Dreams come true. 32.kapitola

Stále je víkend! :D

Budem sa snažiť prispievať každý víkend, pretože vtedy mám asi najviac času a nebudem sa mať na čo vyhovárať. :)

Ak by som nestíhala alebo nemohla, tak napíšem na blog, aby ste vedeli, že časť proste nebude.

A teraz šup.

___________________________________________________________________________________________

Očami som prehľadávala priestory prízemia nášho domu a hľadala akýkoľvek

nebezpečný náznak pohybu. Malými krokmi som sa prilepená o stenu pohybovala smerom k obývačke a cez roh nazrela do miestnosti prečesávajúc priestor. Všimla som si postavu sediacu na pohovke, ktorá v dlaniach zvierala telefón a z môjho srdca padol sto tonový balvan.

,,Liam?“ vydýchla som a zvesila plecia púšťajúc svietnik na zem. S hlasným cinknutím dopadol na tvrdú podlahu a Liamova hlava sa zdvihla, aby sa na mňa pozrel. Na jeho tvári sa rozležal jemný úsmev a moje kolená sa podlomili.

,,Zlatko.“ Šepol do vzduchu a moje nohy sa konečne rozhodli pohnúť. Vôbec som netušila, čo robil u mňa doma, keďže mal byť na turné v Južnej Afrike, ale vôbec som sa nesťažovala. On bol jedinou osobou, ktorú som teraz naozaj potrebovala.

,,Čo tu robíš?“ opýtala som sa hádzajúc sa mu do náruče a objala jeho pevné telo medzi mojimi rukami.

,,Musel som ťa vidieť.“ Jeho ruky držali moje telo pokope a ja som sa cítila konečne tak, ako som sa chcela cítiť. Uvoľnená a na chvíľu šťastná.

,,Ale čo koncerty?“ síce som bola neuveriteľne šťastná, že bol pri mne a objímal ma, nemohla som dovoliť, aby vynechával koncerty len kvôli mne. 

,,Najbližší koncert máme v Johannesburgu o štyri dni, takže teraz mám chvíľu voľno, aby som mohol tráviť čas s tebou.“

,,Som rada, že si tu.“ Usmiala som sa, keď som sa odtiahla od jeho hrude a zapozerala sa do jeho orieškových očí. Bez slova si obmotal dlane okolo mojich stehien a nadvihol ma do vzduchu. S hlasným písknutím a smiechom som si obtočila nohy okolo jeho pása a držala sa, aby som nespadla.

,,Aj ja som rád, že som tu. Ako sa máš? Ako sa cítiš?“ spŕška otázok ma umlčala a obaja sme sa zvalili na gauč.

,,Ak poviem, že zle, pobozkáš ma?“ jemný úsmev zasiahol moje pery a Liamove oči sa rozžiarili aj keď sa snažil tváriť ustarostene.

,,Ak to povieš len preto, aby som ťa pobozkal, tak áno.“ Prstom si namotal pramienok mojich vlasov a slabými pohybmi sa s ním hral, pričom moje viečka oťaželi.

,,Tak sa mám zle.“ Šepla som a pomaly otvorila oči, aby som videla ako sa jeho tvár približuje k tej mojej. Jeho pery stretli moje a moje telo sa naplo od príjemného pocitu, ktorý mnou prešiel. Moje srdce bilo ako o život, akoby ma pobozkal po prvýkrát, možno ešte silnejšie a moje vnútro vybuchlo v šťastí. Bozkov medzi nami bolo už nekonečne veľa, ale pocit, ktorý som zažívala som necítila ešte ani raz, čo sa naše pery spojili.

,,Je to lepšie?“ úsmev neopúšťal jeho pery, keď sa naše tváre od seba odlepili pre nevyhnutnú dávku kyslíka.

,,Pobozkáš ma ešte raz?“ zasmiala som sa a snažila sa nahodiť psie oči.

,,Prečo nepobozkáš ty mňa?“  otázku nemusel klásť na dvakrát, pretože bez mihnutia oka som sa znova prilepila na jeho pery a nechala svoje telo, myseľ a hlavne samú seba, aby bolo šťastné.

**

,,Vlastne, ako si sa sem dostal?“ opýtala som sa, keď sme sa rozvalený na pohovke napchávali popcornom a pili bilinkový čaj.

,,Už si nespomínaš, že viem, kde máte skrytý kľúč od domu?“ s nadvihnutým obočím sa na mňa zapozeral a ja som sa rozosmiala.

,,Samozrejme, že spomínam.“ Usmiala som sa a dopriala si dúšok čaju.

,,Najprv som to takto neplánoval, ale keď som si všimol, že nie si doma aj keď Nickie mi tvrdila, že budeš..“ prevrátil očami a ja som sa znova zasmiala ,,Tak som si povedal, že radšej vojdem do domu a nenechám novinárom príležitosť zistiť, že som tu. Dúfam, že to nevadí.“  Zasekol sa vo vete a do úst si vložil za hrsť popcornu.

,,Nevadí, len som sa zľakla. Určite si spomínaš na to, čo sa stalo minule.“ Striasla som sa od strachu, ktorý mnou prešiel a Liamova sánka stuhla. V okamihu sa presunul ku mne a ruky obmotal okolo mojich pliec, pričom si ma pritiahol do náruče, aby ma mohol skryť do ochranného objatia.

,,Už ti nikdy nikto neublíži. To ti tu na tomto mieste prisahám.“  Povedal odhodlane a pritiahol si ma k sebe akoby ma chcel skryť pred všetkým zlom sveta.

,,Liam, nedokážeš ma ochrániť pred všetkým.“ Usmiala som sa načahujúc sa po vzduchu, ktorý mi nedochádzal do pľúc.

,,Dokážem! Urobím všetko pre to, aby si bola šťastná a v bezpečí.“ Zaťal sa a zapozeral sa mi do očí.

,,Dobre dobre.“ Rozhodla som sa nehádať sa s ním a pritúlila sa k jeho telu.

,,Čo ak by sme sa vybrali na piknik?“ v sekunde zmenil tému a mne sa rozžiarili oči.

,,Na náš kopec?“  iskričky, ktoré sa mi odrážali v očiach som videla aj bez toho, aby som sa videla.

,,Aj na koniec sveta, ak si to budeš priať.“ Zasmial sa a postavil sa s natiahnutou rukou, aby mi pomohol na nohy.  Usmiala som sa a s prudkým pohybom som sa prisala na jeho pery. Snažila som sa nespadnúť z nôh, ale Liamove dlane ma držali okolo drieku, takže stretnutie s chladnou podlahou sa nekonalo.

_____________________________________________________________________________________

Prosím prepáčte, že je tak krátka, ale keďže môj notebook je tam kde si myslím, tak som sa musela snažiť a toto bolo všetko, čo som stihla. Sľubujem, že najbližšia bude dlhšia a lepšia.

Komentáre?

Prosím. ^^