streda 27. februára 2013

Secrets 12. kapitola

viem, že meškám, ale nič nestíham.. 
lenže, sľúbila som Vám to, takže tu máte 12th :)
dúfam, že sa bude páčiť :)
koniec má zase vzrúšo.. :P 
___________________________________________________________________

,,Hh.. no ja.." uchechtol sa, pričom na mňa hodil svoj očarujúci pohľad vďaka, ktorému som skoro padla z nôh. Teda vlastne ak by som nesedela na okraji pohovky a nezvierala vankúš opretý o môj bok. ,,To, ako som ťa našiel ti neprezradím. Neboj sa, nie sú to žiadne čudné zdroje ani nič podobné, len je niekedy výhoda byť hviezdou svetových rozmerov." usmial sa a zabodol jeho pohľad ešte hlbšie do mojich zreničiek. ,,Totiž.. no.. ehm.. ja chcel
som sa ťa opýtať, prečo si zutekala z ostrova?" konečne vyslovil otázku, ktorá ho, ako som videla, sužovala už dlho.
,,Niall.. ja.." začala som pomaly a keď som už chcela začať, rozozvučala sa kanvica s vodou a ja som ako zasiahnutá bleskom vystrelila z gauča a zamierila som si to rovno do kuchyne k pískajúcej veci. Čo najpomalšie som mu zaliala kávu, ktorú si 'objednal' a pomaly, aby som sa náhodou niekde nevykotila, som sa presunula ku gauču aj so šálkou v ruke. Niall sa na mňa vďačne usmial, keď som mu ju položila popod nos a ja som sa vrátila na svoje pôvodné miesto - na gauč. ,,Začnem odznova.. proste.. keď sme boli vtedy v zátoke, tak.. totiž zavolal mi právnik s novinkou." povedala som pomaly, sledujúc každý jeho pohyb. Videla som ako strnulo sedí na pohovke a čaká na to, čo vyslovím. ,,Našiel sa môj pravý otec." povedala som na rovinu a videla som, ako Niallovi viditeľne odľahlo a zároveň ako sa mu zmiešali všetky informácie dokopy a na jeho tvári sa zjavil nechápavý výraz.
,,Ale nevravela si mi, že tvoji rodičia umreli pri nehode?" zmätene sa na mňa pozrel a ja som sa usmiala. Teraz aspoň vidím, či ma pozorne počúval alebo nie. Počúval.
,,Áno, ale ako som zistila, tak zomrela len moja matka a nevlastný otec. Môj otec - Greg - žije a má plnohodnotnú rodinu." usmiala som sa na ňho a hrala som sa s vlastnými prstami. Mala som neskutočnú chuť schúliť sa mu v náručí a ostať tam už naveky. Jemne som potriasla hlavou a zaostrila som späť na Nialla, ktorý sa pohrával s uškom na hrnčeku. Z ničoho nič vstal a pomaly, neisto sa vybral smerom ku mne. S roztvorenými očami dokorán som ho sledovala až dokiaľ si nesadol tesne ku mne a nechytil ma za ruku.
,,Bol tvoj pravý otec dôvodom tvojho úteku? Úprimne, prosím." opýtal sa ma jemne a ja som sa znova na chvíľu stratila v jeho očiach. Telom mi prebehol známy pocit zimomriavok, ktoré som si okúsila len pri ňom a moja chuť vrhnúť sa na ňho bola o to väčšia. Dostal ma. A on to vedel.
,,N-nie, nebol." povedala som skoro nečujne a sklopila som zrak. Nedokázala som sa mu pozerať do očí aj keď ma tak veľmi priťahovali.
,,A čo bolo tvojím pravým dôvodom?" opýtal sa ma znova a prstom mi jemnulinko nadvihol bradu, len aby som sa mu pozrela do očí. Najprv som sa nechcela podvoliť, ale nakoniec sa môj pohľad, teraz už plný sĺz, zdvihol a pozrel sa do jeho azúrovo - modrých očí.
,,Ty." povedala som znova takmer nečujne a znova som sklopila zrak, pričom som si tvár, trhnutím hlavy, vytrhla z jeho stisku. ,,Niall ja.. nie žeby som od teba chcela utekať, ale.. zistila som, že ťa ľúbim a proste.. proste bojím sa.. chápeš?!!" vybehla som zrazu a uvidela som v jeho očiach sklamanie.(?)
,,Aha.. takže ty si myslíš, že som presne taký istý ako bol Rob.. ďakujem.." povedal smutne a chystal sa odísť. Ani neviem ako a už mu moje prsty obopínali lakeť a otáčali ho naspäť ku mne.
,,Niall to bolo vtedy.." povedala som ticho a pustila som jeho lakeť. Videla som, ako sledoval ako mi ruka padá k telu a zdalo sa mi, akoby ju chcel iba pohľadom vrátiť naspäť na to miesto, kde bola.
,,A čo je teraz?" až teraz som si všimla záblesky smútku v jeho očiach. Bolo to také silné až sa mi zatočila hlava, ale nič som nedala najavo.
,,Teraz viem, že ťa ľúbim. Na 100%, ale neviem či ľúbiš aj ty mňa. Neviem, čo bude ďalej. Neviem nič. Som absolú.." chcela som dokončiť, ale jeho dlhé prsty sa obmotali okolo môjho pása, pritiahli si ma k jeho telu na šírku žiletky a jeho pery sa vpili do tých mojich. Najprv len nežne pohládzal kontúry mojich pier až sa nakoniec odomňa jemne odtiahol a moje oči si znova vyhľadali jeho pohľad. Usmieval sa. Skoro nebadane, ale usmieval sa.
,,Tak už mi veríš, že ľúbim aj ja teba?" povedal jemne a ukazovákom jemne pohladil kontúry môjho líca.
,,Ak bude nie znamenať, že ma znova pobozkáš tak ti neverím." usmiala som sa a o pár stotín sekundy na to som cítila, ako si ma pritiahol znova k sebe a znova sa vpil do mojich pier. Tento bozk bol iný. Vášnivejší. Akoby mi ním chcel niečo dokázať.
,,Teraz?" ozval sa so smiechom po chvíľke hrania sa s mojimi perami.
,,N-nie, ani teraz." jemne som sa pousmiala a zatvorila som oči, pripravená na ďaľší z jeho bozkov, ale keď som ani po piatich sekundách nič necítila, tak som ich znova otvorila. Uvidela som, ako ma Niall bez slova pozoruje a jemne sa usmieva.
,,Kým mi nepovieš, že mi veríš tak ťa znova nepobozkám." povedal rozhodne a už sa odo mňa chcel odtiahnuť. Rýchlo som si vyhľadala jeho pohľad a jemným, skoro nebadaným prikývnutím som mu 'našepkala' svoju odpoveď. Radostne sa usmial a znova si ma začal priťahovať k sebe. Už - už sa naše pery znova spojili v neodolateľný bozk, ale vyrušilo nás zvriesknutie a trepnutie dverí. Rýchlo sme sa s Niallom od seba odtiahli a pohľady nás oboch smerovali na Kristen, ktorá stála vo dverách kúpeľne a v rukách zvierala mokrú osušku. Na sebe mala svoju obľúbenú flanelovú košeľu, v ktorej spí celé leto a na tvári udivený, ba až prekvapený výraz.
,,T-ty tu čo robíš?" opýtala sa roztrasene Kris, keď očami stále hypnotizovala Nialla.
,,Kristen.. ja.. a tu Laura od tejto sekundy tvoríme pár." povedal hrdo a jemne ma chytil za ruku, ktorú som dlhú dobu s úžasom sledovala. ,,Teda vlastne, ak to bude Laura chcieť." povedal nakoniec, keď si všimol môj vystrašený a zároveň šťastno - užasnutý výraz.
,,Já.. nó.. teda vlastne.." začala som hapkať a snažila som sa povedať niečo zmysluplné, ale Kristenin krik a piskot zrušili všetky moje snahy o niečo takéto.
,,Konečne! Bože, konečne sa to dievča spamätalo! Konečne!!" začala kričať Kristen, mokrú osušku nechala voľne padnúť na zem a skočila na mňa skokom, ktorý by jej závidel aj ten najlepší atlét alebo bežec cez prekážky.
,,Kristen ešte som nepovedala to povestné 'áno', ktoré ani neviem či poviem." uchechtla som sa a v byte nastalo ticho ako v hrobe. Kristen sa odo mňa odtiahla a nahodila rozzúrený pohľad, ktorý patril len mne. Pozrela som sa na Nialla, ktorému sa v očiach črtal strach a zároveň nádej. Všímala som si ho, ako stojí v strede obývačky, vlasy rozcuchané akoby práve vstal z postele a jeho pery boli jemne červené. Modré oči, ktoré sa na mňa upierali ma absolútne zneisteli a ja som nevedela, čo povedať. Absolútne som sa vytrhla z kontextu a vôbec som nevedela, čo sa to tu deje. Vedela som, že moja odpoveď bude trocha viac komplikovaná ako by mala byť. Nevedela som, čo ďalej.

15+ komentárov? 
ľúbim Vás :)
*K

16 komentárov:

  1. skvele ...tesim sa na dalsiu cast...nenapinaj nas tak :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Z počiatku som sa tešila, ale teraz sa teším ešte viacej!! Ci..ehm.. konečne je Naura!!!! :D Hallelujah!! Oh my Bieber to je krásne!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. OMG! Ať už jsou konečně spolu :D rychle další

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ejno...sak to sa takto nemoze skoncit! :OOO preco mi to robis?! V tej naj napinavejsej casti :D :D btw. uzasne jak vzdy ;)
    Kristy

    OdpovedaťOdstrániť
  5. dnes som to začala čítať :) o pól 1 v noci :D som úplne normálne! :D a chcem ti povedať že to je naozaj úžasné :) teším sa na ďalšie časti :)
    S láskou nová čitateľka ♥ ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Pekné Salancík :)
    -Zdenka

    OdpovedaťOdstrániť
  7. konečne pusa :* :DDD skvelé ako vždy :) :D (rožok)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. prečo ? si to takto zakončiilááááááá.. joooj .. :( :D ale konečne su spolu .. -_- :D zato ťa chválim :D a je to dokonalé:) rýchlo dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Nemám slov, prostě nemám! :3
    Úžas ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Claudie, ja neviem čo tu napísať...proste...klepem sa tu...ešte mi kvapká káva z nosa čo som sa skoro utopila v hrnčeku keď som to čítala :D to je...niečo krásne proste, ty vieš tak dokonale opisovať všetky detaily, každý jeden dej..každý moment..proste všetko..veľký rešpekt pred tebou...pred pani spisovateľkou..proste sedím tu...skoro som pod stolom a usmievam sa ako nafetované slniečko na hnoji...niečo na tých tvojich príbehoch je...ty aj Janni ste pani spisovateľky, nikdy sa nevyrovnám vám dvom...nikdy...ani netuším ako....ruky sa mi trasú a proste..celý tento príbeh je dokonalý, každý tvoj príbeh je DOKONALÝ!! Prepáč ale...neviem čo tu napísať..prepáč. Jedným slovom, krása. Harold môže byť na teba právom hrdý, myslím že ak by si Nialler čítal tvoj príbeh, na niektorých miestach by si ho určite dohnala k slzám ako doháňaš mňa.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Krasna..tesim sa na dalsiu ako nas prekvapis dalsimi zapletkami :)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. ...dneska som našla tento blog..a táto poviedka ma strašne uchvátila :) dúfam,že pridáš čoskoro ďalšiu časť :ˇ)

    OdpovedaťOdstrániť
  13. :O úžasná! znova!
    ďalšiu! a rýchlo lebo nevydržím! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Teraz som nasla tvoj blog a tato poviedka je super tesim sa na pokracovanie :)-N

    OdpovedaťOdstrániť