štvrtok 12. septembra 2013

Dreams come true. 4.kapitola

Sedím v škole. 
Nudím sa a tak som si povedala, že Vám pridám kapitolu. 
Ak to dnes stihnem, pokúsim sa napísať aj 24. Secrets. Treba sa mi učiť chémiu, takže uvidím. 

Hope u like it.
________________________________________________________

,,No čo na ňu povieš?" zvedavo sa ma opýtala mama, keď ma uvidela ako sa zbožne prechádzam po celej mojej novej izbe. Steny síce boli biele, ale nábytok bol zladený do tyrkysovej farby, čo ešte viac podnecovalo moju lásku k tomuto čarovnému miestu. Prešla som k veľkej posteli, kde som
si namiesto tých najmenších vankúšov našla dva zabalené balíčky. Jeden bol väčší a druhý menší. Boli o seba opreté a akoby ma volali, aby som ich otvorila. Môj zvedavý pohľad zabehol k mame, ktorá len nežne prikývla hlavou, aby mi naznačila, že tieto darčeky patria mne.
,,Som si istá, že keď začínaš nový život, potrebuješ aj nové veci a veľmi dobre viem, že tvoj starý mobil aj notebook boli v hroznom stave aj keď si si ich chránila ako oko v hlave. Viem veľmi dobre, že aj napriek našej dobrej finančnej situácii si ma nič neprosila a žila si normálne. Som hrdá, že si moja dcéra a tak dúfam, že som ťa potešila aspoň trošku. S ockom sme sa dohodli aj na novom čísle a rozhodli sme sa pre paušál takže sa prosím nestiahni na nízku úroveň a nesklam nás." hovorila mama a ja som ju vnímala len jedným uchom, pretože svoju ostatnú pozornosť som venovala rozbaľovaniu darčekov. V menšej krabičke na mňa čakalo prekvapenie v podobe nového telefónu iPhone, ktorý som si ihneď, na prvý pohľad zamilovala, a vo väčšej krabičke nový notebook značky Apple. Zvískla som od radosti a plná vďačnosti som sa vybrala k mame a vrhla som sa jej okolo krku.
,,Ďakujem ti mami. Vaša dôvera pre mňa znamená veľa. Ľúbim Vás." mumlala som jej do hrude a ona ma jemne hladila po hnedých vlasoch. Zrazu sa sprudka nadýchla a naše pohľady sa stretli.
,,Je tu ešte niečo, čo by si mala vidieť." usmiala sa na mňa mama a vzala ma za ruku, pričom ma ťahala smerom k dverám, ktoré som si doteraz nevšimla. Otvorila ich a ocitli sme sa v malej chodbičke s rozmermi asi meter x meter odkiaľ viedli ďalšie dvoje dverí, obidve na opačné strany. ,,Ktoré prvé?" zasmiala sa mama a ja som sa vrhla k bližším dverám ku mne, takže napravo. Keď som sa ocitla v trošku menšej, ale za to dosť veľkej kúpeľni v ktorej trónila vaňa a zdobilo ju veľké zrkadlo úžas ma úplne pohltil. Nevedela som, čo si mám myslieť a tak som sa zmätene pozrela na mamu, ktorá sa len rozosmiala ,,Táto kúpeľňa je len tvoja. Viem ako sme sa ešte na Slovensku hádali o kúpeľňu, ale teraz ťa to nemusí zaujímať. Si skoro dospelé dievča a doteraz sme ti všetko odopierali. Prišiel rad na to, aby sa ti odopierané vrátilo." usmiala sa na mňa mama a ja som jej vtisla sladký bozk na líce. Vzápätí som sa otočila na päte a vrátila som sa na chodbičku odkiaľ som sa vybrala k druhým dverám. Môj mozog zas a znova pohĺtil úžas a ja som sa od radosti rozosmiala. Stála som vo veľkom šatníku, ktorý bol aspoň zo štvrťky zaprataný mojimi starými vecami, z ktorých aj tak polovicu nenosím.
,,Za čo som si zaslúžila toľko vecí mami? Nikdy som toľko darčekov naraz nedostávala, tak čo to?" smiala som sa, keď som sa prechádzala po šatníku a skúmala som veci naokolo.
,,Neviem. Asi sme si s ockom uvedomili, že aj ty potrebuješ žiť a potrebuješ sa zabávať. Konečne nám došlo, že už nie si malá." usmiala sa mama a oprela sa o zárubňu dverí.
,,Máš pravdu, že konečne. Hurá. Vám to po nekonečnom dohováraní doplo. Ďakujem mami." usmiala som sa na ňu a spokojne som sa k nej vrátila.
,,No tak prepáč, že nám to tak dlho trvalo." zasmiala sa mama a prstom mi ťukla do nosa, čo spôsobilo, že o pár sekúnd na to, sa domom ozvalo silné kýchnutie a následný smiech. ,,Zlatko, som rada, že sa ti tu páči, ale musím ísť pracovať, tak sa vybaľ a ak chceš potom môžme ísť za Nickie a Sarou." nežne ma pohladila po líci a už sa chcela otočiť, no ja som ju zastavila.
,,Mami? Kedy príde ocko? Chcem sa mu poďakovať." zasmiala som sa a sama som sa čudovala, čo toľko ďakujem. Síce som si nadovšetko vážila svojich rodičov, nikdy som ich nejako nezaťažovala ani nič podobné.
,,Ocko príde až večer. To, že sme sa presťahovali nám dovolí vídať ho trošku častejšie než predtým, keď sa doma ukazoval každý mesiac." usmiala sa na mňa mama a trošku posmutnela. Vedela som, že jej chýba. Aspoň v noci budú spolu a šťastný.

,,Dobre, to je v poriadku. Bež pracovať. Ja idem vyskúšať novú vaňu, ale najprv checknem internet." zasmiala som sa a doslova som vytlačila mamu z mojej izby, pričom som sama vyšla. Chcela som zísť dole a uvariť si kávu, aby ma aspoň trošku prebrala po dvojhodinovom lete.




Názory? Bez komentárov sa nepohneme. Musím ( :( ) zase začať s vyjednávaním.

5+ komentárov? 
*K

6 komentárov:

  1. Salancík?...Toto je víc než božské!! :*
    Dokonalá část..nemám slov :O
    A líbí se mi postava Lei :33
    Megááá těšíng na dalšíí!
    Doufám, že bude brzo!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ó-môj-Bože.
    3 slová, ktorými viem opísať túto časť <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Skvelá časť, tak ako vždy. Kiežby aj mne rodičia splnili všetko to čo jej :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. az na to ze na obrazku je blackberry a nie iPhone je ta cast skvelaaaaaa :-) fakt,super pises! :))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. je to supérrrr ;) píšeš dobre!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. je to skvele dalej nemam čo povedať

    OdpovedaťOdstrániť