štvrtok 21. marca 2013

Secrets 14. kapitola

áno, ja viem..

nekomentujem sa.. 

zatiaľ najdlhšia zo všetkých kapitol je tu len pre Vás..

a nehnevajte sa prosím za meškanie, ale každú vec, čo som napísala som aj hneď vymazala, pretože sa mi to nepáčilo, ale vôbec nepáčilo..

prepáčte..

______________________________________________________________

,,Kris, už keď si v tej kuchyni zaliala by si mi kávu prosím?!" zakričala som za svojou kamarátkou, ktorá niečo vystrájala v kuchyni a nohy som si vyložila na stôl, pričom som si rukami začala prehrabávať vlasy. Slnko už konečne vyšlo a ja som na seba mohla konečne obliecť šortky. Chystala som sa k
otcovi na návštevu, ale najradšej by som bola ak by sa našiel niekto iný. To, že sa našiel, a že mi ponúkol jeho bývanie si nezískalo jeho dôveru a tak som len rada, ak sa mu môžem čiastočne vyhýbať. Chcem ho vídať, ale nie často. Skôr tak raz za mesiac. Raz za čas.
,,Jasné, už sa to nesie." počula som ako hovorí a hneď na to, sa objavila s hrnčekom kávy vo dverách a so širokým úsmevom na tvári. Ruky sa mi zasekli vo vlasoch, ale na tvári sa mi rozhostil úsmev.
,,Nech sa páči mladá dáma." usmiala sa na mňa a hrnček položila k mojim nohám na stolík. Začudovane som sa na ňu pozrela a hneď na to som sa rozosmiala. Milovala som, keď jej preplo.
,,Ďakujem ti krásne Kristen Crand. Bolo mi cťou dostať od vás kávu. Priamo z vašich dokonalých rúčok." zahlásila som aj ja a celým bytom sa rozozvučal Kristenin hlasný smiech. Len, čo som sa natiahla po hrnčeku niekto zazvonil. Zaskočene som sa pozrela na Kris, ale ona len pokrčila ramenami a zakrútila hlavou. Bez slova sa postavila a prešla do vstupnej chodby, odkiaľ som počula, ako otvára dvere. O pár sekúnd sa už objavila s mojím otcom za chrbtom. Od prekvapenia som otvorila ústa a nevedela som, čo povedať.
,,Oci? Čo tu robíš?" rýchlo som sa postavila zo stoličky a upravila som si kraťasy, ktoré sa mi stiahli nižšie ako by mali byť.
,,Prišiel som ťa prekvapiť a povedať ti, aby si sa s Kristen vzala. Ideme Vám hľadať byt." jemne sa usmial a mne sa od údivu otvorili ústa.
,,Myslíš to vážne?" opýtala som sa po chvíli čudesného hypnotizovania jeho hnedých očí.
,,Áno. Už som dokonca obvolal niekoľko bytových agentúr, aby Vám našli niečo schopné a na výber je toho dosť." zasmial sa a ja som ho od radosti musela až objať.
,,Ďakujem oci." povedala som nežne a jemne som mu vlepila na líce bozk.
,,Pán Evans. Ďakujeme. Naozaj." usmiala sa na neho Kris a tiež ho jemne objala. Zbožňoval to dievča a bral ju, akoby bola tiež jeho dcérou. 
,,Za nič. Ja len nechcem, aby ste bývali v nejakej pochybnej štvrti na kraji Londýna. Budete pekne krásne blízko centra." usmial sa a jednu ruku obtočil okolo pliec Kristen.
,,Ale tam bývajú byty dosť drahé." začala som namietať, keď som si uvedomila, že to všetko má zaplatiť práve otec.
,,A píš si, že aj sú. Ale ja to chcem zaplatiť. Laura celý život som ťa nepoznal, tak to chcem aspoň teraz nejako dobehnúť. Chcem, aby si sa mala dobre a peniaze pre mňa nie sú dôležité. To by si mohla vedieť, tak neprotestuj. Vezmi si veci a odchádzame preč. Ideme Vám nájsť byt snov." povedal tónom, na ktorý sa nedá odporovať a ja som bola nútená ísť si vziať veci.
,,Mohla by som sa ešte prezliecť?" opýtala sa bojazlivo Kristen a my s otcom sme sa rozosmiali.
,,Jasné.. bež ešte." usmiala som sa na ňu a kabelku som položila späť na miesto, kde bola. Kris sa rozbehla do izby a zatvorila za sebou dvere.
,,Dáš si kávu alebo čaj?" opýtala som sa s úsmevom na perách otca. Jemne pokrútil hlavou a sadol si na okraj gauča, na ktorom spávam.
,,Ako dlho už bývaš s Kristen? A kde vlastne spíš?" vyslovil svoje otázky a ja som zamrzla. Nechcela som mu o svojej minulosti vravieť nič. Ani slovo. Iba to najnevyhnutnejšie.
,,Bývam tu asi mesiac a spím tam, kde sedíš. Na gauči." povedala som kľudne, sadla som si naspäť na kreslo a natiahla som sa po káve, ktorá ležala len tak zabudnutá na stole.
,,A kde si bývala pred mesiacom?" začal dobiedzať.
,,Oci bola by som rada nechala svoju minulosť minulosťou a nerozprávala sa o nej. Prosím. Nemám na ňu príliš svetlé spomienky." poprosila som ho, ale videla som, že to nenechá len tak.
,,Niekto ti ublížil? Ubližoval ti tam niekto?" začal na mňa skúšať otázky, ktorými by zo mňa vytiahol dosť veľa a on to vedel. Chcel sa dozvedieť, čo najviac.
,,Oci! Povedala som, že sa o tom nechcem baviť jasné?! Žila som pri Leeds. To ti musí stačiť. Dosť. Nepoviem už ani slovo." povedala som vážne a poriadne som si odpila z kávy.
,,Dobre, dobre. Prepáč, nechcel som." povedal nežne a jemne sa usmial. Prikývla som hlavou a dopila som kávu, ktorá ma príjemne upokojila.

,,Jake?! Čo tu robíš?" prekvapene sme vyhŕkli spolu s Kristen, keď sme vyšli z bytu a pred vchodom nás čakal Jake opretý o jeho čierneho Range Rovera. Videla som, ako sa v otcovej tvári vystriedalo zmätenie.
,,Laura? Kristen? A čo tu robíte vy? Otec, nemal si ísť pre moju nevlastnú sestru a jej kamarátku?" opýtal sa zmätene Jake, ktorý prechádzal k nám. Otec? Nevlastnú sestru a kamarátku? WTF?
,,Jake veď som aj bol. Laura, je tvoja nevlastná sestra a Kristen je jej najlepšia kamarátka, ktorým ideme hľadať byt." povedal otec a moje ústa sa otvorili do takej veľkosti v akej ešte neboli. Shit. Jake je môj brat. Nevlastný, ale brat. 
,,Takže Laura je moja nevlastná sestra?" opýtal sa šokovane a jeho modré oči sa zapichli do môjho pohľadu. Nevedela som, čo mám robiť.
,,Vyzerá to tak, že áno. Teda vlastne. Poďme lebo nebudeme stíhať, ale toto mi ešte vysvetlíte decká! Šup do auta!" povedal rozhodne otec a všetci štyria sme sa naraz vybrali k autu. Tak toto budem ešte dosť dlho predýchavať.



,,Ocí! Ja už nevládzem. K tomu sme ešte nenašli nič schopné a to sme prešli skoro celé centrum Londýna. Poďme domooov." zívla som si, keď sme opustili už pätnásty byt, ktorý by mal byť potenciálne pre nás, ale ani jeden buď nevyhovoval jednej alebo druhej alebo sa nepáči otcovi a Jakeovi. K tomu sa mi dnes ešte neozval Niall a ja som sa o neho už začínala báť. Nevidela som ho už niečo cez tri dni, pretože je odcestovaný v Dubline, kde majú s chalanmi pár charitatívnych koncertov. Dnes by sa už mal vrátiť domov, ale neviem ešte nič. Naposledy som ho počula včera v noci pár minút pred polnocou. Bol vyšťavený ako storočný pomaranč a tak som si povedala, že ho nebudem rušiť.
,,Zlato, ešte vydrž posledný a ak sa Vám nebude páčiť ani tento tak ideme preč. Jasné? Dohoda?" opýtal sa ma cez sedadlá a ja som sa pozrela na Kristen, ktorá už tiež len, že nezaspala vedľa mňa na sedadle. Dokoca si oči šúchal už aj Jake a šero, ktoré vychádzalo spoza okien tomu tiež nepridávalo na ľahkosti.
,,Dobre dohoda." povedala som ofučane a už asi po stýkrát cez dnešný deň som sa začala hrabať v kabelke, aby som našla mobil, ktorý som chcela skontroľovať. Vytiahla som ho a na displeji konečne svietila malá obáločka, ktorá ukazovala, že mám neprijatú správu. Rýchlo som naťukala jednoduché heslo, ktoré chráni moje súkromie a otvorila som správu, pri ktorej svietilo meno Niall

- Bby, I'm on Heathrow airport. We just arrived. Can we meet? I need to c ya. Miss u. Love u. N.xx -

- Honey! Finally r u here. I'm not at home yet. When I finished what I need I'll call u. Sorry. We'll c today! I promise! Miss u so much! Love ya too. L.xx -

Rýchlo som odpísala a vystúpila som z auta, pričom som mobil nechala vo svojej ruke. Dezorientujúco som nasledovala tých troch k veľkému vchodu do skôr byto - domu než bytu. Keď sme vošli do výťahu mobil v mojej ruke sa rozozvučal a ja som sa pozrela kto volá. Niall.

,,Yes, honey?" ozvala som sa celá natešená, keď som si mobil priložila k uchu a 'zastokla' som sa, čo najďalej od všetkých, čo nebolo vo výťahu práve najľahšie.
,,Čo potrebuješ ukončiť?" ozval sa prísnym tónom. Bez pozdravu, bez všetkého.
,,Niall.. s otcom hľadáme byť pre mňa a pre Kristen. Práve sme došli do posledného. Čo si si myslel?" opýtala som sa nepríjemnejším tónom než som plánovala.
,,Prepáč. Ja.. och.. som debil.. zľakol som sa.. prepáč, som unavený z cesty a všetko to na mňa padá. Už ťa potrebujem vidieť, to jediné mi dodá energiu." povedal zúfalo a počula som ako niekam kráča. Okolo neho zneli hlasy a počula som kolieska kufra, ktoré sa ťahali za ním.
,,To je v poriadku Niall. Ja viem, ja viem. Choď si domov oddýchnuť. Nemusíš ma dnes vidieť. Ešte to nejako vydržím." povedala som smutne, pričom som počula ako nám nad hlavami cinkol výťah a my sme sa ocitli pred rozsiahlym priestorom. Ústa sa mi roztvorili dokorán a z toľkého prekvapenia a očarenia sa mi otvorili ústa. Toto je byt mojich snov. Mojich najväčších a najtajnejších snov. 
,,Ale ja ťa musím vidieť dnes. Lauri, neskutočne mi chýbaš. Tak veľmi už chcem byť s tebou." povedal skoro nebadane a ja som sa spamätala. Zatvorila som oči a párkrát som sa zhĺboka nadýchla, len aby som sa dostala tam, kde mám byť.
,,Dobre. Tak za hodinku, hodinku a pol som doma. Ak chceš zastav sa." usmiala som sa do telefónu.
,,Budem tam. Už sa teším. Miláčik, idem sa narýchlo ešte osprchovať a niečo zjesť. Som hladný ako vojak po boji. Hh. Ľúbim ťa. O pár minút sa vidíme." povedal rýchlo a badateľne som postrehla, že jeho hlas je plnší energie. Nechcelo sa mi veriť, že by som na neho mala podobný vplyv aký má on na mňa. 
,,Choď. Ja som asi našla byt svojich snov. Aj ja ťa ľúbim. Pa." usmiala som sa do telefónu a zložila som. Otočila som sa a konečne som si prezrela celý byt. V zariadení prevládala biela farba, ktorá bola súčasťou bytu aj u Kris. Priestorová obývačka sa rozťahovala asi do takej veľkosti ako Kristenin celý byt a akoby rozdeľovala priestor na dve polovice. Všetci niekam zmizli a tak som sa rozhodla, že si to tu prejdem sama. Pomaly som prešla ku gauču s kreslami, pričom som pohľadom hypnotizovala niečo úplne -megakrásne- za tým. Otvorené terasové dvere ma natoľko uchvátili, že som nechcela vidieť už nič iné z tohto bytu. Tu chcem bývať. Toto je to krásne miesto na bývanie. Kabelku som pomaly položila na gauč a pomalými krokmi som v sandálkach prešla na terasu. Krok po kroku som sa približovala k najkrajšiemu výhľadu na svete. Výhľadu z môjho -teda nášho- bytu. Oválny tvar a drevený nábytok ma v tú chvíľu nezaujímali. Zaujímal ma skôr ten výhľad. Prešla som až k zábradliu a pozrela som sa do priestoru. Rovno podomnou sa črtala hlavná cesta, za ktorou sa vypínala mohutnosť Temže a na druhom brehu rieky som videla London Eye. Z ľavej strany sa ukazovalo železnica, z ktorej vychádzali a vchádzali ľudia za účelom ísť po ťažkom a namáhavom dni z práce. Z pravej strany sa mi ukazovala vežička, ktorá asi taktiež patrila k tomuto bytu. Lepšie povedané. Nemyslím si, že toto je byt. Toto je skôr apartmán podobajúci sa na menší domček, len v tvare bytu. Bolo to tu kúzelné a krásne. Oplatilo sa tak dlho hľadať a čakať.



bola by som rada za vaše názory :)
ak by ste boli také zlaté!
Ďakujem všetkým, čo na nás mysleli :3

PS:  Pozdravuje Vás Janii. 

min 12+ komentárov.. tie 2 som stiahla za čakanie..
ak sa hneváte.. pochopím to, ale budem sa snažiť polepšiť sa.

ľúbim Vás. *K

13 komentárov:

  1. je to super :) teším sa na ďalšiu časť:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je to krásne ;) Krásna časť :) Pokračuj,teším sa na ďalšie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Úžastnuté :) Nemám slov! :)) Těšííng mega na dalšiu a dúfám, že na ňu nebudeme čakať pol stoletia :DD Janii tiež pozravujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krasna..tesim sa na dalsiu ;) katka...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Super teším sa na pokračovanie :)-N

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ooo maaj gaat:-D perfektne!!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. :ˇ)čo iné sa dá povedať ibaže Perfect !:)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. kraaasna..tesim sa na dalsi.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Perfect!! :-** píšeš krásne:))

    OdpovedaťOdstrániť
  10. úžastné! Beba. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Naajlepsie! :) a ten byt uzasny aj vsetko ostatne :))

    OdpovedaťOdstrániť