Secrets 8.kapitola

Za ten koniec ma nezabite, ale nebudem ešte tak dobrá, aby som ich nechala spolu. :P

ľúbim Vás

____________________________________________________________________

,,Harry prepáč mi to. Ešte raz. Prosím." previnilo som sa pozrela na Harryho sediaceho oproti mne a hneď po tom, čo sa jeho pohľad stretol s mojim som sklopila zrak. Po tom, čo som mu dala facku pri stole mi všetko vysvetlil a ja som si myslela, že sa od hanby prepadnem pod zem.

Včera večer našiel Kristen s nejakým chlapom ako popíjajú a Kristen už bola v náladičke. Všimol si, že ju obchytkáva a tak sa ju vybral zachrániť. Po tom, čo sa ho zbavil ju zobral so sebou, ale ona ešte chcela ísť silou mocou na záchod a tak ju mal čakať pred záchodmi s jej kabelkou v ruke. Keď dlho nevychádzala začal sa o ňu báť a tak zašiel za čašníčkou, aby sa šla pozrieť na wc-ka, ale Kristen tam už nebola. Zľakol sa a chcel ju hľadať aj preto, že mal jej kabelku aj preto, lebo sa o ňu bál. Hľadal ju všade, ale keď ju už ani po 2 hodinách hľadania nevedel nájsť rozhodol sa, že to vzdá, ale že kabelku bude brať so sebou všade, kde to bude možné. A tak som ho uvidela ja a myslela som si, že opil moju najlepšiu kamarátku a strelila som mu pred všetkými facku. Som ja ale krava.

,,Nie, Laura to je v poriadku. Chápem, že si si myslela, že som ti donemoty opil kamarátku a preto si mi dala facku." pozrel sa na mňa a s úškrnom sa usmial. Bolo to prvýkrát, čo vyslovil moje meno od toho, čo nás Niall zoznámil.
,Aj tak. Prepáč." zasmiala som sa a nesmelo som sa na neho pozrela. Harry bol krásny chlapec, ale nejako som si ho nevedela predstaviť na mieste Nialla. Niall bol takým malým írskym anjelikom zatiaľ čo Harry sa nebál dať najavo svoj šarm a nehanbil sa. Pozrela som sa na Nialla, ktorý smutne pozeral do zeme. Až ma pichlo pri srdci z toho, ako sa tváril. Trápil sa, čo spôsobovalo akoby polovica zo mňa umierala. Neľúbim ho! Nesmiem! Pozrela som sa na Harryho a hlavou som jemne ukázala smerom k Niallovi sediacom na gauči. Harry len jemne prikývol a usmial sa. Vstal z gauča a nehlučne vyšiel z izby. Postavila som sa a presadla som si k Niallovi, pričom som si ruku položila na jeho rameno.

,,Niall, čo sa deje?" opatrne som sa ho opýtala a on sa na mňa pozrel. Pohľad do jeho modrých azúrových očí veľmi bolel a tak som odvrátila zrak.
,,Neviem Laura. Mám strach. Ani neviem z čoho." povedal smutne a mne sa do očí nahrnuli slzy. Tá bolesť a strach v jeho hlase sa nedali prehliadnuť. Rýchlo som zažmurkala a pozrela som sa naspäť do jeho očí.
,,No ták. Niall.. ja nechcem, aby si sa trápil. Nebuď smutný prosím. Usmej sa." snažila som sa ho povzbudiť, ale mne samej sa lámal hlas, pretože som si čím ďalej, tým viac uvedomovala, že som sa do ňho zaľúbila bez ohľadu na môj rozum. Bez ohľadu na moje výčitky svedomia, ktoré sa ma snažia len chrániť pred ďaľšou bolesťou v živote. Síce niekde vo svojom hlbokom vnútri viem, že Niall taký nie je, stále mám strach.
,,Prepáč Laura. Nejde sa mi teraz usmiať." povedal smutne a znova sa pozrel do zeme. Chytila som jeho tvár pevne do dlaní a nechala som ho, nech sa na mňa zas pozrie.
,,Niall. Prestaň sa trápiť, dobre? Neviem prečo si smutný, ale trápi ma to, tak sa pekne pozviechaj a obleč si plavky. Ideme na zátoku!" prísne som povedala, pričom som mu stále pozerala do očí. Neskutočne ma lákali jeho pery, len pár milimetrov od tých mojich, ale prinútila som sa krotiť. ,,Niall som tu stále pre teba dobre? Za ten čas, čo ťa poznám, čo nieje až tak dlho si mi prirástol k srdcu a si skvelý kamarát, tak sa pozviechaj a pohni si! Ideme si užiť krásny deň!" usmiala som sa a nastavila som si jeho líce, aby som sa oň mohla jemne obtrieť perami. Hneď na to som sa od neho odtiahla a usmiala som sa. Jemne som nechala moje ruky padnúť do môjho lona a sledovala som, ako sa Niallovi postupne vrátil lesk do očí.
,,Ďakujem. Toto som potreboval počuť." jemne sa usmial a prstom sa dotkol môjho líca. Cítila som, že sa to blíži k niečomu 'viac', ale ešte som nemala odvahu niečo si začínať a tak som sa rýchlo zdvihla z gauča.
,,Za pol hodinky pred mojou terasou. Idem sa obliecť." usmiala som sa na ňho, postrapatila som mu vlasy a rozbehla som sa preč.

***

,,No veď sa už usmej, Laura! Doteraz si rozveseľovala ty mňa, teraz budem ja teba?" štuchol do mňa Niall a ja som sa usmiala. Konečne sme došli do zátoky a ja som sa zohla, aby som si dala dole z nôh sandálky, čo som mala na sebe. Orandžové čipkované šaty ma jemne hladili po mojom tele a vlasy mi viali do tváre.

,,Ja sa usmievam, čo nevidíš?!" silene som sa zasmiala a pozrela som sa do jeho krásnej tváre. Mal na sebe modré bermudy, biele tričko a na hlave čiapku so šiltom nasmerovaným dozadu. Nevidela som mu do očí, lebo mi v tom bránili tmavé okuliare, ktoré mal na očiach.
,,Jasné, a ja mám na čele napísané 'slepý idiot' no nie?! Noták usmej sa Lauri!" zas do mňa štuchol a hneď na to si dlaňou napravil šilt, ktorý sa mu zosunul dole.
,,Nie nemáš! Prestaň ma toľko štuchať!" povedala som so smiechom a stiahla som zo seba šaty, ktoré som hodila na zem a rozbehla som sa do mora. To bola najspontánnejšia vec, ktorú mi kedy napadlo spraviť. Skočila som do vody a nechala som vlnám, aby dokonalo pohĺtili moje telo.

***



,,Laura povedz mi čo ti spravil ten chlap?!" zvýšil hlas Niall, keď sme po 2-och hodinách rozprávali na pláži pod holou tmavou oblohou. Rozhodla som sa, že mu poviem o Robovi, ale ešte som sa nedostala k znásilneniu a ani som to nemala v pláne.
,,Nie nepoviem, Niall. Vieš až priveľa." povedala som smutne a pozrela som sa do zeme.
,,Prosím. Laura. Povedz mi to, lebo dostanem infarkt." povedal naliehavo a celý čas ma hypnotizoval pohľadom. Zdvihla som zrak a pozrela som sa do jeho očí.


Niall

,,Znásilnil ma." šepla potichu a mne sa od šoku zahmlilo pred očami. Moje ruky sa roztriasli a cítil som ako mi vrie krv v žilách. Musel som zavrieť oči a párkrát sa zhĺboka nadýchnuť, len aby som neutopil sám seba v tej vode pár metrov odo mňa. Otvoril som oči a uvidel som sklesnutú Lauru, ktorej sa po lícach liali slzy. Ihneď som si k nej presadol a stiahol som si ju do náruče. Jej blízkosť spôsobila, že ma hneď prešla triaška. Jemne sa ku mne pritúlila a ďalej vzlykala. Ani som si neuvedomoval aké veľké šťastie mám, keď ju držím v náručí. Dôjde mi to až keď ho opustí. Privinul som si ju ešte bližšie a hladil som ju po pleciach.
,,Už sa ťa nikdy v živote nedotkne! A nech ho stretnem tak ho zabijem!" predral som pomedzi zuby a nežne som ju pobozkal na temeno.
,,Niall.. prestaň.. nebudeš kvôli mne niekoho zabíjať! Prestaň!" povedala a prísne sa na mňa zahľadela. Videl som jej pery len pár milimetrov od tých mojich a v tom momente mi bolo jedno, čo bude potom. Videl som, ako jej oči lietajú z mojich pier na moje oči, ale už som sa nevedel zastaviť. Pomaly som sa začínal zohýňať a..

nevadí, že je tam toľko obrázkov? 

16+ komentárov :P 
ď. ;)