utorok 13. novembra 2012

God's wings 19th



Ďakujeeeem nádherne, za také krásne komenty :) slzy v očiach :) prepáčte, že časť takto neskoršie, ale práve som ju len dopísala, takže čerstvo-čerstvá :)..Janii

Emma

„Mami?“ oslovila som ju hneď na to, ako naštartovala auto. „Môžeme sa o tom, prosím, normálne porozprávať?“ žiadala som ju aj keď som vedela, že je to viac-menej márne.
„Emma.“ vydýchla si a moje srdce bilo ako o 'závod'. „Mám za sebou dlhý a náročný deň v práci. Ja prosím teba..nechajme túto, podľa mňa zbytočnú, ale ako vidím pre teba dôležitú konverzáciu na doma, dobre?“ hovorila tak bezducho, až mi to pripadalo hrôzostrašné. Čo sa stalo s mojou mamou? Teda..vlastne, prečo moja mama nie je ako iné mamy? Dobrá, láskavá a hlavne milujúca svoje dieťa za akýchkoľvek situácií a možných prešľapov?
„Nie je to zbytočné.“ precedila som pomedzi zuby a pohľad upriamila dopredu.

„Mami, prosím...porozprávajme sa konečne.“ doslova som ju prosila v predsieni, kde si dala dolu ľahký kabát a vyzula sa. Nič mi nepovedala, a to ma sklamalo a nahnevalo zároveň. Pokračovala do kuchyne, kde som ju nasledovala. Dnes sa to musí konečne vyriešiť...
„Prečo si taká?“ ostýchavo som sa opýtala, keď z neveľkej tašky, ktorá ležala na linke vyberala akési suroviny, ktoré kládla do chladničky.
„Emma, nepýtaj sa ma hlúposti a radšej mi pomôž.“ tvárila sa, akoby sa pred chvíľou nič nestalo. Akoby ma s Harrym ani vôbec nevidela. Možno by to niekoho tešilo, že možno chce len na to zabudnúť, ale akceptuje to, ale moja mama si to nechcela len priznať, pretože sa tej pravdy bála.
„Prestaň!“ skríkla som, aj keď som nechcela. Praskli mi nervy.
„Takto sa so mnou nebudeš rozprávať!“ napomenula ma matka s kamenným výrazom v tvári a ďalej sa venovala vykladaniu nákupu, čo ma privádzalo do šialenstva.
„Prečo mi nedovolíš byť šťastná? Čo také zlé robím, hm? Prečo nemôžem mať chlapca ako iné dievčatá v mojom veku? V čom mám byť iná?“ sypala som na ňu jednu otázku za druhou a vlastne som ani len nečakala na odpoveď. Aj keď tú som tak veľmi potrebovala.
„Nemôžeš spraviť rovnakú chybu ako ja! Stačilo?!“ päsťami buchla po linke a zaprela sa o jej okraj.
„Akú chybu? To, že som sa narodila je pre teba taká veľká chyba? Ťaží ťa fakt, že žijem?“ do očí sa mi hrnuli slzy, ale rýchlym žmurkaním som sa ich snažila potlačiť a nedovoliť im, aby prekonali hrádzu viečok.
 „Bolo to ťažké Emma! Ani si nevieš predstaviť ako!“ čakala som, že bude kričať, ale že sa jej bude hlas lámať pri každom slove, som si naozaj nepredstavovala. „Nechcem, aby si to zažila aj ty.“ hlesla.
„Mami..“ prešla som k nej a chytila ju za ruky. „To, že s niekým chodím neznamená hneď, že s ním musím spávať a plodiť deti.“ snažila som jej objasniť našu situáciu. Už sa mi aj zdalo, že by sa to mohlo upokojiť, ale mama si to neželala.
„Tak o tom som presvedčená, pretože ti zakazujem, počuješ? Zakazujem ti stretávať sa s tým chlapcom! Nebudeš chodiť vonku, vlastne do skúšok nebudeš chodiť vôbec nikam!“ kričala po mne. „Budeš sa doma učiť a buď rada, že ti nezoberiem mobil a notebook.“ ruky si zložila na prsiach a chŕlila na mňa príkazy a zákazy v jednom tempe.
„To nemôžeš.“ krútila som hlavou, pričom sa mi jedna slzička skotúľala po hladkom líci. Neviem si predstaviť život bez Harryho..proste neviem! Táto myšlienka ma ešte viac sužovala a obávala som sa jej viac ako vlastnej smrti.

„Ale môžem.“ zasmiala sa. „Si moja dcéra a pokým bývaš pod mojou strechou, budeš dodržiavať MOJE pravidlá.“ nadvihla obočie a tvárila sa nanajvýš isto.
„To nespravíš! Som predsa dospelá!“ obraňovala som sa. „Mám vlastné práva..nemôžem mi zakazovať vídať sa s ním.“ náš rozhovor sa skôr podobal na štekanie psov ako na rozhovor matky s dcérou.
„Ešte raz ho spomenieš Emma, tak..“
„Tak čo? Vyhodíš ma z domu? Mama, prečo z toho robíš takú vedu, hm? Už mi konečne povedz, čo je ten najväčší problém! Je to len chlapec!“ rozhodila som rukami.
„Práve, že je to chlapec a ty moja pekná, si dobre vychované dievča, ktoré to v živote dotiahne ďaleko! Nebudeš sa zahadzovať s nejakým niktošom! Počuješ?! Už sa s ním nestretneš!“ ukazovák mi mierila na tvár a posledné slová vyslovila s výhražným prízvukom.
„Ale ja ho ľúbim!“ skríkla som, pričom som v momente ucítila trpkú chuť silnej facky, ktorá pristála na mojom líci. Slzy mi vyhŕkli už samé a vzlyky rovnako.
„Toto už nikdy nehovor! Lásku máš venovať iba Bohu a nie nejakému chlapcovi.“ kričala po mne v tesnej blízkosti, čo spôsobilo, že mi po celom tele naskákali zimomriavky. Prerývane som dýchala a slzy mi padali po tvári ako veľké zelené hrachy. Už som to ďalej nemohla počúvať, nezvládala som to. S plačom som sa rozbehla do predsiene, kde som si na nohy natiahla botasky a zostra otvorila dvere. Tam stál dosť prekvapený ocko, ktorý ma len mlčky pozoroval. S pravidelnými vzlykmi som ho obišla a bežala preč. Počula som, že za mnou kričí, ale neotáčala som sa. Utekala som ako o život, aj keď som vlastne nevedela kam.

 Pri behu som stále plakala a vzlyky mi znemožňovali dýchanie. Na chvíľu som zastala, ale potom ma premkol strach, že vlastne nemám kam ísť. Nebola som schopná postaviť sa vlastnej matke a tým, že ujdem z domu to akože dokážem? Pýtala som sa samej seba, aj keď odpoveď som poznala. Odrazu ma vyrušilo trúbenie. Prebrala som sa z vlastného rozmýšľania a videla som ako predo mnou stojí taxík a šofér sa ma niečo pýta. Asi chce vedieť či chcem nastúpiť alebo nie. Nastúpila som. Nadiktovala som mu adresu, kde som čakala prístrešie, ale hlavne útechu.

S veľkým nádychom, pričom som si snažila utierať stále padajúce slzy po mojej tvári, som zaklopala na veľké biele drevené dvere a čakala, či niekto otvorí. Stalo sa tak..
„Emma? Č-čo tu robíš?“ Liam bol prekvapený, ale neviem či viac z toho, že ma vidí alebo, že ma vidí práve v takom stave v akom som bola. „Stalo sa niečo?“
„Je doma Harry?“ vyrapotala som zo seba.
„Áno je, ja ho..Harryyyyy.“ zakričal na poschodie a pustil ma dnu. Bola mi zima, keďže vonku sa už dávno zotmelo, ale viac ma trápila tá bolesť vo vlastnom vnútri, ktorú nevylieči žiadny horúci čaj alebo teplá prikrývka.

Harry

Do čerta! Čo sa deje? Prečo mi nedvíha? Trápil som sa, keď mi Emma neodpovedala na žiadnu sms-ku a už skoro hodinu nezodvihla telefón a ani sa neozvala. Bál som sa. Viem, je to jej matka, ale po tom všetkom čo mi o nej hovorila a po našom dnešnom stretnutí som mal doslova husiu kožu, keď som si predstavil čo asi musí Emma zažívať. Behal som po celej izbe a nervózne v ruke zvierala mobil, ktorý nie a nie zazvoniť. Chalani v obývačke hrali nejakú hru, ale ja som nemala chuť na nič. Chcel som len vedieť či je Emma v poriadku, len to som potreboval. Čo by som dal teraz za to, aby bola pri mne...

„Harryyyyy.“ v premýšľaní a vlastne v sebatrýznení vlastnými myšlienkami ma vyrušil Liam. Čo môže chcieť práve teraz? Nadával som, ale predsa som vyšiel z izby a zamieril si to k schodisku.
„Emma!“ skríkol som, keď som ju videl, ako bezducho stojí v predsieni a z celých síl sa snaží nerozplakať sa. Jej červené oči však naznačovali, že to sa jej v nedávnej minulosti nepodarilo. Rýchlo som prekonal tých pár schodov a bez zbytočných rečí si ju doslova uväznil v náručí. Vo chvíli, keď si hlavu zaborila do mojej hrudi, pričom sa citeľne uvoľnila a ja som ďakoval Bohu, že ju držím tak pevne, sa hlasno rozvzlykala. Liamovi som naznačil, aby nás nechal, a tak sme osameli.
„Pššt.“ chlácholi som ju. „Emma, zlatko..“ hladil som ju po chrbte, ale keď ani po dosť dlhej chvíli jej vzlyky neustupovali a zdala sa mi každou sekundou slabšia a slabšia vyhodil som si ju do náruče a niesol do izby.

Jemne som ju položil na moju posteľ, pričom som jej dal dole botasky a rýchlo si k nej ľahol. Stále plakalo, čo ma ubíjalo a fakt, že neviem dôvod jej smútku ma dostával do stavu šialenstva. Nič som sa jej však nepýtal. Pritiahol som si ju do náruče a stále ju tíšil. Ona sa mi v ňom schúlila, ale stále plakala. Keď sa po chvíli jej plač zmiernil a už tak prerývane nedýchala odvážil som sa osloviť ju.

„Emma..“ odhrnul som jej pramienok vlasov z tváre, aby som jej videl do očí. Boli červené a celé opuchnuté. Dolnou perou jej triaslo, vlastne ako celým jej krehkým telom, ktoré som stále pritískal k tomu svojmu. Bola krehká ako porcelánová bábika.
„Harry.“ vydýchla a silno ma objala. Odľahlo mi, keď som cítil, že nestratila silu, ale stále ma pohľad na ňu doslova bolel. „Matka..ona..“ vravela pomedzi vzlyky. „Nesúhlasí..zakázala mi vídať sa s tebou. Udrela ma.“ pri posledných slovách si dlaňou prešla po líci a ja som len vtedy zbadal, že sa je na ňom črtá jemný náznak odtlačku dlane.
„Udrela?“ zopakoval som vystrašene. „Ja ju..“ zbieral som sa na odchod. Nikto nebude ubližovať mojej Emme! Ani jej matka! Bol som taký nahnevaný, že keby ma Emma v tej chvíli nepotiahla za košeľu a aj keď slabou silou nenaznačila, že nemám vystrájať, bol by som sa rozbehol k nej domov a s jej matkou si to pekne 'vydiskutoval'.
„Prosím, Harry. Nechaj to tak.“ hovorila už súvisle. „Ona to nemyslí zle, ona len..“
„Emma!“ neveril som vlastným ušiam. „Nejde o nejakú hlúposť, ona ťa udrela.“ s hrôzou som si predstavoval ako asi k tomu došlo.
„Je to len predsa moja matka.“ vydýchla a po lícach sa jej znovu začali kotúľať malé slané známky bolesti a smútku. Nemohol som sledovať ako sa trápi, sužovalo mi to vnútro a spôsobovalo muky. „Buď pri mne.“ povedala potichu, skoro až nečujne a ja som neváhal. Znovu som si ju pevne pritiahol k sebe, hladil ju po chrbte, tíšil ju, ale hlavne, dokázal jej, že sa na mňa môže spoľahnúť v každej chvíli. Len tak sme tam ležali a nechali priestor tichu. Po možno polhodine sa Emma už úplne upokojila. Už jej telom nelomcovala triaška a vôbec neplakala. Keď som je však na tvári zbadal drobný úsmev, vedel som, že sme za 'vodou'.
„Lepšie?“ opýtal som sa a letmo ju pobozkal do vlasov.
„Ďakujem.“ hlesla a ja som sa zhlboka nadýchol je vône. Voňala po lesnom ovocí, ale jahoda prevládala. Vedel som, že mala za sebou ťažkú chvíľu, ale držať ju v náručí mi spôsobovalo radosť enormných rozmerov. Chytil som ju za ruu a pomaly sa jej hral s prstami. Usmievala sa a s iskričkami v očiach sledovala moje pohyby. Dlho mi to však nestačilo...
 Ukazovákom som jej jemne nadvihol bradu a keď sa nám pohľady stretli a ona ma doslova vpíjala pohľadom,  vedel som, že myslí na to isté ako ja. Jemne som sa naklonil a konečne spojil naše pery. Emma najprv nespolupracovala, ale napokon sa do toho dostala a mne srdce akoby znovu naskočilo. Už som nemal vnútro naplnené smútkom, ale obrovskou radosťou.  Opatrne, tak, aby som jej neublížil, som sa vymotal z jej objatia a nežne ju priľahol. Prsty na ľavej ruky som si preplietol s tými jej, ale viacej som sa sústredil na bozky. Jazykom som jej brázdil dolnú peru a nežne sa s ňou hral. Usmievala sa, cítil som to. Druhou rukou mi zašla do vlasov na temene a drobné kučierky si namotávala na ukazovák. Trošku ma to šteklilo, ale ten pôžitok z jej bozkov, ale hlavne z jej prítomnosti bol omnoho, ale omnoho väčší. Cítil som, že jej srdce bije ako o 'závod', pričom moje na tom nebolo o nič lepšie. Jazykom som sa konečne dobil do jej úst a začal sa pretláčať s tým jej. Jazyky sme si sladko pohládzali, ale ja som sa snažil nemyslieť na to, aké by to bolo keby sme pokračovali. V hlave som si doslova zakázal čo i len nejaké útržky z vlastných predstáv, pretože by sa môj 'kamarát' mohol rozhodnúť, že dnešnú noc chce prežiť inak ako v spánku a viem, že toto nie je ten správny čas.

Dlho sme sa len tak maznali. Spoznávali sa navzájom. Prehadzovali sa po celej posteli, smiali sa alebo len tak rozprávali. Ani neviem kedy, Emma zaspala. Pomaly som jej dal dole nohavice a zakryl ju perinou. Išiel som sa umyť a potom som si opäť ľahol k nej. Jemne som si ju k sebe pritiahol a šťastný, aj keď s mnohými otázkami a možno aj obavami zaspal pri najdokonalejšej osobe na svete.

Emma

Zobudila som sa dosť skoro, keďže vonku bolo ešte šero, ale moje telo už asi viac spánku nepotrebovalo. Spätne som si prehrala všetko čo sa za posledných pár dní stalo a sama som neverila čo všetko je možné. Keď som však otočila hlavu doprava a môj pohľad skĺzol na Harryho, ktorý pokojne spal, musela som sa zoširoka usmiať. Bol taký nádherný. Kučierky mu padali do očí, šibalský úsmev sa mu pohrával s perami a ruky mal rozletené po celej posteli. Dokázala by som sa na neho pozerať naveky, ale organizmus potreboval napiť, takže som vstala a pekne- krásne si to zamierila do kuchyne. Tam ma však čakalo milé prekvapenie..



„Á Emma.“ pozdravil ma Liam, keď som vošla do kuchyne. Vďaka Bohu, že som si obliekla tie rifle. Pomyslela som.
„Neruším?“ opýtala som sa.
„Nie, jasné, že nie.“ pousmial sa. „Potrebuješ niečo?“
„Nie, len som sa prišla napiť.“ z poličky vedľa dresu som vytiahla malý sklenený pohár, do ktorého som si z vodovodu napustila čerstvú vodu.
„Môžem?“ opýtala som sa, pričom som ukázala na stoličku. Liam len prikývol, pretože akurát mal v ústach sústo asi skorých raňajok. Pomaly som si usrkávala z vlažnej vody a jedným očkom ho sledovala.
„Vieš..“ zrazu začal hovoriť. „Možno ti Harry vravel, že som akoby taký 'Daddy Directioner', fanúšikovia ma tak zvyknú volať. Vždy chalanom pomáham, keď majú nejaké problémy. Možno by si sa mala vyrozprávať.“ usmial sa.
„Ja ale nemám žiadne problémy.“ nechcela som ho zaťažovať. 
„Emma.“ vydýchol. „Prišla si k nám neskoro večer, celá skrehnutá a uplakaná. Si si istá, že sa naozaj nič nedeje?“ pozeral na mňa akoby 'rontgenovým' pohľadom, ktorý mi do očí opäť vháňal slzy. 
„J-ja..“ hlas sa mi však zlomil.

chcete pokračovanie? táák 13+ komentov :) ľúbim Vás :*..Janii

15 komentárov:

  1. ♥♥♥♥♥♥♥.xxxx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. áááá!!!! úžasnaaaa !!! :D :D supeeer !! ;))) och umirám ! :):)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ďalšia časť? supeer :) ... no tá jej matka, tá má teda postoj k randeniu... no celé zle, to, že to nebude nič dobré sa dalo čakať, ale že to zoberie takto zle? no wow, obdivujem ťa za to ako si to dokázala napísať. A Emma dobre spravila, že išla za Harrym, ale čo bude robiť teraz ďalej? btw Emma a Harry sú taký dokonalý pár, Harry je tu aký strašne zlatý :) a Liam alá Daddy :) to bolo od neho fakt pekné, že sa jej spýtal na konci čo jej je, som zvedavá, či mu to povie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. DOKONALĚ! ;) Nechápem ako môže niekto napísať niečo také úžasné ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ci pana :DD Ale nie, čosíí :D nemrevala som neboj :D Ale asi bude ťažko ťa presviedčať.. normálne som sa aj ja chytala za čelo.. či líco čo co to je :D líco hej :D no ja viem, šibe mi chválim ce :) Lubkam ce :* šumne to je :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. zlatko...ja nemám slov..tá matka..to bozkávanie na posteli a to ako to dokážeš opísať..viem, že just a dream, ale plačem..je to dokonalé pri predstave, že na jej mieste som ja :'/ proste plačem :( dokonalé to je najviac..still love u pašo! :*

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ci pana do pana brutalne !!! :) neskutočne :) Len nech je dalšia časť :))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. zbožňujem tvoje dlhé časť :) dokonalosť!!! teším sa na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Je to fakt krasne napisane tesim sa na dalsiu :) Kajush

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Neskutočně skvelé :) Mega dosť velký těšing na dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. neskutočne dokonalé :) rýchlo ďalšiu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Jasné že chceme dalšiu časť :) čim skor :D je to užasne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  13. och !!! :D proste amazing!! :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. yeah!!!! :) ..prosíím novu čo najskôr!! :)

    OdpovedaťOdstrániť