to, že bola napísaná už včera Vám nejdem ani hovoriť (hups :D)
taká, pre mňa romanticky-nudná, ale hádam sa bude páčiť :)
Janii
„Och, konečne si tu. Kde si bol? Vieš ako som sa bála?“
sypala jednu otázku za druhou, ale náhle sa jej výraz v tvári zmenil.
„Prepáč mi to,“ pomaly sa na posteli posadila a oprela sa o operadlo.
Pretrela si rozospaté oči a pohľad plný ospravedlnia uprela priamo na mňa.
Chcel som jej protirečiť, že jej vina to určite nebola, ale ona ma asi nechcela
pustiť k slovu. Hneď sa ho totiž ujala. „Mrzí ma to, Harry, všetko,“
natiahla sa za mojou rukou a uväznila ju v tej svojej. „Viem všetko,
úplne všetko. O mojej matke, o Chrisovi, ešte aj to, čo všetko sa
dialo, kým ja som si pekne spinkala v kóme. Je mi to všetko tak strašne
ľúto, Harry. Mrzí ma, že som si to nevšimla už skôr, prepáč ja...“