nedeľa 20. októbra 2013

Dreams come true. 9.kapitola

Viem, že by ste už asi chceli Secrets. Teda, dúfam, že ešte chcete.

Idem ju písať, uvidím čo stihnem, keďže dnes moje kroky smerujú do nemocnice a potom s láskami vonku.

Verím, že aspoň DCT poteší. Je dlhá! 

___________________________________________________________________________


Zobudil ma jemný zvuk vibračky môjho mobilu na nočnom stolíku vedľa mojej postele. Končeky prstov som vytiahla spod periny a šmátrala som nimi po priestore na stolíku až kým som nenahm
atala mobil, ktorý som si pritiahla k tvári. Rozlepila som unavené oči a odblokovala som nástroj, ktorý ma zobudil. Na displeji sa mi črtala správa od Liama. Ihneď som sa prebrala a vystrela som sa na posteli ako palica.

- Good mornin'. I couldn't sleep this night so I hope that I don't wake u up. Today at 3 p.m? I can come for u and we can go whenever u want together. Do u agree? L. xx -

Usmiala som sa nad tým, ako sa tešil na dnešné stretnutie a ako vyhľadáva kontakt so mnou. Vôbec som nechápala, čo to malo vôbec znamenať, ale tak či tak ma to tešilo. Rýchlym pohybom som si sadla na posteľ až som dostala závrat a musela som si dlaňami zachytiť o matrac podomnou. Počkala som, kým sa mi vyjasní pred očami a potom som svoj pohľad znova sústredila na mobil v mojich rukách.

- Good mornin' Liam. Nice from u that u r thinkin' of me. :P Yeah, today at 3 p.m. I look forward to see you. I think that's good idea. I agree. L. xx -

Odpísala som a rýchlo som sa vyštverala z postele po tom, čo som sa pozrela na hodinky. Bolo pol hodiny do presného obeda a ja som sa len teraz zobudila. To bude tým, že som v noci nemohla dlho zaspať a oči som zažmúrila až okolo 4 ráno. Natiahla som si všetky svaly na tele a zamierila som si to do kúpeľne, kde som si vyčistila zuby a odstránila som zvyšky make-upu po včerajšku, ktoré ostali na mojej tvári. Do sprchy pôjdem, až keď sa najem. Stavím sa, že som doma sama. Ručník som hodila na vešiak, aby sa nejako presušil a opustila som priestor mojej kúpeľne. Prešla som cez chodbičku, aj moju izbu cez schody dole do kuchyne, kde som na chladničke našla pripnutý odkaz od mamy. Ako som si myslela. Je pri klientoch a príde až neskoro večer. Z chladničky som vybrala zeleninovú polievku spolu so špagetami aj kečupom a začala som si to všetko hriať.

,,Som rád, že ťa znova vidím." usmial sa na mňa Liam, keď sa nahol ponad sedadlo spolujazdca a tak mi otvoril dvere. Na sebe mal biele obtiahnuté tričko bez rukávov, ale najhlavnejšia bola čiapka na jeho hlave.
,,Načo ti je tá čiapka na hlave?" zasmiala som sa a stiahla som mu ju dole, pričom som si sadla vedľa neho na sedadlo a zatvorila som za sebou dvere.
,,Hééj, vráť mi ju." načiahol sa po čiapke v mojich rukách a ja som sa rozosmiala skrývajúc ju za môj chrbát.
,,Si normálny? Veď je tu teplo ako v pekle." stále som sa smiala a šermovala som rukami, len aby sa k čiapke nedostal.
,,Som normálny. To malo byť imidžové, ale vidím, že nič z toho nebude." zasmial sa a vzdal boj o čiapku.
,,Ešteže ti to doplo. Ja som tvrdohlavá, nič ti nepomôže." smiala som sa a následne som mu vyplazila jazyk a čiapku som mu hodila dozadu na zadné sedadlá.
,,Čo už s tebou." vzdychol si a s predstieraným smútkom položil dlane na volant.
,,Ja môžem ísť kľudne domov. Ešte stojíme pred domom. Nič ma tu nedrží." usmiala som sa a už som sa chystala vystúpiť z auta von.
,,Nié! Stoj, prosím ťa Lea." svoje dlhé prsty obmotal okolo môjho lakťa a ja som zmeravela pod jeho dotykom. Aj keby som sa chcela pohnúť, nevedela som to. ,,Nechcem, aby si niekam šla. Robil som si srandu, prepáč." povedal ospravedlňujúco a ja som sa na ňho pozrela. Venoval mi smutný a ospravedlňujúci pohľad, pri ktorom som sa musela usmiať. Vrátila som sa na svoje pôvodné miesto a stále som si užívala dotyk jeho pokožky na mojej, ktorý pomaličky chabol až sa nakoniec absolútne vytratil a on vrátil svoju ruku naspäť na volant.
,,Tak, kam ideme?" usmiala som sa na ňho a načiahla som sa po bezpečnostnom páse a pretiahla som si ho krížom cez telo.
,,Kam by si chcela ísť?" žiarivo sa na mňa usmial a ja som ďakovala pánu bohu, že sedím, pretože inak by som asi objímala podlahu od toľkého omámenia.
,,Mne je to celkovo jedno. Niečo vymysli. Ja pôjdem kdekoľvek." zasmiala som sa a prstami som prečesala vlasy.
,,Čo ak by sme zašli do Starbucksu na niečo studené a potom by som mal jedno miesto, kde by sme sa mohli zašiť." znova sa usmial a ja som sa topila.
,,To je celkom dobrý nápad. Poďme." usmiala som sa na ňho a Liam ihneď stúpil na plyn, čo ma pripútalo k sedadlu ešte viac než nejaký pás.

,,Kam ma to ťaháš?" smiala som sa, keď ma Liamova ruka ťahala nejakou prašnou cestičkou pomedzi stromy.
,,Nemáš tu náhodou plavky?" zastavil sa a pozrel sa na mňa s otázkou v očiach, čo vo mne vyvolalo nával smiechu.
,,Načo by mi, pre Boha živého, boli plavky? Kázal si mi niečo také brať? A prečo vlastne?" smiala som sa a zároveň som mu dávala otázky, ktoré zrazu ťažili môj jazyk.
,,O chvíľu pochopíš." povedal a znova sa na mňa usmial. Zabijem ho za ten jeho dokonalý úsmev. Len čo dopovedal pred očami sa mi naskytol krásny pohľad na skrytú časť lúky, ktorú v strede ozdobovalo malé jazierko. Už chápem, prečo plavky. Zasmiala som sa nad svojimi myšlienkami čím som na seba upriamila pozornosť chlapca, ktorý ma držal za ruku. Jeho zovretie pomaly chablo, ale ja som nechcela, aby ma pustil. Nie teraz a vôbec nikdy.
,,Čo je tu smiešne? Nepáči sa ti tu?" opýtal sa ma, pričom viditeľne posmutnel.
,,Nie! Je to tu krásne. Ako si to tu našiel?" drgla som ho do ruky a chytila som sa jeho lakťa, len aby nebol smutný a znova sa rozrozprával.
,,Prečo si sa potom smiala?" ignoroval moju otázku a spýtavo sa na mňa pozrel.
,,Mala som len hlúpe myšlienky, tak som sa zasmiala sama nad sebou." vysvetlila som mu, aby bol spokojný.
,,A o čom boli tie myšlienky?" opýtal sa ma zo záujmom, ale s istou vážnosťou v tvári.
,,Iba mi došlo, prečo si sa pýtal, či tu nemám plavky a tak som sa zasmiala nad svojou debilitou. Stačí? Výsluch je ukončený pán Payne?" napoly urazene som sa na ňho pozrela a založila som si ruky v bok. Hneď na to sa zasmial, chytil ma okolo pliec a viedol ma malým chodníčkom rovno k jazierku.
,,Výsluch sa ešte len začal pani.. pani.. vidíš? Ja vlastne o tebe nič neviem. Dokonca ani tvoje priezvisko." zasmial sa nad sebou a dlaňou si sklamane prešiel po tvári, pričom krútil hlavou zo strany na stranu.
,,Grant." zasmiala som sa a pozrela som sa hore do jeho tváre.
,,Grant? Nie je to anglické meno?" prekvapene sa na mňa pozrel a pohľadom sa zastavil na mojich očiach.
,,Môj pradedko bol angličan." usmiala som sa a pomaly som sa vymanila z jeho objatia a sadla som si na zem neďaleko jazierka, ku ktorému sme za ten čas prišli. Ihneď si sadol vedľa mňa a usmial sa.
,,Aha, takže to všetko vysvetľuje. Koľko máš vlastne rokov? Kam chodíš na školu a tak ďalej a tak ďalej. Chcem vedieť všetko." zasmial sa nad sebou, načo hneď stíchol a počkal kým sa vyrozprávam.
,,Začiatkom školského roka, presnejšie 6.9. budem mať 17. Čiže ešte niečo cez 2 mesiace som šestnásťročná." zasmiala som sa a vyplazila som mu jazyk.
,,Takže 6.9.? 69 je moje obľúbené číslo. A neopováž sa v tom hľadať nejaký skrytý význam." napomenul ma, len čo som sa rozosmiala.
,,Určite niéé." zasmiala som sa a natiahla, aby som do ňho mohla štuchnúť. Ukazovák som zaryla do jeho tvrdého bicepsu na ruke a hneď na to som sykla, lebo bol fakt tvrdý. Liam sa len zasmial a natiahol sa, aby zase štuchol on mňa do brucha, čo sa skončilo šteklením.
,,Doooosť! Prosíím doosť!" smiala som sa na plné hrdlo, ale nevládala som už ani to. Ešte ma asi 10 sekúnd potrápil a potom prestal. Čakala som, že sa posadí, ale on sa lakťom stále opieral o trávu vedľa mňa a priamo sa na mňa pozeral.
,,Čo vidíš, že sa tak na mňa pozeráš?" opýtala som sa mierne zachrípnutým hlasom, po tom, čo som sa smiala na plné hrdlo,
,,Ja.. ja len.. si strašne krásna." vyhapkal zo seba a ja som sa na ňho šokovane pozrela. To, čo povedal ma zaskočilo, ale zároveň neskutočne potešilo. Zdvihla som roztrasenú ruku a dotkla som sa jeho líca. Mal jemnejšiu pokožku než dvojdňové batoľa.
,,Ani ty nie si na zahodenie." zasmiala som sa, čím som prerušila túto 'intímnu' chvíľku. Liam sa rozrehotal na plné kolo a zvalil sa na zem hneď vedľa mňa.
,,Ďakujem za kompliment." smial sa a tentoraz som to bola ja, čo sa podoprela na lakti a pozorovala som ho. To, že som povedala, že ani on nie je na zahodenie, bolo najväčšie klamstvo, aké som kedy vypustila z úst. On bol viac ako len na zahodenie. Bol krásny. Jeho krásny úsmev, snehobiele zuby a čokoládové oči boli len kúskom z dokonalostí, ktoré ho zdobili.
,,Nie je začo." zasmiala som sa a ľahla som si naspäť vedľa neho, lebo ak by som ostala ešte sekundu v polohe, v akej som bola, spravila by som hlúposť, ktorú by som mohla ľutovať.
,,Budeš aj pokračovať so zaujímavosťami o sebe?" ozval sa s otázkou po chvíli ticha.
,,Čo ešte chceš vedieť napríklad?" pozrela som sa na ňho a on sa znova podoprel na svojom lakti a pozoroval ma s otázkami v očiach.
,,Škola napríklad?" nahodil prvú tému, ktorá mu padla na jazyk, a ktorú už raz v tomto rozhovore spomínal.
,,Ešte na Slovensku, čiže teraz pred začiatkom prázdnin som skončila prvý rok na bilingvánom gymnáziu a teraz ma mama prihlásila na miestnu strednú školu." usmiala som sa a zaspomínala som si na svojich priateľov, ktorých som nechala na Slovensku. Nevravím, že mi nechýbajú, to áno, ale aj tak si myslím, že tu mi je lepšie.
,,Hmm niekto sa nám tu rád vzdeláva." usmial sa na mňa a znova štuchol do môjho brucha. Ihneď som ho stiahla.
,,Daj pokoj. Školu neznášam nech je akákoľvek. Jediné, čo ma baví je anglina, v ktorej sa chcem zlepšovať čoraz viac." zasmiala som sa a môj pohľad sa stretol s tým jeho.
,,Podľa mňa hovoríš anglicky super. Niektorí ľudia sa ju učia aj 10 rokov a stále sú na úrovni začiatočníka. Ty máš asi na niečo také talent." usmial sa a prstom mi ďobol do líca.

,,Ďakujem ti." zasmiala som sa a čapla som ho po ruke, aby s tým ďobaním prestal.


Dúfam, že sa aspoň trošku páčilo.

Reakcie? :)

*K

4 komentáre:

  1. :OOO úžasný!..blbost, to je víc než jen úžasný! nen pro to ještě ani vymyslený výraz..jak je to dokonalý...:P next..:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. je to bohovské! krasna cast! :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. že či aspon trošku??? dokonale :) ***

    OdpovedaťOdstrániť
  4. jeeej :) je to kraasne.. super cast ;)

    OdpovedaťOdstrániť