piatok 6. marca 2015

Secrets. 37.kapitola - KONIEC


Tak. Po dlhej dobe, v ktorej som sa venovala tejto story, ju ukončujem.
Ak budete spokojní, s týmto koncom je to v poriadku.
Ak nie, nebojte, bude epilóg.
Možno v priebehu týždňa.
Ďakujem.
Za všetko.
Aj keď to je v poslednej dobe nič.
______________________________________________________________________

,,Nenávidím ťa, tak strašne ťa nenávidím!" vpľula som mu do tváre a odvrátila zrak.

,,Neboj sa, nie som na tom inak. Ty si si naozaj myslela, že som ťa miloval? Že som s tebou bol len preto, pretože som sa pri tebe cítil šťastný?! Tvoja naivita mi niekedy pripadala chorá, ale dievča ty toho v hlave veľa nemáš hľadiac na všetky veci, ktoré si mi trpela. Ver mi, mal som ťa rád, ale hlavným dôvodom prečo som ťa trpel, boli peniaze a prístup k účtom bez toho, aby som pohol prstom. A teraz, keď si ma nechala samého, odkázaného na iné zdroje, aby si mohla chrápať s niekým iným, ti to vraciam aj s úrokmi. Je mi úplne jedno ako skapeš, všetko čo chcem, sú tie prachy.“ Prstami mi držal bradu a nútil ma pozerať sa mu do očí. Ten chlap je chorý.
,,Sprav mi čo chceš, nič ti nedám. Už si toho mal odo mňa dosť a to stačí. Nenechám ťa robiť si, čo chceš.“ Povedala som až príliš pokojne a na jeho tvári sa zjavila zúrivosť. V sekunde sa z toho chlapa stalo väčšie zviera, než ktorým bol doteraz a jeho tvár nabrala odtieň sýtej červenej. Bez zaváhania sa naprahol a vlepil mi silné zaucho až som cítila ako mi ruplo v krku. V okamihu ma bolesť tak omráčila, že som upadla do tmy.

***

Niall

(o 3 dni neskôr)

,,Ako to, že ešte stále nič neviete?! To ste až tak neschopní?! Neviete vyhľadať cez GPS jeden zasratý mobil?! Dofrasa, tam niekde je moja priateľka a vy ste nepohli ani malíčkom, aby ste ju našli!!! Verte či nie za toto budete pykať! Len čo ju nájdeme, všetci tu dostanete padáka!!“ vrieskal som na najvyššieho poručíka Londýnskej polície a pomaly strácal nervy. 3 dni. 3 skurvené dni nie je po Laure ani stopy a oni sa už 3 dni snažia zistiť podľa GPS, kde sa môže nachádzať. Stále nič. Všetko je márne.
Človek by ani neveril ako sa môže báť o osobu, ktorú tak veľmi miluje. Ľudia sa vždy len sťažujú.
Spoznali sme sa tak a tak, toto nemôže fungovať. Je odo mňa príliš ďaleko. Čo ak ma nemiluje? Bránia nám v tom rodičia.  Nie sme často spolu, už ma to nebaví. Neviem či to zvládnem. Neviem, či sa to oplatí.
Dofrasa, keď už raz toho človeka miluješ, tak veľmi, ako tvrdíš, tak pre neho urobíš čokoľvek, nie?!  Ak si raz schopný položiť za neho život, tak ho položíš aj v tej najnenormálnejšej situácii. Ak chceš, tak si spôsob nájdeš!
,,Pán Horan, ukľudnite sa prosím. Robíme všetko, čo je v našich silách.“ Ozval sa najbližší z ľudí, ktorí boli okolo mňa a ja som na neho nespokojne fľochol.
,,Neukľudním sa! Už sú to tri dni a vy stále nič nemáte!! Ste neschopní! Ste úplne neschopní!! Ten chlap je chorý, môže ju aj zabiť a vy mi poviete, že sa mám ukľudniť?!“ triaška prechádzala každou žilou môjho tela a ja som sa snažil upokojiť. Týmto svojim vystrájaním ničomu nepomáham, ale ja si neviem pomôcť. Kolená sa mi opäť, ako ya posledných pár hodín, podlomili a ja som padol na tvrdú stoličku vedľa steny. Do očí sa mi natlačili slzy a medzi prstami mi ostalo pár odfarbených vlasov. ,,Prepáčte. Prosím, len ju nájdite a nech je živá a zdravá. O to jediné vás prosím.“  Zúfalý šepot opustil moje pery a na líca mi dopadli kvapky sĺz.
,,Niall, noták. Určite Lauru nájdu, len sa musíš upokojiť. Všetko bude dobré.“ Ozval sa Liam a prisadol si ku mne na tvrdú stoličku. Jeho paže sa obmotali okolo mojich ramien a pritiahol si ma k sebe.  Jeho náruč mala na mňa bratský účinok a ja som sa v ňom rozplakal ako malý chlapec. Pane bože, prosím ťa o jedinú vec a tou je, aby bola Laura živá a zdravá. Nech je kdekoľvek, len nech sa jej ten fagan nedotkne, pretože inak bude mať dočinenia so mnou a to sa mu páčiť nebude!
,,Liam, ani nevieš ako veľmi si to želám.“ Vzlykol som a utrel si slzy. Musím byť silný. Laura, nech je kdekoľvek, ma potrebuje.
,,Našli sme ju!“ výkrik vytrhajúci ma z temnoty beznádeje ma postavil na nohy.
,,Na čo čakáte?! Ideme po ňu! Neopovážte sa mi povedať, že mám ostať tu, pretože ma aj tak nezastavíte!“ rozhodne som sa narovnal, keď som videl, že sa snažia niečo namietať, načo sa všetci stiahli a vzali si veci, aby sme mohli vyraziť. Neboj sa láska, už som na ceste.

***

Laura

,,Napi sa, aby si mi tu neskapala. Ešte potrebuješ chvíľu žiť.“ Jeho slizký hlas sa zjavil pri mojom uchu a drsné prsty mi nadvihli tvár, aby mi pri perách pridržal pohár vody. Len čo sa tekutina dotkla mojich pier, odvrátila som tvár a kašľala na to, čo chce. Nenapijem sa ani vody z jeho rúk.
,,Daj mi pokoj. Z tvojich rúk nechcem nič. Všetko je buď otrávené alebo prekliate.“ Zasyčala som nenávistne a sledovala podlahu, ktorej farba už dôsledkom dehydratácie, chabla.
,,Dobre, ako chceš.“ Ľahostajným pohybom položil pohár k mojim nohám a následne sa vyrovnal. ,,Ešte stále si sa nespamätala?“ opýtal sa pobavene a znova ma chytil za tvár.
,,Neviem či si sprostý, hluchý, alebo úplný debil, ale nič ti nedám!“ precedila som pomedzi zuby a vytrhla sa mu.
,,Varujem ťa! Nebav sa tak so mnou!“ jeho výhražky ma už dávno prestali strašiť a tak som sa neprítomne usmiala.
,,Prečo ma už rovno nezabiješ?! Nevidíš, že to nemá cenu?“ opýtala som sa šepotom a mala som pocit, že žobrem o smrť. Niall, chýbaš mi.
,,Ver mi, rád by som, ale ešte stále nemám tvoje prachy. Musím prísť na spôsob, akým ich dostanem, keď mi ich sama nechceš dať a čo ty vieš, možno aj tak budem ešte potrebovať tvoj podpis, tak si nechávam zadné dvierka.“ Jeho prsty sa načiahli za jednou z dvoch zbraní, položených na nočnom stolíku stojacom vedľa postele, kde posledné dve noci spal a začal si ju obratne obracať v rukách. Celý čas tu bol so mnou, nemala som šancu sa pohnúť, ani rozmýšľať o nejakom úteku, pretože sledoval každý jeden pohyb, ktorý som urobila.
,,To mi radšej odsekni ruku a mňa zabi.“ Povedala som bezvládne a cítila úplnú bezmocnosť. Vedela som, že zomriem. Ak by Niall vedel kde som, už by tu dávno bol. Možno mal Rob pravdu a tak mu len spraví láskavosť. Možno len nevedel ako ma má slušne poslať, tam, kam patrím a Rob mu len ušetril starosti. Milujem Nialla celým svojim srdcom, ale musím sa pripraviť na to, že ho už nikdy neuvidím. Nepozriem sa do jeho krásnych oceánovo-azúrových očí, nevpletiem si prsty medzi jeho hodvábne vlásky, ktoré chce mať najviac blond, ako sa to len dá. Nebudem sledovať to, aký je rozkošný, keď spí, ani nepocítim aké to je, keď si cez môj pás prehodí ruku, aby sa aj v spánku uistil, že ležím vedľa neho. Už nikdy sa nebudem smiať na tom, ako bude tancovať len v boxerkách a ja ho budem chcieť uhryznúť do jeho krásnej prdelky. Už nikdy nebudem môcť rozjímať nad jeho krásou a nevinnosťou. Už nikdy nepocítim jeho dotyky, bozky alebo objatia. Dokonca už nikdy nepocítim ako ma sleduje, keď si myslí, že ho nevidím. Už s ním nebudem len tak leňošiť na gauči a sledovať romantické filmy s popcornom a červeným vínom, ktoré aj tak vždy skončilo len milovaním. Nebudem sa môcť za neho vydať ani mať s ním malé Horančatá, ktoré by boli takými istými anjelmi akým je on. Toľko veľa vecí mu nebudem môcť dať. Snáď sa dostane cez to, že budem mŕtva a bude šťastný aj s niekým iným. Budem žiarliť, ale budem na neho dávať pozor a dohliadať na to, aby mu neublížila a aby bol šťastný.

Už nikdy neuvidím svoju najlepšiu kamarátku. Nebudem na jej svadbe so Stylesom a neuvidím ani ten malý zázrak, ktorý jej rastie v brušku. Nebudem ju môcť objať ani sa smiať na úplných blbostiach, ktoré aj tak nemajú pointu. Dúfam, že si to otec nerozmyslí a náš byt jej nechá. Chcem, aby sa mala tak dobre, ako sa mala doteraz. Snáď sa na mňa nebude nikto hnevať.

Ach otec. Celý život som premárnila tým, že som nevedela, že existuješ a teraz, keď si ma zázrakom našiel, tak ťa opúšťam. Som si istá, že to zvládneš. Marie a Jacob tak isto a budete šťastní akoby som ani neexistovala.  Život bezo mňa je určite ľahší, ako so mnou.

,,Laura! Laura!“ Niallov hlas mi odznieval v ušiach a moja hlava sa zdvihla akoby som vstala z mŕtvych. Určite mám halucinácie. Taký je už účinok dehydratácie. Pozrela som sa na Roba, ktorý do rúk vzal zbraň a zamieril si to k vchodovým dverám. Toto nebola halucinácia. To bol naozaj Niall.
,,Niall, dávaj si pozor!!“ zakričala som z plných pľúc a začala sa mykať z povrazov, keď som videla ako sa Rob približuje k dverám. Môjmu chlapovi sa nesmie nič stať.

**

Niall

,,Pán Horan! Tam predsa nemôžete ísť!“ začul som krik spoza môjho chrbta, keď som utekal smerom k starému domu skrytému medzi hustým lesom.
,,To ma nezaujíma!“ zvrieskol som a snažil sa počúvať odozvu.
,,Niall, dávaj si pozor!!“ začul som ten hlas, ktorý bol plný strachu a bezmocnosti, no aj napriek tomu som bol neskutočne šťastný, že žije a že ju počujem. Bez rozmyslu som sa vrhol do dverí, z ktorých som začul krik. Prudko som otvoril dvere a jediná vec, ktorú som začul pri sledovaní Laury, vyslobodzujúcej sa z povrazov, v ktorých bola priviazaná asi celý ten čas, bol výstrel, pričom mi hruď preťala silná bolesť. O pár sekúnd neskôr som začul ešte jeden, ale moje zmysly neboli schopné rozoznať odkiaľ pochádzal. Zlyhal som. Nezachránil som ju. Pohľad som sklonil smerom dole a otvorenú dlaň som priložil na krvácajúcu ranu v mojej hrudi. Sila, ktorú som ešte pred pár minútami cítil sa vytratila do neznáma a bolesť úplne paralyzovala moje telo. Cítil som, ako som tvrdo dopadol na podlahu a o pár sekúnd som videl anjela, ktorý ma chytil do náruče a niečo rozprával. Nemohol som ho počuť. Vyzeral úplne ako Laura a z očí mu tiekli slzy. Krvavá dlaň sa vystrela a dotkla sa jej dokonalej tváre. Možno som ju zachránil a jej život je v bezpečí. Bola krásna, ale nesmela plakať. Musela prestať plakať. Všetko na čom záleží je to, aby bola šťastná. Aj keď to nebude so mnou a po mojom boku.
Kriste, ja ju milujem. Milujem ju viac než čokoľvek na svete, čo môže existovať. Pamätám sa na ten pocit, keď som ju držal v náručí. Keď som sa s ňou smial na všetkých blbostiach, ktoré sme stvárali. Keď som ju miloval a ochutnával každý kúsok jej tela. Tak veľmi som túžil vziať si ju za ženu a mať s ňou rodinu. Milujem tú ženu viac než nočná obloha miluje hviezdy a nemôžem bez nej dýchať. Ona je môj kyslík.
,,Navždy ťa milujem, Laura.“ Zašepkal som poslednými silami a poddal sa temnote. Zbohom, láska.

7 komentárov:

  1. Mojooooo :'((( zase pláču :( Ikdyž už je konec,byla to krásná povídka jako všechny od tebe!!! <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak. Teraz ked som sa ukludnila pisem poriadny komentar. Dakujem za Lauru (meno). Dakujem za Lauru s Niallom (Nauru). Dakujem za ich vztah. Dakujem za Roba (poznam jedneho (nanestastie), potom ti o nom poviem, ale dakujem, ze Rob je zly). Dakujem za jej otca, pretoze ja som otca nikdy nemala. Dakujem za dovolenku, kde sa stretli. Dakujem za ten vylet do zatoky. Dakujem za babatko, ktore pride na svet. Dakujem za tajomstva. Dakujem za Secrets. Dakujem za imaginestoriess. Dakujem za teba. Dakujem Ti.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. akoze prepac ale ty cakas ze budeme pridavat komenty atd atd. ale neodpovedas nam na nich? zvykla si mat aj 30 komentarov, cize 15, lebo si na ne odpovedala. teraz pridas cas raz za 2 mesiace a myslis si ze kazdy bude jasat ze si pridala novu cast. prve dni som pozerala, ci si pridala novu cast, ale potom ma to prestalo bavit a prisla som sem po dvoch mesiacoch a tu huraaa jedna cast.
    cast je skvela ale aktivita je sprepacenim na hovno. ste tu tri adminky a jedina ty si aktivna a aj to po tyzdnoch. Nechcem byt drza alebo tak nejak ale chapes.. neda sa to takto. bud pozastav blog a stanov si cca den, kedy prides, aby sme vedeli alebo zrus cely blog. bola by to skoda, ale takto to je este horsie. cast je skvela.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S odpoveďou na tvoj komentár som si dávala strašne načas a ospravedlňujem sa ti za to, ale potrebovala som si to dať v hlave dohromady. Neskutočne ti ďakujem, že si ho napísala.
      Rozmýšľala som, čo ti na neho odpíšem a tak asi začnem od začiatku.
      Prvou vecou, ktorú mi kritizuješ je tá, že neodpovedám na komentáre. Na komentáre odpovedám. Možno nie rovno pod ne, ale ako si si všimla napríklad tie dva komentáre nad tvojim sú od dievčat, s ktorými si píšem, takže odpoveď na ich pochvalu a komentár sú v súkromnej správe, pretože viem, že takto je to pre nich jednoduchšie. Na to, že neodpovedám aj na skoršie mám takú istú odpoveď. Dievčaťu, ktoré nepoznám alebo nie som s ním v kontakte odpíšem, ale keďže väčšinou sú to len dievčatá, ktoré poznám, tak máš vysvetlenie vyššie.
      Druhá vec je tá, že sa na mňa hneváš, že časti nie sú tak často ako bývali. Máš pravdu, ver mi, máš neskutočnú pravdu, pretože ja si myslím to isté. Lenže musíš mi veriť, že sa snažím. Som človek, presne ako ty a v poslednej dobe je toho na mňa dosť. Popravde, chcem sa venovať škole (keďže o rok maturujem) a hlavne ľuďom, ktorí sú okolo mňa, a na ktorých mi záleží, pretože vtedy som na úkor písania odstrkovala od seba dôležitých ľudí a to už viac nechcem. Rada by som písala častejšie, stále to milujem a to je aj jeden z dôvodov, prečo tento blog ešte stále existuje. Milujem písanie, ale musíš ma brať tiež ako človeka.
      Neber to ako výhovorku, samozrejme, že ak by som bola na tvojom mieste, tak úprimne na takúto aktivitu kašlem. To máš pravdu, takže je len na tebe ako s tým naložíš. Nebudem ťa o ničom presviedčať, len ti píšem ako to je a ty už sprav svoje rozhodnutie. Neber to zas tak, že mi na čitateľkách nezáleží, ale naozaj nie som ten typ človeka, ktorý by niekoho do niečoho nútil. :)
      K tým trom adminkám, ktoré "sme" tu. Nie sme. Janii už nepíše a asi je moja vina, že si myslíte, že ešte bude, takže asi musím dať dokopy malé detaily a Ivetka, popravde, sľubovala mi, že pokiaľ sa jej notebook opraví, tak bude pridávať, lenže jej notebook bol v oprave už pred rokom a to si nie som celkom istá, či niečo bude, takže som tu ostala ja, presne tak, ako od začiatku.
      O tom stanovení dňa, kedy budem pridávať už rozmýšľam dlhšie a už dlhšie plánujem aj nejaké zmeny, tak prosím ešte o chvíľu strpenia.
      Ďakujem za pochvalu k časti, veľa to pre mňa znamená, keďže v poslednej dobe strácam motiváciu a vieru samej v seba. Veľa to pre mňa znamená, presne ako kritika.

      Sľubujem. Tu a teraz ti sľubujem, že sa budem snažiť, ale dovolím si požiadať o niečo aj ja teba. Ak sa dostaneš až sem a prečítaš si to, snaž sa ma pochopiť. To je všetko, čo od teba žiadam.




      Odstrániť
  4. Klaudii, promiň, že po takové době, ale úplně jsem zapomněla mezi tím stresem ve škole. Poslední část mě překvapila. Nemám ráda smutné konce, ale zvyklá jsem si, že ne všechno musí končit HappyEndem :) Byl a je to dokonalý příběh, a budu se těšit na tvé nové díla ;))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zlatko, nemáš sa mi vôbec za čo ospravedlňovať.
      Presne to som chcela, aby ťa prekvapila a dúfam, že epilóg, čo o chvíľu pridám ťa prekvapí taktiež.
      SadEnd tiež nie je moja šálka kávy, ale potrebovala som urobiť niečo nečakané, tak mi to snáď odpustíš.
      Ďakujem ti najviac ako to len ide a dúfam, že nesklamem. :)

      Odstrániť