God's wings 37th

občas zmätená :( baví vás tento príbeh, alebo komentujete len preto, že musíte? dnes možno pokoríte hranicu 100 000, som zvedavá :)...Janii

„Konečneeeee!“ hodila sa na mňa Michelle a začala ma pevne stískať. „Nech sa tá párty už konečne začne!“ zvrieskla a mňa objal pot. Párty, och nie. Na jej slová som však musela vzápätí zabudnúť, pretože som akosi nemohla dýchať.

„Zaš-kr-tíš ma.“ lapala som po dychu, ale ona sa na mňa ešte pevnejšie 'nalepila'. Aj ja som bola rada, že ju konečne vidím, ale mala som dosť, aby som stála. Bola som fakt unavená. Časový posun, let, cesta autom...je toho naozaj dosť.

„Harryyy!“ začula som ako niekto kričí. O chvíľu sa to však zmenilo na hurónsky smiech, pretože sa z obývačky vyrútil Niall a všetci, už aj vrátane neho, si Harryho tiež ukradli do veľkého spoločného objatia, ktoré je pre nich tak typické. Keďže ma Michelle konečne pustila zo svojho zovretia, mohla som sa spokojne pozerať na môjho krásavca, ako je konečne šťastný. Netvrdím, že so mnou nie je, ale ako náhle je so svojimi štyrmi bratmi je...kompletný.

„Emma!“ ako prvý si ma všimol Liam. „Chýbala si nám.“ podišiel ku mne a tiež ma objal. „V poriadku?“ opýtal sa a ja som len prikývla. Rovnako ma objali aj ostatní chalani, ako aj Dan s El. Wait, kde je...

„Prečo ma nikto nezavolal?“ v už aj tak dosť preplnenej predsieni, sa zrazu objavila chýbajúca Perrie a prebojovala sa ku mne. „Bola som len cikať a prišla som o váš príchod? Och.“ pokrútila hlavou. Ja som sa len usmiala a nahla sa k nej. Chýbala mi rovnako, možno však o trošku viac ako ostatní. S Perrie som sa za poslednú dobu dosť skamarátila a máme toho naozaj veľa spoločného. Aj keď miesto mojej 'Best Friend' je už asi nadosmrti obsadené Michelle, Perrie je skutočne skvelá a obetavá priateľka. Zayn má šťastie. Áno, nie Perrie, ale Zayn má veľké šťastie, že má po boku takú skvelú osobu, akou Perrie zaiste je.

„Neudus mi ju.“ začula som Harryho hlas a následne aj cítila jeho dotyk na bokoch. S úsmevom som sa od Perrie odtiahla a otočila sa na môjho dokonalého chlapca. On sa na mňa len sladko usmial a pomalým klipkaním viečok mi chcel dať asi najavo, že všetko je v poriadku.

 Urobila som to isté a on si vzápätí pritiahol moje útle telo bližšie k sebe, a rukami ma pevne objal okolo pása. S chalanmi je kompletný, ale ako náhle sa naše telá prepletú, vznikne jednota.

„Ako hrdličky.“ zasmial sa Niall, ale keď sa na neho Michelle škaredo pozrela, hneď mu spadli kútiky pier a na svoju polovičku sa pozrel tak ospravedlňujúco, ako len tento írsky 'škriatok' vedel.

„Tak poďme sláviť, nie?“ ozval sa po chvíle Louis aj s El po boku. Všetci súhlasne prikývli, ale ja som mala na tvári len prekvapivý výraz, zmiešaný so strachom. Harry si musel všimnúť, že som sa citeľne napla a preto sa ozval ako prvý.

„Nemyslím si, že je na to dobrá doba.“ povedal. Všetci prítomní ostali zaskočení.

„Ale...my sme už všetko zariadili.“ povedal Zayn a ukázal na svoje tričko, na ktorom sa mu črtal nápis červenou farbou 'Dj Malik'. Musela som sa usmiať, pretože bol na seba taký hrdý.

„Emma je unavená, rovnako ako ja.“ odpovedal mu Harry s chladnou hlavou. Prekvapené výrazy sa v sekunde zmenili na smutné a mne to nedalo.

„Harry.“ otočila som sa na neho. „Všetko pripravili pre nás. Aspoň sa porozprávame.“ pošepla som mu. Žiaľ, môj šepot asi nebol taký dokonalý, pretože to museli počuť aj ostatní.

„Harrold, nebuď taký suchár. Pospíš si aj neskôr, dôchodca.“ 'zabrdol' do neho Louis.

„Nie, Lou. Naozaj toho máme dosť, ale veľmi radi si tu s vami posedíme.“ vysvetlila som mu Harryho správanie.

„Yes!“ zvýskol Zayn.

„Ukľudni sa Malik.“ skrotila ho Perrie. „Dj-a mi ukážeš v posteli, teraz sa správaj kultivovane.“ drgla do neho a halou sa následne ozval smiech. Mala som čo robiť, aby som sa udržala na nohách.

„Tak ste, predsa len vyhrali.“ zasmiala som sa pri pohľade na tri MTV ceny, ktoré zdobili drevenú poličku nad televízorom.

„To vieš.“ odkašľal si Zayn a všetci sme sa zasmiali.

„Híí, prípitok.“ ťapol si po čele zrazu Liam a hneď sa postavil. Zabávali sme sa už asi hodinu, stihla som sa aj prezliecť do domáceho oblečenia, ale na prípitok sme skoro úplne zabudli. Mne by to ani nevadilo, ale Liam si na takéto veci asi potrpí.

 „Tak na to, že ste už konečne tu! Doma!“ predniesol práve Liam, keď sme všetci už aj s pohármi šampanského, stáli v obývačke. „A nech sme už len šťastní.“ dodala Perrie a usmiala sa na mňa. Len som na ňu žmurkla a otočila sa na Nialla, ktorý chcel zjavne tiež niečo povedať.

„A nech ten hajzel zhnije v base!“ zvolal Niall a mne sa zrazu všetko vrátilo. Tvár sa mi skrivila pod ťarchou spomienok plných bolesti a úsmev, ktorý mi hneď zamrzol, vystriedal tupý výraz. Celá miestnosť odrazu stíchla a ja som na sebe cítila deväť  párov očí. Telo mi oblial pot a ruky zmeraveli. Pohárik, ktorý som doposiaľ zvierala sa mi zdal až príliš ťažký a nechtiac sa mi vyšmykol z rúk. Nerozbil sa, pretože dopadol na huňatý koberec, ale jeho celý obsah sa vylial a zamočil bledé vlákna koberca.

„P-prepáčte.“ ospravedlňovala som sa a s vreckovkou v ruke, ktorú som si zobrala zo stola, sa sklonila  k fľaku, ktorý sa tvoril mojím zavinením.

„Emma, mňa to veľmi...“ Niall sa snažil niečo povedať, ale ja som bola tak pohltená sebou, že som ho vôbec nevnímala.

„Emma.“ prihovoril sa mi Harry a kľakol si ku mne. „Je to dobré, nechaj to tak.“ chytil ma za ruku a donútil, aby som prestala s čistením. Pozrela som sa na neho. V jeho očiach tlel strach s bolesťou. Všetky spomienky sú pre nás ešte čerstvé, ale spomienka na toho chlapa je zo všetkých najbolestivejšia.

„Prepáč.“ pošepla som a aj so slzami v očiach sa postavila na rovné nohy. „Prepáčte mi to.“ smrkla som si a opakom ruky si utrela slzy padajúce po mojej tvári. „Ďakujem za všetko, ale...ja...“ ani som nedopovedala. Otočila som sa a rozbehla sa na poschodie. Nebola som tu doma, ale jediná izba, ktorá sa mi s domovom spájala bola, práve tá Harryho. Cítila som v nej lásku a to ma upokojovalo. 

S plačom som prešla k oknu a zapozerala sa vonku. Ruky som si ovinula okolo uboleného tela a vzlykom dala voľnosť. Potrebujem pomoc, áno. S tým som sa už zmierila, ale kým príde, kým sa všetko vráti do normálu, ak vôbec, budem prežívať z dňa na deň. So všetkým sa zmieriť, na všetko zabudnúť, to bude tá najhoršia skúška, akú som v živote podstúpila. Vždy som si život vážila, vždy som zaň vďačila a aj v tých najťažších momentoch som bola plná lásky a Boha. Avšak teraz, je jedno aká som silná, aká som bola silná, človeka to zasiahne. Vie ma pochopiť len žena, ktorá si prešla tým istým.

Pomaly som nadvihla tenkú látku modrastého trička a prstom zamierila na brucho. Opatrne som obkreslila jazvu, ktorá sa mi črtala niekde pod rebrami a pokračovala smerom nadol. Práve ona mi bude do konca môjho života pripomínať čo sa stalo. Mohla by som stratiť pamäť, zabudnúť na všetko, ale ona...tá mi ostane navždy. Avšak, práve všetko toto ma viedlo len k jednému záveru. K jednému dôvodu. Bola som presvedčená, že fakt, že som sa oddala Harrymu ešte pred svadbou, že som sa nechala zviesť láskou, vášňou a túžbou, že práve tento hriech, mi chcel Boh vrátiť. Vždy som verila, a vždy aj budem, že Najvyšší je Láska a Spravodlivosť, ale rovnako je aj Sudca. Všetko v živote má svoj dôvod, možno ho my ešte nepoznáme, ale raz všetko pochopíme.

Tričko som si opäť narovnala a prešla som k oknu ešte bližšie. Bruškami prstov som obkreslila priehľadnú záclonku, ktorá zakrývala kraj okna. Usmiala som sa a už bez sĺz, ktoré mi pri myšlienka na Boha vždy ako zázrakom vyschnú, som sa na kolená posadila na vnútorný parapet, ktorý bola natoľko široký, že by sa naň vošlo aj celé moje telo.

V teplákoch a tielku som sa zapozerala do diaľky. Vonku bolo teplo a lúče slnka osvecovali svet. Myslela som na všetkých, ktorým som stihla ublížiť. Najmä Harrymu. To, ako som sa k nemu správala v nemocnici si nikdy neodpustím. To, že som bola v depresii ma nijako nemôže ospravedlniť. On tam pre mňa bol, bol tam po celý ten čas. A ja? Čo som mu povedala? Povedala som len to, že chcem nový život. Budem sa nenávidieť, pretože v tej chvíli som myslela na nový život bez neho. Chcela som vymazať moju minulosť. Začať odznova. Ale len on mi pripomenul, že bez neho by som bola ničím. Ničím...

„Pôjdem za ňou.“ z rozmýšľania ma vyrušili hlasy, ktoré sa niesli z chodby. Harry?

„Nie, mal by som ísť ja. Aj tak som všetkému na vine.“  prerušil ho druhý, ktorý patril isto Niallovi. Chudáčik, myslí si, že je to jeho vina.

„Skľudnite si testosterón, dobre?!“ schladila ich Michelle a ja som sa musela zasmiať. Ona bude vždy taká. „Som jej najlepšia kamarátka a poznám ju o nejaký ten piatok dlhšie ako vy, nemyslíte?!“ viem si živo predstaviť jej výraz. Isto má ruky v bok a z nosa sa jej valí 'para'. „Porozprávam sa s ňou ja a basta!“ presadila sa.

„Ale povedz jej, že ma to mrzí, dobre zlato?“ opýtal sa Niall, pričom som ja zišla z parapetu a sadla si na kraj postele. Už som však nič nepočula, len klopanie, ktoré sa o pár sekúnd rozlialo po celej Harryho izbe.

„Môžem?“ spoza dverí vykukla Michellina tvár spolu s úsmevom. Len som prikývla a čakala, kedy sa pri mne objaví celá. O pár sekúnd už sedela pri mne, na mäkkej posteli a držala ma za ruky. V očiach sa jej ligotali slzy, ale hrdinsky s nimi bojovala. „Si v poriadku?“ opýtala sa ma. Chcela len prekročiť hranice a byť pri mne bližšie.

„Nie.“ priznala som. „Chce to čas.“ vzdychla som si.

„Niall ti odkazuje, že ho to všetko veľmi mrzí. Nemyslel to tak. Nesmieš sa na neho hnevať, on už je raz taký. Niekedy to proste nepremyslí.“ usmiala sa.

„Nehnevám sa. Len...je to čerstvé.“ pokrčila som ramenami a sklopila zrak.

„Som tu pre teba, Emma. Nezabudni na to.“ ruky mi zvierala vo svojich dlaniach a hltala ma pohľadom.

„Neboj sa.“ pohľad som opäť zdvihla na ňu. „Viem, že vy všetci mi chcete pomôcť. Viem, že ste mi chceli dnes spraviť radosť, ale...“ musela som sa odmlčať, pretože sa mi to hovorilo naozaj ťažko.

„Si silná. Vždy si bola a vždy aj budeš.“ jednou rukou mi začala hladiť rameno. „Viem, že spomienky ťa bolia, verím ti, že ťa premkýna úzkosť, ale...práve ty si mi vždy vštepovala, že Boh má všetko premyslené.“ zasmiala sa. „Viem, že nie som dobrý príklad, pre silno veriaceho človeka, ale TY si Emma.“ zdôraznila „Si tá najúžasnejšia osoba, a keď Boh nepomôže tebe, tak už nikomu.“ z líca mi utrela slanú slzu, ktorá sa stihla vykotúľať. „To, čo sa ti stalo bolo hrozné. Vlastne príšerné a viem, že sú chvíle, kedy by si najradšej všetko skončila, ale aj ty sama vieš, že všetko má svoj dôvod, a že všetko sa nakoniec skončí dobre, len treba veriť.“ dopovedala a silno ma objala. „A ty veríš, Emma. Veríš.“ mumlala mi do vlasov.

„Idem do sprchy.“ povedala som Harrymu, kým on už ležal v posteli a pozoroval ma. Vzápätí však vstal a prešiel ku mne. Z rúk mi vybral pyžamu a položil ju na posteľ. „Č-čo to...“ ani som nestihla dopovedať, už ma silno držal v náručí a pevne objímal.

„Milujem ťa Emma.“ šepol mi do ucha a mňa sa zmocnili zimomriavky.

„Aj ja teba, Harrold Edward Styles.“ zasmiala som sa.

„Takže celé meno, hm?“ odtiahol sa a nadvihol obočie. „Aj Louis ho zbožňuje.“ zasmial sa.

„Bež si už ľahnúť.“ pohladila som ho po vlasoch.

„Budeš v poriadku?“ opýtal sa so smutným pohľadom.

„Raz hej.“ prikývla som a sladko ho pobozkala. Harry sa len usmial, ešte raz mam pohladil po tvár a išiel si ľahnúť.

Vonku už bola tma a ja som aj s pyžamou v ruke prešla do kúpeľni, kde som si chcela dopriať horúcu sprchu. Z útleho tela som vyzliekla tenké oblečenie a nahá som sa na seba zahľadela v zrkadle. Telo bolo chudé, ochabnuté, vlasy bez lesku, tvár bez radosti, pery bez plnosti a oči...oči bez života. Pohľadom som skĺzla k jazve a opäť po nej prstom pomaly prešla.

„Raz pochopím.“ šepla som sama pre seba. Už som nemala na čo pozerať, tak som prešla k sprchovému kútu a vošla dovnútra. Pustila som na seba horúcu vodu a dlho stála pod jej tokom. Chcela som, aby zo mňa opadla všetka špina, pretože presne tak, som sa občas cítila. Klamala by som, keby som povedala, že stále, pretože tie chvíle s Harrym...práve vtedy som sa cítila rovnako ako predtým.

Do ruky som zobrala višňový sprchový gél a jeho obsah si 'vytlačila' do ruky. Následne som s ním prešla na telo a penou, ktorá sa z hustej tekutiny vytvorila, masírovala celé telo. Hubkou, ktorú som si zobrala, som prešla každý jeden centimeter môjho tela a snažila sa vyčistiť všetko, čo sa dalo. Mohla by som však drhnúť ako by som chcela, všetko sa nezmyje. Ten pocit, ten nie...

V sprche som bola asi hodinu. Musela som dohnať všetko to, čo som za posledné týždne zanedbala. Hygiena je dôležitá a pre dievčatá ešte viac. Po dlhej sprche, a ešte dlhšej starostlivosti o telo, som sa konečne vymotala z kúpeľne a už v pyžame, prešla do Harryho izby. Bola som však rada, že som išla po tichu, pretože Harry už spal. Ležal na ľavej strane postele, bruchom nadol. Vlasy mal rozstrapatené po celom vankúši, ale jeho polonahé telo, ktoré bolo prikryté bielou perinou, sa dokonalo črtalo v žiari malej svietiacej lampy.

 Musela som sa pousmiať a poďakovať za takého úžasného človeka. Ja som však ešte bola smädná, a tak som potichu zišla do kuchyne a akýsi farebný hrnček, ktorý som našla na poličke, naplnila po okraj vody.

„Ani ty nemôžeš spať?“ vyrušil ma akýsi hlas a ja som sa tak zľakla, že som až nadskočila. „Nie neboj sa, to som len ja.“ rýchlo som sa otočila a keď som pri stole videla Liama, len som sa usmiala.

„Bola som smädná.“ povedala som a dopitý pohár vložila do drezu.

„Mrzí ma to. Myslím, ten prípitok a tak.“ aj v tme bolo vidieť, že bol smutný.

„Nemá ťa čo. Jednoducho sa musím naučiť s tým žiť.“ pokrčila som ramenami a vrátila sa k Harrymu do izby. Opatrne som si k nemu ľahla a oddala sa snom.

15+ a nie len, že 'ďalšiu', ja chcem vedieť, či sa vám to páči...Janii