sobota 12. októbra 2013

Dreams come true. 7.kapitola

Život je zvláštny.
 V jeden sekunde máte chuť niekoho zarezať a potom si proste poviete, že to nemá význam, ak máte na svete niekoho, kto vás ľúbi takú, akou ste.

A preto. Neriešim. 
Neriešte ani vy a tešte sa zo života. Stojí to za to, aj keď sa popálite. 

Ďalšia kapitola. Dúfam, že poteší. 

____________________________________________________________________

,,Toto bola tá najúžasnejšia vec, čo som kedy zažila." zvrieskla som, keď sme sa tlačili vonku z veľkej O2 arény, kde sa odohral najbombovejší koncert môjho života. V hlave sa mi stále pripomínal pocit, ktorý som zažila, keď sa môj a Liamov pohľad spojili a na pár sekúnd som sa cítila ak
oby bol mojou súčasťou. Už len to, že sa na mňa pozrel vo mne vyvolávalo zimomriavky a pocit, akoby sa po celom mojom tele rozlievala elektrina.
,,Niečo mi hovor. Toto bolo krutošpeciálnedokonalé! Ten Nialler. Awww." rozplývala sa mi pri uchu Nickie, ktorá sa ma pre istotu držala za lakeť, len aby som ju nestratila z dohľadu. Vyšli sme z budovy a ovial nás príjemný chladný vánok, ktorý nás troška prebral zo zasnívania. Šli sme celkom medzi poslednými a tak vonku už neostala ani noha. Všetci sa vyparili domov, aby sa pochválili s neuveriteľným zážitkom, ktorý práve zažili.
,,Hej! Dievča stoj!" počula som najnežnejší hlas na svete a otočila som sa spolu s Nickie.
,,Teraz kto?" zmätene sa opýtala Nickie a ja som ostala len nemo stáť. K nám sa blížil Liam a svoje hnedé oči, ktoré mali krásnu čokoládovú farbu, na mňa upierali krásny pohľad. Cítila som, ako sa mi po tele rozlieva krásny pocit, ktorý som ani zďaleka nevedela opísať.
,,Tvoja kamarátka, ale ty bež dozadu. Niall bude rád, že som to vybavil za neho." zasmial sa Liam, ale svoj pohľad nechával spočívať na mne, z čoho sa mi začali podlamovať kolená.
,,N-Niall?" vykoktala zo seba Nickie a ja som sa na ňu nedobrovoľne pozrela, čím som pretrhla pohľad medzi mnou a Liamom
,,Áno Niall. Čaká ťa pri vchode." usmial sa Liam a hlavou pohodil tým smerom. Nickie sa na mňa pozrela a ja som povzbudzujúco prikývla.Odtrhla sa odomňa a vybrala sa tým smerom. Zrazu som nemala žiadnu oporu a myslela som si, že ma trepne o zem, hneď v tej chvíli, čo sa nám znova stretli pohľady, podlomili sa mi nohy a ak by nebolo Liamovej rýchlej reakcie, tak pocítim chlad zeme.
,,Si v poriadku?" vystrašene si ma premeriaval od hlavy až po päty, ale ja som vnímala len ten elektrizujúci pocit na mieste, kde ma držali jeho dlane. ,,Haló! Si v poriadku?" zopakoval svoju otázku a ja som sa spamätala aj keď trištvrtina môjho mozgu sa držala toho pocitu, čo vo mne vládol.
,,J-Jasné, len sa mi zatočila hlava. V poriadku." zajachtala som a jemne som sa usmiala.
,,Keď v poriadku, tak v poriadku, ale naozaj?" nedôverčivo sa na mňa pozrel a prerušil dotyk našich tiel. Moje vnútro kričalo, aby ma nepúšťal, ale navonok som ostala ticho.
,,Áno naozaj. Ďakujem, že si ma zachránil pred pádom." zasmiala som sa a prstami som si prehrabla vlasy, aby som ako tak zakryla moju nervozitu.
,,Za nič." očarujúco sa na mňa usmial a ja som skoro znova padla z nôh ,,Mimochodom ja som Liam." usmial sa a nežne mi nastavil ruku
,,Ja viem, ako sa voláš." uchechtla som sa a moju ruku som vložila do tej jeho ,,Ja som Lea, ale volajú ma aj (e)L." vrátila som mu očarujúci úsmev, ktorý sa ani zďaleka nepodobal na ten jeho.
,,Teší ma." zasmial sa a hneď na to sa striasol mojej ruky.
,,Aj mňa. Ehm.. teda vlastne.. čo si potreboval, že si ma zastavil na ceste domov?" milo som sa na ňho usmiala a pohrávala som sa s lemom na mojom sačku, ktoré tak neskutočne milujem.
,,Ehm.. no.. vlastne ja.." začal koktať a ja som sa pousmiala. Payne, ženský lámač sŕdc sa zakoktá predomnou? Pred bezvýznamnou fanúšičkou? Trošku smiešne. ,,chcel som ťa.. chcel som ťa pozvať na kávu." vychŕlil zo seba a ja som sa na ňho vyvalene pozrela.
,,Počkať. Ak tomu správne chápem, tak ty" prstom som ukázala na neho ,,pozývaš mňa" zmenila som smer dráhy na moju osobu ,,na kávu? alebo rande?" vykoktala som zo seba a nevedela som uveriť vlastným ušiam.
,,No.. správne hádaš." prikývol a znova nahodil ten jeho dokonalý úsmev.
,,Ehm.. no.. príjmam, ale.. nieje teraz príliš neskoro na kávu? Predsa je 11 hodín večer." zasmiala som sa a poškrabala som sa na ruke aj keď ma vôbec nesvrbela.
,,Máš pravdu. Preto som ťa zastavil, aby som sa s tebou dohodol." zasmial sa a spravil svoj zvyčajný hairflip.
,,Tak kedy a kde?" vychŕlila som na ňho a rozosmiala som sa, no nestihol reagovať pretože sa mi v kabelke rozozvučal mobil. Rýchlo som sa vrhla na vrecká mojej kabelky a vytiahla som odtiaľ mobil. Na displeji svietilo meno mojej mamy.
,,Prepáč toto musím zdvihnúť, lebo inak som mŕtva." usmiala som sa na Liama a bez jeho 'povolenia' som to zdvihla.
,,Áno mami?" ozvala som sa do telefónu a ospravedlňujúco som sa pozrela na Liama, ktorý sa na mňa zmätene pozeral.
,,Už sa skončil koncert?" ozvala sa mi z druhej strany a z pozadia som počula ocov hlas, ktorý sa asi dobre zabával, pretože sa smial ako zmyslov zbavený.
,,Áno mami. Už ideme domov. Keď prídem všetko ti poviem. Pá" zasmiala som sa a bez dovolenia maminho prúdu otázok som zrušila hovor.
,,Prepáč, volala mi mama." zapýrila som sa a sklonila som hlavu, aby nevidel ako sa červenám. O pár sekúnd na to som pocítila, ako mi jeho prst zdvihol bradu a prinútil ma pozrieť sa mu do očí.
,,Je to v poriadku. Asi ťa volala domov. Môžem ťa aspoň odprevadiť?" nežne sa na mňa usmial a ja som cítila teplo jeho tela, ktoré z neho vyžarovalo.

,,Tak tu bývam už týždeň. Ďakujem, že si ma odprevadil domov." usmiala som sa na sedadle spolujazdca v Liamovom aute, ktoré zastalo pred našim domom.
,,Krásna štvrť. Nie je začo ďakovať. To ja ďakujem tebe, za milú spoločnosť po koncerte." usmial sa na mňa a mojim telom sa preliala vlna šťastia.
,,Ďakujem. Tak ako sme sa dohodli, pozajtra." vrátila som mu úsmev a chystala som sa vystúpiť z auta, no jeho dlhé prsty sa mi obmotali okolo lakťa a zastavili ma.
,,Ja viem, že sme sa dohodli na presnom mieste aj čase, ale nedala by si mi tvoje číslo? Ak by sa niečo skomplikovalo tak vieš.." snažil sa to zakryť, ale ja som ho pochopila a hrdelne som sa rozosmiala.
,,Daj mi mobil." usmiala som sa a čakala som, kým mi položí jeho iPhone do ruky. Naťukala som doň moje číslo a s úsmevom na perách som mu ho podala naspäť.
,,Už môžem?" pohodila som smerom k dverám a zasmiala som sa, lenže v tej chvíli som nečakala čo sa stane. Liam sa ku mne nahol a na mojom líci nechal jemný odtlačok jeho pier. Úsmev mi zamrzol na tvári a naše pohľady sa znova stretli.
,,Až teraz môžeš." jemne sa na mňa usmial a prameň vlasov mi zastokol za ucho.
,,Ďakujem za povolenie." žmurkla som na ňho a natiahla som sa po dverách ,,Tak pozajtra sa vidíme. Dobrú noc a dávaj si pozor Liam." usmiala som sa na ňho a zabuchla som za sebou dvere.

,,Dobrú noc (e)L. Ešte raz, ďakujem Ti." usmial sa na mňa cez otvorené okienko na okne a odfrčal preč do nočných ulíc Londýna. Z vrecka som rýchlo vybrala mobil a naťukala som sms pre Nickie, nech sa mi ozve, keď bude môcť, že jej potrebujem niečo povedať. Som zvedavá ako dopadla s Horanom.

(Krásnu Ninu Dobrev som vymenila za dievčenskejšiu Lucy Hale, ktorá sa podľa niektorých z vás hodí na postavu Lei lepšie, takže dúfam, že zmena nenahnevá.)

Spokojné s hlavným hrdinom v chlapčenskej úlohe?
 Let me know, please. 

*K

6 komentárov:

  1. Zlatooooooooo :3 ďakujem, že si ma poslúchla (: toto je úúúúúúúúžasnéééééééééééééééé <33333

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Salancíík :** Dnešní narozeniny jsi mi spestřila úplně úžasně :3
    Že úplně dokonalutikuš část..:) Doufám, že brzo bude další :P
    PS: Moc si tě vážím :) Love ya :**

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je to megové :3 najprv som si myslela že tam bude znova Harry ale príjemne si ma prekvapila aj s Liamom :3 teším sa na ďalšie kapitoli :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. je to dokonaalee zatial,len to prosimta zbytocne neskomplikuj:-) nech je to take obycajne romanticke prosiiiim :-)

    OdpovedaťOdstrániť