Fight hard, love harder. 4.chapter.

Konečne som sa k tomu dostala!

Ospravedlňujem sa za to, že mi to tak dlho trvalo, ale nejako som sa k tomu nedostala, keďže som sa od minulého týždňa skoro vôbec nezastavila.

Dúfam aspoň, že si ju užijete.

_______________________________

,,Teta Gabiii.“ Ozvalo sa z obývačky v momente, keď som otvorila dvere svojho bytu a malé štvorročné stvorenie sa nadšene rozbehlo ku mne. So širokým úsmevom na perách som spustila kufre plné mojich vecí na zem a vytiahla tú malú potvorku na ruky.

,,Lilly, ako rada ťa vidím.“ Usmiala som sa a jemne ju objala, pohýnajúc sa smerom ku kuchyni odkiaľ som počula zvuky riadov búchajúcich o seba. Moja sestra a kuchyňa nikdy neboli kamarátkami.

,,Chýbaja ši mi, veeeeeelmi.“ Zatiahla smutne a odulila spodnú peru nahadzujúc šteňací pohľad.

,,Ale noták, veď som bola preč len pár dní, toľko si určite prežila, aj keď, aj ty si mi chýbala.“ Smiala som sa hryzúc jej jemne do ľavého líčka a ona sa rozkošne rozosmiala. Konečne som s tým malým kĺbkom šťastia prešla za roh a uvidela Jaclyn ako si utiera ruky do viditeľne mokrej utierky s úplne zhnuseným výrazom v tvári. ,,Tak takýto výraz na privítanie som rozhodne nečakala.“ Zasmiala som sa a položila Lilly na roh ostrovčeka v strede kuchyne, aby si moje ruky aspoň na chvíľu oddýchli od jej váhy.

,,Gabriella, tak rada ťa vidím. Už som sa tu šla sama zblázniť, veď pozri sa na mňa – kedy som naposledy umývala riad, keď hneď vedľa drezu je umývačka naň? Nikdy. Ako bolo v San Franciscu? Vybavila si všetky odtiene aj obaly?“ začala nezmyselne reptať a ja som vedela, že bol správny čas na to, aby som prišla domov.

,,Tak po prvé, aj ja ťa rada vidím. V San Franciscu bolo dobre aj keď väčšinou nekonečne, tá žena z toho labáku bola neskutočne otravná a snažila sa mi vopchať do zadku, ale všetko je úplne vybavené a do dvoch mesiacov to môžeme všetko posúvať do obchodov. Čiže by som to asi veľmi rada nazvala veľmi úspešnou služobnou cestou.“ Usmiala som sa, pričom sa mi malá Lilly hrala s vlasmi.

,,Som rada, že všetko dobre dopadlo a hlavne, že si tam šla namiesto mňa. Táto malá by bezo mňa nevydržala a myslím, že ja bez nej a Jona už vôbec nie.“ Podišla ku mne a silno ma objala, čo mi na tvári vyčarilo široký úsmev.

,,To je nič. Rada som šla a sama vieš, že som odtiaľ potrebovala vypadnúť, takže mi to padlo vhod.“ Usmiala som sa a jemne sa odtiahla, pričom som Lilly jemne brnkla do nosa. ,,Čo máš nové ty, anjelik? Ako je v škôlke?“ opýtala som sa zvedavo pozerajúc do jej veľkých očí.

,,Noové nemam niiič, aje začaji nám plelábať isbičku na spanje a budeme mať nové ihjiskooo.“ Bľabotala nadšene a moje oči sa rozšírili nadšením.

,,Naozaj? A budem sa tam môcť chodiť aj ja šmýkať alebo je to len pre detičky?“ opýtala som sa s predstieranou nevedomosťou a Jaclyn sa na mne pobavene zasmiala.

,,Hmm, ňooo, myšjím, že to bude jen ple detičky, aje..“ zatvárila sa tajomne a ukázala mi prstom, aby som sa priblížila k jej perám, aby mi niečo pošepkala. ,,Ja ťa ťam nejako pjepašujem a budeme sa šmýkať špolu, doble?“ zatiahla potichúčky a ja som sa zatvárila prekvapene. Rýchlo som sa narovnala a nastavila päťku, aby sme si mohli tľapnúť.

,,Beriem tvoju ponuku.“ Zasmiala som sa a žmurknutím potvrdila svoj sľub, pričom som nechtiac zavadila o hodinky na šporáku. Fuck. O hodinu príde dizajnérka a ja stále vyzerám ako príšera.

,,Jupíííí.“ Zajasala Lilly a začala tancovať posediačky na kuchynskom ostrovčeku.

,,Budete tu? O chvíľu má prísť Blake a ja som sa ešte nejako nestihla osprchovať.“ Obrátila som sa na Jaclyn smejúc sa na pohyboch Lilly.

,,Jasné, počkáme ťa v obývačke, však, zlato?“ usmiala sa moja sestra a natiahla sa po princeznej neustále tancujúcej vedľa mňa a vytiahla si ju na ruky.

,,Aňooo.“ Zatiahla maličká a ja som sa so smiechom obrátila na päte vyberajúc sa do mojej kúpeľne. Rýchlym krokom som prešla späť do predsiene, aby som si vzala kufre plné haraburdier, ktoré som mala so sebou v San Franciscu a začala sa s tým ťahať hore. Bola som neskutočne nadšená z pocitu domova, ktorý som konečne pociťovala a moje vyčerpané telo sa tešilo na preberajúcu sprchu. Gabriella, fakt rozumný nápad dohodnúť si stretnutie na deň príletu domov po týždňovej služobnej ceste na druhej strane sveta. Bez zaváhania som za sebou zabuchla dvere do mojej spálne a prstami sa natiahla za gombíkmi na mojej košeli, ktoré som postupne začala rozopínať, presne ako som spravila s nohavicami a spodným prádlom, ktoré som len tak nechala ležať na zemi za sebou a nahá vstúpila do kúpeľne, kde som si to rovno namierila do sprchovacieho kúta a spustila na seba upokojujúci prúd teplej vody. So zatvorenými očami som si vychutnávala teplé kvapky stekajúce po mojich pleciach až cez celé moje telo a usmiala sa nad pocitom pokoja, ktorý ma odrazu ovládol. Nevedela som prečo, ale pred očami sa mi opäť objavili smaragdové oči a môj pokoj bol odrazu preč.

V okamihu som pretrhla spojenie mojich viečok a zatrepala hlavou, aby som vyhnala ten obraz z mojej hlavy, ale ten pár očí akoby ma prenasledoval a pripomínal, ako veľmi si neuvedomujem, že mi chýba, a to, že sa to snažím skrývať je len môj vlastný sebaklam. Nenávidím ho za to, ako mi ublížil a nechal ma samú na tomto mieste, ale zároveň cítim, že moje city, ktoré boli v tej dobe tak intenzívne nezmizli, len sa mi podarilo ich potlačiť do úzadia.

Prerušujúc spleť mojich myšlienok som sa načiahla po šampón a potrebné množstvo si vytlačila na dlaň, ktorou som si ho následne vmasírovala do vlasov a sprchovým gélom som si prešla každý kúsok môjho tela, aby som voňala za mojimi obľúbenými malinami. Zmývajúc zo seba nadbytočnú penu som natiahla prsty za ručníkom vysiacom na vešiaku a zabalila sa do neho, aby som sa hneď osušila a mohla sa prezliecť.

**

,,Áno, áno, už idem.“ Zakričala som nahlas, keď som začula zvonček zvoniť už tretíkrát v príliš krátkom intervale a vybrala sa k dverám púšťajúc papierik s odkazom od Jaclyn z ruky. Musela narýchlo odísť. Usmiala som sa pri pomyslení na zmenu, ktorá ma čaká a s odhodlaním sa vybrala smerom do predsiene ku vchodovým dverám do môjho bytu. Pár metrov od nich som nahodila veselý úsmev a ešte raz, pre istotu, skontrolovala svoj odraz v zrkadle. Prsty sa mi mimovoľne natiahli po kľučke, akoby boli nedočkavé za výzvou, ktorá ma čakala a otvorili dvere.

,,A ty tu čo robíš?“ opýtala som sa prekvapene, keď sa mi pred nosom zjavil Harry v plnej svojej kráse, nahodený do elegantného obleku s podobným, prekvapene šokovaným výrazom v tvári.

,,G-Gabriella, mal som tu mať stretnutie s jednou slečnou namiesto Blake, ktorá leží so zápalom pľúc v nemocnici a absolútne som nečakal, že to budeš práve ty.“ Chrapľavo sa zakoktal a moje srdce vynechalo úder. Vôbec som nevedela ako mám reagovať a čo povedať. S ním mám pracovať? On má poznať každé jedno zákutie môjho bytu?

,,Tá slečna som očividne ja. Prečo mi nikto nedal vedieť, že pošlú niekoho iného? A prečo práve ty?“ začala som zmätene hapkať a moje vnútro zachvátila panika. Gabriella, dýchaj, je to len chlap. Áno, chlap, ktorý bol tvojou prvou láskou a očividne ho ešte stále miluješ, aj keď si to sama ešte vôbec nechceš priznať.

,,Ja vôbec neviem, ale prisahám, že som o tom netušil. Stalo sa to narýchlo, Blake hospitalizovali len dnes ráno a keďže máme podobný štýl dizajnu, tak ma šéf poslal namiesto nej. Som tak rád, že ťa vidím.“ povedal náhlivo a pohol sa smerom ku mne otvárajúc svoju náruč.

,,Harry, prestaň, prosím.“ Bez hlasu som vyslovila jeho meno a snažila sa zavrieť pred ním dvere. Tak veľmi som sa chcela ponoriť do jeho náruče, vdýchnuť jeho vôňu a byť aspoň na okamih šťastná, ale nesmela som sa takto týrať – určite je šťastný aj bezo mňa.

,,Gabriella, pozri, minule som ťa nechal ísť, ale dnes to nespravím.“ Vložil nohu k dverám, čím mi zabránil v ich zatvorení a zapozeral sa mi do očí. ,,Pozri, viem, že si šťastná, máš určite skvelý život, máš krásnu dcérku, ale chcem, aby bolo všetko na pravej miere, tak ma prosím nechaj vysvetliť ti to do poslednej bodky.“ Jeho naliehavý pohľad ma prinútil na chvíľu povoliť, ale potom mi došlo, čo to vlastne povedal.

,,O čom to tu, kurva, hovoríš?“ zatiahla som nechápavo a otvorila dvere dokorán, aby som mu mohla všetko vytiahnuť pred oči a prinútiť ho cítiť sa tak mizerne, ako to len šlo.

***

Ďalšia kapitola.