokojoval ma Liam a podal mi pohár šampanského, ktorý som však neprijal. Všetko bolo dokonalé, ale ja som chcel večer obohatiť ešte viac. Vo vrecku saka som mal schovanú malú krabičku. Vedel som, že tento moment príde už od chvíle, keď som Emmu prvýkrát uvidel. Nemyslel som si však, že sa stane až tak veľa, kým sa na to odvážim. Teraz viem, že je to to najlepšie rozhodnutie. Chcem s ňou stráviť celý svoj život a dnes sa jej opýtam či to rovnako cíti aj ona.

Prešla ďalšia polhodina a Emma stále nechodila. Volal som je snáď 1OOx ale mobil mala vypnutý. Začínal som sa už naozaj báť. Po pravej ruke sa týčil jej portrét, ktorý bol zároveň aj úvodnou fotkou celej jej nadácie. Bola na ňom prekrásna.

 Moje stále chodenie po miestnosti hore dole prerušil Niall. Podišiel ku mne a chytil ma za ruku.

„Niall, čo to robíš?“ zasmial som sa, pretože sa správal ešte viac prítulne ako obvykle. Okolo bolo veľa ľudí, svoje maličkosti sme si nechávali na súkromie.

„Niečo sa stalo, Harry,“ povedal so slzami v očiach. Celý sa chvel a dolnou perou mu triaslo akoby sme stáli niekde na Sibíri.

„Horan, nestraš ma,“ buchol som ho do ramena a ešte raz zobral do ruky mobil. Vytočil som Emmine číslo a čakal kým mi to konečne zdvihne.

„O-ona ti to už nezodvihne,“ povedal trasľavým hlasom Niall. Už som toho mal dosť. Pribehla k nám aj Michelle. Celá uplakaná sa zviezla na zem k Liamovi.

„Niall, prosím,“ vystrašený som nechcel počuť to, čo som tušil.

„Mala nehodu Harry, nehodu,“ vydýchol a začal srdcervúco plakať.

„Čože?!“ rozkričal som sa a začal ním triasť. „Aká nehoda?! Je v poriadku?! Horan dopekla hovor!“ kričal som ako pominutý.

„Harry, narazil do nej kamión. Asi sa nedívala na cestu. Možno sa niečím nechala zabaviť,“ povedala mi Michelle pomedzi vzlyky. „Je koniec, Harry. Koniec...“ vydýchla.

„Nie! Vy klamete! Chcete ma len vystrašiť, aby som sa viacej tešil, keď príde, že? Áno, chcete ma len vystrašiť,“ krútil som hlavu a sledoval ich tváre. Nikto sa však nezačal smiať. Bolo počuť len plač. „Ale ja som ju chcel dnes požiadať o ruku. J-ja...Emma žije! Idem za ňou!“ skríkol som sa a chcel sa rozbehnúť preč. Zastavil ma však Zayn, ktorý ma stlačil do svojho náručia.

„Je koniec braček, umrela.“ Krútil som hlavou a nechcel si to priznať.

„Nie, veď ešte pred hodinou som s ňou telefonoval, nie!“

„Sme tu s tebou, Harry. Navždy,“ pošepol mi Zayn a mne to vtedy došlo. Ona odišla. Bez rozlúčky, bez vysvetlenia. Ten, ktorého ona milovala najviac, toho svojho Boha mi ju zobral. Nepýtal sa, nedal čas, len si ju vzal. Celú a mne nenechal ani kúsok. On, ktorý môže mať všetko mi aj všetko zobral. Vraj je dokonalý a milujúci, ale aká je to láska, keď mi zobral zmysel môjho života? Ako ho môže niekto považovať za svetlo, keď mne nechal len tmu? Už nikdy nebude rovnaký. Doteraz som žil, odteraz už budem iba prežívať. Z vrecka saka som vybral prsteň. Dôkladne som si obzrel a skryl v dlani.

„Emma by chcela, aby bol dnešok úžasný,“ prešla ku mne Perrie a usmiala sa.

„Lenže ona tu už nie je,“ precedil som pomedzi zuby a opustil halu. Nastúpil som do prvého auta, ktoré malo kľúče, naštartoval a odišiel. Čo sa dialo potom ma už nezaujímalo. Všetko mi bolo cudzie. Chcel som len zomrieť a byť s Emmou. Byť s ňou už navždy...

 hnevajte sa na mňa, ale ja to takto chcem..život nie je fér a v momente, keď ste šťastní a myslíte si, že všetko je perfektné, zmení sa to a vy tiež..Janii