pondelok 7. októbra 2013

Dreams come true. 5.kapitola

Kto je tu boss? JA.
Kto prišiel na to, ako dostať z pokazeného ntb všetky časti DCT? JA.
A kto vám ich postupne popridáva? JA.

Možno si to aspoň trošku vyžehlím. Aspoň trošililililililililinku. 
Viem, že ma žeriete aj, že ma nenávidíte. Skôr to druhé by som povedala. 

__________________________________________________________________________

,,Lea! Lea! Lea! Vstávaj hore! Mám pre teba prekvapenie" vrieskala Nickie na celú moji izbu čo spôsobilo, že ma vytrhla z ríše snov, kde som sa nežne poddávala
nejakému neznámemu chalanovi, ktorého tvár si absolútne nepamätám. Aj tak to bolo dokonalé.
,,WTF? Nikola, čo do čerta robíš v mojej izbe? Čo si potratila rozum, alebo čo sa ti stalo?" unavene som sa prekrútila na druhý bok a na hlavu som si natiahla perinu.
,,Kedže som šla k tebe s novinkou a zastihla som práve tvoju mamku na odchode do práce, tak ma pustila dnu. Prepáč mi to." vrieskala ďalej a z hlavy mi so smiechom stiahla perinu.
,,Mama, zabijem ťa." zašepkala som sama pre seba a unavene som si prešúchala oči a pozrela som sa na Nickie skláňajúcu sa nadomňa. ,,No tak mi oznám veľkú novinku.. dúfam, že ma to poteší." sadla som si na posteli a zhodila som ju zo seba. Nickie sa na mňa lišiacky usmiala a z vrecka na mikine vytiahla dva podlhovasté papieriky, ktorými mi zašermovala pred očami a ja som ich chytila pomedzi dva prsty.
,,Chceš mi povedať, že dva lístky na koncert One Direction ma majú potešiť?" ozvala som sa a hodila som na ňu znudený pohľad. Videla som ako sa nadšenie z jej tváre vytráca a na jej tvári sa rozhostil smutný výraz.
,,Dúfala som, že sa potešíš. Že si užijeme nejaký koncert spoločne." povedala smutne a hrala sa s lemom mojej periny ,,Ja by som ich veľmi rada chcela zažiť naživo. Prosíím Lea, poď tam so mnou. Prosíím." prosila ma a ja som vedela, že o chvíľu jej privolím nech ich nemám rada akokoľvek.
,,Nickie ja neviem, či je to veľmi do.." snažila som sa jej vysvetliť, ale ona sa na mňa vrhla a dlaňou mi zakryla ústa.
,,Lea prosím veľmi pekne.. čo by dalo milión dievčat na svete, aby mohli držať toto v rukách a ty to ideš odmietnuť. Prosím. Len jeden koncert. Veľmi chcem vidieť Nialla naživo." povedala mi a ja som sa zháčila. Nevedela som, že ich má rada.
,,Nickie prečo neviem o tom, že ich máš rada? Veď si všetko hovoríme. Či?" vyčítavo som sa na ňu pozrela a ona sa začervenala.
,,Ja viem, ale páčia sa mi len niečo cez 2 či 3 týždne a keďže som vedela, že takéto skupiny moc nemusíš, tak som sa ti radšej nechválila." smutne sa na mňa usmiala a ja som sa rozosmiala.
,,Si sprostá vieš o tom?" rehotala som sa ako pojašená a ona sa na mňa čudne pozrela, no nevydržalo jej to dlho, pretože sa o pár sekúnd rozrehotala tiež. ,,Keď teda vieš, že také skupiny nemám rada, prečo ma potom voláš na ich koncert?" opýtala som sa, keď sme sa obidve ukľudnili.
,,Pretože si moja najlepšia kamarátka a chcem, aby si niečo také zažila so mnou. Takže prosíím!" hodila na mňa psie oči a ja som sa snažila vyhnúť pohľadu do nich. Nakoniec som sa tam tak či tak pozrela a nemohla som povedať nie. Ona veľmi dobre vedela, čo na mňa zaberá, keďže sa poznáme od detstva. Shit.
,,Dobre dobre. Pôjdem s tebou." zasmiala som sa a Nickie sa rozžiarili oči. Bez slova na mňa skočila a objala ma.
,,Ďakujeeeeem!" vrieskala mi do ucha a ja som sa znova rozrehotala.

'Baby u light up my world like nobody else..." spievala som si spoločne s chlapcami, ktorých hlasy sa ozývali z reproduktorov pripojených na môj notebook. To, že som ich prirovnávala k ďalším nafúkaným celebritkám bola chyba. Včera ma Nickie po dlhom rozprávaní o nich prinútila vypočuť si aspoň jednu ich pesničku a to vo mne niečo zmenilo. Akoby sa zapol nejaký vypínač a prinútil ma vypočuť si všetky ich pesničky zaradom a stále dookola. Keď odišla zapla som 'ujka googľa' a zistila som si všetko. Od dátumov narodenia až po mená domácich zvieratiek viem všetko do botky. Dlho som to zatĺkala sama pred sebou, ale keď som pred chvíľou ležala vo vani a znova počúvala ich pesničky uvedomila som si, že som si ich zamilovala. Ich pesničky mi vložili niečo do života a aj namiesto toho, čo som si myslela sama o sebe viem, že každé dievča je krásne aj s jej chybami. Každé dievča robia jej nedokonalosti originálnou a špeciálnou pre tento svet. Po prvý raz od oznámenia toho, že ideme na ich koncert som sa potešila a začala sa ma zmocňovať panika. Ani neviem z čoho. Asi to bude tým nabitým romantickým bláznom, ktorý mi tak pobláznil hlavu, že sa ho neviem zbaviť už od prvej chvíle, čo som ho videla na fotke.
Zdvihla som sa z postele a natiahla som sa za notebookom, aby som si checkla facebook aj twitter, ktorý som si vytvorila len včera. Naťukala som prihlasovacie údaje do oboch okien a keď sa predomnou ukázal môj profil usmiala som sa. Ani som si nestihla pozrieť upozornenia a už mi blikla správa. Myslela som, že to bude Nickie alebo nejaká z mojich kamarátok, ale ukázalo sa mi len meno Marek Závorský. Môj bývalý.

Marek: Ahoj
Ja: Ahoj
Marek: No čo kráska.. ako sa máme? už som ťa dlho nevidel na dedine.
Ja: Marek netrep mi tu o žiadnej kráske. Ja už pre teba neexistujem. Azda si nepamätáš? Ani ma už neuvidíš pretože tam nebývam. Presťahovala som sa ďaleko preč až tam, kde som vždy chcela byť.
Marek: Prečo by si nemohla existovať? Lejka, ja viem, že to, čo som spravil nebolo najlepšie, ale uvedomil som si, čo som stratil a teraz to chcem späť. Čože? presťahovala si sa? Tam, kde si vždy chcela byť je Londýn, ale tam byť nemôžeš.
Ja: Marek, nevolaj ma Lejka lebo zle dopadneš a už vôbec mi sem nepíš takéto blbosti. Prečo by som sa sem nemohla presťahovať? niečo mi v tom bráni?
Marek: Čo mi spravíš zlatíčko? takže Londýn, áno? dobre..
Ja: zlé veci, ktoré ani nechci vedieť. A nie som zlatíčko! áno Londýn a je mi tu skvelo. Dobre? čo dobre?
Marek: ale ja ich chcem vedieť. Ja chcem teba o to mi ide. Ani to, že si v Londýne mi nezabráni vidieť ťa.
Ja: ako to, že ti to nezabráni vidieť ma? je to diaľka a ani vek na to nemáš!
Marek: mám.Presne pred dvoma týždňami som oslávil 18, takže si môžem robiť čo chcem a peňazí mám dosť takže sa teším na stretnutie.
Ja: žiadne stretnutie nebude. Nechcem ťa vidieť! Už nikdy viac! Zlomil si ma tým, že si ma podviedol, ale už som z toho vonku takže mi daj pokoj!
Marek: ale ja ťa chcem vidieť takže sa uvidíme. Práve preto ťa chcem vidieť, aby som ti vynahradil všetko, čo sme vymeškali. Musím bežať, ale ešte sa ti ozvem. Pá zlatko!
Ja: ale ja o tvoje vynahrádzanie dlhov nestojím! nestojím ani o teba!


Sedela som pred notebookom s vyvalenými očami a mojím telom sa pomaly rozlievala triaška. Moje ruky sa mi vymykali spod kontroly a ja som nevedela čo sa to deje. Bála som sa, pretože som vedela, že on je schopný prísť sem, za mnou, len preto, aby mi zo života spravil peklo. Je schopný zničiť ma tak, ako to spravil aj pred pol rokom, keď ma podviedol s tou šľapkou Kaťou. Rýchlo som vstala z postele a začala som hľadať môj mobil, pričom som dokorán otvorila okno. Aj keď bol už večer a tma sa rozlievala okolím, vonku vládol príjemný vánok dosť nezvyčajný na Londýn. Pred týždňom bola ešte zima, ale teraz sa to vylepšilo a vonku sa oteplilo na dosť príjemné teploty. Keď som konečne našla môj mobil medzi neporiadkom na mojej stoličke, nervózne a roztrasene som vyťukala Nicolino číslo a čakala som kým to zdvihne, aby mi konečne niekto vysvetlil, čo sa to tu do frasa deje.

Asi si myslíte, že to bude pokračovať ako SMH, ale čo ak nie? 

*K

3 komentáre:

  1. Salanc...Ty dokáže neustále překvapovat :)
    Vypadá to zatím dobře, a těším se, co se z toho ještě vyklube :PP
    U R so amazing! :) samozřejmě i tvoje část!! :3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zlatooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo♥
    Milujem to!

    OdpovedaťOdstrániť