Dreams come true. 33.kapitola

Wueej!

Ďalšia kapitola je tu. 

Možno bude nudná, ale nech. Nebojte sa, napätia sa ešte dočkáte, doteraz to bolo také light.

Dúfam, že sa bude pááááčiť.

____________________________________________________________

,,Dáš si ešte z džúsu?“ opýtala som sa Liama, keď sme oddychovali a užívali si prítomnosť toho druhého na našom kopci, skrytý pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich.

,,Môžeš mi naliať.“ Zasmial sa a pod nos mi strčil prázdny plastový pohár, aby som ho naplnila chutnou tekutinou.

,,Viem, že som vybrala dobrý.“ Zatiahla som som vyplazujúc jazyk a usmiala sa čo najžiarivejšie, keď som si všimla ako na mňa zazrel. Nákup spravil on ja som musela sedieť v aute, aby si nás nikto nevšimol, pretože inak by sme sa súkromia nedočkali.

,,Samozrejme, že si dobrá vo vyberaní džúsov. Hlavne mojimi rukami a očami.“ Zasmial sa a ukazovákom mi ťukol do líca, kde sa mi s úsmevom vytvorili jamky.

,,Veď vravím.“ Zasmiala som sa a ľahla si do jeho náruče vystavujúc sa pálivemu slnku. Užívala som si lúče pretekajúce do mojej pokožky a pohľad na usmievajúceho sa Liama.

,,Rozmýšľal som o niečom, ale neviem či s tým budeš súhlasiť.“ Slová opúšťajúce jeho pery ma prinútili zbystriť pozornosť a zdvihnúť sa, aby som sa mu mohla pozrieť do očí.

,,S čím nemám súhlasiť?“ zasekla som sa a zložila si okuliare z očí všímajúc si ako Liam znervóznel.

,,No totižto, keď som videl ako sa trápiš v posledných dňoch, tak som nejako chcel nájsť spôsob, aby si bola šťastnejšia, aby si prešla na iné myšlienky a nerozmýšľala o tom, čo sa stalo. Takže, som si myslel alebo lepšie povedané prebehlo mi mysľou, či by si so mnou nechcela odletieť na turné. Samozrejme, nie na celé, ale aspoň do konca prázdnin, aby si nemusela byť sama. Takých päť koncertov a potom máme dva mesiace voľno, takže by sme boli prakticky celý čas spolu.“ Pohľadom prečesával moju tvár hľadajúc náznak emócie, ale ja som bola natoľko prekvapená, že som sa na nič nezmohla.

,,Eeh, páni, prekvapil si ma.“ Zasmiala som sa, keď som videla ako na nože sa cíti, aj keď som nechápala prečo, keďže to bola celkom normálna otázka. ,,Nooo, samozrejme, že pôjdem rada. Vieš veľmi dobre, že milujem cestovanie a to, že by som tam bola s tebou by tomu len pridalo na výnimočnosti. Takže pôjdem rada, ale je to potrebné najprv prediskutovať s mojou mamou, ktorá príde až pozajtra.“ Zasekla som sa dúfajúc, že to nebude problém a sledovala ako sa na Liamovej tvári rozlieva úsmev.

,,Takže so mnou pôjdeš?“ opýtal sa neveriacky a v očiach sa mu zaleskli iskričky.

,,Ak mi to mama dovolí, tak veľmi rada.“ Usmiala som sa a mala chuť Liama vyobjímať za to, že na mňa tak myslí.

,,Dúfam, že áno.“ Úsmev z jeho tváre nie a nie zmiznúť. Jeho ruky sa roztvorili dokorán a ja som sa zdvihla, aby som sa mu mohla schúliť do náruče. Sadla som si na neho obkročmo a prsty som si vplietla do jeho vlasov.

,,Ľúbim ťa.“ Šepla som potichu a usmiala sa, keď sa jeho úsmev ešte viac rozšíril.

,,Veľmi dobre vieš, že aj ja teba.“ Zašepkal naspäť a dlaňami chytil moju tvár, aby sa jeho pery mohli priblížiť k tým mojim. Kŕdeľ motýlikov opäť roztrepotal svoje krídla v mojom bruchu a ja som sa musela zaškeriť do bozku. Nikdy nechcem opustiť túto náruč a už vôbec nie tohto človeka, ktorý sa pre mňa postupne stáva všetkým na čom záleží.

**

,,Vitajte doma.“ Usmievajúc som sa postavila z gauča, kde som si vychutnávala poobednú kávu a sledovala nudnú televíznu reality show len aby som zahnala nudu, a vybrala sa pozdraviť rodičov, ktorí sa zjavili vo vchodových dverách.

,,Ahoj zlatko.“ Mamina strhaná tvár sa pokúsila o úsmev, ktorý sa ale nedotkol jej očí a cestovnú tašku položila na zem s ocom v závese za ňou. Prešla som pár krokov a prekonala vzdialenosť medzi nami, aby som ju mohla objať.

,,Aký bol let?“ opýtala som sa chúliac sa v jej náručí a zazrela na oca, ktorý vyzeral rovnako unavene ako mama.

,,Dlhý a nepokojný, ale sme radi, že sme doma. Ako si sa mala ty? Vyzeráš lepšie ako naposledy čo som ťa videla.“ Vyzvedala a odtiahla sa, aby sa mi mohla zapozerať do teraz už šťastnejších očí, ktoré žiarili len vďaka Liamovi a jeho prítomnosti pri mne v posledných hodinách.

,,Je mi lepšie, ale to len vďaka Liamovi, ktorý priletel domov len kvôli mne.“ Usmiala som sa dávajúc svojim slovám význam.

,,Chceš mi povedať, že priletel z turné len kvôli tomu, aby bol s tebou?“ prekvapenie v jej tvári sa ani nesnažila zakryť a ja som prikývla. ,,Tak to ťa má naozaj rád.“ Skonštatovala a odtiahla sa, aby si to zamierila do kuchyne.

,,Je na tom niečo zlé, že ma má rád?“ podráždenie v mojom hlase bolo očividné, keď som mamu nasledovala do kuchyne a sledovala ako si pokojne nalieva kávu do jej obľúbeného hrnčeka.

,,Samozrejme, že nie je. Mňa to len teší. Som rada, že si konečne s niekým normálnym aj keď neviem či to slovo vystihuje Liama.“ Zasmiala sa, keď si uvedomila, že Liam až tak normálny nie je. V dobrom slovazmysle.

,,Nejdeš si radšej pospať? Rozprávaš blbosti a neviem či ti to prospieva.“ Podráždenie vystriedal úsmev a ja som sa priblížila k nej, aby som jej z rúk vytiahla kávu.

,,Musím pracovať.“ Snažila sa vyznieť sviežo, ale únava v jej očiach to poprela.

,,Práca počká do zajtra. Ber si príklad z ocka.“ Hlavou som ukázala na gauč, kde už oco spokojne odfukoval s rukou založenou v nohaviciach. Nechápala som tento jeho zvyk počas spánku, ale keď mu to takto vyhovuje, tak nech.

,,Máš pravdu. Nechaj ho tam on sa potom preberie a vezme do spálne. Čo budeš robiť ty?“ opýtala sa odrazu a zapozerala sa na mňa skúmavým pohľadom.

,,Asi zavolám Nickie alebo niečo a potom budem s Liamom. Neboj sa, nejaký ten plán si už vymyslím.“  Ubezpečila som ju a vytlačila z kuchyne, aby si to zamierila na poschodie do ich spálne.

**

,,Dobrý deň pani Grant.“ Slušný pozdrav opúšťajúci Liamove pery mi vyčaril úsmev na tvári až som si musela zahryznúť do vnútornej strany líca len aby som sa nerozosmiala.

,,Ahoj Liam. Ako sa máš?“ mamina tvár sa rozžiarila len čo si všimla, že sme vošli do kuchyne a otočila sa nám tvárou.

,,Ďakujem za opýtanie, je mi skvelo.“ Zasmial sa a nervózne sa ošil. Vedela som, že je nervózny z rozhovoru, o ktorý sa chce o chvíľu pokúsiť, ale že je to až tak intenzívne som netušila. ,,Ako sa máte vy?“

,,Na základe posledných udalostí je to v norme.“ Odpovedala s milým úsmevom a odpila si z čaju, ktorý mala v rukách.

,,Je mi to ľúto, ale som rád, že sa máte dobre. Uhm, rád by som s vami prebral jednu vec, teda ak by ste si na mňa našli čas, prinajlepšom osamote.“ Nervozita sa z jeho hlasu odrazu vytratila a do jeho postavenia sa vrátilo sebavedomie.

,,Samozrejme. Poď do mojej pracovne, tam budeme mať súkromie.“ S pohľadom upretým na mňa a na moje otvorené ústa ukázala smerom k jej pracovni a Liam ma pustil, aby ju mohol nasledovať.

,,A čo ja?“ opýtala som sa zaskočene, keď sa na mňa Liam usmial a zastavila ho v pohybe.

,,Bude lepšie ak to vybavím ja. Choď sa obliecť pôjdeme niekam na obed.“ Pobozkal ma na čelo nechávajúc ma stáť v strede kuchyne a vybral sa za mamou.

Ak sa vám nechce komentovať (čo by sa vám mohlo), tak som pridala menšie reakcie pod časť, môžte dať svoj názor aj tam.

Ďakujeeeeem.

Mám vás rada.