God's wings 38th

prepáčte, busy days :( ale ďakujem za komentáre, naozaj, ďakujem!, pretože tie ma poháňajú vpred a fakt, že vás to baví ma hreje mi srdiečku :)...Janii

O pár dní

„Prinesiem vám niečo?“ z premýšľania ma vyrušila mladá čašníčka s táckou, a akýmsi zápisníkom v ruke.

„Pomarančový džús, ďakujem,“ usmiala som sa a nadiktovala jej moju objednávku. Len prikývla a plný popolník, ktorý sa na mojom stole nachádzal, vymenila za prázdny.

 Sedela som v obchodnom centre, v strede Londýna a už asi pol hodinu sledovala ľudí. Niektorí sa len tak prechádzali a nakúkali do obchodných výkladov, iní zase zbesnelo nakupovali, druhí len pokojne sedeli pri kávičke alebo cigaretke. Kaviareň, v ktorej som sedela a čakala, sa nachádzala na prvom poschodí, takže výhľad, ten som mala naozaj pekný a veľký. Všetci naokolo horlivo diskutovali, ale ja som vnímala len akúsi letnú pesničku, ktorá hrala z reproduktorov. Zavrela som oči a naplno sa ponorila do jej tónov.

„Nech sa páči.“ Opäť ma však niekto vyrušil. Bola to znova mladá čašníčka, ktorá predo mňa položila vysoký priehľadný pohár, plný pomarančového džúsu. Len som poďakovala a počkala kým odíde.

V nákupnom centre bolo príjemne, klíma ma v tomto letnom období dostatočne schladila, a tak mi nevadilo sedieť v saku. Očami som však zablúdila na náramkové hodiny. Čas, ktorý som na nich videla mi spôsobil nespokojné vrásky. Už tu mal predsa dávno byť, nie? Nervózne som vysokými ihličkami, ktoré sa aj pre nepohodlný vzhľad nosili veľmi dobre, poklepkávala o isto drahú podlahu. Pomarančový džús som už mala z polky odpitý, keď ten, kto mal, konečne prišiel.

„Prepáč, že meškám,“ ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a prisadol si.

„To je v poriadku, Josh. Nečakám až tak dlho,“ zasmiala som sa.

„Tak, Emma. Ako sa máš? Počul som, že...“ vetu som mu však nedovolila dokončiť.

„Mám sa dobre,“ prikývla som. „Čo bolo, to bolo...teraz mi je dobre,“ povedala som, aj keď nie úplnú pravdu.

„Je mi ľúto, že sa to stalo práve vtedy, keď som ťa do tej Ameriky vytiahol ja,“ pokrútil hlavou.

„Želáte si?“ mladú čašníčku, ktorá ma doteraz obsluhovala, vystriedal starší pán, ktorý mal na konte, isto odpracovaných pekných pár rokov.

„Nie, ďakujem,“ Josh pokrútil hlavou a znovu sme osameli. „Nezdržím sa, prepáč, ale mám ešte ďalšie stretnutie,“ odpovedal mi na nevyslovenú otázku, ktorá ma však pálila na jazyku. Žeby ma tak poznal?

„V poriadku. Vlastne, nie je ani potrebné, aby sme tu boli dlho. Chcem ti len povedať, že s prácou modelky nateraz končím. Nie je vylúčené, že sa k tomu možno niekedy vrátim, ale nie je to pravdepodobné. Chcela som sa len opýtať, či je to vlastne možné. Viem, že som podpisovala nejaké zmluvy a nechcem ti spôsobiť akékoľvek problémy. Vždy si sa zachoval ku mne veľmi dobre, naozaj by som bola nerada, keby sme sa rozišli v zlom,“ priznala som a čakala na jeho reakciu. Na tvári mal usadený takzvaný 'poker face', takže som vôbec nevedela, čo si môže myslieť.

„Nebudem klamať,“ vzdychol si. „Som sklamaný, Emma. Neviem podrobnosti toho incidentu a som si istý, že o tom nechceš hovoriť a asi ani spomínať, ale žeby to bolo až také zdrvujúce?“ opýtal sa. Mala som čo robiť, aby som slzy udržala za hrádzou očných viečok. Moje návštevy u psychológa začínajú až zajtra, takže som ešte stále veľmi zraniteľná. Možno budem aj po tom, ale je tu aspoň nejaká šanca, že mi bude lepšie, a preto mi to všetko za to stojí.

„Mnohé som si uvedomila a...vždy som tvrdila, že modeling je len niečo príležitostné. Vedela som, že v tejto brandži nechcem pracovať nastálo a ty si to vedel tiež. Chcela som si len privyrobiť na vysokú a to sa mi, v konečnom dôsledku aj podarilo. Je mi ľúto, ak som ťa sklamala, ale...chcem sa posunúť ďalej.“ Moje slová pozorne počúval.

„Chápem to, Emma.“ Ruku, ktorú mal ležérne položenú na stolíku, trochu posunul, a tú moju raz pohladil. „A čo sa týka tvojej zmluvy, všetko je v poriadku. Podpisovala si vždy len jeden kontrakt. Nemusíš sa báť, že máš nejaké nesplnené povinnosti. Všetky fotenia, ktoré si podpísala, si ukončila, takže, v odchode ti skutočne nič nebráni,“ vysvetlil mi. „Vedel som, že nechceš byť skutočnou modelkou, a tak som ti podmienky zmluvy prispôsobil. Nepatríš mi,“ zasmial sa a ja som sa citeľne uvoľnila. Bála som problémov, aj keď viem, že Josh je ústretový, v našom vzťahu pôsobí ako šéf, a toho musím, v každom prípade akceptovať.

„Takže,“ usmiala som sa. „To je asi všetko.“

„Nebudem klamať, keď poviem, že mi budeš chýbať,“ pokrčil ramenami. „Ale vedz, že keď budeš čokoľvek potrebovať, ozvi sa. Som tu pre teba. Vieš, že vybavím všetko,“ zvonivo sa rozosmial a ja som sa pridala. Mal pravdu, Josh Timoti, ten známy fotograf, vybaví naozaj všetko. Aj keď chce samotný Niall Horan, pri fotení, čerstvo-čerstvé 'Oreo'.

 „Michelle, prosím, už dosť,“ prosila som ju v ďalšom z jej obľúbených obchodov. Koľko ich má?

„Nemáš doma nič veselé,“ rozčuľovala sa a v ruke držala vešiaky s desiatkami šiat. Toto uvládze, ale keď chce Niall párok v rožku, to je ťažké.

„To bude asi tým, že u nás doma už nemám skoro žiadne veci, nie?“ nadvihla som obočie. Po tom, ako ma Harry presvedčil, že sa k nemu chtiac-nechtiac musím presťahovať, mám väčšinu vecí v 'hlavnom stane'.

„Nezľahčuj túto katastrofálnu situáciu, slečna Donovan!“ zvolala a hodila po mne akési ružové šaty s flitrami.

„Tak toto nie,“ pokrútila som hlavou a so zamračenou tvárou si tú krásu znovu premerala.

„Možno to nie je tvoj šálok čaju, ale Harroldovi sa to páčiť bude,“ žmurkla na mňa.

„Hovorí sa šálok kávy a nie...toto si na seba nedám,“ odula som dolnú peru a ruky založila v bok.

„Ale niečo musíme vybrať,“ vzdychla si. „Je len pol druhej a Hazza mi nakázal, že do druhej sa tu musíme zdržať.“ Ušlo mi niečo? „A okrem toho, nič sme nekúpili,“ zaplakala.

„Michelle, čo ty máš s Harrym? A načo sú mi nové plavky?“ unikala mi pointa, keď som aj po stretnutí s Joshom, keď som už konečne chcela ísť domov a osviežiť sa, musela ostať v nákupnom centre s Michelle a nakupovať ako pred koncom sveta.

„Toto ťa trápi?!“ zatvárila sa strápene. „Padaj si to vyskúšaj a o nič iné sa nestaraj!“ Do ruky mi podala niekoľko desiatok vecí, ktoré stihla pobrať a zatlačila ma do skúšobnej kabínky. „A nie, že ťa napadne utiecť. Som tu!“ vyplazila mi jazyk, keď som so zúfalstvom v tvári pomaly zaťahovala záves. Len som si vzdychla a pomaly sa prezliekala. Čo zase vymysleli?

„Kráska,“ objal ma Harry, keď sme s Michelle konečne opustili to 'dračie hniezdo' a lá obchodný dom, a prešli sme do podzemného parkoviska. Michelle sa však potajomky vytratila, tak sme osameli.

„Harry, čo sa to de...“ Nestihla som však dopovedať, pretože ma prerušili Harryho pery, ktoré ma sladko pobozkali.

„Máš za sebou ťažké dni a ja chcem, aby sme si trošku oddýchli. Neboj sa, je to len dnes,“ žmurkol na mňa a ešte raz jemne obtrel svoje pery o tie moje. Hm, na toto si asi nikdy nezvyknem. Galantsky mi otvoril dvere na jeho nablýskanom aute a spoločne sme vyrazili, pre mňa, do neznáma.

„Wau,“ skonštatovala som pri pohľade na veľký bazén, ktorý sa črtal uprostred dvora akéhosi domu. Cesta sem trvala dosť dlho a areál ležal mimo Londýna. Všade bola zeleň a vzduch...vzduch nepáchol ako v meste, od výfukových plynov, naopak, voňal a akosi upokojoval. Mohla som sa zhlboka nadýchnuť a doslova cítiť prírodu navôkol.

„Páči sa ti tu?“ počula som Harryho hlas a o pár sekúnd aj jeho telo, ktorého ruky kopírovali môj chrbát. Zastal si tesne za mňa, takže som mohla cítiť jeho teplo. Počkať, je hore bez?

„Všetko,“ pousmiala som sa. Harryho zvedavé prsty prechádzali po mojom ramene až ku krku. Rozpustené vlasy mi odhrnul na jeden bok a odhalenú pokožku poláskal bozkom. S úsmevom na perách som sa k nemu otočila a keďže opätky mi zabezpečili, že som bola skoro rovnako vysoká ako on, taká vysoká však asi nikdy nebudem, bez státia na špičkách, som spojila naše pery do letmého bozku. Odtiahla som sa a pohladila ho po tvári. Slastne privrel oči a nechal sa unášať mojimi dotykmi. Druhou rukou som zamierila k hrudi a dlaňou mu zašla na jej ľavú stranu. Nahmatala som polohu srdca a po chvíli cítila bijúce srdce.

„Milujem ťa,“ pošepol mi Harry, po krátkej a tichej chvíli.

„Budeme tu, len tak stať?“ zasmiala som sa. „Je mi teplo,“ zastonala som, opäť sa otočila a pohľadom zaostrila na veľký bazén. Už viem, na čo sú mi tie plavky. Michelle, Michelle...

„Chyť si ma,“ žmurkol na mňa a v sekunde bol vo vode. Ten skok by som však dopriala vidieť každému. Vlasy mu viali na všetky strany a tá tlaková vlna, ktorá nasledovala...no, do popuku.

„Ideš ku mne?“ pýtal sa, pričom ležal pri bazéne a žmýkal si mokré plavky.

Len som prikývla a s taškou v ruke prešla do domu. Rýchlo som našla kúpeľňu a prezliekla sa. Vtedy však nastal môj problém. Pozerala som sa na seba v zrkadle a skúmala každý centimeter môjho tela. Nie len, že som bola až príliš chudá a kosti boli viac než viditeľné, moja jazva priam svietila. Bledé, neopálené telo, bolo v tomto ročnom období, aj keď v Londýne, kde je stále škaredo, raritou. Lenže to nebolo to najhoršie.

S povzdychom som si z poličky zobrala akúsi farebnú osušku a obmotala ju okolo svojho tela. Ostatné veci som si vrátila do tašky a spolu s topánkami ich nechala v predsieni. S neistými pocitmi som sa vrátila naspäť k Harrymu a chvíľu ho len tak sledovala. Vodu má naozaj rád. Plával ako o dušu, naozaj mu to išlo. Zrazu však prestal, zahľadel sa na mňa a tým svojím pohľadom ma doslova prebodával. Asi si všimol môj výraz.

„Myslel som, že sa ti tu páči,“ pohľadom skákal z mojich očí na osušku, ktorú som zvierala medzi prstami. S prekvapeným výrazom vyšiel z bazéna a kráčal ku mne. „Stalo sa niečo?“ Vystrašený pohľad, ktorý mal usadený na svojej tvári ma trápil. Už zase som všetkému na vine JA!

„Nie len,“ trpkú chuť v ústach som prehltla a jedným ladným pohybom zhodila farebnú osušku na zem.

„Tak ružové, hej?“ zasmial sa Harry, keď videl moje plavky. Vedel, že zástanca ružovej veľmi nie som, ale tento odtieň bol priateľný. Ja som však vôbec nemala na mysli plavky, to ani omylom.

„Už nezmizne,“ bruškom prsta som prešla po jazve a vzdychla si. Harrymu to musela dôjsť.

„Och, zlatko,“ hneď zareagoval a chytil ma za ruky. „Si nádherná. Si to najkrajšie dievča na celom svete a toto?“ prešiel po mojom brucho a ja som sa v mysli zháčila. „Milujem na teba každý centimeter, tak sa prosím netráp, dobre?“ Tie jeho oči. Vpíjal sa do mňa a mala som pocit, že mi vidí až do duše.

„Ale...“ stále som sa chcela hádať.

„Keď ty akceptuješ moje štyri bradavky, a to je čo povedať! Táto maličkosť je len zanedbateľnosť,“ zasmial sa a ja som sa musela pridať. Tie jeho bradavky vytiahne vždy, keď ma chce rozosmiať. A napodiv, vždy sa mu to aj podarí. „A už tu nestoj!“ nakázal mi a jedným pohybom stiahol do bazéna. Voda bola vlažná a príjemne chladila. Všetko bolo dokonalé, ale ja som mala zase nejaký čudný pocit. Nie však zlý, priam naopak. Akoby sa mi malo čosi vrátiť, alebo ktosi?

„Čo tak pozeráš, hm?“ pýtal sa ma Harry, keď sme už suchí a prezlečení sedeli na terase pri čerstvom ovocí, ktoré zabezpečil môj princ, a ja som ho prebodávala pohľadom.

 „Mám byť romantická alebo vtipná?“ opýtala som sa, pretože som nechcela pokaziť atmosféru. Len sa zasmial a do úst hodil kúsok jablka, ktoré bolo úhľadne poukladané v menšej miske a poliate sladkým medom.

„A čo keby si raz skúsila nebyť tak dokonalá?“ odpovedal mi otázkou.

„Pretože,“ šibalsky som sa usmiala, vstala a prešla k nemu. Posadila som sa mu na kolená a pažami ho objala okolo krku. „Tú dokonalosť opakujem po tebe,“ usmiala som sa a brnkla mu po nose.

„Sľúbiš mi niečo?“ neposlušný vlas, ktorý sa vydal na púť po mojej tvári a zavadzal mi vo výhľade na tú krásu predo mnou, zastokol za ucho a spýtavo sa na mňa pozrel. Len som prikývla a čakala čo povie.

„Že nás nikdy nič a nikto neroz...“ delí?

„Och, prepáč,“ musela som ho však náhle prerušiť, pretože môj mobil, ktorý ležal na stole, začal hlasno vyzváňať.

„Áno?“ hovor som prijala.

„Emma? Mohla by si prísť k nám? Mám pre teba prekvapenie,“ volala mi mama, s ktorou som sa po tom incidente akosi zblížila. Aj keď pravdu, tú stále nevedela.

„Stalo sa niečo?“ preľakla som sa.

„Nie, len...prosím príď. Je to dôležité,“ hovorila radostne, tak som sa upokojila.

Všetko som vysvetlila Harrymu a aj keď sa mu to všetko nezdalo, poslúchol a spoločne sme nastúpila do auta, smer Londýn, dom mojich rodičov. Celou cestou sme sa rozprávali, ale Harry sa už k môjmu sľubu nevrátil. Asi sa mu na to nezdal dobrý moment, ale veď...času máme dosť.

Po pár desiatok minút sme sa ocitli v dome mojich rodičov a s Harrym sme, ruka v ruke prešli k hlavným dverám.

„Neboj sa,“ upokojila som ho a zazvonila. O pár sekúnd sa veľké dvere otvorili a v nich stála moja mama. Len sa šibalsky usmiala a skôr ako nás pozdravila, odstúpila sa. Vtedy som však 'onemela'.

„Christopher?! Si to ty?!“ prekvapene som sa dívala na osobu, ktorú som vážne nečakala.

15+, ďakujem za všetko :)...Janii